Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. december 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/469/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413205332
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6413205332.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda
Zimmermanna a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Danice Kočičkovej navrhovateľky: H. X., nar.
XX. XX. XXXX, bytom Z., F. W. XXX/XX, zastúpená splnomocneným advokátom: JUDr. Rudolf Fajbík,
Advokátska kancelária 969 33 Banská Štiavnica, Dobšinského 14, proti odporcom: v 1. rade U. R., nar.
XX. XX. XXXX, bytom X. X., T. XXXX/XX, v 2. rade T. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. 77, v 3. rade I.

R., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. X., T. XXXX/XX, v 4. rade Y. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. O., V.
XX, všetci zastúpení splnomocnenou advokátkou: JUDr. Magda Jaňovková, Advokátska kancelária 974
54 Banská Bystrica, Skuteckého č. 12, o určenie, že navrhovateľka je dedičkou zo závetu, na odvolanie
odporcov zo dňa 21. 02. 2014 proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/71/2013-49
zo dňa 09. 01. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho
konania a to do rúk splnomocneného právneho zástupcu navrhovateľky JUDr. Rudolfa Fajbíka v sume
69,91 € do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že H. X. je dedičkou zo závetu po poručiteľovi Y. W., nar. XX.

XX. XXXX, ktorý zomrel XX. XX. XXXX, odporcom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť
navrhovateľke trovy konania a to do rúk splnomocneného právneho zástupcu navrhovateľky v sume
662,99 € do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný
súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že poručiteľ Y. W., ktorý sa narodil XX. XX.
XXXX a zomrel XX. XX. XXXX napísal dňa XX. XX. XXXX závet, tento sa nachádza v pripojenom spise
Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 5C/11/2012 predtým sp. zn. 5C/227/2008. Vychádzajúc zo

závetu poručiteľ vydedil rodinu po manželke a manželkinej rodine zo všetkého jeho vlastníctva a zároveň
konštatoval, že závet je platný pre toho kto sa o neho postará, kto ho doopatruje a urobí pohreb. Zo
závetu je zrejmé, že tento bol podpísaný svedkami T. Z. a O. Zrebenou.

Pôvodne sa viedlo konanie na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 5C/227/2008. V tomto
konaní v súčasnosti zomrela Y. R. a Y. W. (v tomto konaní ako odporca v 4. rade) žiadali určiť neplatnosť

závetu a listiny o vydedení proti odporkyni H. X.. Okresný súd v rozsudkom č. k. 5C/227/2008-38 zo
dňa 14. 01. 2009 určil, že závet a listina o vydedení sú neplatné. V dôvodu podaného odvolania krajský
súd uznesením č. k. 12Co/101/2009-53 zo dňa 21. 04. 2009 zrušil rozsudok Okresného súdu a vec
vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom okresný súd v rozsahu intencií odvolacieho súdu rozsudkom č. k.
5C/227/2008-93 zo dňa 12. 10. 2009 návrh o určenie neplatnosti záveru a listiny o vydedení zamietol.
V dôsledku podaného odvolania krajský súd rozsudkom č. k. 13Co/50/2010-128 zo dňa 20. 04. 2010

rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej zamietol žalobu ohľadom určenia neplatnosti závetu zmenil
tak, že závet je neplatný, v časti, v ktorej zamietol žalobu ohľadom neplatnosti listiny o vydedení, potvrdil.V časti o náhrade trov konania rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žiadny z účastníkov nemá
právo na náhradu trov prvo a druhostupňového konania. V dôsledku podaného dovolania Najvyšší súd
Slovenskej republiky uznesením č. k. 6Cdo 167/2010-150 zo dňa 31. 10. 2011 rozsudok krajského súdu

č. k. 13Co/50/2010-128 zo dňa 20. 04. 2010 v časti, v ktorej krajský súd zmenil rozsudok okresného súdu
vo veci samej, ktorým bola určená neplatnosť závetu a vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie. V ďalšom krajský súd ako súd odvolací uznesením č. k. 13Co/344/2011-153 zo dňa
12. 01. 2011 rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej zamietol žalobu o určenie, že závet poručiteľa Y.
W., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom v Z., ktorý zomrel XX. XX. XXXX, datovaný dňom 29. 04. 1997

je neplatný a rozhodol o trovách konania, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V časti, v ktorej žalobu
ohľadom listiny o vydedení datovanú dňom 29. 04. 1997 zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

V zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu vyslovený právny názor, ktorým bol okresný súd
viazaný a to právny názor objasnenia otázky okruhu dedičov poručiteľa. Dedičský súd uznesením č. k.
12D/254/2008-85 zo dňa 11. 12. 2012 odkázal H. X., aby v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia

podala proti zákonným dedičom (odporcom v 1. až 4. rade) žalobu o určenie, že navrhovateľka H. X. je
závetnou dedičkou po poručiteľovi. Navrhovateľka takúto žalobu podala.

Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 477 OZ, poukázal tiež na právny názor Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vyslovený v uznesení č. k. 6Cdo/167/2010-150 zo dňa 31. 10. 2011, tiež na

rozsudok Najvyššieho súdu ČR vydaný v konaní sp. zn. 21Cdo 1859/2006.

Okresný súd mal z vykonaného dokazovania preukázanú skutočnosť, že navrhovateľka sa postarala o
pohrebporučiteľa,tohtodoopatrovalaapohrebajfinancovala.ZpotvrdeniapohrebnejslužbyvZ.(č.l.11
spisu) súd zistil, že poručiteľa odprevadila na jeho poslednej ceste jeho družka H. X., ktorá zrealizovala

aj všetky potrebné úkony pri vybavovaní a realizácii pohrebu. Postupom podľa poslednej vôle poručiteľa
boli pozostatky poručiteľa prevezené do X. X. na kremáciu, urna vložená do rodinnej hrobky. Z
vykonaného dokazovania mal súd za preukázané aj tú skutočnosť, že nikto z odporcov sa nepostaral
o pohreb, nikto sa nepodieľal na jeho financovaní. Neobstojí obrana odporcov, že nemali vedomosť
o tom, že poručiteľ zomrel, pretože keby boli prejavili opravdivý záujem o poručiteľa v čase jeho

života a hospitalizácie v nemocnici, boli by im tieto skutočnosti známe. To, že navrhovateľka poručiteľa
doopatrovala a vystrojila pohreb, bolo preukázané z výpovedí vypočutých svedkov. Navrhovateľka žila s
poručiteľomvspoločnejdomácnosti.Zvykonanéhodokazovania vyplynulo,ženavrhovateľkaporučiteľa
doopatrovala, zabezpečila mu pohreb, tento financovala. Nikto z príbuzných poručiteľa sa nepodieľal
na vystrojení pohrebu.

O trovách konania okresný súd rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 OSP, úspešnej účastníčke
priznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol za ktoré úkony právnej služby a v akej
sume priznal náhradu trov konania.

Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote odporcovia. Uviedli, že
z obsahu spisu je zrejmé, že v čase spísania závetu závetca navrhovateľ nepoznal, listinu vyhotovil v
čase keď sa rozviedol s manželkou. Zo závetu vyplýva, že závetca bol dotknutý správaním manželky a
syna. Listina zvýrazňovala len fakt, že závetca je na manželku nahnevaný. Pozornosti súdu uniklo, že
z dikcie závetu vyplýva, že ustanovenie je v rozpore s predchádzajúcim príkazom: kto ma doopatruje

a urobí pohreb. Táto podmienka totižto hovorí, že náklady na pohreb majú byť vyplatené tomu, kto
prinesie závetcov úmrtný list. V plnej miere preto obstojí námietka, že závet obsahuje toľko nejasností,
že je nejasný, nezrozumiteľný a nezrozumiteľnosť je takého charakteru, že nemôže mať ani právne
účinky.Žiadali,abyodvolacísúdzvážilrozhodnutienajvyššiehosúdu,ktorésícesodkazomnajudikatúru
Najvyššieho súdu ČR môže obstáť, ale s prihliadnutím na aktuálny „závet“ je nepoužiteľné.

Navrhovateľka vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že okresný súd vo veci správne rozhodol,
poukázala na stanoviská vyšších súdov súvisiacich s vecou samou. Závet je jednoznačný, určitý,
zrozumiteľný. Je formulovaný ako univerzálny a v súvislosti s určením dediča neobsahuje žiadnu
podmienku. Žiadala rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov

konania za jeden úkon právnej služby plus režijný paušál v sume 69,91 €.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 OSP prejednal a
rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil z týchto dôvodov.Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v
potrebnom rozsahu skutkový stav veci, vec správne právne posúdil, rozhodnutie náležite odôvodnil.

Podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 OSP).

Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa
pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti z vykonaných dôkazov, prednesov účastníkov,
predložených listinných dôkazov, vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa plne stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ktoré je podrobné a komplexné tak pokiaľ ide
o skutkový stav aj právne zdôvodnenie a preto naň v celom rozsahu odkazuje.

Na zvýraznenie správnosti odvolací súd dodáva. Okresný súd rozsudkom č. k. 5C/227/2008-93 zo dňa
12. 10. 2003 žalobu Y. R. (právna predchodkyňa odporcov v 1., 2., 3. rade) a Y. W. (odporca v 4.
rade) proti H. X., ohľadom určenia neplatnosti závetu a ohľadom neplatnosti listiny o vydedení, zamietol.
V dôsledku podaného odvolania krajský súd rozsudkom č. k. 13Co/50/2010-128 zo dňa 20. 04. 2010

rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej zamietol žalobu ohľadom určenia neplatnosti závetu zmenil
tak, že určil, že závet je neplatný. V dôsledku podaného dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozsudokkrajskéhosúduvčasti,vktorejbolaurčenáneplatnosťzávetu,tiežvovýrokuotrováchkonania,
zrušilavecvrátilnaďalšiekonanie.VuvedenomrozsudkuNajvyššísúdpoukázalnaprávnynázor,podľa
ktorého rozhodujúcou právnou otázkou od vyriešenia ktorej záviselo správne právne posúdenie veci

odvolacím súdom vo väzbe na zistený skutkový stav, bola otázka či závet spĺňal požiadavku platnosti
vyplývajúcu z ust. § 477 OZ, to znamená požiadavku ustanovenia resp. určenia dediča. Najvyšší súd
uviedol, že ust. § 477 OZ určuje ako podstatnú a teda obligatórnu náležitosť závetu ustanovenie resp.
označenie dediča, ktorý je povolaný dediť závetom. Neustanovuje však priamo, akým spôsobom má
byť v závete vyjadrené ustanovenie závetného dediča. Nevyžaduje sa, aby dedič bol v závete výslovne

pomenovaný, ale zo závetu musí byť vždy celkom nezvratne zistiteľné komu má odkázaný majetok
pripadnúť. Osoba dediča musí byť v závete identifikovaná dostatočne určite, to znamená tak, aby nebola
zameniteľná s akoukoľvek inou osobou v čase smrti poručiteľa. Závetný dedič môže byť preto okrem
obvyklých údajov totožnosti ako je meno, priezvisko, dátum narodenia či rodné číslo alebo bydlisko,
označený aj hovorovým menom, zdrobneninou mena, prípadne uvedením príbuzenského vzťahu k

poručiteľovi. Identifikáciu dediča v závete umožňuje aj jeho označenie určitou činnosťou, napr., že ním
bude ten, kto sa postaral o poručiteľa až do jeho smrti, kto ho doopatroval a urobil pohreb. Ak takéto
označenie totiž dáva predpoklad pre zistenie, o akú konkrétnu osobu v danom prípade ide.

Najvyšší súd tiež konštatoval, že z ust. § 477 OZ ani v spojitosti s inými súvisiacimi ustanoveniami

nemožno vyvodiť, že dedič ustanovený v závete musí byť poručiteľovi známy v čase zriadenia závetu,
prípadne, že musí už v tomto čase existovať. Naopak, rešpektujúc princíp slobody vôle poručiteľa
a jej naplnenia a zohľadňujúc aj potreby praktického života, považuje dovolací súd za správny taký
výklad uvedeného ustanovenia, podľa ktorého osoba ustanoveného dediča nemusí byť v čase zriadenia
závetu poručiteľovi známa a nemusí ani existovať. Dôležité je, aby bola identifikovateľná a existovala,

to znamená mala právnu subjektivitu v čase smrti poručiteľa. V čase podpísania závetu poručiteľ
činnosť, ktorou určil závetného dediča, nemusí ešte potrebovať a tak nemusí ani vedieť a z povahy
niektorých činností závislých od jeho smrti ani nemôže vedieť kto bude tou osobou, ktorá sa o neho
postará, doopatruje ho a vystrojí mu pohreb. Okrem toho bolo by v rozpore s vôľou poručiteľa a s
nenahraditeľnosťou závetu, aby bolo upierané dedičské právo osobám, ktorých povolal závetom za

dedičov a ktoré v deň jeho smrti sú spôsobilé dediť len pre to, že túto spôsobilosť nemali v čase
zriadenia závetu (v prípade fyzickej osoby môže ísť napr. o deti potomkov poručiteľa, ktoré sa ešte
nenarodili a neboli ani počaté). Najvyšší súd tiež uviedol, že s použitím historického výkladu náležitosti
závetu, týkajúcej sa určitosti ustanovenia dediča, možno vyššie uvedený právny záver podporiť názorom
vysloveným v publikácii F. Rouček - J. Sedláček „Komentář k československému obecnému zákonníku

občanskému a občanské právo platné na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, Praha 1936, díl III.“, v
ktorej na strane 92 sa uvádza, že požiadavku na určitosť, to znamená zrozumiteľnosť vôle poručiteľa,
sa nesluší preháňať (posudzovať príliš prísne), lebo ustanovenia zákona o prejave poručiteľovej vôle sú
dané preto, aby bolo zabezpečené splnenie jeho pravej vôle a nie aby boli poskytnuté prostriedky na jejzmarenie. Preto postačuje označenie dediča krstným menom, zanechanie majetku „priateľstvu“, osobe,
ktorá poručiteľa pred smrťou ošetrovala, alebo „osobe, u ktorej poručiteľ pred smrťou trvale pobýval“.
Platné právo na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi (uhorské právo) pripúšťalo, aby osoba dediča bola

určená aj nejakou budúcou udalosťou, napr. „Moja čeľaď, slúžiaca mi v deň mojej smrti“.

Najvyšší súd potom uviedol, že vychádzajúc z interpretácie ust. § 477 OZ v prejednávanej veci určenie
závetného dediča takým spôsobom, že ním bude ten, kto sa o poručiteľa postará, kto ho doopatruje
a urobí pohreb, teda jeho určenie budúcou konkrétnou činnosťou, bolo pre identifikáciu tohto dediča

postačujúce. Vyhovovalo preto požiadavke zákona na ustanovenie dediča v závete a nemalo za
následok neplatnosť závetu. Keďže išlo o spôsob označenia dediča, nemohlo zároveň ísť (a ani nešlo)
o podmienku, ktorou by bol podmienený vznik dedičského práva alebo jeho zánik, alebo ktorou by bol
dedič obmedzovaný v dispozícii s dedičstvom, či nútený k výkonu nejakých povinností.

Vychádzajúc z ust. § 243d ods. 1 prvá a druhá veta OSP teda ak dôjde k zrušeniu napadnutého

rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu,
ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

Okresný súd potom vec správne právne posúdil. Odvolací súd tiež viazaný právnym názorom
najvyššieho súdu rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Predmetom právneho

posúdenia najvyššieho súdu bol závet poručiteľa Y. W., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom v Z., ktorý
zomrel dňa XX. XX. XXXX, datovaný dňom 29. 04. 1997. Predmetom právneho posúdenia okresného
a odvolacieho súdu v dôsledku podaného odvolania je ten istý závet.

Odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu aj v časti, v ktorej okresný súd rozhodol o náhrade

trov konania a uložil odporcom v 1. až 4. rade spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania
splnomocnenému právnemu zástupcovi navrhovateľky do troch dní. Odvolací súd poukazuje na ust. §
212 ods. 1 OSP a to, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Ak potom odporcovia
v rámci rozsahu podaného odvolania namietali rozsudok okresného súdu vo veci samej, namietali
tým zároveň aj trovy konania. Pri rozhodovaní o trovách konania okresný súd vychádzal z ust. § 142

ods. 1 OSP a to účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľka mala vo
veci úspech, žiadala priznať náhradu trov konania, tieto vyčíslila. Aj v tejto časti okresný súd dostatočne
a riadne odôvodnil svoje rozhodnutie. Uviedol, za ktoré úkony právnej služby priznal navrhovateľke
náhradutrovkonaniaavakejsume.Vtomtosmerealeodporcoviavrámcipodanéhoodvolanianeuviedli

žiadne dôvody v čom prípadne vidia nesprávnosť napadnutého rozhodnutia okresného súdu a čoho
sa domáhajú. Rozsah preskúmavacieho práva (aj povinnosti) odvolacieho súdu je určená rozsahom
odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa a tiež dôvodmi
odvolania, ktorými sú námietky proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 205 a 205a
OSP; vychádzajúc aj z ust. § 153 ods. 2 a § 206 ods. 2 OSP.

Odvolací súd uložil odporcom v 1. až 4. rade nahradiť navrhovateľke spoločne a nerozdielne trovy
odvolacieho konania spolu v sume 69,91 €. Navrhovateľka mala v odvolacom konaní plný úspech
(§ 142 ods. 1 OSP). Žiadala priznať náhradu trov konania, tieto vyčíslila (§ 151 ods. 1 prvá veta
OSP). Trovami odvolacieho konania navrhovateľky sú trovy právneho zastúpenia jej splnomocneného

právneho zástupcu a to za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k podanému odvolaniu v sume 61,87
€ plus režijný paušál v sume 8,04 €. Spolu trovy odvolacieho konania v sume 69,91 €. Aj túto sumu
sú povinní odporcovia spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľke a to do rúk jej splnomocneného
právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.