Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/838/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411214574
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6411214574.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci
navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, IČO: 00 492 736
proti odporcovi: F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, XXX XX Z., zast. JUDr. Antonom Matúškom,
advokátom so sídlom AK Dr. Jánskeho 19/11, P.O.Box č. 36, 965 01 Žiar nad Hronom v konaní o
zaplatenie 1 075,26 Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad
Hronom, č.k. 12C/4/2012-61 zo dňa 25.10.2012 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške

69,22 € na účet právneho zástupcu odporcu JUDr. Antona Matúšku, advokáta so sídlom v Žiari nad
Hronom, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania
rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP)
tak, že zaviazal navrhovateľa nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 340,65 Eur na účet právneho
zástupcu odporcu, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal
voči odporcovi zaplatenia sumy 1 075,26 Eur titulom nároku na náhradu škody, ktorú odporca ako vodič

autobusu mal spôsobiť navrhovateľovi dňa 24.04.2009 pri dopravnej nehode na vozidle navrhovateľa.
Okresný súd uviedol, že navrhovateľ uplatnený nárok odôvodnil tým, že odporca porušil povinnosti
vodiča motorového vozidla podľa zákona č. 4 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Na
zasadnutí dopravno-technickej škodovej komisie dňa 23.03.2011 uznal navrhovateľ odporu vinným z
porušenia § 27 ods. 2 prevádzkového predpisu D 1/3 a § 4 ods. 5 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke
a vyzval ho na náhradu škody vo výške 1 075,26 Eur, ktorá suma predstavuje výšku neuhradenej
spoluúčasti poistného plnenia od zmluvnej poisťovne navrhovateľa KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s.

Okresný súd uviedol, že sa oboznámil s návrhom navrhovateľa, ktorý žiadal, aby bol odporca zaviazaný
na zaplatenie sumy vo výške 1 075,26 Eur s poukazom na tú skutočnosť, že odporca napriek
predchádzajúcim technickým problémom vozidla a internému zákazu navrhovateľa vošiel na železničné
priecestie na Ivánskej ceste na signalizáciu voľno s úmyslom odbočiť v križovatke smerom na konečnú
zástavku P.. Pri prejazde na železničnom priecestí mu zhasol motor, ktorý sa pokúšal znova naštartovať.
Naštartovať vozidlo sa mu nepodarilo a prichádzajúca lokomotíva narazila do strednej časti autobusu.
Zároveň žiadal navrhovateľ, aby mu súd priznal zákonný úrok z omeškania ako aj náhradu trov konania.Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že na žalovanú sumu vydal dňa
28. 12. 2011 platobný rozkaz č.k.7Ro/397/2011, proti ktorému podal odporca v zákonom stanovenej
lehote odpor, kde žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť s poukazom na skutočnosť, že predložil do

spisu doklady, ktoré potvrdzujú, že z jeho strany nedošlo k porušeniu povinnosti vodiča podľa § 4 ods.
5 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, pričom poukázal na to, že správny orgán v priestupkovom
konaní konanie vedené proti nemu zastavil.

Okresný súd ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že „nárok navrhovateľa je
oprávnený“ a zároveň návrh ako nedôvodný zamietol (čo znamená, že pri slove „oprávnený“ došlo ku

chybe v písaní.) Zároveň konštatoval, že samotný odporca neporušil povinnosti vodiča v zmysle ust. §
4 ods. 5 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke o čom svedčí rozhodnutie OR PZ v Žiari nad Hronom o
zastavenípriestupkovéhokonaniazodňa10.06.2010,kdejekonštatované,žekonanieopriestupkuproti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa zastavuje. Okresný súd mal zato, že neexistuje príčinná
súvislosť medzi protiprávnym konaním vodiča a spôsobenou škodou, ktorá vznikla navrhovateľovi.
Zároveň okresný súd uviedol, že má za to, že samotný navrhovateľ porušil svoje povinnosti tým, že

nevytvoril odporcovi riadne pracovné podmienky, preto sa navrhovateľ nemôže zbaviť zodpovednosti
za vzniknutú škodu. V závere odôvodnenia okresný súd konštatoval, že navrhovateľ neuniesol dôkazné
bremeno a návrh ako nedôvodný zamietol.

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa v podaní zo dňa 21.06.2013 navrhovateľ odvolal
a v odvolaní uviedol, že dôvodom jeho odvolania je postup okresného súdu, ktorým mu okresný

súd odňal možnosť konať pred súdom, ďalej to, že okresný súd nesprávne zistil skutkový stav veci
a vec nesprávne právne posúdil. Zdôraznil, že navrhovateľovi bolo v tejto veci (12C/4/2012) dňa
12.10.2012 doručené predvolanie na pojednávanie. Následne navrhovateľ požiadal okresný súd o
odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní a to listom doručeným okresnému súdu dňa
19.10.2012 a aj faxovým podaním zo dňa 17.10.2012. Napriek tomu okresný súd konal a rozhodol v

jeho neprítomnosti. Uvedeným postupom okresného súdu bola navrhovateľovi podľa jeho tvrdenia v
odvolaní odňatá možnosť konať pred súdom, pretože súd vo veci rozhodol bez účasti navrhovateľa,
hoci svoju neprítomnosť riadne ospravedlnil. Konanie na okresnom súde je tak podľa navrhovateľa
postihnuté vadou, ktorá predstavuje významný zásah do procesného postavenia navrhovateľa, nakoľko
mu bolo znemožnené realizovať procesné práva, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok. Takýmto

procesným právom je aj právo účastníka zúčastniť sa na pojednávaní a predkladať dôkazy. Navrhovateľ
v odvolaní ďalej uviedol, že okresný súd vo veci rozhodol bez toho, aby zistil skutkový stav veci, pričom
za jedinú príčinu vzniku škody označil zastaralú techniku. V uvedenej súvislosti navrhovateľ v odvolaní
uviedol, že autobus Karosa B 741.1914, interné číslo 2636, EVČ - BA XXX IS bol vyrobený v roku
1992, prvý krát bol zaradený do evidencie v SR dňa 30.2. 1992. V roku 2006 prešiel kompletnou

generálnou opravou a modernizáciou s výmenou pohonu z nafty na CNG; montáž bola ukončená a
potvrdená revíznym technikom dňa 27.07.2006. Navrhovateľ zdôraznil, že predmetný autobus je stále
vypravovaný na linky MHD v Bratislave, pričom je pravidelne kontrolovaný, o čom svedčí aj platný
Protokol o technickej a emisnej kontrole vozidla zo dňa 31.07.2013 a 31.01.2014. Uviedol, že okamžite
po odtiahnutí havarovaného autobusu do vozovne navrhovateľa bola vykonaná jeho ohliadka, kde

prítomní konštatovali, že po otvorení ventilov tlakovej nádoby CNG a zapojení elektrickej sústavy motor
autobusubezproblémovnaštartoval.Vzávereodvolanianavrhovateľuviedol,žežiada,abyodvolacísúd
prihliadol na vady prvostupňového konania, odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušil
a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, pretože rozhodnutie okresného súdu bolo postihnuté
závažnými vadami, v dôsledku čoho nemôže byť považované za správne.

V podaní zo dňa 03.10.2013 sa odporca vyjadril k obsahu odvolania navrhovateľa a vo vyjadrení uviedol,
že odvolanie navrhovateľa je neopodstatnené, pretože neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že okresný
súd mu svojim postupom znemožnil riadne vykonávať jeho procesné práva t.j., že mu odňal možnosť
zúčastniť sa pojednávania v uvedenej veci, pretože navrhovateľovi nič nebránilo, aby si zabezpečil
zástupcu, ktorý by ho vo veci zastupoval. Odporca uviedol, že navrhovateľ nepredložil súdu prvého

stupňa žiadny dôkaz o kolízií pojednávaní dňa 25.10.2012, o ktorých sa zmieňuje v podanom odvolaní,
čo vyplýva najmä zo samotnej žiadosti o odročenie pojednávania zo dňa 16.10.2012, ktorá nemala
žiadnu prílohu. Navrhovateľ v žiadosti o odročenie pojednávania neuviedol žiadny iný dôležitý dôvod,
pre ktorý by malo byť nariadené pojednávanie odročené a ani iné konkrétne okolnosti, ktoré mu bránili
v účasti na pojednávaní pred súdom prvého stupňa. Tiež riadne neodôvodnil, prečo časovú kolíziu

pojednávaní nebolo možné vyriešiť inak. Svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil, pričomžiadosť o odročenie pojednávania nie je ospravedlnením neúčasti na vytýčenom pojednávaní. Zdôraznil,
že nie je pravdou, čo navrhovateľ tvrdí v podanom odvolaní, že prvostupňový súd rozhodol bez toho,
aby zistil skutkový stav veci a tiež, že za jedinú príčinu vzniku škody označil zastaralú techniku - zlyhanie

motora. To že technika odporcu zlyhala mal súd preukázané listinným dôkazom, ktorý súdu predložil
odporca a to právoplatným rozhodnutím OR PZ v Žiari nad Hronom č. k.: ORP-DI-SK-392/2009 zo
dňa 10.06.2010. Aj v tomto rozhodnutí je okrem iného uvedené, že odporcovi na priecestí nie jeho
vinou zlyhal motor autobusu, ktorý sa nedal naštartovať t.j. že sa jednalo o poruchu vozidla, ktorú
nezapríčinil odporca a ktorá sa v deň dopravnej nehody opakovala až dva krát. Aj z tohto dôvodu správny

orgán zistil, že odporca nenesie vinu za predmetnú nehodu a preto vydal rozhodnutie, že konanie
o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky zastavuje. Podané odvolanie je podľa
odporcu neopodstatnené aj z toho dôvodu, že navrhovateľ súdu vôbec nepreukázal a ani nezdokladoval
dôvody podania svojej žaloby a to ani do štádia odvolania a ani po jeho podaní. Jednalo sa o dôvod, že
odporca mal porušiť ust. § 4 ods. 5 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. V danom prípade odporca
preukázal súdu, že to nie je pravda, t. j. v celom rozsahu vyvrátil tento dôvod podania žaloby. V uvedenej

súvislosti odporca ďalej uviedol, že navrhovateľ predloženými listinnými dôkazmi súdu nepreukázal, že
by odporca porušil ust. § 27 ods. 2 prevádzkového predpisu D 1/3. V závere vyjadrenia k odvolaniu
navrhovateľa odporca uviedol, že navrhovateľ až v odvolacom konaní predložil protokol o technickej
kontrole predmetného vozidla a to až zo dňa 31.07.2013. Nepredložil však protokol o technickom stave
vozidla za obdobie pred dňom havárie. Šetrenie poistnej udalosti ohľadne poškodenia predmetného

autobusu bolo ukončené dňa 02.12.2010 s výsledkom, že poisťovňa poistnú udalosť likvidovala v zmysle
poistnej zmluvy ako totálnu škodu. Aj pre tento dôvod je podľa odporcu zarážajúce, že predmetný
autobus s rokom výroby 1992 po jeho používaní 21 rokov je v takom technickom stave v akom ho opisuje
navrhovateľ v podanom odvolaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporca navrhol, aby odvolací súd
odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a zaviazal navrhovateľa

nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania v celkovej výške 69,22 Eur.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním
navrhovateľa podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP
a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vo výroku vecne správny podľa ust. § 219 ods.
1 OSP potvrdil.

Z obsahu odvolania navrhovateľa vyplýva, že navrhovateľ namietal správnosť záverov okresného súdu
z dvoch základných dôvodov: a/ postupom okresného súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom,
keďže okresný súd konal napriek tomu, že navrhovateľ sa z vytýčeného termínu pojednávania riadne
a včas z dôvodu kolízie pojednávaní ospravedlnil a žiadal o odročenie pojednávania b/okresný súd
podľa názoru navrhovateľa nedostatočne zistil skutkový stav veci a následne vec nesprávne právne

posúdil, keď za jedinú príčinu vzniku škody považoval „zastaralú techniku“ a túto skutočnosť posúdil v
neprospech navrhovateľa.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že pokiaľ navrhovateľ namieta, že mu bola postupom súdu
odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko okresný súd napriek žiadosti navrhovateľa o odročenie
pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa,

odvolací súd uvádza, že v žiadosti o odročenie pojednávania zo dňa 16. 10. 2012 sa uvádza, že
navrhovateľ s poukazom na ust. § 119 OSP žiada odročiť pojednávanie z dôvodu kolízie pojednávania
v predmetnej veci s dvoma ďalšími pojednávaniami nariadenými v ten istý deň na Okresnom súde
Bratislava I a Bratislava II; žiadne iné dôvody na odročenie pojednávania navrhovateľ v podaní zo dňa
16. 10. 2012 neuviedol. Ustanovenie § 119 OSP, na ktoré poukázal navrhovateľ v žiadosti o odročenie

pojednávania však viaže možnosť odročenia pojednávania na existenciu dôležitého dôvodu. Kolízia
pojednávania s iným pojednávaním však takýmto dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania nie
je, pretože účastník konania, ktorý zistí kolíziu pojednávania s iným pojednávaním/niami v deň konania
pojednávania vo veci, v ktorej žiada o odročenie pojednávania má možnosť dať sa v zmysle ust. §
25 OSP zastúpiť právnym zástupcom - advokátom. Odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti

známe, že navrhovateľa v iných sporoch zastupuje splnomocnený právny zástupca, čo ďalej znamená,
že nie je vylúčené, že účasť na pojednávaní na Okresnom súde Bratislava I a na Okresnom súde
Bratislava II mal dňa 25. 10. 2012 navrhovateľ zabezpečenú prostredníctvom právneho zástupcu a
teda nič mu nebránilo zúčastniť sa pojednávania v tejto veci. Bez ohľadu na uvedené, podstatná z
hľadiska posúdenia opodstatnenosti uvedenej odvolacej námietky navrhovateľa odvolacím súdom je

tá skutočnosť, že kolízia pojednávania, ktoré žiada účastník konania odročiť z dôvodu kolízie s inýmpojednávaním, resp. pojednávaniami nie je v zmysle ust. § 119 OSP dôležitým dôvodom na odročenie
pojednávania, preto pokiaľ okresný súd pojednávanie nariadené na deň 25. 10. 2012 na základe
žiadosti navrhovateľa o odročenie pojednávania zo dňa 16. 10. 2012 neodročil, nemožno mu vytknúť v

tomto smere žiadne pochybenia. Navrhovateľ okresnému súdu v odvolaní ďalej vytýka, že nedostatočne
zistil skutkový stav veci a následne vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že dôvodom
vzniku škody na autobuse navrhovateľa bola „zastaralá technika“, čo znamená, že nepovažoval odporcu
zodpovedného za škodu vzniknutú na majetku navrhovateľa. K uvedenej odvolacej námietke odvolací
súd uvádza, že z obsahu žaloby vyplýva, že vozidlo navrhovateľa malo predchádzajúce technické

problémy, keďže navrhovateľ v druhom odseku žaloby sám uvádza, že „napriek predchádzajúcim
technickým problémom vozidla (autobus Karosa B - 741, linka 78/7 ev. č. 2636 EČ: BA-XXXIS) a
internému zákazu vošiel odporca na železničné priecestie na F. ceste na signál „voľno“ rýchlosťou 6,9
km/h s úmyslom odbočiť v križovatke smerom na konečnú P.. Pri prejazde v križovatke na železničnom
priecestí mu zhasol motor, ktorý sa pokúšal znova naštartovať. Naštartovať sa mu nepodarilo a
prichádzajúca lokomotíva narazila do strednej časti autobusu.“ V rozpore s týmto tvrdením uvedeným v

žalobe navrhovateľ v odvolaní uvádza, že okresný súd nesprávne ustálil, keď dospel k záveru, že motor
na priecestí nezlyhal vinou vodiča ale vinou zlého technického stavu motorového vozidla. Uvedený záver
okresného súdu považoval navrhovateľ za nesprávny, k čomu ako dôkaz pripojil k odvolaniu Protokol
o technickej kontrole vozidla zo dňa 31. 07. 2013, Protokol o emisnej kontrole motorového vozidla zo
dňa 31. 1. 2014 a Záznam z vykonania kontroly technického stavu autobusu IČ 2636 zo dňa 27. 04.

2009. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že uvedené dôkazy zobral na zreteľ len preto, že
okresný súd nepoučil účastníkov konania v zmysle ust. § 120 ods. 4 OSP. V dôsledku uvedenej vady
konania zobral odvolací súd v zmysle judikatúry NS SR na zreteľ aj dôkazy predložené účastníkom
konania až v rámci odvolacieho konania, na ktoré by inak (pokiaľ by bol prvostupňový súd riadne poučil
účastníkov konania a to napr. aj na tlačive predvolania na pojednávanie) v zmysle ust. § 205a OSP

ako na dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, neprihliadal. V každom prípade však
odvolací súd uvádza, že občianske súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou. Z dispozičnej
zásady vyplýva, že navrhovateľ v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej a právnej
stránke, pričom týmto jeho vymedzením je súd viazaný. V uvedenej súvislosti považuje odvolací súd za
potrebné upriamiť pozornosť na ust. § 79 ods. 1 a 2 OSP, z ktorého jasne a zreteľne vyplýva, že v žalobe

je navrhovateľ povinný uviesť tvrdenia, označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení a tieto dôkazy
potom k žalobe pripojiť. Splnenie povinnosti tvrdenia „rozhodujúcich skutočností“ odôvodňujúcich nárok
uplatnený v žalobe a v nadväznosti na to splnenie dôkaznej povinnosti sú základné atribúty občianskeho
súdneho konania, ktoré nie je možné rozporuplným spôsobom meniť v priebehu konania. To znamená,
že pokiaľ si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi nárok na náhradu škody v zmysle ust. § 179 Zákonníka

práce, podľa znenia ktorého zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil
zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, čo je
zamestnávateľ povinný preukázať, tak navrhovateľ bol povinný v žalobe popísať naplnenie všetkých
predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu na strane odporcu, čo neurobil a teda nesplnil si základnú
povinnosť tvrdenia a ani na ňu nadväzujúcu dôkaznú povinnosť. Naopak odporca tvrdenia navrhovateľa

o tom, že porušil ust. § 4 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke spochybnil predložením
rozhodnutia OR PZ v Žiari nad Hronom, Okresný dopravný inšpektorát č. ORP-DI-SK-392/2009 zo dňa
10.06.2010, z ktorého okresný súd správne v zmysle ust. § 135 ods. 2 OSP vychádzal, keď dospel k
záveru, že odporca neporušil povinnosti vodiča v zmysle ust. § 4 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke a že navrhovateľ nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním

vodiča predmetného autobusu ako zamestnanca navrhovateľa a vzniknutou škodou.

Na základe uvedeného odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vo výroku
vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 OSP potvrdil, konštatujúc, že dôkazy, ktoré pripojil navrhovateľ
k odvolaniu nie sú spôsobilé uvedené závery spochybniť, pretože Protokoly z technickej a emisnej
kontroly predmetného autobusu sú vystavené s odstupom 4 rokov od udalosti, ktorá mala podľa tvrdenia

navrhovateľa založiť zodpovednosť odporcu za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi a pokiaľ ide o
Záznam z vykonania kontroly technického stavu autobusu IČ 2636, tento je vyhotovený až dňa 27. 04.
2009 (k nehode došlo 24. 04. 2009), je podpísaný len jednou zo šiestich tam uvedených prítomných
osôb, jeho záver o tom, že: „ po otvorení ventilov tlakovej nádoby CNG a znovu zapojení elektrickej
sústavy sa dal motor autobusu bez problémov naštartovať“ je nepresvedčivý a navyše tento dôkaz je v

rozpore s tvrdením navrhovateľa v žalobe, že predmetný autobus mal nehode predchádzajúce technické
problémy.O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na
ust. § 142 ods. 1 OSP. Trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní úspešného odporcu predstavuje
odmena za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa) priznaná podľa ust. §

10 ods. 1, § 13a ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb vo výške 61,41 € plus režijný paušál k uvedenému úkonu právnej služby
vo výške 7,81 €; spolu trovy právneho zastúpenia odporcu v odvolacom konaní predstavujú sumu 69,22
€.

O spôsobe náhrady trov právneho zastúpenia odporcu rozhodol odvolací súd podľa ust. § 149 ods. 1

OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O veci rozhodol senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné