Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/127/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614208968
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5614208968.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľky U.
A., E.. XX. XX. XXXX, I. P. A., G. XXXX/XX, proti odporcom v 1. rade maloletému B. A., E.. XX. XX.
XXXX, bytom u navrhovateľky, maloletý zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, v 2. rade O. Z., E.. XX. XX. XXXX, I. P. A., K. XXXX/XX, v konaní o
určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

Konanie o určenie otcovstva k maloletému B. A., E.. XX. XX. XXXX, sa z a s t a v u j e .

Súd s c h v a ľ u j e túto dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností:

Maloletý B. A., E.. XX. XX. XXXX, sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky U. A., ktorá je o p
r á v n e n á maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

Otec O. Z. je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého B. A. po 30,-eur mesačne od 10. 10. 2014,
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého.

Dlžné výživné za obdobie od 10. 10. 2014 do 31. 12. 2014 vo výške 81,30 eur je odporca p o v i n n
ý zaplatiť matke maloletého do 31. 01. 2015.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Písomným návrhom, doručeným súdu dňa 22. 10. 2014 navrhovateľka žiadala, aby súd určil, že
odporca v 2. rade, O. Z., je otcom jej maloletého syna B. A., E.. XX. XX. XXXX. Súčasne žiadala,
aby súd maloletého zveril do jej osobnej starostlivosti a odporcu v 2. rade zaviazal prispievať na výživu
maloletého sumou po 50,-eur mesačne.

V priebehu konania odporca v 2. rade uznal, že je otcom maloletého B. A..

Súd vo veci rozhodol rozsudkom vyhláseným na pojednávaní dňa 16. 12. 2014 za prítomnosti obidvoch
účastníkov aj splnomocnenej zástupkyne kolízneho opatrovníka, ktorí sa vzdali odvolania. V zmysle §
157 ods. 3 O. s. p. preto súd v odôvodnení rozsudku uvedie iba predmet konania a ustanovenia zákona,
podľa ktorých rozhodol.

Podľa § 90 Zákona o rodine, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky,
možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

Podľa § 91 ods. 1, 2 Zákona o rodine

(1) Za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.

(2) Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom.

Podľa § 108 O. s. p., súd zastaví konanie o určenie otcovstva, ak došlo k určeniu otcovstva súhlasným
vyhlásením rodičov, alebo k osvojeniu dieťaťa podľa osobitného predpisu.

Podľa § 113 ods. 2 O. s. p., s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive
maloletého dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine

(1) Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,

b) zastupovanie maloletého dieťaťa,

c) správa majetku maloletého dieťaťa.

(2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy
maloletého dieťaťa.

Podľa § 30 ods. 1 Zákona o rodine, rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia majú
právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.

Podľa § 31 ods. 1, 2 Zákona o rodine

(1) Rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.

(2) Žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo
dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými
tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho
bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“).

Podľa § 32 ods. 1, 2 Zákona o rodine

(1) Rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou starostlivosťou.

(2) Výnosy z majetku maloletého dieťaťa získané pri jeho spravovaní môžu rodičia maloletého dieťaťa
použiť najmä na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa a v primeranom rozsahu aj na uspokojovanie
potrieb rodiny. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zostáva zachovaná.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine

(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť.

(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

(5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Účastníci si náhradu trov konania neuplatnili a vzhľadom na výsledok konania súd v zmysle ustanovenia
§ 146 ods. 1 písm. a/, písm. c/ O. s. p. žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od jeho doručenia na súde proti
rozhodnutiu ktorého smeruje.

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, nakoľko účastníci sa vzdali odvolania po jeho vyhlásení
(§ 207 ods. 1 O. s. p.).