Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 2, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/429/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712218752
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1712218752.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov

senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti: 1. V. C., W.. XX.XX.XXXX, M..Č.. T., X. C. C., W.. XX.XX.XXXX, X. W. C., W.. XX.XX.XXXX, maloleté
deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom v Pezinku,
deti rodičov: matka - H. C., W.. XX.XX.XXXX, F. Y., L. XX, a otec - M. C., W.. XX.XX.XXXX, F. T. Ú. XXX,
o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo
dňa 11.06.2014, č.k. 11P 299/2012-93, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 11.06.2014, č.k. 11P 299/2012-93 zvýšil vyživovaciu povinnosť
otca na V. C., W.. XX.XX.XXXX zo sumy XX € mesačne, na sumu XXX € mesačne, od 10.01.2012
do 10.05.2014. Zročné výživné za obdobie od 10.01.2012 do 10.05.2014 v sume XXX € uložil otcovi
zaplatiť k rukám V. do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd ďalej zvýšil vyživovaciu povinnosť
otca na C. C., W.. XX.XX.XXXX zo sumy XX € mesačne, na sumu XXX € mesačne od 10.01.2012.
Zročné výživné za obdobie od 10.01.2012 do 30.06.2014 v sume X.XXX € uložil otcovi zaplatiť do 30
dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám matky maloletej. Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na W.
C., W.. XX.XX.XXXX zo sumy XX € mesačne, na sumu XXX € mesačne od 10.1.2012. Zročné výživné

za obdobie od 10.01.2012 do 30.06.2014 v sume X.XXX € uložil otcovi zaplatiť v lehote 30 dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku, k rukám matky maloletej. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného
súdu Galanta zo dňa 22.09.2009, č.k. 15C 87/2009-19. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov
konania nepriznal.

Súd prvého stupňa takto rozhodol, keď po vykonanom dokazovaní zameranom na zistenie
odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj zárobkových možností, schopností a majetkových
pomerov rodičov, s následnou väzbou na vyhodnotenie zmeny pomerov od posledného rozhodnutia

o výživnom dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný. Zmenu
pomerov zistil predovšetkým na strane detí, a to v náraste ich potrieb, konštatujúc, že v čase poslednej
úpravy boli žiakmi základnej školy, medzitým V. doštudovala strednú školu, zamestnala sa, maloletá
Nina začala navštevovať predškolské zariadenie, zohľadniac aj, že od poslednej úpravy výživného došlo
k všeobecnému nárastu cien tovarov, služieb, čo je skutočnosť všeobecne známa. Rovnako konštatoval,
že príjem matky detí je nepostačujúci na to, aby v celom rozsahu hradila všetky náklady na bývanie
a starostlivosť o deti, pričom otec detí nerobí nič, aby si plnil svoju vyživovaciu povinnosť a ťarchuvyživovacej povinnosti prenechal štátu, čo nebolo medzi účastníkmi konania sporné. Podľa názoru súdu
prvého stupňa je v rozpore s dobrými mravmi, že otec sa nesnaží zvýšiť si svoju životnú úroveň natoľko,
aby si plnil zákonom danú vyživovaciu povinnosť. Pripustil, že otec ako živnostník mal problém získať

zákazky, určite však mal možnosť sa zamestnať, či už ako automechanik, vodič, alebo v inom povolaní.
Otec žije na ťarchu svojej rodiny, ktorá ako otec uviedol ho živí, zabezpečuje mu bývanie, stravu.
Rovnako žije na ťarchu štátu, ktorý za neho plní vyživovaciu povinnosť voči jeho deťom. Otec pritom
netrpí žiadnym ochorením, ktoré by mu nedovoľovalo pracovať. K zdravotnému stavu otca uviedol, že
hypertenzia je celkom bežné a časté ochorenie, pri ktorom postihnutá osoba môže dennodenne plniť

svojej pracovné povinnosti, pokiaľ sa správa podľa pokynov lekára. Z uvedeného dôvodu súd prvého
stupňa vyhodnotil návrh matky na zvýšenie výživného ako čiastočne dôvodný. Za primeranú sumu
výživného považoval sumu XXX € na každé dieťa od podania návrhu, u V. vyživovaciu povinnosť otca
určil do jej nástupu do zamestnania. Zročné výživné vyčíslil, toto uložil otcovi zaplatiť do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku. Vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 veta prvá,
druhá Zák. o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletých detí, ktorý navrhol rozsudok
súdu prvého stupňa zmeniť, návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť. Uviedol, že určené výživné
nemá z čoho platiť, nie je zrejmé, z čoho súd prvého stupňa vychádzal, že má príjem, možnosti a
majetkové pomery, aby mu bolo zvýšené výživné. Dlhodobo nemá žiaden príjem, a to ani na úrovni
životného minima, aby vôbec mohol uspokojiť svoje osobné potreby. Skutočnosť, že ho podporuje jeho

pôvodná rodina, nemôže byť podkladom preto, aby mu bolo zvýšené výživné. Podľa jeho názoru jeho
zárobkové a majetkové možnosti neumožňujú ani čiastočné zvýšenie výživného. Aj spôsob ako súd
prvého stupňa určil splatnosť zročného výživného ho dostal do neriešiteľnej finančnej situácie. Súd
prvého stupňa pri rozhodovaní nebral v úvahu skutočnosť, že má 48 rokov, žije v malej obci, kde nie je
možné vôbec sa zamestnať. Napriek tomu vyvíja maximálne úsilie na to, aby si našiel zamestnanie, a

to aj v odbore, na ktoré nemá vzdelanie. Nesúhlasil ani s tvrdením súdu prvého stupňa uvedeným v
odôvodnení, že si nielen neplní svoju vyživovaciu povinnosť, ale žiadnym iným spôsobom neprispieva
na deti, či už príležitostnými nákupmi alebo zabezpečovaním nejakých aktivít. V tomto smere uviedol,
že deťom prispieva aj iným spôsobom, napríklad ich zoberie do reštaurácie, kde im kupuje stravu alebo
doplnok k strave, prispieva priamo aj deťom finančne na ich aktivity, napr. školské výlety, vreckové.

Tieto skutočnosti neboli preverené súdom prvého stupňa, ani kolíznym opatrovníkom, najmä výpoveďou
maloletých detí, prípadne výpoveďou matky.

K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka a kolízny opatrovník, ktorí zhodne navrhli rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm.

a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným
vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať
podstatnú zmenu pomerov, či už na strane maloletých detí, alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní

o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia
o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku
výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zák. rodine, súd pri určovaní výživného berie
zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové
pomery oboch rodičov.

V danej prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky
skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca z
hľadiska súčasných odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj z hľadiska schopností a možností
rodičov, na výživu ktorých sú deti plne odkázané a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny
pomerov ( § 78 ods. 1 Zák. o rodine ) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživnéhona maloleté deti, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Galanta zo dňa 22.09.2009, č.k. 15C
87/2009-19.

Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním je aj odvolací súd zhodne ako súd prvého

stupňa toho názoru, že od posledného rozhodovania o výživnom došlo na strane maloletých detí k
zmene pomerov v rozsahu, ktorý je potrebné premietnuť do výšky výživného.

Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane detí, táto je nesporná, keďže V. v roku 2009 bola žiačkou 9.triedy
základnej školy, v roku 2010 nastúpila na strednú školu - hotelovú akadémiu, ktorú úspešne ukončila
dňa 10.05.2014. Maloletá C. v roku 2009 bola žiačkou 2.triedy základnej školy, t.č. navštevuje druhý
stupeň základnej školy. Maloletá W. v roku 2009 mala 3 roky, t.č. navštevuje základnú školu. Potreby detí

ich fyzickým vekom, nástupom na základnú školu, strednú školu sa zvýšili, zmenila sa aj štruktúra ich
výdavkov, a to najmä v súvislosti s ich školskou dochádzkou, a to platením priamych poplatkov, nákupom
školských potrieb, či poplatkov súvisiacich s akciami poriadanými školami. Uvedené potreby detí od roku
2009 v plnej miere tak ako to konštatoval aj súd prvého stupňa hradí matka, a to i napriek tomu, že otec
má rovnako ako matka k deťom vyživovaciu povinnosť, pričom treba zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť

k deťom, ktoré sú výživou odkázané na svojich rodičov je základnou povinnosťou každého rodiča. Pokiaľ
ide o zárobkové a majetkové pomery rodičov a najmä vyhodnotenie zmeny pomerov na strane rodičov
odposlednéhorozhodnutiaovýživnomtrebauviesť,žepríjemmatkysazvýšilzXXX,XX€.naXXX,XX€,
otec ako v čase posledného určovania výživného, tak aj v súčasnej dobe je nezamestnaný, jeho súčasná
nezamestnanosť trvá od 05.05.2012. Pokiaľ ide o nezamestnanosť otca, na túto súd prvého stupňa

správne neprihliadal, keďže otec v konaní nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by nasvedčoval
tomu,žesaotecnemôžezamestnaťzobjektívnychdôvodov.Otcomtvrdenýnepriaznivýzdravotnýstav-
hypertenziaajpodľanázoruodvolaciehosúdu,sprihliadnutímajnalekárskepotvrdeniezaloženéotcom,
tohto nevylučuje z pracovného procesu, rovnako otec v konaní napriek tvrdeniu, že si hľadá zamestnanie
opäť žiaden dôkaz v tomto smere nepredložil. Prístup otca k hľadaniu si zamestnania, najmä však k

plneniu jeho vyživovacej povinnosti k deťom, odvolací súd hodnotí ako krajne nezodpovedný, keď deti
najmä v dôsledku toho, že otec neplatí ani doposiaľ určené výživné sa ocitli na hranici chudoby. Otec
ako v konaní pred súdom prvého stupňa, tak aj v odvolaní poukazuje len na svoje nepriaznivé zárobkové
a majetkové pomery, do týchto sa však dostal sám svojim konaním. Takéto konanie otca však nemožno
hodnotiť v neprospech maloletých detí, ktoré práve v období plnenia školskej dochádzky a s tým

súvisiacej prípravy na budúce povolanie majú značné finančné výdavky, na ktorých sú povinní podieľať
sa obaja rodičia.

S poukazom na uvedené, určená výška výživného ako na t.č. plnoletú Karolínu, tak aj maloletú C. E. W.
spĺňa kritériá rozhodné pre určovanie výživného na maloleté deti, súd prvého stupňa rovnako správne
určil aj počiatok zmeny pomerov, výšku zročného výživného, preto odvolací súd rozsudok súdu

prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia poukazuje na správne právne závery súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom
rozsahu stotožnil. Pokiaľ ide o zaplatenie zročného výživného, návrh matky na zvýšenie výživného bol
podaný 10.01.2012, od uvedeného obdobia mal otec možnosť zabezpečiť si finančné prostriedky, preto
súd prvého stupňa správne určil aj splatnosť zročného výživného.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 146
ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.