Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Galanta

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Rastislav Jakubovič

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Sumár – Súd v danom prípade zaviazal odporcu / odporkyňu na zaplatenie uplatneného nároku a na náhradu trov konania, nakoľko mal v konaní za preukázané, že navrhovateľ podal návrh na začatie konania dôvodne.

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15C/169/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314209482
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2314209482.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní pred samosudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom v právnej veci

navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., IČO: 26 429 705, so sídlom Praha, Nagano Office Center, K
červenému dvoru 3269/25a, Česká republika, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom
Bratislava, Grösslingova č. 4, proti odporcovi: N.Y. G., J.. XX.XX.XXXX, G. O. N. Č.. XXX, o zaplatenie
zmenkovej sumy vo výške 636,37 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 636,37 Eur, spolu so sumou 1
295,95 Eur z titulu zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne za obdobie od 4.11.2010 do 19.11.2012,
spolu so sumou 80,03 Eur z titulu 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy za obdobie od 20.12.2010 do

19.11.2012, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 636,37 Eur od 20.11.2012
do zaplatenia, spolu so 6 % ročným úrokom zo sumy 636,37 Eur od 20.11.2012 do zaplatenia a spolu
so zmenkovou odmenou vo výške 2,34 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 38,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v sume 118,90 Eur k rukám jeho
právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom - vzorové tlačivo A vyplnené v zmysle čl. 4 ods. 1 Naradenie Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu, titulom zmenky uplatnil voči odporcovi zmenkovú sumu vo výške

636,37 Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % zo zmenkovej sumy, tak ako bol špecifikovaný v čl. 7.4.1.
vyplneného tlačiva, zákonný úrok vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy, tak ako bol špecifikovaný v
čl. 7.4.2. vyplneného tlačiva ako aj zmenkovú odmenu vo výške 2,34 Eur a náhradu trov predmetného
konania.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých
práv zo zmenky, ktorú odporca vystavil dňa 25.2.2010 na zmenkovú sumu vo výške 701,37
Eur, pričom odporca sa zaviazal prostredníctvom zmenky na úhradu nie len zmenkovej sumy,
ale aj na úhradu zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 4.11.2010. Indosovaná zmenka

je vistazmenkou opatrenou doložkou „ na platenie predložiť v lehote 4 rokov od jej vystavenia “.
Navrhovateľ v návrhu uviedol, že disponuje len originálom zmenky a nemá informácie o akýchkoľvekiných potenciálne existujúcich vzťahoch odporcu a predchádzajúceho majiteľa zmenky, ktorá bola v
tomto konaní uplatnená.

Zmenka bola vystavená dňa 25.2.2010 na sumu 701,37 Eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok

odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu
so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne od 4.11.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo
prvotného zmenkového veriteľa. Navrhovateľ vo svojom návrhu ďalej uviedol, že indosant predložil
zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 65,- Eur, pričom na zmenkovú sumu
uhradil 65,- Eur a na úroky uhradil 0,- Eur. Úhrady vykonané na úroky navrhovateľ najskôr započítava

na zmenkový úrok. Keďže zmenková istina je opatrená doložkou "bez protestu," indosant nenechal
vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Navrhovateľ k návrhu pripojil aj prvopis zmenky a
výpis z Obchodného registra navrhovateľa.

Dňa 14. 8. 2014 bolo v zmysle článku 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007 zo dňa 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, odporcovi za účelom vyjadrenia sa k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky navrhovateľa

doručené tlačivo C na odpoveď spolu s predmetným návrhom a jeho prílohami, vrátane fotokópie
zmenky. Odporca v lehote určenej článkom 5 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007 zo dňa 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, vyplnené tlačivo C na odpoveď tunajšiemu súdu nedoručil, pričom k uplatnenej pohľadávke sa
nevyjadril ani žiadnym iným spôsobom.

Podľa § 115 ods. 1 O. s. p. ak tento zákon alebo osobitný predpis 13aa) neustanovuje inak, súd
nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých
prítomnosť je potrebná.

Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to

požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že
vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie
konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o
odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

S poukazom na vyššie citované ustanovenia súd pojednávanie nenariadil a dňa 20.11.2014

verejne vyhlásil rozsudok.

Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych aobchodných veciach
pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v
čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje
2 000,- Eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné

ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci
("acta jure imperii").

Podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v
ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako členskom
štáte alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I, a jeho podaním na príslušný súd
alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ako je fax alebo
elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína. Tlačivo návrhu
na uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku, a prípadne sa k nemu

pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.Podľa článku 5 ods. 2 Nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené
v prílohe III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných

dokumentov spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s čl. 13. Tieto
dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa článku 5 ods. 3 Nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II. vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v
prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu,

alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia, do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v
lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:

a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;

b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo

c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa článku 7 ods. 3 Nariadenia, Ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany
v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.

Podľa článku 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach

s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Súd konštatuje, že predmetnávecv zmysle citovaných ustanoveníčl.2ods.1ačl.3ods.1Nariadenia
patrí vzhľadom na výšku uplatňovanej pohľadávky a cezhraničný charakter sporu do pôsobnosti
Nariadenia. Nakoľko navrhovateľ uplatnil svoju pohľadávku podaním návrhu na uplatnenie pohľadávky
prostredníctvom Nariadením predpísaného vzorového tlačiva A, vo vzťahu ku ktorému má súd za to, že

bolo vyplnené v súlade s Nariadením, postupoval súd v konaní v zmysle Nariadenia ako v európskom
konaní vo veci s nízkou hodnotou sporu.

Z obsahu spisu súd zistil, že navrhovateľ vyplnením vzorového tlačiva A v zmysle čl. 4 ods. 1
Nariadenia titulom zmenky uplatnil svoju pohľadávku voči odporcovi. Odporca dňa 25.2.2010 vystavil v
A. vlastnú zmenku, obsahom ktorej je záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti

POHOTOVOSŤ, s.r.o. sumu 701,37 Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 4.11.2010. Predmetná
zmenka bola odporcom vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkami "bez protestu" a " na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia," pričom za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného
zmenkovéhoveriteľa.Zrubovejstranyzmenkyvyplýva,žespoločnosťPOHOTOVOSŤ, s.r.o.indosovala
zmenku na rad navrhovateľa. Odporca na zmenku doposiaľ uhradil len sumu vo výške 65,- Eur, pričom

na zmenkovú sumu uhradil 65,- Eur a na zmenkový úrok sumu 0,- Eur. Preto si navrhovateľ uplatnil voči
odporcovi neuhradenú časť zmenkovej istiny vo výške 636,37 Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 %
denne, ale aj zákonný úrok vo výške 6 % ročne a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy,
t.j. 2,34 Eur. Odporca v zmysle čl. 5 ods. 1 Nariadenia vyplnené tlačivo C súdu nedoručil.

Keďže nárok na zaplatenie peňažnej sumy si navrhovateľ v predmetnom konaní uplatňuje titulom

predloženej zmenky, súd skúmal, či zmenka, zaplatenia ktorej sa navrhovateľ domáha, spĺňa zákonné
náležitosti. Aby určitá listina bola zmenkou, musí spĺňať náležitosti ustanovené zákonom a majetkom
prvého nadobúdateľa sa musí stať zákonom ustanoveným spôsobom. Náležitosti zmenky upravuje
zákon č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový ( ďalej len Zmenkový zákon ).Podľa článku I, § 75 zmenkového zákona vlastná zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v
ktorom je táto

listina spísaná;

2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj zročnosti;

4. údaj miesta, kde sa má platiť;

5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;

7. podpis vystaviteľa.

Podľa článku I, § 77 ods. 1 zmenkového zákona pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky,
platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o

indosamente (§§ 11 až 20),

sročnosti (§§ 33 až 37),

platení (§§ 38 až 42),

postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54),

platení pre česť (§§ 55, 59 až 63),

odpisoch (§§ 67 a 68),

zmenách (§ 69),

premlčaní (§§ 70 a 71),

dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).

Podľa článku I, § 77 ods. 2 zmenkového zákona, pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o
cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27),
o úrokovej doložke (§ 5), o nezrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu

zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať
alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10).

Podľa článku I, § 5 ods. 1 zmenkového zákona, v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas
po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za
nenapísanú.

Podľa článku I, § 5 ods. 3 zmenkového zákona , úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ
nie je určený deň iný.

Podľa článku I, § 10 zmenkového zákona, Ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná,
vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli
dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil

hrubou nedbanlivosťou.Podľa článku I, § 11 ods. 1 zmenkového zákona, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno
previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa článku I, § 13 ods. 1 zmenkového zákona indosament treba napísať na zmenku alebo

na list s ňou spojený ( prívesok ). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).

Podľa článku I, § 16 ods. 1, prvej vety zmenkového zákona o tom, kto má zmenku v rukách, platí,
že je oprávneným majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy,
ak posledný z nich je blankoindosament.

Podľa článku I, § 17 Zmenkového zákona kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi
námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom,

okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa článku I, § 34 ods. 1 zmenkového zákona, zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí
byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo
určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa článku I, § 48 ods. 1 bod 2,4 zmenkového zákona majiteľ môže postihom žiadať 6 %-tné úroky

odo dňa zročnosti, odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej
výške.

V danej veci je predmetom konania uplatnenie práva zo zmenky predloženej navrhovateľom.
Z povahy zmenky ako abstraktného cenného papiera, prísne oddeleného od kauzálneho dôvodu
vystavenia zmenky, vyplýva, že navrhovateľ ako majiteľ zmenky nemusí pri predložení ani pri vymáhaní

zmenky preukazovať povinnosť odporcu zaplatiť dlh zo zmenky. Zmenka je abstraktným a nesporným
záväzkom, pri ktorom nie je významné, prečo bola zmenka vystavená, a preto pokiaľ pri vystavení
zmenky boli dodržané prísne formálne pravidlá predpísané zákonom a obsah zmenky spĺňa náležitosti
ustanovené zákonom, má jej majiteľ nepochybné právo na jej zaplatenie, a to bez ohľadu na dôvody,
pre ktoré bola zmenka vystavená. Vystavenie platnej zmenky predstavuje pre dlžníka vznik záväzku,

ktorým bezpodmienečne sľubuje

zaplatenie zmenkovej sumy tomu, kto bude pri predložení zmenky jej majiteľom, a zároveň na seba berie
riziko, že v prípade ak pôvodný majiteľ zmenky túto postúpi ďalšiemu majiteľovi, prípadne nepretržitému
radu ďalších majiteľov (indosatárov), dlžník ostáva zaviazaný svojím pôvodným dlžníckym záväzkom
voči tej osobe, ktorá je posledným majiteľom zmenky. Zásada abstraktnosti zmenečných záväzkov

spočíva v tom, že pri zmenke ide o záväzok celkom samostatný, oddelený od všeobecnoprávnych
záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, a teda dôvod, na základe ktorého bola zmenka vystavená,
je nepodstatný. Navrhovateľ ako majiteľ zmenky je dostatočne legitimovaný už samotnou zmenkou bez
toho, aby musel preukazovať dôvod vzniku zmenky, či dôvod jej prijatia.

Vzhľadom na uvedené súd preskúmal zmenku, na základe ktorej si navrhovateľ v predmetnom

konaní uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy voči odporcovi a zistil, že zmenka je podpísaná
odporcom, okrem peňažnej sumy, ktorá je určitá, obsahuje údaj o mene i zročnosti zmenky, vyjadrený
záväzkom odporcu, ako vystaviteľa zaplatiť za túto zmenku pri predložení. Predmetný záväzok odporcu
zaplatiť za zmenku nie je viazaný na žiadnu podmienku. Zmenka obsahuje údaje týkajúce sa mena
toho, na rad koho sa má platiť, ako aj údaj miesta, kde sa má platiť. Na zmenke je uvedený dátum a

miesto jej vystavenia, pričom ide o dátum a miesto vystavenia, ktoré existujú. Navrhovateľom predložená
zmenka je vistazmenkou, pri ktorej právna úprava pripúšťa úročenie zmenkovej sumy za predpokladu,
že výška úrokovej miery je v zmenke výslovne uvedená. Okrem výšky úrokovej miery je na predmetnej
zmenke zároveň uvedený aj dátum, od ktorého sa úrok počíta. Podpis odporcu ako vystaviteľa zmenky
je umiestnený tak, že je zrejmé, že sa týka celého textu zmenky. Z rubovej strany zmenky vyplýva, ženavrhovateľ nadobudol zmenku indosamentom od pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola zmenka
vystavená.

Na základe uvedeného má súd za preukázané, že odporca sa ako vystaviteľ podpisom vlastnej zmenky

stal priamym dlžníkom zo zmenky. Nedostatok zákonných náležitostí zmenky súd nezistil a voči zmenke
neboli vznesené žiadne námietky. Súd má za to, že v danej veci je podstatné, že navrhovateľ svoj
uplatnený nárok opiera o predloženú zmenku, o pravosti ktorej niet pochybností. Záver o platnosti
zmenky opiera súd aj o rozhodovaciu prax súdov vyššieho stupňa (napríklad uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrice sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013, uznesenie Krajského súdu v

Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/24/2013 zo dňa 19.12.2013, uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 43CoZm/28/2013 zo dňa 19.12.2013, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn.43CoZm/41/2013zodňa19.12.2013).Navrhovateľompredloženázmenkaobsahujevšetkyzákonom
predpísané náležitosti, záväzok odporcu z nej je teda nesporný. Nárok navrhovateľa na zaplatenie
uplatnenej zmenkovej sumy, zmenkového úroku, zákonného úroku i zmenkovej odmeny je dôvodný,
preto súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a postupujúc v zmysle citovaného ustanovenia

čl. 7 ods. 3 Nariadenia vo veci rozhodol rozsudkom tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi
zmenkovú sumu, zmenkový úrok, zákonný úrok ako aj zmenkovú odmenou.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. a priznal navrhovateľovi ako úspešnému
účastníkovi právo na náhradu trov konania vo výške 156,90 Eur, ktoré spočívajú v náhrade súdneho
poplatku zaplateného navrhovateľom za návrh na začatie konania vo výške 38,- Eur a v
náhrade trov právneho zastúpenia vo výške 118,90 Eur spočívajúcich v dvoch úkonoch právnej služby /

prevzatie zastúpenia, písomné podanie na súd / jeden úkon á 41,50 Eur, 2 x režijný paušál za rok
2014 á 8,04 Eur, + DPH 20 % z obidvoch zložiek, t.j. trovy právneho zastúpenia spolu 118,90 Eur.

Súd v danom prípade zaviazal odporcu/odporkyňu na zaplatenie uplatneného nároku a na náhradu trov
konania, nakoľko mal v konaní za preukázané, že navrhovateľ podal návrh na začatie konania dôvodne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže

- namiesto samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne

ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre

ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

- bol odvolacím súdom schválený zmier;

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a);

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné
súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č.233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.