Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 6T/59/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211010645
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Ján Lokša

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7211010645.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Lokšu a prísediacich Mgr. Andreja

Sepešiho a Jána Falata, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29. mája 2014 v Košiciach, v trestnej
veci D. K. nar. X.X.XXXX v J., obžalovaného pre trestný čin pre trestný čin týrania zverenej osoby a
blízkej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a), b), e), ods. 2 písm. c) Trestného zákona (účinného v čase
spáchania skutku), takto

r o z h o d o l :

Podľa § 226 písm. b) Trestného poriadku oslobodzuje obžalovaného D. K. spod obžaloby prokurátora
Okresnej prokuratúry Košice II sp. zn.: 1Pv 204/2010 zo dňa 2.6.2011, pre skutok právne kvalifikovaný
ako trestný čin týrania zverenej osoby a blízkej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a), b), e), ods. 2 písm.

c) Trestného zákona (účinného v čase spáchania skutku), ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom
základe,
že
v Košiciach, v mieste svojho bydliska na ul. L. č. XX, v presne nezistenom čase od apríla roku 2002
do mája roku 2003 ako manžel G. K. a otec dcér D. K. nar. XX. XX. XXXX a F. K. nar. 2. XX. XXXX
tieto fyzicky a psychicky týral tým, že s nimi pohŕdavo zaobchádzal, vyvolával v nich strach a stres
opakovanými vyhrážkami zabitím a ublížením na zdraví, ponižovaním, bránil im v riadnom užívaní bytu

a to odpojením elektriny, vody, bránil im v oddychu a vzdelávaní sa, fyzicky ich napádal, násilne ich
izoloval a citovo ich vydieral;

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor Košice II podal obžalobu na obvineného D. K. pre trestný čin týrania zverenej osoby
a blízkej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a), b), e), ods. 2 písm. c) Trestného zákona (účinného v čase
spáchania skutku), ktorého sa mal dopustiť v podstate na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo
výroku.

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného, navrhovaných svedkov
- poškodených G. K., D. K., F. K. (t.č. B.), svedkov T. A. a Q. B., L. V., znalcov, prečítaním zápisníc o
výpovedi maloletých osôb a listinných dôkazov, na podklade ktorých rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku.
Obžalovanýspáchanietrestnéhočinupoprel.Uviedol,ževeľmiľutuječourobil,nedopustilsavšakskutku
v takom rozsahu, aby ho bolo možné kvalifikovať ako týranie. Svedčí o tom aj skutočnosť, že s bývalou
manželkou G. K. a dcérou D. aj v súčasnosti býva v spoločnej domácnosti. Priznal, že v roku 2002-2003

dochádzalo medzi nimi k hádkam, keď G. K. zistila, že má 2 deti mimo manželstva a to bol aj jeden z
dôvodov, pre ktorý sa rozviedli. Ďalším dôvodom bol jeho byt na adrese trvalého pobytu, ktorý získal
ešte pred uzatvorením manželstva a na ktorý si robila nárok aj jeho manželka. Ich vzťahy sa upokojili
po rozvode manželstva a potom, čo vlastnícke právo k bytu previedol na ich dcéru D..PoškodenáG.K.nahlavnompojednávanípripustila,žekeďpodalatrestnéoznámenienaobžalovaného,
niektoré veci zveličila. V prejednávanej veci bola vypočutá už veľmi dávno a preto si na všetko čo
povedala, presne nespomína. F. podania trestného oznámenia na bývalého manžela bol jeho nadmerný

konzum alkoholu. Keď prišiel domov opitý, mala z neho strach a chcela uchrániť svoje deti D. a F., ktoré
v tom čase ešte chodili do školy. Obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu agresívny, útočil na nich slovne aj
fyzicky, napriek tomu na lekárskom ošetrení kvôli tomu nebola. Keďže sa obžalovaného bála, podávala
na neho trestné oznámenia, čím riešila prejavy manželovho alkoholizmu. Keď obžalovaný vedel, že je
trestne stíhaný, načas na upokojil. Niektoré trestné oznámenia sa niekedy dali "stiahnuť". Ich manželstvo

bolo napokon rozvedené.
Poškodená G. K. potvrdila, že nezhody s obžalovaným spôsobovala najmä jeho priateľka, ktorú si po
rozvode vodil do bytu. Za násilie voči svojej bývalej priateľke, bol obžalovaný odsúdený a vtedy vo väzbe
strávil asi pol roka. Od návratu z väzby obžalovaný vôbec nepije. Po rozchode s bývalou priateľkou
býva s poškodenou v spoločnej domácnosti, ktorá má toho času s obžalovaným korektný vzťah, hoci sú
rozvedení a naprieky si nerobia. Obžalovaný má dobrý vzťah aj s dcérami, F. navštevuje, v jej bydlisku

v okrese Prešov. Dcéra D. býva s nimi v spoločnej domácnosti. Byt, ktorý pôvodne vlastnil, obžalovaný
daroval dcére D..
Poškodená D. K. na hlavnom pojednávaní využila svoje právo nevypovedať voči obžalovanému, ktorý
je jej otcom. Potvrdila, že aj v súčasnosti s nim žije v spoločnej domácnosti.
Svedkyňa Q. B., na hlavnom pojednávaní uviedla, že s G. K. boli aj sú veľmi dobré kamarátky a stále

sa navštevujú. Vedela o tom, že G. K. mala v roku 2002 alebo 2003 s manželom nejaké problémy.
O správaní sa obžalovaného mala iba sprostredkované informácie od G. K. alebo od jej dcéry. Iba z
počutia vedela, že obžalovaný mal svoju manželku a dcéry biť, avšak žiadne zranenia na nich nevidela.
Vedela aj o tom, že D. K. si našiel priateľku, ktorú si chcel nasťahovať do svojho bytu, ona ju však
osobne nevidela. To bolo podľa názoru svedkyne príčinou hádok medzi obžalovaným a poškodenou.

Aby poškodenú aj s dcérami obžalovaný donútil odísť, dal odpojiť plyn a elektrinu vo svojom byte. Z toho
dôvodu asi mesiac poškodená varila u nej a aj deti sa chodili k nej učiť. Asi 5 krát sa stalo, že F. a D. u
nej prespali, keď medzi obžalovaným a poškodenou došlo k hádke. Ich dcéry boli z toho vystresované,
často plakali. Osobne nebola svedkom neadekvátneho správania obžalovaného voči svojej manželke a
dcéram. Iba raz, keď bola u nich na návšteve, bola svedkom ako obžalovaný viedol divné reči ohľadom

Mohameda. Vtedy však svojej manželke ani deťom neublížil. Na záver svedkyňa potvrdila, že D. K. v
byte s rodičmi býva doposiaľ, dcéra F. s nimi bývala až kým sa nevydala.
Svedkyňa L. V. (bývalá družka) uviedla, že obžalovaného pozná od roku 1999, majú spolu dvoch
synov (vo veku 13 a 11 rokov). Bývali spolu v podnájme v rokoch 2000 - 2001. Podľa názoru
svedkyne V. mal obžalovaný k dcéram pekný vzťah, s poškodenou vychádzal priateľsky. Nezhody však

spôsobovali bytové problémy. Keby bol manželke a dcéram byt prenechal, všetko by bolo v poriadku.
Svedkyňa potvrdila, že si ju obžalovaný vodil do bytu, hoci v ňom bývali jeho manželka a deti. Z
pochopiteľných dôvodov sa to jeho manželke nepáčilo a vtedy volala políciu. Počas jej prítomnosti sa
však obžalovaný manželke ani dcéram nevyhrážal a nikdy nebola svedkom, aby obžalovaný fyzicky
napadol manželku, alebo svoje dcéry. Čo sa presne dialo po príchode policajných hliadok si vzhľadom

na odstup času nepamätala. Obvykle išli na políciu, kde ich policajti vypočuli. Keď chodila na návštevu
do bytu obžalovaného, elektrina v byte fungovala. V byte však nikdy nespala. V prípravnom konaní však
potvrdila, že obžalovaný dal elektrinu aj plyn odpojiť. Rozpory vo výpovedi svedkyňa vysvetlila, že si s
odstupom času od prejednávaných udalostí na to nepamätá. S obžalovaným sa rozišla, lebo začal piť
a nechcel sa zamestnať.

Asi pred desiatimi rokmi obžalovaný nemal kde bývať, nadmerne požíval alkohol a mal zákaz vstupu
do svojho bytu. Z uvedeného dôvodu chodil vyzváňať jej, aby ho pustila k sebe do bytu. Keďže v tom
čase už spolu nežili preto aj ona podala na obžalovaného trestné oznámenie, po ktorom obžalovaný
bol vzatý do vyšetrovacej väzby, kde strávil 6 mesiacov. Toto trestné konanie už skončilo avšak o jeho
výsledku nemala informácie.

Svedok T. A. vo svojej výpovedi potvrdil, že býva v susedstve obžalovaného a poškodenej od roku
asi 2007 alebo 2006. Bol svedkom asi dvoch hádok obžalovaného a poškodenej, ktoré hodnotil ako
normálne hádky, nič výnimočné.
Už v prípravnom konaní, bola pribratá znalkyňa z odboru psychiatrie PhDr. znalkyňa PhDr. Eva Kitková,
ktorej vyšetreniu boli podrobené poškodené G. K. a F. K. (dňa 14.2.2005), D. K. (27.4.2007) a aj

obžalovaný D. K. (vyšetrený 11.7.2005).
Intelektuálne schopnosti G. K., F. K. a D. K., boli zdiagnostikované v pásme priemeru. Ich pamäťové
funkcie boli neporušené. V osobnostnej štruktúre boli u nich v čase znaleckého vyšetrenia zaznamenané
známky týrania, (str. 11 znaleckého posudku) a tiež symptómy posttraumatickej stresovej poruchy, nievšak syndróm týranej osoby u D. K., (str. 6 a 7 znaleckého posudku z 27.4.2007). V ich osobnostnom
profile neboli zaznamenané žiadne patologické chorobné prejavy, skóre lži bolo nízke, t.j. poškodené
v čase znaleckého vyšetrenia nemali sklon klamať, situáciu v domácnosti opisovali autenticky a

vierohodne.
Posttraumatická stresová porucha vzniká u osôb, pri dlhodobom pôsobení rôznych rizikových faktorov,
ktoré prekročia hranicu osobného zvládania záťaže a stresu, čo v tom čase bolo aktuálne. Symptómy
alebo prejavy posttraumatickej stresovej poruchy u poškodených nie sú aktuálne evidentné.
Symptómy posttraumatickej stresovej poruchy sa prejavujú zvýšenou úzkosťou, strachom, existenčným

ohrozením, bezradnosťou aj pocitmi ohrozenia na živote a aj somatickým ochorením. V čase, keď boli
poškodené vyšetrované boli vystavené dosť atypickým až bizarným situáciám v rodine, vzhľadom na
pochybnosti znalkyne o narušeniu duševného stavu obžalovaného. Stres a prejavy posttraumatickej
stresovej poruchy boli znásobené tým, že vlastne nerozumeli pokynom a celkove správaniu sa
obžalovaného, pretože toto bolo pre nich nepochopiteľné (jeho narážky na Mohameda, ufónov a pod.).
Rozvod manželstva obžalovaného a G. K. a žaloba D. K., aby poškodená vypratala byt, podľa vyjadrenia

znalkyne mohli posttraumatický stresový syndróm u poškodených znásobiť. Poškodená G. K. si stále
nechávala ilúziu, že jej vzťah s obžalovaným sa bude idealizovať. Skutočné správanie sa obžalovaného
v tom čase bolo tak bizarné, že to vyvolávalo masívny stres a strach.
Zo strany obžalovaného znalkyňa nezistila úmysel a motiváciu spôsobovať poškodeným osobám
stresové konanie. Vyšetrením matky detí G. K. však zistila, že najzávažnejším prvkom a spúšťačom

posttraumatickej stresovej poruchy bolo pre ňu nepochopiteľné a bizarné správanie obžalovaného
hraničiace s jeho duševnou chorobou. Preto aj navrhovala vyšetrenie duševného stavu obžalovaného,
ktoré z jej pohľadu odôvodňovala u obžalovaného zistená heredita - psychotická záťaž v rodine
obžalovaného. Tomuto nasvedčuje aj lekárska správa o vyšetrení obžalovaného z 13.3.2014 z
ktorej vyplýva, že obžalovaný súhlasí s pokračovaním plánovaného (psychiatrického) liečenia. Aj

napriek odlišnému názoru psychiatrov posudzujúcich duševný stav obžalovaného (viď nižšie), súd
bol presvedčený o existencii prejavov psychotizmu obžalovaného, ktoré zistila znalkyňa z odboru
psychológie. Podľa jej názoru prejavy správania obžalovaného ešte nemuseli nasvedčovať rozvinutému
duševnému ochoreniu. Obžalovaný nemusel vnímať kriticky svoje bizarné správanie a psychické
prejavy, avšak ich existencia bola v psychologickom vyšetrení preukázaná. Tieto prejavy v najväčšej

miere ovplyvnili osoby poškodených vo význame posttraumatickej stresovej poruchy aj celkového
zneistenia spolužitím s obžalovaným. Obžalovaný svoje bizarné správanie ovplyvniť nevedel.
Znalecké posudky o vyšetrení duševného stavu obžalovaného nepotvrdili jeho závislosť na alkohole
ani iných omamných látkach. Napriek preukázateľným tvrdeniam poškodených o bizarnom správaní
sa obžalovaného odvolávajúceho sa na pokyny Mohameda a mimozemšťanov, napriek hospitalizácii

obžalovaného na psychiatrickom oddelení v Nemocnici pre obvinených a odsúdených (od.14.7.2007 do
31.7.2007) a napriek tomu, že obžalovaný sa aj v súčasnosti podrobuje liečbe na psychiatrii, tak znalci
z odvetvia psychiatrie nezistili u obžalovaného duševnú chorobu ani poruchu v čase jeho vyšetrenia,
ani v čase spáchania skutku.
Podľa záverov týchto posudkov osobnosť D. K. bola vyhodnotená ako nevyrovnaná s prejavmi afektívnej

lability a dráždivosti v záťažových situáciách. Znaky trvalej agresie u obžalovaného zistené neboli.
Boli zistené známky skrytej agresie, ktorá sa prejavila u obžalovaného iba po vystavení dlhodobo
konfliktnému rodinnému prostrediu a v prostredí výkonu trestu, kde si chcel sám ublížiť.
Ani vykonané listinné dôkazy obžalovaného zo spáchania trestného činu priamo neusvedčujú. Správa
z miesta bydliska hodnotila obžalovaného iba všeobecne. Listinnými dôkazmi bolo objektivizované, že

v inkriminovanom období obžalovaný požiadal o ukončenie odberu elektriny 21.3.2003 a o ukončenie
odberu plynu 26.3.2003 vo vzťahu k bytu na ul. L. č. XX v Košiciach.
Za 2 priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, ktorých sa dopustil voči poškodenej G. K. bol
potrestaný rozhodnutiami Obvodného úradu v Košiciach z 25.9.2002 uložením pokuty.
Lekárska správa o vyšetrení G. K. sa nevťahuje na skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, ale na

deň 9.3.2000, kedy ju mal obžalovaný údajne udrieť do tváre. Iné dôkazy o bití, či fyzickom napádaní
poškodených neboli.
Správa o psychologickom vyšetrení F. K. sa vzťahovala najskôr k roku 2001, v ktorom prebiehalo
rozvodové konanie jej rodičov.
Správy o návšteve školy F. K. (t.č. B.), ktorá bola žiačkou Strednej združenej školy na ul. Gemerskej č. 1

v Košiciach, vypovedajú o jej dobrých študijných výsledkoch, nízkom počte vymeškaných vyučovacích
hodín, o jej zodpovednom a precíznom prístupe k plneniu školských povinností, slušnom správaní a
vystupovaní. F. K. štúdium riadne ukončila v roku 2005.Manželstvo obžalovaného a poškodenej bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn.:
13C 926/2001 zo dňa 4.12.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18.2.2003.
Po vykonaní všetkých navrhovaných dôkazov prokurátorka prítomná na hlavnom pojednávaní navrhla,

aby sú uznal obžalovaného vinným zo skutku uvedeného v obžalobe a aby mu uložil nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia.
Obhajca obžalovaného navrhol oslobodiť obžalovaného spod obžaloby prokurátora, keďže konanie,
pre ktoré je stíhaný, nie je možné považovať za trestný čin. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že

obžalovaný aj poškodené zdieľali spoločnú domácnosť aj v súčasnosti a že trestné oznámenie podané
na obžalovaného v roku 2003 bolo dôsledkom situácie, ktorá nastala v rodine po rozvode manželstva
obžalovaného a poškodenej, kedy obžalovaný vo väčšej miere požíval alkoholické nápoje, kedy mal
vidiny, pre ktoré sa poškodené cítili v strese. Pri tejto príležitosti poukázal na závery znaleckého posudku
prednesené znalkyňou z odboru psychológie, ktorá podrobne popísala symptómy prejavujúce sa u
poškodených.

Trestného činu Týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 215 Trestného zákona ( pozn.: účinného
do 31.8.2003) sa dopustí,
(1) Kto týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické
utrpenie alebo psychické utrpenie najmä
a) bitím, kopaním, údermi, spôsobovaním rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým

zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou
izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie,
alebo obmedzuje jej bezpečnosť,
b) bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku, alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej
starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania,

c) nútením k žobrote alebo k vykonávaniu činnosti vyžadujúcej jej neúmernú fyzickú záťaž alebo
psychickú záťaž vzhľadom na jej vek alebo zdravotný stav, alebo spôsobilej poškodiť jej zdravie,
d) vystavovaním vplyvu látok spôsobilých poškodiť jej zdravie alebo
e) neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať, potresce sa odňatím
slobody na dva roky až osem rokov alebo zákazom činnosti.

(2) Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potresce,
a) ak poruší činom uvedeným v odseku 1 osobitnú povinnosť, ktorá mu vyplýva z jeho zamestnania,
povolania, postavenia alebo funkcie, alebo povinnosť, na ktorej plnenie sa osobitne zaviazal,
b) ak spácha taký čin, hoci bol v posledných dvoch rokoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu
odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený,

c) ak spácha taký čin na viacerých osobách, alebo
d) ak pokračuje v páchaní takého činu po dlhší čas.

Vo vzťahu k skutku, z ktorého je D. K. obžalovaný je potrebné vytknúť, že jeho popis nie je dôsledný do
takej miery, aby bolo možné bez akýchkoľvek pochybností posúdiť, či a akého protiprávneho konania

sa obžalovaný dopustil.
Vykonanýmdokazovanímsúdzistilnarušenievzťahovobžalovanéhoapoškodených,ktorésútypicképo
rozpade manželstva v období konania o rozvode manželstva. Vzťahy medzi obžalovaným a poškodenou
vyhrocovala hlavne nevera obžalovaného, vplyv vtedajšej družky L. V., prebiehajúce konanie o rozvode
jeho manželstva a najmä z týchto problémov prameniaca nevyriešená bytová otázka.

Obžalovaný v snahe usporiadať bytové potreby svojej novej rodiny podnikol opatrenia, ktoré vzťahy
s poškodenými ešte viac vyhrocovali. Voči poškodenej podal dňa 7.5.2003 žalobu o vypratanie bytu,
(ktorý nadobudol ešte pred uzavretím manželstva s poškodenou) a 6.10.2004 podal na súde žalobu voči
poškodenej o zaplatenie 55.891,- Sk z dôvodu, že poškodená po rozvode manželstva neplatila za služby
spojené s bytu, v ktorom bývala. Z návrhu vyplýva, že aj poškodená využila trestné stíhanie na vydanie

predbežného opatrenia, ktorým bolo obžalovanému zakázané vstupovať do svojho bytu (Rozhodnutie
Okresného súdu Košice II sp.zn.: 17C 109/2003 zo dňa 27.2.2004).
V tom čase medzi nimi dochádzalo k viacerým protiprávnym skutkom, pri ktorých však iní vyšetrovatelia
nezistili potrebu tieto posudzovať ako súčasť trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby.
Za skutok zo dňa 7.3.2003 a 13.3.2003 kvalifikovaný ako trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a

jednotlivcovi voči G. K., F. K. (t.č. B.) a D. K. bol obžalovaný odsúdený trestným rozkazom Okresného
súdu Košice II, sp. zn.: 7T 10/2003 zo dňa 26.4.2005 na peňažný trest, ktorý zaplatil s účinkami
zahladenia odsúdenia.Napriek prebiehajúcemu vyššie uvedenému trestnému stíhaniu, ďalšie trestné oznámenie poškodenej
G. K. na Okresnej prokuratúre Košice II z 27.3.2003 orgány činné v prípravnom konaní už vyhodnotili
ako trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, pričom jeho podstatou bolo najmä to, že obžalovaný

dal vo svojom byte odpojiť elektrinu a plyn.
Aj napriek existencii tohto neskončeného vyšetrovania za trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby
v prejednávanej veci, orgány činné v prípravnom konaní aj ďalšie útoky obžalovaného posudzovali
samostatne. Za nebezpečné vyhrážanie voči L. V. (zo dňa 27.2.2007) a D. K., G. K. (zo dňa 24.4.2007)
bol obžalovaný odsúdený rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn.: 7T 117/2007 zo dňa 26.10.2007

na trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu
troch rokov. Od 4.5.2012 má aj toto odsúdenie účinky zahladenia. V tejto veci bol obžalovaný dokonca
vo väzbe a to od 25.4.2007 do 26.10.2007.
Aj keď to nebolo výslovne uvedené v skutkovej vete obžaloby, predloženými dôkazmi bola preukázaná
iba tá nová skutočnosť, že obžalovaný bránil poškodeným v riadnom užívaní bytu odpojením elektriny
a plynu. Motivácia jeho konania však nesmerovala ani v tomto prípade spôsobiť dotknutým osobám

utrpenie, ale k tomu, aby zabezpečil potrebu bývania jeho novej rodiny, keďže reálne predpokladal, že
byt, v ktorom dotknuté osoby žijú mu právom patrí.
Hlavne tento fakt bol dôvodom na podanie trestného oznámenia G. K. na obžalovaného, ale stav, ktorý
bol odpojením elektriny a plynu vytvorený, netrval tak dlho, aby ho bolo možné považovať za týranie,
ako ho má na mysli ustanovenie § 206 ods. 3 Trestného poriadku a § 235 písm. c) Trestného poriadku.

Výhrady súdu (uvedené v uznesení o odmietnutí obžaloby sp.zn.: 6T 91/2007 zo dňa 23. 10. 2009)
ohľadom nejednoznačného popisu skutku, ani záväzné pokyny dozorujúcich prokurátorov, orgány činné
v prípravnom konaní dôsledne nerešpektovali. To malo za následok, že nebolo možné vyhodnotiť,
ako a čím obžalovaný bývalú manželku a svoje dcéry fyzicky a psychicky týral, ako s nimi pohŕdavo
zaobchádzal, čím v nich vyvolával strach a stres, ako sa im opakovane vyhrážal zabitím a ublížením

na zdraví, ako ich ponižoval, ako im bránil v oddychu a vzdelávaní sa, fyzicky ich napádal, násilne ich
izoloval a citovo ich vydieral.
Je vylúčené, aby súd vyhľadával, zosúlaďoval a dopasovával dôkazy, na existujúcu právnu vetu.
Povinnosť súdu je posúdiť, či konanie páchateľa popisovaného v skutkovej v skutkovej vete obžaloby
je možné podriadiť právnej kvalifikácii toho ktorého trestného činu.

Popis skutku uvedeného v obžalobe zároveň obžalovanému zabránil riadne sa obhajovať, pretože
nemal možnosť adekvátne reagovať na to, akým konkrétnym konaním spôsoboval poškodeným osobám
utrpenie, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako určitý trestný čin.
Obžalovaný bol tak nútený priznať a oľutovať, že bol zdrojom hádok a konfliktov, ktoré vznikli, keď si
chcel založiť novú rodinu. Na svoju obranu zdôraznil, že ani poškodené sa k nemu nesprávali korektne,

donútili ho vysťahovať sa z vlastného bytu, neplatením nájomného mu spôsobili dlhy, rozširovali
pochybnosti o jeho duševnom zdraví, napádali ho, čomu zodpovedajú (okrem vyššie spomínaných
dôkazov) aj ním predložené lekárske potvrdenia o vyšetrení obžalovaného z Leteckej vojenskej
nemocnice z 10.11.2004 a lekárske potvrdenie obžalovaného o vyšetrení popálenín z 8.3.2003.
Po vyhodnotení vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že konanie obžalovaného kladené mu v

obžalobe za vinu nie je trestným činom. Na naplnenie zákonných znakov subjektívnej stránky trestného
činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa ustanovenia § 215 ods. 1, písm. a/, b/, ods. 2 písm. b/
Trestného zákona sa vyžaduje preukázať, že konaním, ktoré je demonštratívne uvedené v citovanom
ustanovení, páchateľ úmyselne chcel vyvolať psychické, alebo fyzické utrpenie poškodenej osoby. Za
týranie sa považuje zlé zaobchádzanie, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti, bezohľadnosti,

necitlivosti a určitou trvalosťou. Musí ísť o konanie, ktoré týraná osoba pociťuje ako ťažké príkorie.
Vykonaným dokazovaním sa nepodarilo zadokumentovať prejavy fyzického týrania, ktoré boli zahrnuté
do skutkovej vety obžaloby. Fyzické týranie popreli samotné poškodené.
Známky psychického týrania na poškodených sa už aktuálne preukázať nedajú, hoci boli evidentné v
časeichpsychologickýchvyšetrení.Tietovšakzodpovedajúzároveňpodobnýmprejavom,akovprípade

posttraumatického stresového syndrómu a nedajú sa jednoznačne odlíšiť. Prejavy posttraumatického
stresového syndrómu u poškodených spôsobovalo najmä prebiehajúce rozvodové konanie, hrozba
žalôb o vypratanie bytu, trestné udania z oboch strán a nevyriešená otázka bývania po tom, čo si
obžalovaný založil novú rodinu. Neadekvátne prejavy bizarného správania obžalovaného a požívanie
alkoholu, pocit strachu a stresu u poškodených iba znásoboval. Aj poškodené uviedli, že mali z

obžalovaného strach najmä vtedy, keď tvrdil, že koná na podklade pokynov Mohameda, keď mal vidieť
mimozemské bytosti a popisovať paranormálne javy.Skúsenosti z doposiaľ prejednávaných prípadov nasvedčujú tomu, že páchateľ sa týrania dopúšťa s
cieľom týranú osobu kontrolovať a ovládať. Prejavy psychického týrania sa v prejednávanom prípade
nepotvrdili.

Bývala manželka obžalovaného na hlavnom pojednávaní priznala, že niektoré okolnosti zveličila
v neprospech obžalovaného. Dcéry obžalovaného na hlavnom pojednávaní využili právo proti
obžalovanémunevypovedať.Vsúčasnostivedúnormálnyspôsobživota.G.K.,D.K.sosvojimdieťaťom,
aj obžalovaný žijú stále v spoločnej domácnosti. Znalkyňa z odboru psychológie potvrdila, že psychické
prejavy zistené u poškodenej sú poststresové reakcie na bizarné správanie obžalovaného pod vplyvom

alkoholu. Zdôraznila, že obete týrania taký vzťah k páchateľovi obvykle nemajú. V prejednávanom
prípade bol však zistený opak. Preto prejavy, ktoré znalkyňa opísala, napokon súd nehodnotil ako
dôsledok týrania poškodenej.
Motiváciou správania u obžalovaného nie je potreba ubližovať, ale je to potreba ventilovať nahromadené
vnútorné emócie, teda obžalovaný nemá potrebu ubližovať iným, ale je afektívne dráždivý najmä
vo vyhrotených situáciách. Toto zistenie je v súlade aj so závermi znaleckého posudku z odboru

psychiatrie, kde znalci u obžalovaného v afektivite zistili instabilitu. V osobnosti obžalovaného bola
zistená nevyrovnaná, emočne labilná povaha, bez príznakov duševnej choroby.
Podľa § 226 písm. b/ Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nie je tento
skutok trestným činom.
Úmysel obžalovaného týrať manželku a deti sa nepreukázal. Hádky, ktoré v jeho rodine exitovali

boli následkom rozpadu jeho rodiny. Jeho trestné stíhanie sa začalo na podklade trestného
oznámenia poškodenej, ktorá týmto spôsobom chcela dosiahnuť, aby jej vzťah s obžalovaným sa
opäť znormalizoval. Prejavy týrania sa vykonaným dokazovaním nepotvrdili. Nepreukázalo sa, aby
obžalovaný svojim konaním naplnil pojmové znaky skutkovej podstaty iného trestného činu. Preto súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku. S odstupom času nie je možné konanie obžalovaného proti

poškodeným posudzovať ani ako priestupok. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo
dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II.