Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. september 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/453/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112206046
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3112206046.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobkyne F., zastúpenej V. proti žalovanému W., zastúpenému
Q., za účasti vedľajšieho účastníka N., o zaplatenie 6.610,33 Eur s prísl., na odvolanie žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 6. mája 2013, č.k. 14C/41/2012-111, takto
N.

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 6.610,33 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 01.02.2012
do zaplatenia titulom náhrady škody, zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 415, § 417
ods. 1, 2, § 420, § 441, § 442, § 444 Občianskeho zákonníka, § 9a ods. 2, 3, 4 zákona č. 135/1961 Z.
z. a § 12 ods. 2, 4, 5 vyhlášky č. 35/1984 Zb. Konštatoval, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno

a nepreukázala, že žalovaný je zodpovedný za úraz, ktorý sa jej nepozornosťou prihodil. Vychádzal
z výsledkov vykonaného dokazovania, že žalobkyňa dňa 16.03.2009 zakopla na chodníku, spadla a
utrpela úraz pravej ruky. Nemal za sporné, že uvedený chodník s mriežkou sa nachádza na parc.
č. XXX/X v k.ú. G., zapísanej na LV č. X v k.ú. N. a je majetkom žalovaného. Svedeckými výpoveďami
W. W., W. Z. a W. N. mal za preukázané, že s mriežkou na chodníku, kde malo dôjsť k úrazu
žalobkyne, mal byť problém, spočívajúci v tom, že mriežka na ceste, vyúsťujúca na chodník,

sa poškodila pri prejazde autami, ktoré obchádzali dieru v ceste po chodníku a toto malo za následok,
že mriežka na chodníku sa vysúvala pri prejazde zo svojho miesta von. Poukázal na to, že svedkyňa Z.
vypovedalazhodnesosvedkomW.,žeuvedenýproblémsmriežkouboldlhodobý,obajasvedkoviarebrá
zmriežkydávalidojarkuviackrátnaspäť,čižemriežkabolaraz vporiadkuaraznie.Mriežkabola
podľa svedeckých výpovedí vysunutá viditeľne a bolo preukázané, že žalobkyňa chodila pred úrazom k
obom svedkom nakupovať a používala túto cestu po dobu 3 rokov. Svedok W. N. vypovedal, že opravu

mriežky urgoval v skutočnosti len raz a bolo to promptne opravené asi do týždňa. V danom
prípade mal súd prvého stupňa za nesporné, že sa žalobkyni v dôsledku pádu na zem pri zakopnutí
na chodníku dňa 16.03.2009 stala na pozemku žalovaného škoda, spočívajúca v ujme na
zdraví. Žalobkyňa porušenie právnej povinnosti žalovaného videla v tom, že žalovaný zanedbal svoje
prevenčnépovinnostianeopravilpoškodenúmriežkunachodníku,ani poviacerýchurgenciách,
čo malo za následok jej zakopnutie a vznik úrazu. Dôvodil, že z vykonaného dokazovania

vyplýva, že do vzniku úrazu žalobkyne na uvedenom chodníku (do 16.03.2009) nemal žalovaný nijakú
vedomosť o probléme s vysúvajúcou sa mriežkou a možnému ohrozovaniu chodcov, pretože
ho o tom občania neinformovali. Žalovaný v rámci kontroly stavu miestnych komunikácií, chodníkov a
zisťovania možných závad v tak rozľahlom meste, akým je G., nebol schopný zistiť bez pomoci občanov,
že na T. ulici na chodníku sa po prejazde autom vysúva mriežka z kanála. Obzvlášť
za stavu, keď závada v zjazdnosti nebola trvalá, ale len občasná a vznikala len vtedy, ak prešlo po

mriežke auto, ktoré ju vysunulo z pôvodného miesta a prizerajúci sa občania ju vrátili do pôvodného
stavu. Súd prvého stupňa mal za to, že z týchto dôvodov nebolo v možnostiach žalovanéhouvedenú závadu okamžite odstrániť, ani na ňu vhodným spôsobom upozorniť, a preto žalovaný nemôže
za škodu vzniknutú žalobkyni zakopnutím o mriežku na chodníku zodpovedať, pretože z
jeho strany nebola preukázaná existencia protiprávnej udalosti, ani zanedbanie preventívnych opatrení

na predchádzanie vzniku škody. Z vykonaného dokazovania vôbec nevyplýva, v
akom stave bola predmetná mriežka v deň vzniku úrazu žalobkyne a nebolo vôbec preukázané, že by sa
táto mriežka zo strany žalovaného v rokoch 2009-2012 opravovala. Neboli preukázané ani opakované
urgencie na opravu mriežky zo strany svedka W. N., lebo písomne žiadal len o riešenie
zmeny dopravného značenia na T. ulici, a to až po úraze žalobkyne a o vyčistenie dažďových žľabov (v

roku 2011), čo bolo hotové v lehote jedného týždňa a raz mal telefonicky žiadať o opravu mriežky, čo
bolo údajne promptne vykonané, nie je však zrejmé, kedy ani kým, lebo žalovaný popieral, že takéto
práce s opravou spornej mriežky na podnet svedka N. vykonával. Súd prvého stupňa konštatoval, že
žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ani v tej časti, aby preukázala, o čo vlastne zakopla. Uviedol,
že pri podrobnom výsluchu oboch svedkov W. W. a W. Z. vyšlo najavo, že ani jeden z nich priebeh
vzniku úrazu nevidel, obaja videli len následok, teda žalobkyňu ležiacu na zemi po páde, ale ako k pádu

žalobkyne skutočne došlo a čo bolo jeho príčinou, nevedel ani jeden z nich. Obaja len predpokladali, že
sa potkla o vyčnievajúcu mriežku. Takže okrem tvrdenia žalobkyne, o čo sa potkla, iný dôkaz neexistuje.
V tejto súvislosti poukázal aj na vyjadrenie žalobkyne, že tou istou cestou chodievala 3
roky; a na výpovede svedkov, že problém s mriežkou bol dlhodobý. Žalobkyňa pripustila, že na nákupy
chodila okolo stĺpa, teda mimo poškodeného chodníka, čiže o probléme s mriežkou musela vedieť a stav

chodníka predvídať. V ten deň nemala žiadne zdravotné problémy, nebola tma a žalobkyňa uviedla, že
nedávala pri chôdzi pozor, čím zanedbala prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalovanému priznal náhradu
trov konania vo výške 2.070,78 Eur a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v sume 16,96 Eur.

Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá sa domáhala zrušenia
napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa
vytýkala, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne
vyhodnotil dôkazy, a teda vychádzal aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasila s tým,
že by neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že žalovaný je zodpovedný za úraz, ktorý sa jej

nepozornosťou prihodil. Trvala na tom, že z predložených dôkazov jednoznačne vyplýva, kde a ako sa
úraz stal, ako aj to, že za úraz je zodpovedný v celom rozsahu žalovaný. Dôvodila, že na pojednávaní
konanom dňa 12.11.2011 bolo svedeckými výpoveďami dokázané, že žalovaná sa na
predmetnej mriežke potkla, aj keď to svedkovia priamo nevideli. Opätovne poukazovala na to, že svedok
W. W. uviedol, že mriežka bola neustále von, sám svedok niekoľkokrát mriežku dával späť. Problémy

s mriežkou potvrdila aj svedkyňa W. Z., taktiež svedok W. N. potvrdil problémy
s mriežkou, kde jej opravu aj sám urgoval. Svedkovia, aj keď nevideli samotný moment pádu, videli
bezprostredný následok, nakoľko sa nachádzali na mieste udalosti. Po páde svedkovia jednoznačne
videli vytŕčajúcu mriežku a pri nej ležiacu v bezvedomí žalobkyňu. Tiež uviedli, že žalobkyňa nemohla
o nič iného zakopnúť, len o poškodenú a vyčnievajúcu mriežku. Takáto situácia sa podľa svedkov stala

viackrát a vždy išlo o situáciu, keď došlo k zakopnutiu o poškodenú mriežku. Z uvedeného mala za
nesporné, ako sa úraz žalobkyni stal. Na preukázanie tohto stavu žiadala vykonanie
ohliadky na mieste samom, kde by sa preukázalo, že tvrdenie žalobkyne a svedkov je správne, ktorý
návrh súd prvého stupňa však neakceptoval a návrh zamietol. Považuje za irelevantnú skutočnosť,
či žalovaný vykonával opravu mriežky alebo nevykonával. Mala za to, že rozhodujúci je stav, ktorý

bol preukázaný troma svedkami, že daná mriežka bola v čase úrazu poškodená. O tom že žalovaný
nemal nijakú vedomosť o probléme s vysúvajúcou mriežkou a možného ohrozovania chodcov, pretože
ho občania neinformovali, tak ako to uvádza v odôvodnení rozsudku prvostupňový súd, považuje za
irelevantné. Tiež považuje za nepodstatné, že žalovaný v rámci kontroly stavu miestnych komunikácií,
chodníkov a zisťovania možných závad v tak rozľahlom meste, akým je G., nebol schopný zaistiť bez

pomoci občanov, že na T. ulici na chodníku sa po prejazde autom vysúva mriežka z kanála.
Zodpovednosť žalovaného je daná bez toho, že by tam musela byť daná spolupatričnosť občanov Mesta
G.. Uviedla, že vlastník nehnuteľnosti mal mať zaistenú a osadenú mriežku tak, aby nedochádzalo k
jej poškodeniu a ani k občasnému pri prechode motorovými vozidlami, a tak, aby tieto opravy nemuseli
suplovať tretie osoby, ako to vyplynulo zo svedeckých výpovedí. Poukazovala na to, že sám žalovaný

dňa 21.05.2012 oznámil N. poisťovni vznik poistnej udalosti z poistenia zodpovednosti za škodu, v
ktorom oznámení je žalovaný označený ako poistený a žalovaná ako poškodený, a v ktorom v kolónke
„príčina vzniku škody“ žalovaný napísal ako príčinu vyčnievajúcu mriežku z odvodového kanálika, čo
preukazuje skutočnosť, že žalovaný si bol vedomý svojej zodpovednosti za spôsobenú škodu. Tietoskutočnosti potvrdzuje aj zaškrtnutie políčka, že svoju zodpovednosť za spôsobenú škodu „uznáva - čo
do rozsahu“ a „uznáva - čo do jej výšky“, ktorou skutočnosťou sa súd prvého stupňa nezaoberal.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril vedľajší účastník na strane žalovaného, ktorý navrhol
potvrdenie napadnutého rozsudku. Uviedol, že žalovaný nie je zodpovedný za škodu, náhradu
ktorej uplatňuje žalobkyňa v konaní. Poukázal na to, že žalobkyňa vo svojej výpovedi na
pojednávaní dňa 27.06.2012 uviedla, že už tri roky chodievala tou istou cestou, chodníkom, chodievala
okolo stĺpa, lebo sa jej tade chcelo chodiť. Zdôraznila, že si nedávala pozor, išla po chodníku, zakopla

ľavou nohou a padla na betón na pravú nohu. V zmysle ust. § 12 vyhlášky č. 35/1984 Zb. mala stav
chodníka predvídať a zvýšiť opatrnosť. Poukázal ďalej na ust. § 9a zákona č. 135/1961 Zb. s tým, že
žalovaný na pojednávaní uviedol, že v rokoch 2009 až 2011 sa opravy mriežky z dôvodu ohrozovania
chodcov nevykonávali. V liste zo dňa 04.07.2012 uviedol, že mriežky v období rokov 2009 až 2012
neopravovali, pretože nebol na to dôvod.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku.

Stotožnil sa s právnym názorom prvostupňového súdu v tom, že žalovaný ako územná samosprávna
jednotka s prihliadnutím na rozlohu jeho územia nie je schopná zistiť v rámci pravidelnej kontroly
problémy, ktoré sú na miestnych komunikáciách a chodníkoch o to viac, ak tento problém nie je
pretrvávajú a občania ho svojpomocne odstránia. Dôvodil, že z vykonaného dokazovania nebolo
preukázané, v akom stave sa predmetná mriežka nachádzala v čase úrazu žalobkyne. Tvrdenia

žalobkyne o tom, že úraz sa mohol stať len na predmetnej mriežke, nebolo ničím preukázané, a teda
nebolo dojednané, či úraz žalobkyne nevznikol napríklad zakopnutím nohu o nohu, či iným spôsobom.
Poukázal na to, že žiaden zo svedkov okolnosti úrazu nevidel, a teda ani nemohol potvrdiť, že
žalobkynisastalúraz,akototvrdila.Vzhľadomnaskutočnosť,žežalobkyňaneuniesladôkaznébremeno
a nepreukázala v konaní okolnosti vzniku škody, nemohol súd prvého stupňa rozhodnúť inak, ako

žalobu žalobkyne zamietnuť. Právne posúdenie spoluzavinenia žalobkyne vzhľadom na skutočnosť,
že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a v konaní nepreukázala naplnenie všetkých predpokladov
nevyhnutných pre priznanie nároku na náhradu škody, považuje za nadbytočné.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne

je dôvodné. Vo veci bolo rozhodnuté bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

V preskúmavanej veci sa žalobkyňa domáha náhrady škody vo výške 6.610,33 Eur s prísl. z dôvodu,
že dňa 16.03.2009 sa jej stal úraz, ktorý vznikol tak, že zakopla o poškodenú a vyčnievajúcu železnú
mriežku na prístupovej komunikácii patriacej žalovanému. Súd prvého stupňa žalobu zamietol s

odôvodnením, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že žalovaný je zodpovedný
za úraz, ktorý sa jej nepozornosťou prihodil. Predovšetkým dôvodil tým, že nebolo v možnostiach
žalovaného závadu okamžite odstrániť, ani na ňu vhodným spôsobom upozorniť, a preto nemôže
za škodu, vzniknutú žalobkyni zakopnutím o mriežku na chodníku, zodpovedať, pretože z jeho
strany nebola preukázaná existencia protiprávnej udalosti, ani zanedbanie preventívnych opatrení na

predchádzanie vzniku škody. Mal za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ani v tej časti, aby
preukázala, o čo vlastne zakopla, nakoľko svedkovia, vypočutí v konaní, videli len následok, žalobkyňu
ležiacu na zemi po páde, ale ako k pádu žalobkyne skutočne došlo, čo bolo jeho príčinou, nevedel ani
jeden z nich. Mal za to, že žalobkyňa zároveň zanedbala prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho
zákonníka.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len skutočnosťami
uvedenými v ust. § 205 ods. 2 pod písm. a) až f).

V preskúmavanej veci žalobkyňa v podanom odvolaní súdu prvého stupňa predovšetkým vytýka, že

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uplatňuje tak odvolací
dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. Podstata tohto odvolacieho dôvodu spočíva predovšetkým
v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania.
Dôsledkom je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi
prednesené, prípadne, neprihliadal na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli

z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri
hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.Spôsob hodnotenia dôkazov v občianskom súdnom konaní je upravený v ust. § 132 O.s.p. tak, že
dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli

účastníci. Preskúmaním veci zistil odvolací súd, že súd prvého stupňa v súvislosti s hodnotením dôkazov
uvedeným spôsobom nepostupoval.

V zmysle § 3 ods. 2 veta prvá zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (Cestný zákon) obce
(mestá) vykonávajú miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií.

V zmysle § 9 ods. 2 veta prvá cestného zákona závady v schodnosti priechodov pre
chodcov na miestnych komunikáciách a prejazdných úsekoch ciest cez obec, ako aj závady v schodnosti
miestnych komunikácií, určených výhradne pre chodcov, sú povinní odstraňovať správcovia miestnych
komunikácií, ktorí v zmysle § 9a ods. 3 citovaného zákona zároveň zodpovedajú za škody, ktorých
príčinou boli závady v schodnosti na priechodoch pre chodcov na miestnych komunikáciách

a prejazdných úsekoch ciest cez mestá a obce, miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov
a na chodníkoch, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť,
ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa nemal úrazový dej žalobkyne za

preukázaný z dôvodu, že v konaní vypočutí svedkovia W.U. a W. Z. nevideli príčinu pádu žalobkyne,
videli len jeho následok. Podľa názoru odvolacieho súdu naopak skutkové okolnosti danej veci svedčia
tomu, že príčinou zakopnutia a pádu žalobkyne bol stav prístupovej komunikácie patriacej žalovanému.
Zastáva názor, že miesto úrazu žalobkyne je dostatočne ozrejmené, ako aj úrazový dej. K pádu došlo
takýmspôsobom,žežalobkyňasapotklananerovnosti,ktorábolaspôsobenátým,žemriežka na

ceste, ktorá vyúsťuje na chodník, vyčnievala.

Podľa § 125 veta prvá O.s.p. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci,
najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov fyzických a právnických osôb,
listiny, obhliadka, výsluchu účastníkov.

Procesná teória i procesná prax pod dôkaznými prostriedkami rozumie také prostriedky, ktorými možno
zistiťskutočnýstavveci.Citovanéust.§125vetaprváO.s.p.príkladmovypočítavanajbežnejšiedôkazné
prostriedky, medzi ktoré patrí aj výsluch svedkov.

S prihliadnutím na zásadu ústnosti a bezprostrednosti bolo potrebné, aby súd prvého stupňa aj výpoveď
svedkov W. W., W. Z., ale aj výpoveď svedka W. N. vyhodnotil v súhrne s ostatnými dôkazmi,
nevynímajúctýmfotodokumentáciuvyhotovenúpoúraze,zktorejnepochybnesadázistiťtáskutočnosť,
že okolo predmetnej mriežky sa nachádza dlažba, ktorá porušená nebola a nie je teda predpoklad,
že by sa úraz stal na základe inej udalosti ako zakopnutím o predmetnú mriežku. I napriek tomu, že

svedok W. W. nevidel celý priebeh úrazu, videl len výsledok, z jeho výpovede nepochybne vyplýva, že
sa domnieval, že žalobkyňa zakopla o vyčnievajúcu mriežku, ktorá bola na chodníku. Uviedol, že v tom
čase, keď sa to stalo, bol permanentný problém s kanálom. Mriežka, ktorá sa na ňom nachádzala, sa
neustále vysúvala von, a to, keď po nej prešlo auto. On sám túto mriežku niekoľkokrát dával naspäť,
mal za to, že bolo len otázkou času, keď sa niečo stane. Uviedol, že viacerí ľudia vedeli o probléme s

mriežkou. K žalobkyni pribehol na pomoc medzi prvými. Našiel ju sedieť na zemi a práve z dôvodu jeho
bezprostrednej prítomnosti vyvodil odvolací súd názor, že žalobkyňa zakopla o vyčnievajúcu mriežku,
ktorá bola na chodníku. Aj svedkyňa W. Z. pri svojej výpovedi po nahliadnutí k fotografii
identifikovala miesto, kde našla žalobkyňu s tým, že našla ju na chodníku, mriežka
bola rozbitá ako celok. Na miesto úrazu prišla ako prvá. Potvrdila, že mriežka bola dlhodobo rozbitá,

sama sa tam potkla, ale situáciu ustála.

Odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade všetky dôkazy vo svojom súhrne tvoria logicky,
ničím nenarušený a uzavretý systém vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich priamych i
nepriamych dôkazov.

Odvolací súd, vychádzajúc z ust. § 9a ods. 3 zákona o pozemných komunikáciách, dospel k záveru,
že za škodu zodpovedá žalovaný. Žalovaný nepreukázal, že nebolo v jeho medziach možností závady
na chodníku, na ktorom došlo k úrazu žalobkyne, odstrániť, prípadne ich aspoň označiť, a preto sanezbavil zodpovednosti za škodu žalobkyne na jej zdraví. Odvolací súd tento záver vyvodil z toho, že
problém s mriežkou, na ktorej došlo k úrazu žalobkyne, bol dlhodobý, v čase úrazu žalobkyne bol tento
problém podľa výsluchu svedkov permanentný, mriežka sa neustále vysúvala potom, ako po nej prešlo

auto. Svedok W. W. uviedol vo svojej výpovedi, že bol svedkom úrazu, keď iná pani rovnako zakopla o
mriežku, spadla, zlomila si obe zápästia. Z obsahu spisu vyplýva, že prístupová komunikácia, na ktorej
došlo k úrazu, je frekventovaná, je preto dôležité, aby žalovaný zabezpečil jej opravu. Ak tak neurobil,
nezbavil sa zodpovednosti podľa citovaných ustanovení zákona. I napriek skutočnosti, že nie je možné
požadovať od žalovaného, aby zabezpečoval sám denne kontrolu všetkých komunikácií, ktoré má vo

vlastníctve, nemožno ponechať bez povšimnutia, že v predmetnej veci došlo k úrazu na komunikácii
v dôsledku dlhodobého problému s mriežkou a v prípade pravidelných a dôsledných kontrol by boli
zo strany žalovaného zistené predmetné nedostatky, ktoré si vyžadovali bezodkladnú opravu tak, aby
sa predišlo škodám na majetku, ako aj na zdraví. Konštatovanie súdu prvého stupňa, že žalovaný v
rámci kontroly stavu miestnych komunikácií, chodníkov a zisťovania možných závad v tak rozľahlom
meste, akým je G., nebol schopný zistiť bez pomoci občanov, považuje za bezpredmetné, vzhľadom na

objektívnu zodpovednosť žalovaného.

V predmetnej veci odvolací súd na základe vykonaných dôkazov súdom prvého stupňa vyvodil, že u
žalovaného nedošlo k vyvineniu sa zo zodpovednosti za škodu, ktorú utrpela žalobkyňa na komunikácii
žalovaného, keď žalovaný mal vedieť o závade na komunikácii vzhľadom na dlhodobý problém. K

oprave pred úrazom žalobkyne nedošlo a žalovaný na predmetnú závadu na
komunikácii ani nijakým spôsobom neupozornil. Pretože žalovaný porušil svoju povinnosť, vyplývajúcu
mu z citovaných zákonných ustanovení, nezabezpečil bezpečnosť chôdze po komunikácii, zodpovedá
za škodu spôsobenú úrazom žalobkyni.

Nakoľko súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k uvedeným nesprávnym
skutkovým zisteniam, nevykonal dokazovanie zamerané na výšku uplatneného nároku žalobkyňou,
touto sa vôbec nezaoberal, túto neskúmal, a preto ju ani následne nevyhodnocoval.

Z uvedeného dôvodu krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a

podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia vec súdu prvého stupňa vrátil na ďalšie konanie.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .