Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 11, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/778/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112227796
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6112227796.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci
navrhovateľaBLTelecomdebt,s.r.o.,sosídlomŠoltésovej14,Bratislava,IČO:45535108,zastúpeného
Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36
862 711, proti odporcovi R. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. A. XXX/XX, R., za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporcu: HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, so sídlom ulica J. Bánika
2009/2 Zvolen, adresa na doručovanie: P.O.BOX 81, Banská Bystrica, IČO: 42 305 675 zastúpeného
JUDr. Viliamom Glézlom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Nemčianska 180/25, Nemce,

v konaní o zaplatenie 248,95 Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa a vedľajšieho účastníka na strane
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 13C/368/2012-40 zo dňa 23. 05. 2013
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd návrh navrhovateľa zamietol, potvrdzuje.

Vo výroku, ktorým okresný súd rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov konania nemá
právo na náhradu trov konania mení tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporcu trovy konania vo výške 58,78 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka
JUDr. Viliama Glézla, advokáta so sídlom v Banskej Bystrici, vedený vo Z. banka, a.s., pobočka

zahraničnej banky, pod č. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXXX, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy právneho zastúpenia
v odvolacom konaní vo výške 47,99 na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Viliama
Glézla, advokáta so sídlom v Banskej Bystrici, vedený vo Z. banka, a.s., pobočka zahraničnej banky,
pod č. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania
rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP) tak,

že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože v konaní úspešný odporca si
právo na náhradu trov konania neuplatnil. Pokiaľ ide o trovy vedľajšieho účastníka na strane odporcu
okresný súd uviedol, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania tak isto
nepriznal, pretože ich nepovažoval za účelne vynaložené, keďže obsahom jediného úkonu vedľajšieho
účastníka, ktorý smeroval voči súdu v tomto konaní bolo písomné vyjadrenie, ktoré obsiahlým spôsobom
opisuje neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, ktoré však súd skúma z úradnej
povinnosti,apretonepovažovaltaktovynaloženétrovyvedľajšiehoúčastníkakonanianastraneodporcu

za účelne vynaložené trovy konania.V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd ďalej uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie
konania zo dňa 12.10.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 248,95
eur s prísl., titulom zmluvnej pokuty na základe Zmluvy o pripojení vrátane Dodatku k uvedenej zmluve,

predmetom ktorej bol na jednej strane záväzok spoločnosti T - Mobile Slovensko, a.s. ako právneho
predchodcu Slovak Telecom, a.s. poskytnúť odporcovi elektronické komunikačné služby a na strane
druhej záväzok odporcu za odobraté služby riadne a včas platiť poplatky dohodnuté v aktuálnom
Cenníku.Okresnýsúdkonštatoval,ženavrhovateľomuplatnenápeňažnápohľadávkapredstavujenárok
na zmluvnú pokutu; táto pohľadávka mu bola postúpená na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok

zo dňa 06.12.2011 uzatvorenej medzi Slovak Telecom, a.s. ako postupcom a navrhovateľom ako
postupníkom. Nárok na zmluvnú pokutu odôvodnil navrhovateľ v návrhu na začatie konania a v podaní
zo dňa 15.05.2013 tak, že odporca nebol sankcionovaný len za to, že nezaplatil splatné faktúry, ale tiež
zato, že si neplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho
mu bola jeho SIM karta vypojená z prevádzky, čím porušil svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu
po dohodnutú dobu viazanosti, kedy by prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti

postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok právneho predchodcu navrhovateľa,
zabezpečiť odporcovi mobilný telefón za zľavnenú cenu, pričom štandartná cena mobilného telefónu
predstavovala sumu 135,76 eur a právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi telekomunikačné
zariadenie značky SONY ERICSSON W 200i za cenu 0,03 eur.

Okresný súd vykonal dokazovanie Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 06.12.,2011, Zmluvou o

pripojení a Dodatkom ku Zmluve o pripojení Fix 300 zo dňa 13.02.2008, Cenníkom mobilných telefónov,
Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných a elektronických komunikačných služieb, pričom
zistil, že Slovak Telecom, a.s. so sídlom v Bratislave uzatvoril ako postupca dňa 06.12.2011 Zmluvu o
postúpení pohľadávok s navrhovateľom ako postupníkom, ktorou postúpil svoje peňažné pohľadávky
voči dlžníkom, špecifikované v prílohe Zmluvy vrátane pohľadávky voči odporcovi na navrhovateľa. Z

obsahuZmluvyopripojeníuzatvorenejmedziprávnympredchodcomnavrhovateľaaodporcom,okresný
súd dospel k záveru, že sa jedná o zmluvu o pripojení podľa § 43 a nasl. zák. č. 610/2003 Z.z.
o elektronických komunikáciach vrátane Dodatku k uvedenej zmluve, na základe ktorej sa pôvodný
veriteľ T - Mobile Slovensko, a.s. zaviazal poskytovať odporcovi služby verejnej telefónnej siete v
programe Fix 300 a ďalšie vybrané služby a predať odporcovi koncové telekomunikačné zariadenie

značky SONY ERICSSON W200i za cenu 0,03 Eur. Odporca sa zaviazal riadne a včas platiť cenu
služieb, uhradiť kúpnu cenu mobilného telefónu a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou o
pripojení, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb
prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., platným Cenníkom
služieb a Dodatkom ku Zmluve o pripojení. Pre prípad porušenia zmluvných povinností si zmluvné strany

dohodli právo poskytovateľa služieb na zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur. Okresný súd konštatoval,
že T-Mobile Slovensko, a.s. vyúčtoval odporcovi faktúrou zo dňa 08.03.2010, splatnou 27.03.2010 za
obdobie od 08.02.2010 do 07.03.2010 zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur.

Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k záveru, že medzi právnym T-Mobile
Slovensko, a.s. ako právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bola platne uzatvorená Zmluva

o pripojení vrátane Dodatku k uvedenej zmluve podľa § 43 zák. č. 610/2003 Z.z., na základe
ktorej právnemu predchodcovi navrhovateľa ako poskytovateľovi služieb vznikla povinnosť poskytovať
odporcovi zvolené služby pri využívaní verejnej rádiotelefónnej siete, predať odporcovi mobilný telefón
a odporcovi ako užívateľovi služieb vznikla povinnosť uhrádzať cenu za poskytované služby a zaplatiť
kúpnu cenu mobilného telefónu značky SONY ERICSSON W200i vo výške 0,03 Eur. Pre prípad

porušenia zmluvných povinností bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté právo poskytovateľa služieb
na zmluvnú pokutu. Okresný súd uviedol, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že
navrhovateľ nepreukázal porušenie povinností odporcu uhrádzať cenu poskytnutých služieb riadne a
včas tak, ako to tvrdil v návrhu na začatie konania a aj neskôr v písomnom podaní zo dňa 15. 05. 2013.
Porušenie akejkoľvek inej povinnosti podľa bodu 3 Dodatku ku Zmluve o pripojení, na základe čoho by

bol navrhovateľ oprávnený požadovať od odporcu zmluvnú pokutu navrhovateľ rovnako nepreukázal.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ nepreukázal existenciu porušenia zmluvných povinností zo strany
odporcu, okresný súd neposudzoval nárok navrhovateľa ani ako nárok na náhradu škody a návrh
navrhovateľa na začatie konania v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa v podaní zo dňa 08.07.2013 do trov vedľajšieho
účastníka vedľajší účastník odvolal a v podaní zo dňa 08.07.2013 sa proti rozsudku okresného
súdu odvolal aj navrhovateľ a to v celom rozsahu. Vedľajší účastník na strane odporcu v odvolaní

uviedol, že podáva odvolanie len voči výroku o trovách konania a to z toho dôvodu, že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Vedľajší účastník na strane odporcu v odvolaní ďalej uviedol,
že z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu v časti trov konania vyplýva, že
súd v konaní úspešnému vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania pre ich neúčelnosť,

čo podľa názoru vedľajšieho účastníka okresný súd nedostatočne odôvodnil. Zdôraznil, že účelnosť
trov právneho zastúpenia potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva v súdnom konaní je
potrebné posudzovať z toho hľadiska, či boli tieto trovy vynaložené na úkony, ktoré mali reálny vplyv
na výsledok súdneho konania, pričom sa tiež prihliada na obsah uvedených úkonov. Netreba pritom
opomenúť stabilnú judikatúru Ústavného súdu SR, z ktorej vyplýva, že trovy právneho zastúpenia
treba v zásade v každom prípade považovať za účelné. V uvedenej súvislosti vedľajší účastník

na strane odporcu uviedol, že nemožno súhlasiť so záverom okresného súdu, ktorý spochybňoval
účelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, pretože práve kvalifikované
podanie vedľajšieho účastníka, v ktorom vedľajší účastník uviedol, že navrhovateľ neuniesol dôkazné
bremeno, keďže nie je zrejmé k akému porušeniu zmluvných povinností zo strany odporcu došlo
a či vôbec nejaké porušenie zmluvných povinností zo strany odporcu nastalo, viedli okresný súd

k záveru, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Vedľajší účastník na strane odporcu
okresnému súdu vytkol, že v časti trov konania nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, pričom
poukázal na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR, v rámci ktorej je požiadavka riadneho odôvodnenia
rozhodnutia jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Vedľajší účastník ďalej uviedol, že
žiaden súvis medzi účelnosťou trov vedľajšieho účastníka a povinnosťou súdu ex offo prihliadať na

nekalé zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách neexistuje, a to z viacerých dôvodov: za a)
vedľajší účastník na charakter zmluvných podmienok používaných navrhovateľom poukázal a označil
ich ako neprijateľné, čo samo o sebe vylučuje možnosť, že by okresný súd posudzoval neprijateľnosť
týchto zmluvných podmienok ex offo. Za b) okresný súd nezamietol návrh navrhovateľa z dôvodu, že
skúmal neprijateľnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, ale z dôvodu, že navrhovateľ

nepreukázal porušenie zmluvných povinností odporcom. Preto poukaz okresného súdu na skutočnosť,
že súd má ex offo povinnosť skúmať nekalé podmienky v spotrebiteľskej zmluve, je v prejednávanom
prípade podľa názoru vedľajšieho účastníka bez významu. Za c) keby aj okresný súd založil svoje
rozhodnutie na skúmaní neprijateľných zmluvných podmienok, tak nie je vôbec zrejmé, či by bez účasti
vedľajšieho účastníka dospel k rovnakému záveru, to je či by návrh navrhovateľa zamietol. Z uvedených

dôvodov podľa názoru vedľajšieho účastníka na strane odporcu neexistuje žiadna súvislosť medzi
účelnosťou trov vynaložených vedľajším účastníkom a povinnosťou súdu aj bez návrhu prihliadať na
neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Na základe uvedeného vedľajší účastník
na strane odporcu navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku
o trovách konania zrušil a vec vrátil okresnému súdu v uvedenom rozsahu na ďalšie konanie, alebo

aby napadnutý výrok o trovách konania zmenil tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu trovy prvostupňového konania vo výške 65,42 Eur na účet právneho
zástupcu vedľajšieho účastníka a zároveň aby ho zaviazal nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu trovy odvolacieho konania v sume 20,26 Eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka
na strane odporcu.

Navrhovateľ v odvolaní zo dňa 08.07.2013 uviedol, že podáva odvolanie proti rozsudku okresného
súdu v celom rozsahu a to podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ OSP, nakoľko okresný súd dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/
OSP, nakoľko rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza podľa navrhovateľa z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že podľa jeho názoru navrhovateľ riadne tvrdil,

že odporca bol povinný zaplatiť zmluvnú pokutu z dôvodu nedodržania povinnosti zotrvať v zmluvnom
vzťahu počas celej doby viazanosti. V žalobe riadne špecifikoval povinnosť, ktorú odporca porušil,
rovnako ako aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorý mu vznikol tým, že odporca nedodržal
konkrétne určené povinnosti, ktoré mu vyplývali zo Zmluvy o pripojení a Dodatku k nej. Súčasne so
žalobou predložil súdu Dodatok ku Zmluve o pripojení, v ktorom sa odporca zaviazal riadne a včas platiť

za telekomunikačné služby (v bode 1 písm. c/ Dodatku) a v prípade porušenia uvedenej povinnosti sa
zaviazal právnemu predchodcovi navrhovateľa zaplatiť zmluvnú pokutu dohodnutú v tabuľke č. 1, tedazmluvná pokuta bola dohodnutá v súlade s ust. § 544 Zák. č. 40/64 Zb., Občiansky zákonník v znení
neskorších predpisov. Podľa názoru navrhovateľa, navrhovateľ uniesol povinnosť tvrdenia a preukázal
právo na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia povinnosti odporcu zotrvať v právnom

vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti. Podľa názoru navrhovateľa, priloženou faktúrou preukázal
dôvodnosť nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zdôraznil, že zákon účastníkom konania ukladá
povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; okruh rozhodujúcich skutočností je určovaný hypotézou
hmotno-právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne
určuje rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané

ako aj nositeľa dôkazného bremena. V spore o zaplatenie dlžnej sumy za poskytnuté telekomunikačné
služby a zaplatenie zmluvnej pokuty navrhovateľovo bremeno tvrdenia spočíva v tom, že právny
predchodca navrhovateľa s odporcom uzavrel Zmluvu o pripojení a odporca právnemu predchodcovi
navrhovateľa cenu za telekomunikačné služby neplatil riadne a včas. Z tohto bremena tvrdenia podľa
názoru navrhovateľa pre navrhovateľa vyplýva bremeno dôkazné len pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia,
že zmluva bola uzatvorená. Túto skutočnosť navrhovateľ riadne preukázal Zmluvou o pripojení, ktorá

bola spolu so žalobou predložená súdu. Tým navrhovateľ podľa jeho názoru uniesol bremeno tvrdenia
ako aj dôkazné bremeno. V uvedenej súvislosti navrhovateľ ďalej v odvolaní uviedol, že pri posudzovaní
dôkazného bremena treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia
neplnenia si povinnosti majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno
podľa navrhovateľa spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti,

teda od navrhovateľa nemožno požadovať, aby preukazoval že si odporca nesplnil svoju povinnosť
zotrvať v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa po dobu viazanosti (uznesenie NS
SR z 24.02.2010, sp. zn. 4Cdo/13/2009). Navrhovateľ ďalej v odvolaní poukázal na to, že predložil
súdu aj prehľad zmluvných dobití, z ktorého vyplýva, že odporca porušil svoju povinnosť zmluvného
dobíjania - úhrad za cenu služieb riadne a včas už v októbri 2008, pričom od augusta 2009 prestal

realizovať zmluvné dobíjanie uplne. V uvedenej súvislosti poukázal navrhovateľ na to, že 24 - mesačná
doba viazanosti dohodnutá v tabuľke č. 1 Dodatku ku Zmluve o pripojení uplynula 13.02.2010. Z
uvedeného podľa názoru navrhovateľa vyplýva, že odporca porušil svoju povinnosť zmluvného dobíjania
- platenia za služby riadne a včas v dobe viazanosti, na základe čoho vzniklo právnemu predchodcovi
navrhovateľa právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 248,95 Eur. Navrhovateľ v odvolaní ďalej

uviedol, že s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 9Co/31/2012 - 157 zo dňa
19.03.2013 poukazuje na to, že zmluvná pokuta je peňažná čiastka, ktorú dlžník je povinný zaplatiť
veriteľovi v prípade, že nesplní zmluvnú povinnosť a to bez ohľadu na to, či porušením povinností vznikla
veriteľovi škoda. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu
splneniuzáväzku.Pokutavšakplníajfunkciupaušalizovanejnáhradyškody.Veriteľoviuľahčujedôkaznú

situáciu v tom, že nemusí preukazovať vznik škody ani jej výšku. Stačí, aby v súdnom konaní preukázal
porušenie zmluvnej povinnosti, ktorá podľa dohody zmluvných strán mala za následok vznik práva
na zmluvnú pokutu. V dôsledku toho je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť bez ohľadu na to, či
veriteľovi vôbec nejaká škoda vznikla. Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty preto vzniká aj v prípade,
že spotrebiteľ poruší svoju zmluvnú povinnosť aj za posledný mesiac doby jeho viazanosti, teda aj v

prípade, že dodávateľovi služby vznikne škoda v podstate nižšej výške, než je výška zmluvnej pokuty.
Ak je výška dojednanej zmluvnej pokuty v čase uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy primeraná výške
zabezpečenej sumy, ako aj výške zodpovedajúcej súhrnu prípadných škôd, ktoré možno očakávať v
prípade porušenie zmluvnej povinnosti, nie sú splnené podmienky pre záver o neprijateľnosti zmluvnej
podmienky podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k/, ods. 5 Občianskeho zákonníka v teraz platnom znení. Pre

záver o neprimeranosti zmluvnej podmienky upravujúcej sankciu za nesplnenie záväzku spotrebiteľa
nestačí len záver o tom, že táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Je vylúčené urobiť
záver o neprimerane vysokej sankcie len po porovnaní s jednou z viacerých skutočností, za existencie
ktorých bola zmluva uzavretá, a to v závislosti od času prípadného porušenia zmluvnej povinnosti v
priebehu doby viazanosti spotrebiteľa. Na základe uvedených skutočností navrhovateľ navrhol, aby

odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmenil a vyhovel návrhu navrhovateľa v
celom rozsahu a zároveň zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania, všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vpodanízodňa24.09.2013sa navrhovateľvyjadrilkodvolaniuvedľajšiehoúčastníkanastraneodporcu
v časti trov konania a vo vyjadrení uviedol, že v zmysle ust. § 93 ods. 2 OSP v znení neskorších

predpisov nie je potrebné, aby vedľajší účastník musel mať záujem na výsledku konania ale zákon
ustanovuje podmienku, aby predmetom činnosti tohto vedľajšieho účastníka bola ochrana práv, o ktorév konaní ide. Podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka do konania je podľa navrhovateľa
súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého chce vedľajší účastník v konaní vystupovať. Potreba
súhlasu vyplýva podľa názoru navrhovateľa zo samotnej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva.

Účel procesnej pomoci vedľajšieho účastníka, hlavnému účastníkovi v sporovom konaní môže byť
naplnený len ak hlavný účastník konania s takýmto vstupom súhlasí. Súd musí vždy účastníkov
konania právne relevantným spôsobom upovedomiť o procesnom úkone vedľajšieho účastníka, ktorý
prejavil vôľu vstúpiť do konania a zároveň musí mať vždy jasno, či účastník, ktorého chce vedľajší
účastník podporovať s jeho podporou súhlasí, resp. či nevyjadril nesúhlas. Súd musí taktiež zákonnom

zodpovedajúcim spôsobom reagovať na prípadný nesúhlasný procesný úkon účastníka, načo poukázal
NS SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/188/2012 zo dňa 05. 02. 2013. Navrhovateľ vo vyjadrení
k odvolaniu vedľajšieho účastníka ďalej uviedol, že podľa jeho názoru sa v danom prípade jedná o
neúčelne uplatnené trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, pričom poukázal na ust. § 142
OSP, v zmysle ktorého súd prizná účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Zdôraznil, že jedným z predpokladov potrebných na vznik

nároku na náhradu trov konania je účelnosť trov vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva,
ktorý pojem sa podľa názoru navrhovateľa stotožňuje s pojmom nevyhnutnosť. Nevyhnutné si podľa
názoru navrhovateľa tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony, ako napr. na zaplatenie
súdnych poplatkov, či hotových výdavkov. Podľa názoru navrhovateľa trovy právneho zastúpenia, ktoré
sú súčasťou trov a ktoré si vedľajší účastník uplatnil neboli nevyhnutne potrebné na účelné bránenie

práva. Vyjadrenie právneho zástupcu vedľajšieho účastníka nie je podľa názoru navrhovateľa potrebné
pre rozhodnutie súdu a nie je žiadnou pridanou hodnotou pre spotrebiteľa, nakoľko súd má povinnosť
na tieto skutočnosti ex offo prihliadať.

K obsahu odvolania navrhovateľa sa vyjadril vedľajší účastník na strane odporcu v podaní zo dňa
30.09.2013, pričom uviedol, že povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné prostriedky v občianskom

súdnom konaní je povinnosťou účastníkov konania, ktorá je im uložená v ust. § 120 ods. 1 OSP. Ide
pritom o povinnosť toho z účastníkov, ktorý tvrdí skutočnosť, ktorá má byť v konaní preukázaná. V
priebehu prvostupňového konania si navrhovateľ podľa názoru vedľajšieho účastníka v dostatočnom
meradle nesplnil ani len povinnosť tvrdenia porušenej povinnosti zo strany odporcu, keď len v návrhu
stroho konštatoval, že odporca bol sankcionovaný za to, že nedodržal konkrétne určené povinnosti,

ktoré mu vyplývali zo Zmluvy o pripojení, resp. Dodatku ku Zmluve o pripojení a Všeobecných
podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb. Ani z obsahu odvolania
nemožno zistiť, že podľa tvrdení navrhovateľa odporca nezotrval v zmluvnom vzťahu s právnym
predchodcom navrhovateľa, počas celej doby viazanosti, ktorá povinnosť mu mala vyplynúť z Dodatku
ku Zmluve o pripojení. Tvrdenia navrhovateľa obsiahnuté v návrhu na začatie konania sú neurčité,

nedávajú súdu ako aj ostatným účastníkom konania odpoveď na otázku, aké povinnosti mal odporca
porušiť a navyše a ani z akého titulu by tieto povinnosti odporcu zaväzovali. Už samotné slovné
spojenie povinnosti, ktoré mu vyplývali zo Zmluvy o pripojení resp. Dodatku ku Zmluve o pripojení
a Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, naznačuje
neurčený a súdom ani ostatnými účastníkmi konania objektívne neurčiteľný okruh rôznych povinností,

ktoré odporca hypoteticky porušiť mohol. Ak navrhovateľ v konaní netvrdil k akému porušeniu zmluvných
povinností došlo (to je akú povinnosť odporca nesplnil, z čoho mu táto povinnosť vyplývala a kedy ju
porušil), odporca a ani vedľajší účastník stojací na jeho strane nemohol produkovať žiaden dôkaz ani
tvrdenie, že k uvedenému porušeniu zmluvných povinností nedošlo. Preto jediným logickým následkom
takejto žaloby malo byť a aj bolo jej zamietnutie. Pokiaľ sa odporca alternatívne domáhal posúdenia

svojho nároku ako nároku na náhradu škody, vedľajší účastník na strane odporcu uviedol, že opätovne
možno len konštatovať, že navrhovateľ nepreukázal existenciu škodovej udalosti a ani vznik samotnej
škody. Zdôraznil, že predmetom Zmluvy o pripojení v znení Dodatku k uvedenej Zmluve bola okrem
iného aj kúpa mobilného telefónu odporcom za účastníkmi zmluvného vzťahu dohodnutú kúpnu cenu.
Z takto formulovaného predmetu Zmluvy o pripojení nie je zrejmé zvýhodnenie odporcu, ktoré by

následne mohlo predstavovať škodu na strane právneho predchodcu navrhovateľa. Podľa názoru
vedľajšieho účastníka v danom prípade sa nejedná o navrhovateľom tvrdené zvýhodnenie (benefit)
odporcu, keď účastníci Zmluvy o pripojení sa dohodli na cene predmetu zmluvy (mobilného telefónu)
bez ohľadu na pultovú cenu totožného mobilného telefónu v iných zmluvných vzťahoch, čo zrejme
súvisí s obchodnou taktikou právneho predchodcu navrhovateľa, ktorej cieľom je získanie maximálneho

množstva zákazníkov, tak ako na to poukázal okresný súd. Správnosť záveru o tom, že skutočná cena
mobilnéhotelefónubolacenadohodnutáúčastníkmiZmluvyopripojenídokladujeajsimulovanásituácia,keď v prípade neodstrániteľnej vady odporcom zakúpeného mobilného telefónu, by odporcovi vznikol
nárok len na vrátenie sumy, ktorú plnil on právnemu predchodcovi navrhovateľa pri zakúpení mobilného
telefónu a nie na vrátenie tabuľkovej sumy stanovenej právnym predchodcom navrhovateľa. Navyše ak

by právny predchodca navrhovateľa mobilný telefón odporcovi za akciovú cenu neponúkol, nie je vôbec
zrejmé, či by odporca s právnym predchodcom navrhovateľa do zmluvného vzťahu vstúpil. Možno teda
zhrnúť,žeúčastníciZmluvyopripojenívzneníjejDodatkusadohodlinakúpnejcenemobilnéhotelefónu.
Kúpna cena, ktorej predmetom bol predaj predmetného mobilného telefónu bola včlenená do Dodatku
ku Zmluve o pripojení, nadobudla platnosť podpisom Dodatku ku Zmluve o pripojení zmluvnými stranami

a bola zavŕšená zaplatením kúpnej ceny a odovzdaním predmetného mobilného telefónu odporcovi.
Tvrdenie navrhovateľa, že odporca po dobu viazanosti nesplácal cenu mobilného telefónu (keď túto
riadne zaplatil pri uzavretí Dodatku ku Zmluve o pripojení a odovzdaním mobilného telefónu sa stal
jeho vlastníkom) tak podľa vedľajšieho účastníka na strane odporcu neobstojí a znamená, že nebola
splnená už prvá podmienka nároku na náhradu škody a to vznik samotnej škody. Zároveň uviedol, že
si uplatňuje trovy odvolacieho konania v celkovej výške 52,97 eur, náhradu ktorých bude navrhovateľ

povinný poukázať na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľa
a vedľajšieho účastníka na strane odporcu podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania
podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým
okresný súd návrh navrhovateľa zamietol podľa ust. § 219 ods. 1,2 OSP ako vecne správny potvrdil; vo

výroku o trovách konania rozsudok okresného súdu podľa ust. § 220 OSP zmenil tak, že navrhovateľ je
povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy právneho zastúpenia vo výške 58,78
€, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Po preskúmaní veci z hľadiska odvolacích námietok navrhovateľa odvolací súd uvádza, že rozsudok
okresného súdu je vo výroku, ktorým okresný súd návrh na začatie konania (v texte aj žaloba)

zamietol vecne správny. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu
záveru, že navrhovateľ neuniesol povinnosť tvrdenia a na ňu nadväzujúcu dôkaznú povinnosť vo
vzťahu k uplatnenému nároku na zmluvnú pokutu. Z obsahu žaloby odvolací súd zistil, že navrhovateľ
v žalobe uviedol, že „odporca je sankcionovaný za to, že nedodržal konkrétne určené povinnosti,
ktoré mu vyplynuli zo Zmluvy o pripojení resp. z Dodatku ku Zmluve o pripojení a Všeobecných

podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (aké povinnosti porušil
odporca navrhovateľ výslovne v žalobe neuviedol), v dôsledku čoho musela byť jeho SIM karta vypojená
z prevádzky, pričom následne došlo k prerušeniu poskytovania služieb prostredníctvom SIM karty/
koncového zariadenia odporcu“. K žalobe ako dôkaz pripojil navrhovateľ len Zmluvu o pripojení Fix zo
dňa 13. 02. 2008, Dodatok k uvedenej Zmluve z toho istého dňa (13. 02. 2008), Preberací protokol

č.: 200VA01000/08 zo dňa 13. 02. 2008 o prevzatí predmetného mobilného telefónu s príslušenstvom
odporcom dňa 13. 02. 2008 a faktúru zo dňa 08. 03. 2010, ktorou právny predchodca navrhovateľa
vyúčtoval odporcovi zmluvnú pokutu vo výške 248,98 eur; žiadne iné dôkazy preukazujúce porušenie
zmluvnýchpovinnostízostranyodporcunavrhovateľkžalobenepripojil.Vuvedenejsúvislostipoukazuje
odvolací súd na ust. § 79 ods. 1 OSP, zo znenia ktorého vyplýva, že navrhovateľ je povinný opísať v

žalobe rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy na ich preukázanie. Okruh rozhodujúcich skutočností,
ktorésatýkajúpovinnostitvrdeniaaoznačeniadôkazovnapreukázanietohtotvrdeniajedanýhypotézou
hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto právna norma
zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané) ako
aj nositeľa dôkazného bremena, nakoľko na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy

preukazujúce tvrdené skutočnosti. V danom prípade si navrhovateľ uplatnil nárok na zmluvnú pokutu
v celkovej výške 248,95 eur tvrdiac, že odporca porušil zmluvné povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o
pripojení zo dňa 13. 02. 2008 a Dodatku k uvedenej zmluve z toho istého dňa. V žalobe len konštatoval,
že odporca porušil konkrétne určené povinnosti (aké povinnosti neuviedol) v dôsledku čoho musela
byť jeho SIM karta vypojená z prevádzky. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ si nesplnil riadne

povinnosť tvrdenia a na to nadväzujúcu povinnosť dôkazného bremena, keďže v žalobe neuviedol,
ktorú konkrétnu povinnosť vyplývajúcu zo Zmluvy o pripojení a Dodatku k uvedenej zmluve odporca
porušil (ako základný predpoklad pre posúdenie dôvodnosti vzniku nároku na zmluvnú pokutu) a k
žalobe v súvislosti s uplatnenou zmluvnou pokutou pripojil len dôkaz o tom, že právny predchodca
navrhovateľauzatvorilsodporcomZmluvuopripojeníFixaDodatokkuvedenejzmluveato,ževyúčtoval

odporcovi zmluvnú pokutu. Nepreukázal však vznik nároku na vyúčtovanú zmluvnú pokutu v zmysle ust.§ 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zo znenia ktorého vyplýva, že ak si strany dojednajú pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný
pokutu zaplatiť. K procesnému úkonu nasledujúcemu po žalobe - k vyjadreniu navrhovateľa zo dňa

15. 05. 2013 síce navrhovateľ okrem dôkazov pripojených k žalobe pripojil aj prehľad o dobití služby
Fix odporcom, z ktorého vyplýva, že tesne pred uplynutím doby viazanosti (jeden mesiac) došlo k
definitívnemu vypojeniu SIM karty z prevádzky, predloženie uvedeného dôkazu však nič nemení na tom,
že navrhovateľ pri uplatnení a preukazovaní nároku na zmluvnú pokutu nepostupoval v súlade s vyššie
uvedenými procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi normami. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza,

že úlohou súdu nie je suplovať procesné povinnosti navrhovateľa súvisiace s uplatneným nárokom
(povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť) a z následne pripojených dôkazov bez riadneho vymedzenia
nároku dedukovať splnenie podmienok daných hmotnoprávnou normou vo vzťahu k uplatnenému
nároku (v danom prípade porušenie povinnosti, na ktorú je viazaný vznik nároku na zmluvnú pokutu).
Na základe uvedených skutočností považoval odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného
súdu vo výroku, ktorým okresný súd návrh navrhovateľa zamietol za vecne správny. Na doplnenie

argumentácie okresného súdu uvedenej v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku odvolací súd
uvádza,žezmluvnédojednanieozmluvnejpokute,ktorájedohodnutávkonštantnejpaušálnejvýškebez
ohľadu na to o aké porušenie zmluvných povinností ide a aký čas zostáva do uplynutia doby viazanosti
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, čo vyplýva z aj z rozhodnutí iných súdov v rovnakých právnych
veciach, teda z konštantnej judikatúry súdov SR. Takýto záver podporuje aj nesporný fakt, že Zmluva

o pripojení uzatvorená medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom dňa 13. 02. 2008 v
znení Dodatku k uvedenej Zmluve z toho istého dňa je ako štandartná typová zmluva, ktorá bola vopred
pripravená dodávateľom na predtlačenom formulári (okrem iných znakov napĺňajúcich predpoklady pre
charakteristiku uvedenej zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej) zmluva spotrebiteľská, pričom odporca ako
spotrebiteľ nemohol zmluvné podmienky, vrátane dojednania o zmluvnej pokute, žiadnym spôsobom

ovplyvniť.

Pokiaľ ide o odvolanie vedľajšieho účastníka, ktorý sa odvolal proti výroku o trovách konania, ktorým
okresný súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, odvolací súd
uvádza, že argumentácia vedľajšieho účastníka uvedená v odvolaní je opodstatnená, pretože z obsahu
vyjadrenia vedľajšieho účastníka k návrhu na začatie konania uskutočneného jeho právnym zástupcom

vyplýva, že trovy právneho zastúpenia, ktoré v súvislosti s konaním pred súdom prvého stupňa vznikli
vedľajšiemu účastníkovi, nemožno považovať za neúčelne vynaložené trov konania, nakoľko vyjadrenie
vedľajšieho účastníka k návrhu na začatie konania, v ktorom vedľajší účastník rozobral okolnosti
súvisiace s predmetným sporom, je v príčinnej súvislosti s výsledkom konania. Vedľajší účastník vo
vyjadrení k návrhu na začatie konania reagoval konkrétnou argumentáciou na obsah žalobného návrhu,

jeho vyjadrenie nie je v žiadnom prípade paušálne a z jeho obsahu je zrejmé, že vedľajší účastník
na strane odporcu sa k žalobe vyjadril až potom, čo sa oboznámil s návrhom na začatie konania a
jeho prílohami, teda vynaložil potrebnú odbornú starostlivosť pri obrane práv žalovaného spotrebiteľa.
Trovyprávnehozastúpeniavedľajšiehoúčastníkataknemožnopovažovaťzaneúčelnevynaloženétrovy
konania, pretože procesný úkon vedľajšieho účastníka realizovaný prostredníctvom splnomocneného

právneho zástupcu vedľajšieho účastníka viedol v konečnom dôsledku k úspechu odporcu v konaní (§
142 ods. 1 OSP).

Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania,
ktorým okresný súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania (vrátane vedľajšieho účastníka
konania) nemá právo na náhradu trov konania podľa ust. § 220 OSP zmenil tak, že navrhovateľ je

povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi konania na strane odporcu trovy právneho zastúpenia vo
výške 58,78 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporcu v konaní pred okresným
súdom predstavuje odmena za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie, vyjadrenie k žalobnému
návrhu) priznaná podľa ust. § 10 ods. 1 a § 13a ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 2 x po 21,58 € plus režijný paušál
k uvedeným úkonom právnej služby 2 x po 7,81 €.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti
na ust. § 142 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Trovy právneho zastúpenia,ktoré vznikli vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu v odvolacom konaní predstavuje odmena za dva
úkony právnej služby (odvolanie, vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa ) priznaná podľa ust. § 10 ods. 1
a § 13a vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb vo výške 1 x po 10,79 € (§ 13a ods. 2, písm. b) cit. vyhlášky), 1 x po 21,58 € (§ 13a ods. 1, písm. c)
cit. vyhlášky) plus 2 x režijný paušál k uvedeným úkonom právnej služby po 7,81 €; spolu trovy právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporcu v odvolacom konaní predstavujú sumu 47,99 €.

O spôsobe náhrady trov právneho zastúpenia rozhodol odvolací súd podľa ust. § 149 ods. 1 OSP, tak
ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.