Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 4, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/8/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114215346
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2114215346.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom

collection, s.r.o., IČO: 47 150 513, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, zastúpený: SOUKENÍK-ŠTRPKA,
s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, proti odporcovi: H. K., nar. XX.XX.XXXX, V. J. X, o zaplatenie sumy
80,44 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 43,75 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,25 % ročne zo sumy 43,75 eura od 10.06.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

III. Súd v y h l a s u j e zmluvnú podmienku ustanovenú bode 4. Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa
22.07.2009 uzavretého medzi účastníkmi konania v znení: „V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti

uvedenej v bode 1 písm. b), tohto Dodatku alebo v č.l. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v
čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu
SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č.
1 (33,19 €) tohto Dodatku.“ za n e p r i j a t e ľ n ú , a preto n e p l a t n ú .

IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 29.05.2014, doručeným súdu dňa 04.06.2014, domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 80,44 eura spolu s úrokmi
z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 43,75 eura od 10.06.2011 do zaplatenia, vo výške 9,50%

ročne zo sumy 3,50 eura od 10.09.2011 do zaplatenia, vo výške 9,00% ročne zo sumy 33,19 eura od
10.06.2012 do zaplatenia, ako nahradiť mu trovy konania.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že odporkyňa ako záujemca uzavrela s právnym predchodcom
navrhovateľa ako poskytovateľom Zmluvu o pripojení, na základe ktorej právny predchodca
navrhovateľa poskytoval odporkyni služby elektronickej komunikácie, ktoré sa odporkyňa zaviazala
riadne odoberať a platiť za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku. Právny
predchodca navrhovateľa vystavil odporkyni faktúry za hovorné, upomienku a zmluvnú pokutu v celkovej
výške 80,44 eura, ktoré odporkyňa neuhradila. Ďalej navrhovateľ v návrhu uviedol, že dňa 24.06.2013

bola medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., ako postupcom a spoločnosťou navrhovateľa ako
postupníkom uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok, medzi ktorými bola aj predmetná pohľadávka.Navrhovateľ si v konaní uplatňuje zaplatenie súm vyplývajúcich z priložených faktúr spolu s úrokmi z
omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti týchto faktúr.

Odporkyňanávrhprevzaladňa10.09.2014,ktomutosapísomnenevyjadrila,napojednávanísavyjadrila

v tom zmysle, že žalované sumy nezaplatila, lebo nemala peniaze.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo dňa 29.05.2014, faktúrou č.
7105265373, faktúrou č. 7108626001, faktúrou č. 7205823956, Zmluvou o pripojení zo dňa 22.07.2009,
Dodatkom k zmluve o pripojení zo dňa 22.07.2009, fotokópiou občianskeho preukazu odporkyne č.l.
11, ako aj ostatným obsahom spisu, keď pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa
v súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), pričom zistil nasledovný

skutkový stav.

Odporkyňa s právnym predchodcom navrhovateľa uzatvorila dňa 22.07.2009 Zmluvu o pripojení a toho
istého dňa Dodatok k zmluve. V Dodatku sa odporkyňa zaviazala využívať program „Relax 60(120)“ a
zotrvať v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa po dobu 24 mesiacov, pričom pre
prípad porušenia zmluvných povinností sa odporkyňa v bode 4. dodatku zaviazala zaplatiť zmluvnú

pokutu 33,19 eura. Odporkyňa nezaplatila poplatky za poskytnuté služby za obdobie od 22.04.2011 do
21.05.2011 vyúčtované faktúrou č. 7105265373 splatnou dňa 09.06.2011 na sumu 43,75 eura, poplatok
za upomienku vyúčtovaný faktúrou č. 7108626001 splatnou dňa 09.09.2011 na sumu 3,50 eura a
zmluvnú pokutu vyúčtovanú faktúrou č. 7205823956 splatnou dňa 09.06.2012 na sumu 33,19 eura.

Z úradnej činnosti je súdu známe, že spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s. zanikla bez likvidácie

zlúčením so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., ktorá sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom,
a ktorá spoločnosť dňa 24.6.2013 uzatvorila s navrhovateľom Zmluvu o postúpení pohľadávok, pričom
uvedenou zmluvou bola predmetná pohľadávka postúpená na spoločnosť navrhovateľa.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 51 OZ, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však
nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku

dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zák.č. 610/2003 Z.z.“), účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 43 ods. 1 zák.č. 610/2003 Z.z., zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť
potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.

Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania), výška úrokov z omeškania je o 8percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania vyvodil súd ten právny záver, že návrh je dôvodný len z časti. Právny

predchodca navrhovateľa a odporkyňa platne uzavreli zmluvu o pripojení, z ktorých právnemu
predchodcovi navrhovateľa vyplývala povinnosť poskytovať odporkyni elektronické komunikačné služby,
ktorú povinnosť si v rozhodnom období splnil, pričom odporkyňa si svoju povinnosť, a síce uhrádzať
navrhovateľovi cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby, nesplnila v lehote splatnosti.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam považoval súd nárok navrhovateľa na zaplatenie ceny za

poskytnuté elektronické komunikačné služby vyúčtované faktúrou č. 7105265373 za dôvodný v sume
43,75 eura, a preto mu v uvedenej časti vyhovel.

Zároveňsúdnavrhovateľovipriznalajúrokzomeškaniazuvedenejsumy,nakoľkoboluplatnenývsúlade
s vykonávacím predpisom. Ku dňu omeškania odporkyne s plnením peňažného dlhu 43,75 eura bola
výška základnej úrokovej sadzby 1,25 %. Navrhovateľ tak má popri dlžnej istine nárok aj na zaplatenie
úroku z omeškania vo výške 9,25 % (8+1,25 %) ročne z dlžnej sumy 43,75 eura odo dňa nasledujúceho

po dni splatnosti faktúry, t.j. odo dňa 10.06.2011 do zaplatenia.

Nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 3,50 eura (faktúra č. 7108626001) za zaslanie upomienky súd
nepovažoval za dôvodný, nakoľko navrhovateľ napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 OSP nepreukázal,
že by takýto poplatok z uvedeného dôvodu a v uvedenej výške bol medzi účastníkmi v zmluve výslovne
dohodnutý. Zároveň súdu nebolo preukázané ani len vystavenie upomienky a už vôbec nie jej doručenie

odporkyni, a neboli preukázané skutočné výdavky na upomienku, na ktoré by mu mohol vzniknúť nárok.
Súdu nebol predložený žiaden cenník obsahujúci uvedený poplatok, pričom v prípade upomienky ani
nie je možné hovoriť o službe poskytnutej odporkyni. Z vyššie uvedených dôvodov súd zamietol návrh
v časti uplatňovaného poplatku za upomienku vo výške 3,50 eura. Keďže navrhovateľovi právo na jeho
zaplatenie nepriznal, nepriznal mu ani úrok z omeškania požadovaný z tejto sumy ako príslušenstvo.

Podľa § 52 ods. 1 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné

podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý

nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho
záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v

dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Z vykonaného dokazovania, a to pokiaľ ide o uplatnenú zmluvnú pokutu, dospel súd k nasledovnému
právnemu záveru:

Súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou došlo k
uzatvoreniu dodatku k zmluve o pripojení, na základe ktorého sa odporkyňa v bode 4. dodatku zaviazala
uhradiť v prípade porušenia niektorej z jej zmluvných povinností zmluvnú pokutu v sume 33,19 eura.

Zustanovenia§544OZvyplýva,žeúčastnícisimôžupreprípadporušeniazmluvnejpovinnostidojednať
zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je
dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody
o zmluvnej pokute je určenie výšky zmluvnej pokuty alebo spôsobu jej určenia.

Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách (ďalej len „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre
členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych

predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“
a s účinnosťou od 01.01.2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné
podmienky do Občianskeho zákonníka, konkrétne do jeho § 53 ods. 4 písm. k).

Niet pochybností o tom, že právny predchodca navrhovateľa v danej veci vystupuje ako dodávateľ,
ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporkyňa ako spotrebiteľ, ktorý nemá

postavenie podnikateľa, a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a dodatku. Súd dospel
k záveru, že zmluva o pripojení a dodatok k nej uzavreté medzi účastníkmi konania majú charakter
spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 OZ. Vzhľadom na uvedený charakter postavenia účastníkov
záväzkového vzťahu a charakter zmluvy a dodatku bol teda právny predchodca navrhovateľa povinný
rešpektovať a riadiť sa ustanoveniami o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách upravenými v § 52 a nasl. OZ. Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 obsahuje príkladmý výpočet
neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, pričom ich uvedenie v zmluve spája (§ 53 ods.
5 OZ) s právnym následkom ich neplatnosti. Navrhovateľ nepreukázal súdu, že právny predchodca
navrhovateľa s odporkyňou individuálne prerokovali a dohodli obsah jednotlivých zmluvných podmienok
zmluvy, a to najmä samotnú výšku zmluvnej pokuty za porušenie povinností.

Súd následne skúmal primeranosť zabezpečenia k významu zabezpečovanej zmluvnej povinnosti platiť
riadne a včas za služby. O tom, že zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody,
je aj sankciou, nie sú žiadne pochybnosti. Právny predchodca navrhovateľa ponúka svoje služby
spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia
zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. Vopred pripraveným je aj ustanovenie o dojednaní zmluvnej

pokuty, pričom právny predchodca navrhovateľa žiada od spotrebiteľov zaplatiť zmluvnú pokutu vždy
v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. To znamená,
že nie je vylúčená situácia, keď spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov, pričom pri
nezaplatení posledného poplatku si voči nemu poskytovateľ uplatní rovnakú zmluvnú pokutu, ako v
prípade omeškania spotrebiteľa v začiatku 24-mesačnej viazanosti. Z pohľadu náhrady škody je takátozmluvná pokuta neobhájiteľná aj z dôvodu, že podľa zmluvy nárok poskytovateľa služby na náhradu
škody prevyšujúcej zmluvnú pokutu nie je dotknutý (bod 4. dodatku).

Súd dospel k záveru, že zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť

spotrebiteľa. Pri dojednanej zmluvnej pokute vo výške 33,19 eura je podstatné, že takto dojednaná
zmluvná pokuta zaväzovala odporkyňu k jej zaplateniu v prípade porušenia zmluvy počas celej doby
viazanosti, teda 24 mesiacov, a to aj v prípade, ak by si ako účastník zmluvy plnila svoju povinnosť
odoberať služby poskytované poskytovateľom, riadne platila ich úhradu až do doby krátko pred
uplynutím doby viazanosti, pričom v prípade nezaplatenia poslednej úhrady by mala povinnosť zaplatiť

zmluvnú pokutu stále v plnej výške. Znamená to, že právny predchodca navrhovateľa nerozlišoval
medzi prípadmi, kedy spotrebiteľ poruší zmluvu jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti, alebo keď
sa tak stane na začiatku doby viazanosti, v oboch prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou
zmluvnej pokuty, čo je potrebné považovať za neprijateľné. V prejednávanej veci pritom práve o takýto
prípad išlo, nakoľko odporkyňa porušila zmluvu až ku koncu doby viazanosti, keď dodatok k zmluve
o pripojení uzavrela 22.07.2009, pričom neuhradila cenu za služby poskytnuté v období 22.04.2011

- 21.05.2011. Zároveň je treba konštatovať, že dojednanie o zmluvnej pokute je koncipované príliš
široko, keďodporkyňajezmysletohtoustanoveniapovinnázaplatiťzmluvnúpokutuvprípadeporušenia
„akejkoľvek povinnosti“ uvedenej v bode 1 písm. b), tohto Dodatku alebo v č.l. 3 bod 3.6 Všeobecných
podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok, ktorú špecifikáciu povinností
považuje súd za neurčitú.

V nadväznosti na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že uvedená zmluvná pokuta jednostranne
zaťažuje spotrebiteľa a je neprimerane vysokou sankciou spôsobilou poškodiť spotrebiteľa, a teda
neprijateľnou podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) OZ, ktorá je podľa § 53 ods. 5 OZ absolútne
neplatná. Neprijateľnú zmluvnú podmienku nie je možné ani zmoderovať, pretože moderačné právo
slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty možno využiť len pri platne dohodnutej zmluvnej

pokute, avšak v prejednávanom prípade je dojednanie o zmluvnej pokute absolútne neplatné.

Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo právnemu predchodcovi a následne ani navrhovateľovi právo
na plnenie a odporkyni povinnosť plniť. Súd preto návrh v časti o plnenie zmluvnej pokuty zamietol.
Nakoľko navrhovateľovi nevzniklo právo na plnenie zmluvnej pokuty, nemohla sa odporkyňa ani dostať
do omeškania s týmto plnením, a teda navrhovateľ nemá právo ani na úroky z omeškania zo zmluvnej

pokuty, a preto súd zamietol návrh aj v časti príslušenstva k zmluvnej pokute.

Podľa § 153 ods. 3 OSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj
bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo
dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa § 153 ods. 4 OSP, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve 16ab)
alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej

podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Keďže navrhovateľ odvodzoval svoj nárok na zmluvnú pokutu z neprijateľnej zmluvnej podmienky a súd
z tohto dôvodu nepriznáva právo navrhovateľovi, súd v zmysle § 153 ods. 4 OSP určil takúto zmluvnú
podmienku v zmluve, resp. v jej dodatku za neprijateľnú priamo vo výroku rozhodnutia.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd považoval nárok navrhovateľa za odôvodnený len v časti

o zaplatenie sumy 43,75 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 43,75 eura od
10.06.2011 do zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol.Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, sú náhradu trov pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 OSP, keď navrhovateľovi bola zo
sumy80,44euraspríslušenstvompriznanásuma43,75euraspríslušenstvom,zčohovyplývačiastočný
úspech navrhovateľa 46% a čiastočný úspech odporkyne 54%, preto súd rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí

byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.