Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 19, 2014

Súd: Okresný súd Žiar n/H
Spisová značka: 5C/215/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412217526
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2014:6412217526.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej

veci navrhovateľky R.. V. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom F. F., M. L. XXXX/XX, zastúpená KOVAL &
spol., advokátska kancelária s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Komenského 3, IČO: 36 648 892,
konajúci prostredníctvom advokáta konateľa JUDr. Juraja Kovala, proti odporcovi Slovenská republika
- Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu škody, spôsobenej
nezákonným rozhodnutím takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 8.179,35 € s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne, počítaný od 7.7.2012 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Súd čo do zvyšku návrh navrhovateľky z a m i e t a .

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania a zaplatiť ich do rúk právneho zástupcu
navrhovateľky KOVAL & spol., Advokátska kancelária s.r.o., IČO: 36 648 892, konajúca prostredníctvom
advokáta konateľa JUDr. Juraja Kovala vo výške 2.406,03 €, v lehote troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zaplatenia od odporcu náhrady škody, spôsobenej

nezákonným rozhodnutím. Svoj návrh v priebehu konania upravila a po úprave žiadala priznať od
odporcu spolu sumu 8.250,97 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne, počítaný od 7.7.2012
do zaplatenia, pričom uvedená suma pozostávala z ušlého zisku vo výške 7.587,09 € a trov obhajoby
vo výške 663,88 €. Navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podanom návrhu
poukázala na to, že uznesením Krajského úradu justičnej polície Banská Bystrica dňa 29.9.2003
jej bolo vznesené obvinenie pre trestný čin prijímania úplatku. Voči uvedenému uzneseniu podala
sťažnosť. Následne Okresný súd vo Zvolene rozhodol trestným rozkazom tak, že ju uznal za vinnú zo

spáchania trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody, následne totožný súd rozhodol
v danej veci rozsudkom s tým, že opätovne uznal navrhovateľku za vinnú. Krajský súd v Košiciach
rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom následne Okresný súd vo
Zvolene opätovne uznal navrhovateľku za vinnú. Krajský súd v Košiciach uznesením opätovne zrušil
uvedený rozsudok a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, pričom následne Okresný
súd vo Zvolene navrhovateľku spod obžaloby oslobodil, pretože skutok nebol trestným činom. Právny
zástupca navrhovateľky poukázal na to, že v čase vznesenia obvinenia bola navrhovateľka zapísaná

do zoznamu advokátov, pričom rozhodnutím Slovenskej advokátskej komory zo dňa 19.10.2006 jej
bol pozastavený výkon advokácie, pričom k zrušeniu pozastavenia výkonu advokácie došlo dňa
16.4.2010. Právny zástupca navrhovateľky poukázal na tú skutočnosť, že vyšetrovateľ vydal nezákonné
rozhodnutie o vznesení obvinenia, čo je zrejmé z tej skutočnosti, že navrhovateľka bola spod obžalobyprávoplatne oslobodená. Zároveň konštatoval, že existencia škody je daná zásahom do majetkovej
sféry navrhovateľky, ktorý sa prejavil znížením aktív navrhovateľky i znemožnením rozšírenia týchto
aktív formou výkonu svojho povolania. Je toho názoru, že je daná príčinná súvislosť medzi nezákonným

rozhodnutím a vznikom škody, nakoľko práve z dôvodu trestného konania nemohla navrhovateľka
vykonávať svoje povolanie a dosahovať z neho očakávané príjmy. Právny zástupca navrhovateľky,
pokiaľ sa týka špecifikácie ušlého zisku, poukázal na daňové priznania, ako aj na dohody o vykonaní
práce. Zároveň po úprave podaného návrhu konštatoval, že ušlý zisk predstavuje sumu 7.587,09 €,
pričom priemerný mesačný zisk za obdobie výkonu advokácie zástupca navrhovateľky posudzoval za

obdobie rokov 2003 - 2006, čo v priemere predstavuje sumu 255,81 € mesačne (v pôvodne podanom
návrhu špecifikoval priemerný mesačný zisk za obdobie aj roku 2010). Právny zástupca navrhovateľky
poukázal na to, že navrhovateľke vzniklo právo aj na zaplatenie sumy 663,88 €, ktorá suma predstavuje
škodu, ktorú navrhovateľka utrpela v príčinnej súvislosti s trestným konaním, nakoľko v prípade, ak
by nebola nezákonne trestne stíhaná, tento náklad v prospech advokáta JUDr. Švarca by nemusela
vynaložiť.

Odporca s podaným návrhom nesúhlasil, poukázal na tú skutočnosť, že navrhovateľkou uplatnený
nárok na náhradu škody nespĺňa podmienky, stanovené v Zákone č. 58/1969 Z. z., pričom nie je
možné automaticky každé vznesenie obvinenia, ktoré nevyústilo v právoplatný odsudzujúci rozsudok
pokladať za nezákonné rozhodnutie. Zároveň konštatoval, že meritórne rozhodnutie trestného súdu

v prospech obvineného bez ďalšieho neznamená nezákonnosť vedeného trestného stíhania a nie
je dôkazom toho, že trestné konanie nemalo byť vôbec začaté. Zatiaľ čo pre vznesenie obvinenia
stačí len dôvodné podozrenie, že bol spáchaný trestný čin a kto je jeho páchateľom, istota bez
všetkých pochybností je podmienkou až pre vynesenie rozsudku. Odporca poukázal na tú skutočnosť,
že je nutné zisťovať príčinnú súvislosť, to znamená, či navrhovateľkou označené rozhodnutie bolo

priamou, podstatnou, rozhodujúcou a hlavnou príčinou toho, že navrhovateľke vznikla ňou uplatňovaná
škoda. Podľa jeho názoru k pozastaveniu výkonu advokátskej činnosti navrhovateľky nedošlo v priamej
súvislosti s uznesením o vznesení obvinenia, keďže zákon o advokácii nespája so vznesením obvinenia
pozastavenie výkonu advokácie. K pozastaveniu výkonu advokácie došlo v súvislosti s prvostupňovým
neprávoplatným rozhodnutím súdu, ktorým bolo rozhodnuté o vine navrhovateľky. Preto podľa názoru

odporcu neexistuje priama a bezprostredná príčinná súvislosť medzi pozastavením výkonu advokácie a
uznesením o vznesení obvinenia. Pokiaľ sa týka uplatnenej sumy v súvislosti s ušlým ziskom, odporca
poukázal na to, že navrhovateľka nepreukázala reálnu existenciu škody titulom ušlého zisku v ňou
uplatnenej výške, pričom uviedol, že nie je možné brať do úvahy údaj v r. 2010, nakoľko je nutné odvíjať
sa od priemerného mesačného zárobku pred vznikom škody. Preto údaj o priemernom mesačnom

príjme navrhovateľky v r. 2010 nie je pri určovaní výšky nároku na náhradu ušlého zisku relevantný, a
preto do úvahy je možné brať len výšku priemerného príjmu za predchádzajúce obdobie. V priebehu
konania odporca nesúhlasil ani s časťou nároku, kde sa navrhovateľka domáhala zaplatenia náhrady
trov obhajoby, nakoľko treba podľa neho prihliadať na skutočnosť, že samotná navrhovateľka je osobou
s právnickým vzdelaním, ktorá v tom čase aktívne pôsobila ako advokátka, a bolo teda jej slobodným

rozhodnutím zvoliť si právneho zástupcu a takýmto spôsobom naložiť so svojim majetkom. Preto pri
skúmaní existencie škody je potrebné posúdiť navrhovateľkou vynaložené finančné prostriedky tak z
hľadiska nutnosti, ako aj účelnosti. V danom prípade nešlo o prípad nutnej obhajoby, a preto podľa
odporcu nie je možné posúdiť výdavky navrhovateľky na obhajobu s prihliadnutím na ustanovenie § 2
ods. 10 Trestného poriadku ako nevyhnutné. V priebehu konania odporca konštatoval, že v prípade, ak

by došlo k prepočtu žalovanej sumy zo strany navrhovateľky, bolo by možné nájsť konsenzus. Následne
však k mimosúdnej ani súdnej dohode medzi účastníkmi konania nedošlo.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s podstatným
obsahom spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T 50/2005, s potvrdeniami o podaní daňových

priznaní, s dohodami o výkone práce, s oznámením SAK o pozastavení výkonu advokácie a o zrušení
pozastavenia výkonu advokácie, s potvrdením ÚP SV a R Banská Bystrica, so žiadosťou o zaradenie do
evidencie uchádzačov o zamestnanie, s vkladom v hotovosti, s dokladom o vklade v banke, so zápisom
o prijatí klienta a so zmluvou o právnych službách, s ostatným spisovým materiálom.

Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, účinný v čase vzniku škody štát zodpovedá za
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred
štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej vtrestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán
štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto

organizáciu prešli.

Podľa § 1 ods. 2 toho istého zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 2 toho istého zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí,

ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

Podľa § 3toho istého zákona ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti
nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.

Podľa § 4 ods. 1 toho istého zákona nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím
tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.

Podľa § 4 ods. 2 toho istého zákona ako výnimku z ustanovenia odseku 1 možno uplatniť nárok na

náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vykonateľným bez ohľadu na jeho právoplatnosť,
ak toto rozhodnutie bolo na základe opravného prostriedku

Podľa § 10 toho istého zákona ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov
odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho neuspokojenej

časti na súde.

Podľa § 20 toho istého zákona pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v
tomto zákone Občianskym zákonníkom.

Podľa § 26 toho istého zákon o nárokoch podľa tohto zákona rozhodujú súdy. O nárokoch na úhradu
(regres), ktoré podľa tohto zákona vznikli proti príslušníkom ozbrojených síl, rozhodujú však orgány
príslušné podľa osobitných predpisov.

Podľa § 27 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej

moci zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti
tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda, a to čo poškodenému ušlo

(ušlý zisk).

Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho
zástupcu doručila odporcovi žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, a to zo dňa 21.12.2011.
Následne tento svoj návrh podaním zo dňa 16.1.2012 upravila. Odporca listom zo dňa 6.7.2012 oznámil

navrhovateľke, že podľa neho nebolo preukázané splnenie zákonných predpokladov pre vznik nároku
škody, a z tohto dôvodu považuje nárok navrhovateľky za nedôvodný. Uvedené skutočnosti, týkajúce
sa uplatnenia nároku a odpovede odporcu medzi účastníkmi sporné neboli.

Súd po oboznámení sa so spisom Okresného súdu vo Zvolene sp. zn. 3T 50/05, ako aj so spisom ČVS:

KUJP-72/2002/OVVK-2003 zistil nasledovné skutočnosti:

Uznesením Krajského úradu justičnej polície Banská Bystrica sp. zn. ČVS: KUJP-72/2002/OVVK-2003
zo dňa 29.9.2003 vzniesol navrhovateľke obvinenie pre trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej
výhodypodľa§160aods.1Trestnéhozákona,lebonazákladezistenýchskutočnostímalbyťdostatočne

odôvodnený zámer, že mala spáchať trestný čin. Voči uvedenému uzneseniu navrhovateľka priamo na
výsluchu 29.9.2003 podala sťažnosť. Okresný súd vo Zvolene rozhodol v danej veci trestným rozkazom
č.k. 3T 50/05 zo dňa 15.6.2005, v zmysle ktorého bola navrhovateľka uznaná za vinnú zo spáchania
trestného činu prijíma úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1 Trestného zákona. Vočiuvedenému trestnému rozkazu navrhovateľka podala odpor, na základe čoho v danej veci rozhodol
Okresný súd vo Zvolene sp. zn. 3T 50/05 rozsudkom zo dňa 23.8.2006, pričom navrhovateľku uznal z
horeuvedeného trestného činu za vinnú. Voči uvedenému rozhodnutiu podala navrhovateľka odvolanie.

V dôsledku odvolania Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 8To 89/2006 - 284 zo dňa 29.1.2007
rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V danej veci opätovne rozhodol
Okresný súd Zvolen rozsudkom zo dňa 19.2.2008, pričom opätovne navrhovateľku uznal za vinnú zo
spáchania trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1 Trestného
zákona. Voči tomuto rozsudku navrhovateľka podala znovu odvolania, o ktorom rozhodol Krajský súd

v Košiciach uznesením sp. zn. 8To 41/2008 - 435 dňa 18.11.2008, pričom znovu rozsudok Okresného
súdu vo Zvolene zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd vo Zvolene rozsudkom zo
dňa 18.10.2010 navrhovateľku spod obžaloby oslobodil, pretože skutok nebol trestným činom. Voči
uvedenému rozsudku sa odvolal prokurátor, o ktorom odvolaní rozhodoval Krajský súd v Košiciach
uznesením sp. zn. 8To 2/2011 - 547, pričom odvolanie prokurátora zamietol a došlo k právoplatnému
skončeniu trestného stíhania navrhovateľky. Uvedené skutočnosti medzi účastníkmi konania sporné

neboli.

Slovenská advokátska komora dňa 19.10.2006 pod č. 2601/06 pozastavila navrhovateľke výkon
advokácie s poukazom na ustanovenie § 8 ods. 1 písm. c/ Zákona o advokácii, v zmysle ktorého
advokátska komora pozastaví výkon advokácie tomu, komu bola v rozsudku súdu prvého stupňa

vyslovená vina za úmyselný trestný čin do právoplatnosti rozsudku. Slovenská advokátska komora dňa
16.4.2010 uznesením č. 1615/10 zrušila pozastavenie výkonu advokácie u navrhovateľky. Z oznámenia
SAK Bratislava bolo zistené, že reálne činnosť výkonu advokácie navrhovateľke bola pozastavená dňom
24.10.2006. Ani uvedené skutočnosti nik z účastníkov konania nerozporoval.

Navrhovateľka sa domáhala náhrady škody, spôsobenej nezákonným rozhodnutím, pričom za
nezákonné rozhodnutie považovala uznesenie Krajského úradu justičnej polície Banská Bystrica, sp.
zn. ČVS: KUJP-72/2002/OVVK-2003 zo dňa 29.9.2003, ktorým bolo navrhovateľke vznesené obvinenie
pre trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1 Trestného zákona,
lebo na podklade zistených skutočností mal byť dostatočne odôvodnený záver, že mala spáchať trestný

čin. Uvedené uznesenie navrhovateľka napadla neúspešne sťažnosťou. Trestné konanie, vedené proti
navrhovateľke bolo právoplatne skončené jej oslobodením spod obžaloby. Nárok na náhradu škody,
spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením,
je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za
škodu, spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, účinného

do 30.6.2004. Štát zodpovedá aj za škodu, spôsobenú začatím (vedením) trestného stíhania, ktoré
neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím trestného súdu. Táto zásada bola vyjadrená už
vo viacerých skorších rozhodnutiach, ktoré sa týkali náhrady škody, spôsobenej štátnym orgánom v
zmysle Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo
jeho nesprávnym úradným postupom. Rozhodovanie súdov podľa tohto zákona sa ustálilo medzi iným

na názore, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol oslobodený spod
obžaloby, má podľa § 1 - 4 Zákona č. 58/1969 Zb. zásadné právo na náhradu škody, spôsobenej
uznesením o vznesení obvinenia (R 35/1991). Proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto
bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov podľa § 1 - 4 Zákona
č. 58/1969 Zb. zásadne právo na náhradu škody, spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Takéto

právo má aj vtedy, ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu, činného v trestnom konaní, ktoré nie je v
súlade so zákonom, vynaložil náklady na trovy nutnej obhajoby (viď bližšie R 70/1994). Zákon zakladá
objektívnu zodpovednosť štátu bez ohľadu na zavinenie, ktorej sa nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda
správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a zavinil
škodu. Rozhodujúcim kritériom v zákonnosti konania, vedeného orgánom verejnej moci, je výsledok

tohto konania. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v
ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení, alebo
rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonávané zadržanie, a v
konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom vec
bola postúpená inému orgánu. Judikatúra dospela k záveru, že ide o špecifický prípad zodpovednosti

štátu za škodu, spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z
analogického výkladu úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za škodu, spôsobenej nezákonným
rozhodnutím. Rovnaký význam, ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre
nezákonnosť má v tomto prípade tiež zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby.Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie, na tom nič nemení.
Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže na (ne)správnosť postupu orgánov,
činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania

(rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 194/2010 zo dňa 30.3.2011). Navrhovateľke bol pozastavený výkon
advokácie z dôvodu, že v rozsudku súdu prvého stupňa bola vyslovená vina za úmyselný trestný čin,
pričom pozastavenie výkonu advokácie je viazané do právoplatnosti rozsudku. Treba poukázať na to,
že Okresný súd vo Zvolene rozhodol rozsudkom (prvým v poradí), kde vyslovil navrhovateľke vinu za
úmyselný trestný čin, pričom trestné konanie začalo vznesením obvinenia navrhovateľke pre uvedený

trestný čin. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania
je neskorší výsledok trestného konania (uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo 183/2009). Určitá udalosť alebo
určitý úkon je príčinou následku, a preto súd je toho názoru, že uznesenie o vznesení obvinenia je
podstatným úkonom, od ktorého sa odvíjali ďalšie skutočnosti, a to začatie trestného stíhania a podanie
obžaloby a následne aj rozhodnutie súdu (odsudzujúci rozsudok), s ktorým súviselo pozastavenie
výkonu advokácie navrhovateľky. Súd je preto toho názoru, že je daná príčinná súvislosť medzi

uznesením o vznesení obvinenia a pozastavením výkonu advokácie zo strany SAK u navrhovateľky, a
z uvedeného dôvodu vzniklo navrhovateľke právo domáhať sa náhrady škody. Existencia škody je daná
zásahom do majetkovej sféry navrhovateľky, ktorá sa prejavuje znížením aktivít navrhovateľky, ako aj
znemožnenímrozšíreniatýchtoaktivítformouvýkonujejpovolaniaadvokátky.Súdpriznalnavrhovateľke
ušlý zisk, nakoľko boli splnené predpoklady zodpovednosti odporcu, a to existencia nezákonného

rozhodnutia, vzniku škody, ako aj príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody.

Za škodu zákon považuje ujmu, ktorá nastala, alebo sa prejavuje v majetkovej sfére poškodeného,
pričom spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t. j. peniazmi. Ušlý zisk je v podstate ušlým majetkovým prospechom a spočíva v

nenastalom zväčšení (rozmnožení) majetku poškodeného, ktoré by bolo možné, „keby nebolo škodovej
udalosti“ dôvodne očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí. Charakter ušlého zisku má i majetková
ujma, predstavovaná stratou majetkového prínosu, ktorý poškodený mohol očakávať pri obvyklom
priebehu udalostí, nebyť nezákonného rozhodnutia. Navrhovateľke ušiel majetkový prínos v dôsledku
toho, že sa nezväčšil jej majetkový stav napriek tomu, že bolo dôvodné očakávať, že sa tak stane.

Súd priznal navrhovateľke ušlý zisk vo výške 7.515,47 €, pričom vychádzal z nasledovných skutočností:
Z daňového priznania navrhovateľky za rok 2003 súd zistil, že v uvedenom období mala príjem 284.574,-
Sk a výdavky 199.941,-Sk a zisk vo výške 84.633,-Sk (2.809,30 €), čo znamená priemerný mesačný zisk
vo výške 231,11 €. Z daňového priznania navrhovateľky za rok 2004 vyplynulo, že mala príjem 386.240,-

Sk, výdavky 279,709,-Sk a dosiahla zisk vo výške 106.531,-Sk (3.536,18 €), čo znamená priemerný
mesačnýziskvovýške294,68€.Zdaňovéhopriznaniazarok2005vyplynulo,ženavrhovateľkadosiahla
príjem vo výške 618.390,-Sk, výdavky 471.693,-Sk a dosiahla zisk vo výške 146.697,-Sk (4.869,45
€), čo znamená priemerný mesačný zisk vo výške 405,79 €. Z daňového priznania navrhovateľky
za rok 2006 súd zistil, že dosiahla príjem 237.248,-Sk a mala výdavky vo výške 211.876,-Sk a zisk

vo výške 25.372,-Sk (842,20 €). Reálne prácu vykonávala do 18.10.2006, čo znamená, že dosiahla
priemerný mesačný zisk vo výške 88,65 €. Súd pri výpočte priemerného mesačného zisku vychádzal z
priemerného mesačného zisku navrhovateľky za obdobie výkonu advokácie pred vznikom škody, a to
za obdobie rokov 2003 - 2006 a priemerný mesačný zisk určil sumou 255,81 € (234,11 € + 294,68 €
+ 405,79 € + 88,65 € pri posudzovanom počte štyroch rokov). Navrhovateľka mala pozastavený výkon

činnosti advokácie od 24.10.2006 do 16.4.2010. Za uvedené obdobie mohla očakávať zisk spolu vo
výške 10.675,80 € (41 mesiacov a 22 dní). Súd zisťoval, aký príjem za uvedené obdobie navrhovateľka
dosiahla. Z potvrdenia ÚP SV a R Banská Bystrica súd zistil, že navrhovateľka bola od 27.10.2006
do 20.5.2007 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne,
pobočka Banská Bystrica zo dňa 30.11.2006 č. 400-1098/2006-1 súd zistil, že navrhovateľke nárok

na dávku v nezamestnanosti nevznikol. Dňa 2.10.2007 uzatvorila Dohodu o vykonaní práce s R..
K.. F. T., v zmysle ktorej bola dohodnutá odmena 3.000,-Sk mesačne s predpokladaným rozsahom
práce 120 hodín, pričom doba výkonu práce bola dohodnutá od 5.10.2007 do 31.12.2007. Za uvedené
obdobie bola navrhovateľke vyplatená suma 9.000,-Sk (298,75 €). Dňa 31.12.2007 uzatvorila Dohodu
o vykonaní práce s rovnakým zamestnávateľom na obdobie od 1.1.2008 do 31.12.2008 s dohodnutou

odmenou 3.000,-Sk mesačne. Za uvedené obdobie roku 2008 navrhovateľka mala príjem 36.000,-
Sk (1.194,98 €). Od 1.1.2009 uzatvorila navrhovateľka ďalšiu dohodu s totožným zamestnávateľom
o vykonaní práce na obdobie od 1.1.2009 do 31.7.2009 s dohodnutou odmenou 100 € mesačne. Za
uvedené obdobie mala príjem 700 €. 1.8.2009 uzatvorila novú Dohodu o vykonaní práce s rovnakýmzamestnávateľom na obdobie od 1.8.2009 do 31.12.2009 s dohodnutou odmenou 100 € mesačne.
Za uvedené obdobie mala príjem 500 €. Spolu za rok 2009 dosiahla príjem 1.200 €. Dňa 1.1.2010
uzatvorila s rovnakým zamestnávateľom novú Dohodu o pracovnej činnosti, a to na obdobie od 1.1.2010

do 31.12.2010 s dohodnutou odmenou 100 € mesačne. Z predloženej Dohody o skončení pracovnej
činnosti súd zistil, že Dohoda o pracovnej činnosti končí ku dňu 20.5.2010. Táto skutočnosť je zrejmá
aj z predloženého registračného listu fyzickej osoby sociálnej poisťovne. Za uvedené obdobie mala
navrhovateľka príjem 466,60 € (4 mesiace po 100 € je 400 € a alikvotný príjem za 20 dní 66,60
€). Dňa 16.4.2010 bolo navrhovateľke zrušené pozastavenie výkonu činnosti advokátky. Z uvedených

skutočností je preukázané, že navrhovateľka za obdobie od 24.10.2006 do 16.4.2010 dosiahla príjem
vo výške 3.160,33 € (298,75 € + 1.194,98 € + 1.200 € + 466,60 €). Ušlý zisk navrhovateľky za uvedené
obdobie predstavuje rozdiel medzi príjmom, ktorý mohla dôvodne očakávať a príjmom, ktorý dosiahla,
a to ušlý zisk vo výške 7.515,47 € (10.675,80 - 3.160,33).

Navrhovateľka sa podaným návrhom, upraveným v priebehu konania, domáhala zaplatenia ušlého zisku

vo výške 7.587,09 € s úrokom z omeškania vo výške 9 %, počítaný od 7.7.2014 do zaplatenia. Vzhľadom
na to, že súd považoval jej návrh za dôvodný len čo do sumy 7.515,47 € spolu so žalovaným úrokom z
omeškania, čo do zvyšku súd jej nárok v tejto časti považoval za nedôvodný, a preto súd čo do zvyšku jej
návrh zamietol (čo do sumy ušlého zisku vo výške 71,62 € a úroku z omeškania vo výške 9 %, počítaný
od 7.7.2012 do zaplatenia z uvedenej sumy).

Navrhovateľka si v konaní okrem ušlého zisku uplatnila aj škodu, ktorú navrhovateľka utrpela v
súvislosti s vynaložením finančných prostriedkov na svoju obhajobu v prospech obhajcu JUDr. Jozefa
Švarca. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu, spôsobenú nezákonným rozhodnutím, je
existencia nezákonného rozhodnutia, existencia škody ako majetkovej ujmy, vyjadriteľnej v peniazoch a

príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím. Navrhovateľka počas konania preukázala,
že jej vznikol nárok na náhradu škody, pozostávajúcej z vynaložených nákladov na obhajobu.
Navrhovateľka musela náklady na obhajobu vynaložiť v dôsledku vydania uznesenia o vznesení
obvinenia a následného oslobodenia spod obžaloby z dôvodu, že skutok, ktorý sa jej kládol za vinu, nie
je trestným činom. Súd pri priznaní tohto nároku vychádzal z ustálenej súdnej praxe, podľa ktorej škoda

účastníkovi trestného konania nemusí vzniknúť len následkom existencie nezákonného rozhodnutia, ale
aj následkom oslobodenia spod obžaloby alebo na základe zastavenia trestného stíhania. V prípade
obhajoby navrhovateľky v trestnom konaní boli jednotlivé úkony vykonané v smere účelnej ochrany
navrhovateľky ako obvinenej a obžalovanej podmienené úkonmi a rozhodnutiami orgánov, činných
v trestnom konaní. Rozhodnutia a úkony, vykonané v rámci trestného konania, vyvolali zo strany

obhajcu navrhovateľky procesné úkony, smerujúce k odstráneniu nežiaducich právnych následkov pre
navrhovateľku, ktoré by v prípade neexistencie týchto rozhodnutí neboli potrebné. Uznesenie o vznesení
obvinenia a následné oslobodenie navrhovateľky spod obžaloby boli teda príčinou vzniku trov obhajoby
v záujme navrhovateľky. Náklady, vynaložené na úkony obhajoby sú v príčinnej súvislosti s uznesením
o vznesení obvinenia a následného oslobodenia spod obžaloby a boli ním vyvolané. Vo vzťahu k

uplatnenej náhrady škody, ktorá predstavuje trovy obhajoby v trestnom konaní súd je toho názoru, že
treba akceptovať náhradu škody, ktorá pozostáva nielen z trov nutnej obhajoby, ako to namieta odporca,
ale z trov obhajoby, keďže v súlade s Ústavou SR každý občan má právo na zastúpenie v konaní a
nemožno toto uprieť ani v prípade, že trestný poriadok nepredpisuje nutnú obhajobu a napriek tomu
trestne stíhaný subjekt sa rozhodne pre to, aby ho v konaní zastupoval advokát. Je potrebné ešte

zvýrazniť a zdôrazniť, že táto podstata nároku na náhradu škody sa viaže v danom prípade na samotný
výsledok trestného stíhania a toto bolo rozhodujúcim kritériom pre rozhodnutie súdu.

Z predloženého zápisu o prijatí klienta - Zmluva o právnych službách zo dňa 14.6.2004 súd zistil, že
advokát JUDr. Jozef Švarc prevzal právne zastupovanie navrhovateľky v danej trestnej veci, pričom

v zmysle bodu 4. predmetnej zmluvy sa navrhovateľka s jej obhajcom dohodla na paušálnej odmene
v zmysle § 5 ods. 1b Vyhlášky č. 163/2002 Z. z. vo výške 30.000,-Sk za celú poskytnutú obhajobu.
Navrhovateľka predložila súdu príkaz na úhradu zo dňa 14.6.2004, z ktorého je zrejmé, že uvedený deň
vložila na číslo účtu tam uvedené sumu 10.000,-Sk a zároveň predložila súdu doklad, vklad v hotovosti,
zo dňa 14.7.2014, z ktorého je zrejmé, že na účet JUDr. Jozef Švarc poukázala sumu ďalších 10.000,-

Sk. Z potvrdenia, vystaveného dňa 31.3.2014 advokátom JUDr. Jozefom Švarcom vyplynulo, že prevzal
a vykonával obhajobu navrhovateľky v trestnom konaní, vedenom na Okresnom súde vo Zvolene sp.
zn. 3T 50/2005, pričom mu navrhovateľka ako trovy obhajoby uhradila sumu 10.000,-Sk (331,94 €)
prevodom na účet, pričom finančné prostriedky boli pripísané na jeho účet dňa 15.6.2004 a zároveň ajpotvrdil,ženavrhovateľkamuakotrovyobhajobyuhradilaďalšiusumu10.000,-Sk(331,94€)vkladomna
účet dňa 14.7.2004. Súd je toho názoru, že návrh navrhovateľky je aj v tejto časti, pokiaľ sa týka náhrady
škody, ktorá predstavuje trovy obhajoby, dôvodný, a preto súd aj v tejto časti návrhu navrhovateľke

vyhovel.

Súd priznal navrhovateľke spolu sumu 8.179,35 €, ktorá pozostáva z ušlého zisku vo výške 7.515,47 €
a finančných prostriedkov, vynaložených na trovy obhajoby vo výške 663,88 €.

Odporca sa s plnením dostal do omeškania, preto navrhovateľke vzniklo právo požadovať od odporcu
popri plnení aj úrok z omeškania, ktorého výšku ustanovuje vykonávací predpis (§ 517 ods. OZ). Súd
priznal navrhovateľke úrok z omeškania počnúc dňom, nasledujúcom po dni 6.7.2012, kedy odporca
listom zo dňa 6.7.2012 oznámil navrhovateľke, že nebolo preukázané splnenie zákonných predpokladov
vzniku nároku škody a v dôsledku toho považuje jej nárok za nedôvodný. Výška úroku z omeškania je
daná v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., účinného do 31.1.2013. S

poukazom na ustanovenie § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., účinného od 1.2.2013.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov, potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd priznal navrhovateľke náhradu trov konania, a to trov právneho zastúpenia v súlade s Vyhláškou
MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej služby, a to
s poukazom na ustanovenie § 10 ods. 1 úkony počítané z priznanej sumy 8.179,35 €, za jeden úkon
237,34 €, § 13 ods. 1 písm. a/, c/, d/, § 16 ods. 3.

Súd priznal trovy právneho zastúpenia za 7 úkonov po 237,34 € (príprava a prevzatie veci, spísanie
návrhu, účasť na pojednávaní dňa 15.5.2013, odvolanie navrhovateľky zo dňa 10.6.2013, účasť na
pojednávaní dňa 19.3.2014, 22.9.2014 a 19.11.2014). Právny zástupca navrhovateľky si uplatnil aj
úkon vo výške 118,67 € za účasť na pojednávaní, konanom dňa 3.6.2013. Súd priznal za uvedený

úkon len trovy právneho zastúpenia vo výške 1/4-iny, a to vo výške 59,34 € s poukazom na to, že na
uvedenom pojednávaní došlo len k vyhláseniu rozhodnutia (§ 14 ods. 5 písm. b/ Vyhlášky č. 655/2004
Z. z.). Spolu uvedené trovy právneho zastúpenia vo výške 1.720,72 €. Súd priznal právnemu zástupcovi
navrhovateľkyajrežijnýpaušál1x7,41€(úkonvr.2011),1x7,62€(úkonvr.2012),trikrátrežijnýpaušál
po 7,81 € spolu vo výške 23,43 € (úkony v r. 2013), trikrát režijný paušál po 8,04 €, spolu vo výške 24,12

€ (úkony v r. 2014). Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľky aj náhradu za stratu času v zmysle
§ 17 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z., t. j. 1/60 výpočtového základu za každý začatú polhodinu za
účasť na pojednávaniach, konaných dňa 15.5.2013 a 3.6.2013 v trvaní dvoch hodín, t. j. 4 x polhodina po
13,01 €, spolu 52,04 € a za účasť na pojednávaní dňa 19.3.2014, 22.9.2014 a 19.11.2014 v trvaní troch
hodín, 6 x polhodina po 13,40 €, spolu 80,04 €. Z uvedených úkonov doposiaľ horešpecifikovaných si

zástupca navrhovateľky uplatnil aj DPH vo výške 20 % s poukazom na ustanovenie § 18 ods. 3 Vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľky aj DPH vo výške 20 % s poukazom na
to, že predložil súdu Osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty. Z úkonov vo výške 1.915,38
€ 20 % DPH predstavuje sumu 383,08 €. Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľky aj cestovné
Banská Bystrica - ZH a späť, pri priemernej spotrebe PHM podľa technického preukazu 6,4 litra, v

základnej sadzbe 0,183 €, pri počte kilometrov spolu pri jednej ceste 78, a to za cestu dňa 15.5.2013
náhrada za 0,277 €/km, spolu náhrada 21,61 €, rovnaká suma aj za deň 3.6.2013, za deň 19.3.2014
náhrada 0,274 €/km, spolu náhrada 21,37 €, za deň 22.9.2014 náhrada 0,277 €/km, náhrada spolu 21,61
€ a za deň 19.11.2014 náhrada 0,274 €/km, náhrada spolu 21,37 €. Súd priznal právnemu zástupcovi
navrhovateľky náhradu cestovného vo výške 107,57 €. Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľky

spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 2.406,03 € (1.915,38 + DPH 383,08 + 107,57 €).

O povinnosti odporcu zaplatiť trovy konania do rúk právneho zástupcu navrhovateľky súd rozhodol v
zmysle § 149 ods. 1 OSP.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej

činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.