Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. apríl 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/103/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2199899514
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2199899514.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcov: 1. H. H., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. F., P. XX; 2. J. H., nar.
X.X.XXXX, bytom Y. F., P. XX., 3. V. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. F., F. XXXX, 4. E. R., nar. X.X.XXXX,
bytom Y. F., J. XX, proti žalovaným: 1. Mgr. Miroslav Sivák, Cestovná kancelária SITUR, Radlinského
1, Trnava, zastúpený advokátkou: JUDr. Mária Jezerská, Trnava, Hlavná 1, 2. JUDr. František Čóri,
Kráľovohoľská 6150/2, Banská Bystrica, (Cestovná kancelária ALFATOUR, Horná 2, Banská Bystrica)

a 3. VOS Reality Market, spol. s r.o. v konkurze, Horná 51, Banská Bystrica - t. č. výmaz, o zaplatenie
1.712,81 eur, o odvolaní žalovaného 2. proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 1. februára 2012, č. k.
13C/271/1999-140vspojenísopravnýmuznesenímz28.februára2012,č.k.13C/271/1999-144,takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach uloženia povinnosti žalovanému 2.
r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému 2. povinnosť zaplatiť žalobkyni 1. sumu
428,20 eur, žalovanému 2. sumu 428,20 eur, žalovanému 3. sumu 428,20 eur a žalovanému 4. sumu
428,20 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému 2. uložil povinnosť zaplatiť trovy konania
žalobcom 1. až 4. sumu 68,51 eur spoločne a nerozdielne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, zároveň
nepriznal náhradu trov konania žalovanému 1. a konanie voči žalovanému 3. zastavil. Svoje rozhodnutie
odôvodnil právne ustanovením § 451 ods. 1 a 2 OZ (z. č. 40/1964 Občiansky zákonník), § 19a ods. 2 a §

20a ods. 2 OZ a § 103, 104 ods. 1 O. s. p. (z. č. 66/1963 Z.z. - Občiansky súdny poriadok) a vecne tým,
že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobcovia si zakúpili zájazd na ostrov Santorini
v termíne od 9.9.1999 do 21.9.1999 u žalovaného 2. cestou žalovaného 1., u ktorého zaplatili cenu
zájazdu dňa 18.8.1999 spolu v sume 51.600,- niekdajších Sk, pričom žalovaný 1. cenu zájazdu zaslal
žalovanému 2., zájazd sa však neuskutočnil a žalovaný 2. listom zo dňa 2.9.1999 oznámil klientom,
že je nútený zrušiť všetky zájazdy a že uhradenú sumu za zájazd sa bude snažiť čím skôr vrátiť,

najneskôrdo15.9.1999.Súdprvéhostupňamalzapreukázané,žepredmetnúcenuzájazduodžalobcov
obdržal žalovaný 2. cestou odporcu žalovaného 1., čím žalovaný 2. získal bezdôvodné obohatenie, keď
síce prijal plnenie od žalobcov dôvodne, ale následne dôvod plnenia odpadol a preto je žalovaný 2.
povinný plnenie vrátiť žalobcom. Vo vzťahu k žalovanému 3. súd prvého stupňa konanie zastavil, keďže
došlo k výmazu obchodnej spoločnosti žalovaného 3. z obchodného registra. Návrh proti žalovanému
1. zamietol, pretože v konaní mal za preukázané, že na strane tohto účastníka nevzniklo bezdôvodné

obohatenie, tento len sprostredkoval kúpu predmetného zájazdu žalobcom od žalovaného 2. O trovách
konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. a žalovanému 2. uložil povinnosť nahradiť v konaní
úspešnýmžalobcomtrovykonaniaspoločneanerozdielne,žalovanému1.náhradutrovnepriznal,keďže
sa jej výslovne vzdal.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v časti ukladajúcej mu povinnosť zaplatiť žalobcom po 428,20
eur podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 2. Dôvodil, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil

skutkový stav a dokonca nedostatočne označil účastníkov konania. Uviedol, že súd prvého stupňa mal kdispozíciidokladyotom,žedňa21.7.1999došlomedzižalovaným2.ažalovaným3.kuzavretiuplatneja
od uvedeného dňa aj účinnej zmluvy o predaji podniku, označeného ako JUDr. František Čóri, Cestovná
kancelária ALFATOUR, Horná 2, Banská Bystrica, IČO: 10 829 717, avšak túto okolnosť v skutočnosti

nevzal do úvahy. Dodal, že žalovaný 3. bol jediný oprávnený vystupovať ako Cestovná kancelária
ALFATOUR, so sídlom v Banskej Bystrici, Horná 2 a súd prvého stupňa napriek tomu, že žalovaný 3.
sa stal novým majiteľom Cestovnej kancelárie ALFATOUR, toto nedostatočne zhodnotil a nedovodil, že
on ako žalovaný 2. nie je vo veci pasívne legitimovaný, navyše po predaji podniku požiadal o zrušenie
živnostenského oprávnenia. Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne skonštatoval, že žalovaný 1.

zaslal cenu zájazdu žalovanému 2. a žalovaný 2. listom zo dňa 2.9.1999 oznámil, že je nútený zrušiť
všetky zájazdy a že uhradenú sumu za zájazd sa bude snažiť čím skôr vrátiť, keď súd prvého stupňa
nezohľadnil skutočnosť, resp. neskúmal, kto toto oznámenie poslal, keď na tomto oznámení je podpis
jedného z konateľov pôvodne žalovaného 3., a to buď podpis Ing. Sladkovského alebo JUDr. Kočičku.
Uviedol, že postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keďže dňa
19.1.2012 oznámil, že je práceneschopný a poslal i potvrdenie od lekára, pričom požiadal o vypočutie

dožiadanýmsúdomapojehovýsluchubysúdprvéhostupňadospelkinémuprávnemuzáveru.Namietal
i aplikáciu ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 OZ, nesúhlasil s tým, aby mu bola uložená povinnosť vrátiť
majetkový prospech, ktorý nikdy nezískal. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v
nim napadnutej časti zrušil a voči nemu konanie zastavil a zároveň aby uložil žalobcom 1. - 4. uhradiť
mu trovy konania spoločne a nerozdielne.

K odvolaniu žalovaného 2. sa žalobcovia nevyjadrili.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba, účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných

rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého
stupňa nie je vecne správny a je potrebné ho zrušiť (§ 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O. s. p.) a vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O. s. p.).

Odvolateľ, žalovaný 2. svoje odvolanie v podstate odôvodnil tým, že súd prvého stupňa na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a

napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).
Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia
dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p.,
pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,alebosúdnezohľadnilrozhodujúceskutočnosti,ktoré

boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo alebo v hodnotení dôkazov, prípadne
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti,
dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor alebo ktoré odporujú ustanoveniam
§ 122 až 135 O.s.p.. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa
posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce

správne určenú, nesprávne nevyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Predmetom konania vedeného pred súdom prvého stupňa pod sp. zn. 13C 271/1999 bolo uloženie
povinnosti žalovaným 1. až 3. zaplatiť žalobcom 1. až 4. po 428,20 eur. Predmetom odvolacieho konania
(anásledneikonaniapredsúdomprvéhostupňa)jeuloženiepovinnostižalovanému2.(keďževovzťahu
k žalovanému 1. a 3. už bolo právoplatne rozhodnuté) zaplatiť žalobcom 1. až 4. po 428,20 eur.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru,
že odvolacie dôvody namietané účastníkom, odvolateľom sú dané, keď skutočne súd prvého stupňa
na základe vykonaných dôkazov nedospel k správnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne
posúdil. Súd prvého stupňa pochybil, keď napriek jednoznačne preukázanému predaju podniku
žalovaného 2. žalovanému 3. zmluvou o predaji podniku z 21.7.1999 sa touto skutočnosťou vôbecnezaoberal, nechal ju bez povšimnutia a to napriek tomu, že práve táto okolnosť bola dôvodom i
prerušenia konania uznesením zo dňa 14.1.2005 č. k. 13C 271/99-90.

Je zrejmé, že k predaju podniku prišlo ešte pred uzavretím zmluvy o predaji zájazdu a prevzatím peňazí.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Odvolací súd sa nemohol stotožniť s rozhodnutím súdu prvého stupňa, keď podklady pre takýto záver z
doposiaľ vykonaných dôkazov nevyplývajú a nie je zrejmé z odôvodnia rozsudku ako k takémuto záveru
súd prvého stupňa dospel. Je zrejmé, že súd prvého stupňa nevenoval dostatočnú pozornosť spôsobu

odôvodnenia napadnutého rozsudku, odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné,
rozsudok v napadnutej časti je odôvodnený právne len ustanoveniami § 451 ods. 1 a 2 OZ a vecne
len strohým konštatovaním, „že z dokazovania vyplynulo, že predmetnú cenu zájazdu obdržal žalovaný
2. cestou žalovaného 1., čo potvrdili všetci účastníci konania a žalovaný 2. prisľúbil vrátenie peňazí za
nezaplatený zájazd najneskôr do 15.9.1999 avšak doteraz peniaze nevrátil“. Je teda zrejmé, že súd

prvého stupňa sa nezaoberal tým a žalovaný 2. bol či nebol vlastníkom podniku Cestovná kancelária
ALFATOUR so sídlom Horná 2, Banská Bystrica. Samotné odôvodnenie napadnutého rozsudku v jeho
vyhovujúcej časti na 8 riadkoch nemožno považovať za odôvodnenie v súlade s ustanovením § 157 ods.
2 O.s.p. a takýmto postupom súdu prvého stupňa sa odňala účastníkovi možnosť konať pred súdom a
to možnosť namietať voči rozhodnutiu.

Podľa§221ods.1písm.f/O.s.p.súd(odvolací)rozhodnutie(súduprvéhostupňa)zruší, akúčastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Vada konania vymedzená v ustanovení § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (a inak aj ďalšia vada podľa písmena
g/ rovnakého ustanovenia spočívajúca v rozhodnutí vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným
súdom) je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý

proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj
článok 46 a nasledujúce Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších
ústavných zákonov) a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(oznámenie ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). I podľa judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr.

stanoviskovoveciE.R.T.c/aŠpanielskozroku1993,sťažnosťč.18390/91),ÚstavnéhosúduSlovenskej
republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I ÚS 226/03) a tiež Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(rozsudok z 27. apríla 2006 sp. zn. 4 Cdo 171/2005) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne
konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky

vymedzuje ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho
sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník
konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z
ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo

presvedčivé. Korektným a i ústavne konformným výkladom takéhoto ustanovenia pritom treba dospieť
k záveru, že s už uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia)
dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými
zisteniami či medzi obsahom dôkazov a skutkovými zisteniami, resp. aj prípad, keď právne závery
zo skutkových zistení alebo skutkové zistenia z vykonaných dôkazov v žiadnej možnej interpretácii

nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých
mali byť tieto zistenia vyvodené. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva
účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa vyporiada i so
špecifickými námietkami účastníka); porušením uvedeného práva účastníka konania na jednej strane a
povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách

rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma aj možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovaťproti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadných riadnych alebo
mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak (vychádzajúc z už vyššie uvedeného) nedostatok riadneho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá

sama osebe nielen dôvod odvolania podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., ale zároveň i nevyhnutnosť
rozhodnutia spôsobom predpokladaným takýmto ustanovením (teda zrušenie rozhodnutia súdu prvého
stupňa a podľa okolností prípadu prípadne i vrátenie veci na ďalšie konanie - podľa odseku 2 toho istého
ustanovenia).

Povinnosťou súdu prvého stupňa tak bude v ďalšom konaní riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým

je podľa § 226 O.s.p. viazaný, zopakovať a doplniť dokazovanie (vo vzťahu žalobcov a žalovaného 2.),
posúdiťpasívnulegitimáciužalovaného2.vovzťahukpredajupodniku,výsledkyceléhokonaniapodľa§
132 O.s.p. náležite zhodnotiť až potom opätovne rozhodnúť o veci, trovách konania pred súdom prvého
stupňa i o trovách pred odvolacím súdom.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.