Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 3, 2014

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 11C/502/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612208943
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Červenáková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2014:4612208943.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o. IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova ul. č. 25, Bratislava 811 09, v konaní
zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o, IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava 811 09, proti
žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13,
Bratislava 813 11, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 125 Eur titulom
majetkovej škody a sumy 295,04 Eur titulom nemajetkovej ujmy, a to z dôvodu nesprávneho úradného

postupu exekučného súdu spočívajúceho v nedodržaní 15-dňovej lehoty na rozhodnutie o žiadosti
súdneho exekútora na vydanie poverenia, pričom súd rozhodol o tejto žiadosti až dňa 5.10.2010
(konanie sa pritom začalo 28.4.2010) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, teda
s omeškaním viac ako 160 dní.

Uviedol, že žalobca ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním zvolenému súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu. Exekúciu navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením
záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.: 3800589 dlžníkom: U. J., K.. X.XX.XXXX. Po prijatí návrhu
na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 8297/2011. Súdny

exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky žalobcu efektívne a účinne, predložil
návrh žalobcu spolu s exekučným titulom príslušnému exekučnému súdu a požiadal ho o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť súdneho exekútora prijal na ďalšie konanie,
čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou vecou a rozhodnúť o nej v rámci
priznanej právomoci a v zákonom stanovenej dobe. Napriek tomu, že táto vec

nevykazovala prvky nadmiernej právnej zložitosti, exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora
ažpouplynutízákonomstanovenejlehoty.Postupexekučnéhosúduhodnotiaakonesprávnyavrozpore
so zákonom, konkrétne ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje

okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi
tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej
dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia
nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca
v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného včlánku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp.zn.: I.ÚS 41/02,
III. ÚS 117/02, I. ÚS 13/05). Nesústredenou činnosťou exekučného súdu a jeho nesprávnym úradným
postupom vznikla žalobcovi majetková škoda, ktorá je špecifikovaná v žalobe a nemajetková ujma,

ktorá je tiež špecifikovaná v žalobe. Žalobca požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie nároku, k
uspokojeniunárokužalobcunedošlo.Napreukázanievýškymajetkovejškodypredložilžalobcaznalecký
posudok znaleckého ústavu Ekonomickej univerzity v Bratislava č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014.

Žalovaná v písomnom podaní zo dňa 17.3.2014 navrhla žalobu žalobcu zamietnuť. Poukázala na to,
že žaloba je zmätočná, keď žalobca síce podal písomnú žalobu a poukázal na konkrétne dôkazy,

žiadne dôkazy však sám nepredložil. Nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Zo žaloby
nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobe sa
tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu/titulov si uplatňuje svoj nárok. Nie
je zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov,
z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v
zákonom stanovenej lehote. Ďalej uviedol, že žalobu považuje za podanú predčasne, keď neuplynula 6

mesačná lehota na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť,
na základe čoho žalovaná nepovažovala nárok za predbežne prerokovaný. K postupu exekučného
súdu uviedla, že prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby
mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie , ak exekučným titulom je notárska zápisnica
alebo rozhodcovský rozsudok. Od 1.6.2011 15- dňová lehota na vydanie poverenia rozhodnutí

rozhodcovského súdu ako exekučnom titule neplatí. Pred 1.6.2011 § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného
poriadku znel „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“. V
samotnejdôvodovejspráve,jeknovelizovanémuustanoveniu§41ods.2písm.d)Exekučnéhoporiadku
uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul
osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná rada Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor

SR. Skutočnosť, že sa do formulácie vložili slová „rozhodnutí rozhodcovských súdov“, prestavovala
len explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia.
Argumentácia žalobcu je v interpretácii toho, čo zamýšľal zákonodarca, nefundovaná a nepravdivá
a § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj
pred 1.6.2011. Uviedol, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky

prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje
osobitnúprávnuúvahunajmäsohľadomnato,žetietosatýkajúprávnychvzťahovpodliehajúcichrežimu
spotrebiteľských zmlúv.

Žalovaná zdôraznila tú skutočnosť, že zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že

lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia.
15dňoválehotasatýka prípadu,keďsúdpoveríexekútoravykonanímexekúcienazákladeexekučného
titulu (okrem exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku ). Ak ho súd
nepoverí, 15-dňová lehota neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať, že by to bol zámer
zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie , návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. Vnútroštátny súd má povinnosť ex offo
preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku , nekalú povahu rozhodcovskej doložky
rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo
nazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy. Ďalejpoukázalnato,žepriposudzovanínárokunanáhradu
škody, ktorá mala vzniknúť z existencie prieťahov v súdnom konaní by súd mohol vychádzať len

vtedy, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybaveniasťažnostinaprieťahy,vprávoplatnomrozhodnutívydanomvdisciplinárnomkonaní,ktorýmsa
rozhodlootom,žesudcasadopustilprevinenia,ktorémázanásledokprieťahyvkonaní,vprávoplatnom
rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva alebo právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR
o ústavnej sťažnosti, v ktorých by sa konštatovalo, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov. Žalovaná namietala i premlčanie nároku a vzniesla námietku premlčania pri
každomuplatnenomnároku,priktoromdošlokuplynutiu15-dňovejlehotyoddoručeniažiadostisúdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009, t.j. tri roky pred dňom,
kedy boli žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Žalovaná je toho názoru,
že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému

postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádomneexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu (spočívajúcim v tom, že
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí 15-dňovej lehoty) a uplatnenou majetkovou škodou
a nemajetkovou ujmou. Žalovaná má skôr za to, že stav, v ktorom sa žalobca ocitol, si zavinil sám, a

to spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv, a najmä je už
v súčasnosti zrejmé, že žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky, či už
v podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy.

Okresný súd Levice na pojednávaní dňa 3.9.2014 rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania v zmysle
§ 101 ods. 2 O.s.p. keďže doručenie mali riadne vykázané.

Žalobca neúčasť písomne ospravedlnil a žiadal pojednávanie odročiť na iný vhodný termín a to z

dôvodu, že v určenom čase boli vytýčené pojednávania žalobcu: CD Consulting s.r.o. (zastúpený
advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o.) proti žalovaným a to v konaniach vedených pred
Okresným súdom Martin na 3.9.2014 spisová kancelária 5C od 8.30 hod. a pred Okresným súdom
Lučenec spisová kancelária 11C od 12.30 hod. Klient pritom trvá na účasti splnomocneného advokáta a
vylučuje substitúciu. Súčasne žiadal, aby sa nekonalo v ich neprítomnosti. K žiadosti nepripojil fotokópiu

predvolania/predvolaní.

Žalobca predvolanie na pojednávanie vytýčené na deň 3.9.2014 prevzal dňa 26.5.2014, ospravedlnenie
súdu doručil e-mailom dňa 2.9.2014 o 16.58 h.

Súd je toho názoru, že samotná kolízia pojednávaní nie je bez ďalšieho dôležitým dôvodom pre
odročenie pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. K tomuto problému zaujal stanovisko aj

Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z 13.1.1999, sp.zn. I. ÚS 68/1998, v ktorom uviedol:
„Obsahom základného práva zaručujúceho právo každého, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom, nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti na odročenie pojednávania.
Kolízia dvoch pojednávaní toho istého účastníka v tom istom termíne na rozdielnych súdoch nie je

akceptovateľným predpokladom uznania existencie „dôležitého dôvodu“ na odročenie riadne a včas
vytýčeného pojednávania“.

Právny zástupca žalobcu si mohol v súlade s udeleným plnomocenstvom ustanoviť za seba zástupcu,
keďže na pojednávanie bol riadne a včas predvolaný. Súd poukazuje i na to, že právny zástupca
žalobcu sa neustanovil ani na pojednávanie vytýčené na deň 21.5.2014 v tejto veci a žiadal o odročenie

pojednávania z tých istých dôvodov - kolízie pojednávaní.

Žalovaná neúčasť písomne ospravedlnila, súhlasila s prejednaním a rozhodnutím v jej neprítomnosti.

Na základe prevedeného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

Zo spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 7Er/556/2011 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola súdnym exekútorom podaná na súd dňa 2.8.2011, a to na základe

návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie spísaného pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým, v Exekútorskom úrade v Bratislave dňa 19.5.2011. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie
bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s.
Bratislava sp. zn.

SR 12875/09 zo dňa 2.3.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.4.2010 a vykonateľnosť dňa

15.4.2010. Okresný súd Topoľčany rozhodol o žiadosti súdneho exekútora na vykonanie exekúcie
uznesením zo dňa 5.8.2011 č.k. 7Er/556/2011-9 tak, že žiadosť zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu
odvolanie nebolo podané. Rozhodnutia nadobudlo právoplatnosť dňom 24.8.2011. Okresný súd
Topoľčany uznesením č.k. 7Er/556/2011-16 zo dňa 14.9.2011, právoplatným dňa 4.10.2012 exekučnékonanie zastavil a súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov vzniknutých v predmetnom exekučnom
konaní.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 125 Eur titulom majetkovej škody a sumy 295,04

Eur titulom nemajetkovej ujmy. Žalobca špecifikoval majetkovú škodu ako účelne vynaložené náklady
spojené s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávok v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o nej. Tieto náklady

pozostávajú zo sumy 70 Eur ako náklady na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnanca pomocou informačného systému, zo sumy 40 Eur ako

náklady na udržiavanie a správu informačného systému a zo sumy 15 Eur ako administratívne náklady.
Žalobca sa ďalej domáhal nemajetkovej ujmy v peniazoch. Túto náhradu odôvodnil tým, že márnym
plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde
k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík:

- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného;

- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu

kontaktu s povinným;

- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinného;

a najmä, žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne
a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky a

príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá a je preto potrebné
uskutočniť náhradu exekučného titulu. Postup exekučného súdu zamedzil žalobcovi správať sa so
starostlivosťou riadneho hospodára. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke
na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za
porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Pri učení jej výšky žalobca vychádzal pre možnú

analógiu z doktríny prijatej ÚS SR, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je
spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 660 Eur. Žalobca si
uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 295,04 Eur. Žalobca uskutočnil výpočet nároku
alikvotným pomerov 55 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu a to práve na
základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny ústavného súdu teda 660 Eur za rok: 12 mesiacov v roku =

55 Eur za mesiac. Žalobca požiadal u žalovanej o predbežné prerokovanie nároku. Žalovaná do podania
žaloby na súd nereagovala pozitívne.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov(ďalej cit. zákona), štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola

spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym

úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmovfyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok
postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa či. 86 písm.

a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri

výkone jej pôsobnosti podľa či. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona v znení v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie
poverenia, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu, ak príslušný

orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,
môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie

je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený

dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia,
ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 3 cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo
dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je

vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu
aj na podklade

c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba

a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených,

i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na

vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa§44ods.2Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnom včasedoručeniažiadostisúdnehoexekútorao
udeleniepoverenia(od1.6.2010do31.5.2011)súdpreskúmažiadosťoudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Dokazovaním v predmetnej právnej veci súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu
nedôvodná, a preto ju zamietol.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe namietala, že žalobca si svoj nárok uplatnil na súde predčasne.
Žalobca sa na žalovanú obrátil so žiadosťou o predbežné prerokovanie

nároku na náhradu škody, pričom podal žalobu na súd skôr, ako uplynula lehota 6 mesiacov od podania

tejto žiadosti. Aj keď žaloba bola podaná pred uplynutím 6 mesačnej lehoty ku dňu rozhodovania
súdu o žalobe žalobcu už bolo zrejmé, že žalovaná neuznala nárok žalobcu a v rámci predbežného
prerokovania ho neuspokojila, čo vyplynulo aj z vyjadrenia žalovanej, preto mal súd za to, že v čase
rozhodovania súdu 6 mesačná lehota uplynula, teda už nemožno žalobu považovať za predčasne
podanú.

K námietke premlčania vznesenej žalovanou súd udáva, že nárok žalobcu za premlčaný nepovažuje,
keďže od podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (2.8.2011) do podania žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody u žalovanej neuplynula lehota 3 rokov (samotná
žaloba zo strany žalobcu bola podaná na súd dňa 27.9.2012).

Z obsahu spisu Okresného súdu Topoľčany pod sp. zn. 7Er/556/2011 súd zistil, že exekútorom JUDr.

Rudolfom Krutým bola Okresnému súdu Topoľčany doručená žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 2.8.2011 (spis zn. EX 8297/11), povinný: U. J., O.
Č.. XXX vo veci zaplatenia 88,95 Eur s príslušenstvom. O žiadosti bolo rozhodnuté uznesením OS
Topoľčany zo dňa 5.8.2011 tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola zamietnutá. Exekučným titulom v danom prípade bol rozhodcovský rozsudok. Voči

tomuto rozhodnutiu odvolanie nebolo podané, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 24.8.2011.
Z uvedeného teda nesporne vyplýva, že o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo
rozhodnuté v lehote 3 dní a rozhodne nie s omeškaním viac ako 160 dní, ako uvádza žalobca v žalobe.Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné
splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad kumulatívneho splnenia uvedených

podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.
Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v preskúmavanej
veci na žalobcovi.

Zákon nedefinuje pojem nesprávny úradný postup. Podľa obsahu tohto pojmu môže ísť o akúkoľvek
činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti

s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami

pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov
tejto činnosti. Pretože úradný postup spravidla nemožno v právnom predpise upraviť do najmenších
podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého
postup štátneho orgánu smeruje.

Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri

rozhodovacej činnosti), ale aj pri porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, prípade ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci.

Žalobca odvodzuje svoj nárok na uplatnené náhrady z údajného nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, ktorý v konaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie nekonal v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď rozhodnutie vydal po

uplynutí lehoty 15 dní od doručenia žiadosti súdu.

Zo spisu Okresného súdu Topoľčany je zrejmé, že mu bola doručená žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie dňa 2.8.2011, pričom súd o tejto žiadosti rozhodol dňa 5.8.2011. Súdu nie je zrejmé
z akých údajov vychádzal žalobca, keď v žalobe tvrdí, že konanie sa začalo dňa 28.4.2010 a rozhodnuté
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo až dňa 5.10.2010. V podstate od týchto

údajov odvíja aj žalobu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, pričom tvrdí, že v predmetnom
prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so
zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil
až po veľmi dlhej dobe (160 dní!). Postupom exekučného súdu vôbec nebolo zamedzené žalobcovi, tak
ako to v žalobe tvrdí, správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára. Tak ako sám žalobca v žalobe

tvrdí, mohol vďaka skorému rozhodnutiu

exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich
k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva, pretože vedel, že žiadosť o udelenie
poverenia bola zamietnutá. Žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá v lehote 3 dní od doručenia
predmetnej žiadosti na OS Topoľčany, pričom súdny exekútor, ako i právny zástupca oprávneného

uznesenie o zamietnutí žiadosti zo dňa 5.8.2011

pod č.k. 7Er/556/2011-9 prevzali dňa 8.8.2011. Vzhľadom na vyššie uvedené je súd toho názoru, že
postupomOkresnéhosúduTopoľčanyvdanejvecinedošloknesprávnemuúradnémupostupuzdôvodu,
že by súd nedodržal zákonné lehoty a teda k porušeniu povinnosti súdu vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote.

Súd ďalej poukazuje na to, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný
preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom
na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií:
zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný

preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale
len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na
prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené vtom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Prípadné
nedodržanie primeranej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu škody. Konštatovanie že vo
veci išlo o prieťah nie je všeobecný súd v tomto konaní oprávnený konštatovať. Žiadne konanie, v ktorom

je možné konštatovať prieťahy v konaní, sa neviedlo. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol
hodnotiťpostupinéhosúduzhľadiskaexistenciezbytočnýchprieťahov,znamenalobytoabsurdnýzáver,
keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo
smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve.

Ako súd už vyššie konštatoval, základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej

pri výkone verejnej moci musia byť splnené kumulatívne. Keďže potom podmienka existencie
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej veci, s poukazom na vyššie uvedenú
argumentáciu splnená nebola, nemohol vzniknúť žalobou uplatnený nárok žalobcu, ani nadväzne
nemôžu byť splnené podmienky príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou a
anivznikškody,resp.ujmy.Vzhľadomnatoužpotomniejepotrebnéabolobynadbytočnéavrozporeso
zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania skúmať existenciu škody a nemajetkovej ujmy,

ako aj ich rozsah. Nebol zistený právny základ a to zodpovednosť žalovanej za škodu. Z uvedeného
dôvodu sa súd ani bližšie nezaoberal predloženým znaleckým posudkom zo strany žalobcu ohľadom
stanovenia majetkovej škody. Súd nevidel dôvod na to, aby sa v konaní zaoberal prípadnou výškou
škody, keď mal za to, že nebola preukázaná existencia zodpovednostných predpokladov pre vznik
zodpovednosti za ňu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanej, ktorá mala vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikovala v zákonom stanovenej
lehote a z obsahu spisu je zrejmé, že jej žiadne trovy nevznikli

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo

dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom

podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnostiktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V Leviciach, dňa 3. septembra 2014