Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. november 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/90/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112230271
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8112230271.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr.
RomanaTóthaaJUDr.JozefaŠkrabavprávnejvecižalobcu:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomPribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Gröslingova 4, 811 09
Bratislava, IČO: 36 864 421, jej menom doc. JUDr. Bratislava Fridrich, PhD., advokát a konateľ, proti
žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o náhradu škody, o

odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 11C/376/2012-75 zo dňa 27.5.2014,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu a žalovanej náhradu trov
konania nepriznal. V dôvodoch tohto rozhodnutia uviedol, že žalobca sa pôvodnými žalobami
doručenými Okresnému súdu Prešov dňa 27.9.2012 (vo veciach sp. zn. 17C/207/2012, 17C/206/2012,
17C/205/2012, 17C/204/2012, 17C/203/2012, 17C/201/2012, 17C/200/2012, 17C/198/2012,
17C/340/2012, 17C/208/2012) domáhal od žalovanej zaplatenia náhrady majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy.

Uznesením č.k. 17C/208/2012-7 zo dňa 11.10.2012 Okresný súd Prešov predmetné veci spojil na
spoločné konanie v zmysle § 112 ods. 1 O.s.p.. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 12NcC/
36/2012-10 zo dňa 18.10.2012 rozhodol o vylúčení sudcov Okresného súdu Prešov z prejednávania a
rozhodovania v tejto veci a túto prikázal Okresnému súdu Humenné.

Žalobca v návrhu uviedol, že Okresný súd Prešov v exekučných veciach rozhodol o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie oneskorene, po uplynutí zákonom stanovenej doby v zmysle § 44
ods. 2 Exekučného poriadku. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu žalobca
uplatnil náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom majetková škoda
predstavovala náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou žalobcu uskutočňovanou
vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného Ústavou Slovenskej republiky a Európskym
dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu podľa

žalobcujedôsledkomjehonesústredenejčinnostitakejintenzity,ktorámázanásledokzbytočnéprieťahy
v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu. Márnym uplynutím času boli reálneohrozené očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu pohľadávky, a taktiež k
vyvolaniu rizík, že dôjde k zániku povinného, zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným,
insolventnosť povinného. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má základ v požiadavke na spravodlivom

usporiadaní vzťahu a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných
práv a princípov právneho štátu. Za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy žalobca vychádzajúc z
rozhodnutí Ústavného súdu považoval 55,- eur za každý začatý mesiac omeškania činnosti exekučného
súdu. Žalobca postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal
žalovanú o predbežné prerokovanie nároku na náhrady škody. Žalovaná do podania žaloby na žiadosť

pozitívne nereagovala.

Žalovaná vo svojom vyjadrení nesúhlasila so žalobou a konštatovala, že podanie žalobcu je potrebné
vyhodnotiť ako zmätočné. Žalobca uvádzal ako dôkazy odkaz na exekučný spis, v skutočnosti však
prenáša dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno je na ňom. Žalovaná navrhla
konajúcemu súdu aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 O.s.p., uvádzajúc, že nie je jasný ani titul nároku

na náhradu škody. Poukázala na to, že dňa 23.4.2012 jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.9.2012 boli na súd
doručené prvé žaloby vo veci je zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty v
zmysle zákona, ale skôr. Ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Žalobca neposkytol súčinnosť pri
predbežnom prerokovaní podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať

nárok na náhradu škody na príslušnom orgáne. Žalovaná poukázala na zákonné podmienky, pri splnení
ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci a to:
existenciu nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinnú súvislosť
medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre
vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. K nesprávnemu úradnému

postupu uviedla:
1. k nerozhodnutiu o návrhu na zmenu exekútora v zákonom ustanovenej lehote, uviedla, že vzhľadom
na povahu úkonu a zákonom ustanovenú lehotu a nevyhnutnosť vykonať iné úkony - nie je možné
rozhodnúť o návrhu na zmenu exekútora v lehote ustanovenej zákonom, preto nepovažovala uvedené
za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup.

2. pokiaľ ide o rozhodnutie o poverenie exekútora po 15-dňovej lehote. Zo súdnej praxe je preukázané,
že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť
zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica, alebo rozhodcovský rozsudok. 15-
dňová lehota na vydanie poverenia vyplývajúca zo zákona neplatí, ak ide o exekučný titul, ktorým
je rozhodnutie rozhodcovského súdu v zmysle znenia exekučného poriadku účinného od 1.6.2011,

čo znamená, že akýkoľvek nárok žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe
rozhodnutiav15-dňovejlehotevnamietanýchexekučnýchkonaniachzačatýchpo1.6.2011,nemáoporu
v zákone. Ak bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná po 1.6.2011 nárok je v
tejto časti neopodstatnený. Samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky
prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských

rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úpravu najmä vzhľadom na to, že tieto sa týkajú právnych
vzťahov spotrebiteľov.
3. pokiaľ ide zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, po 15-dňovej lehote,
takýto postup nemôže byť nesprávnym úradným postupom, keď nesprávny úradný postup možno
vymedziť ako porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu.

Zo žalobcom prednesených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani o zodpovednosť
za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ani nesprávnym úradným postupom. Pre úspešné
uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnutné,
aby nezákonné rozhodnutie bolo konštatované príslušným orgánom. Táto podmienka nie je v
prípade zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Vnútroštátny

súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú
povahu rozhodcovskej doložky, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy.
4. čo sa týka zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej lehote - žalovaná poukázala
na skutočnosť, že z dikcie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní

sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Uvedená
lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie. Žalovaná uviedla, že v daných
prípadoch nebola konštatovaná existencia prieťahu v konaní, právoplatným rozhodnutím Európskeho
súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým by Ústavnýsúd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušuje právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov.

Žalovaná ďalej uviedla, že ak k nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu malo dôjsť v období
pred marcom 2009, poukázala na premlčanie nároku v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., a
to pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti o
udelenie poverenia pred dňom 23.4.2009, pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu
30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom 23.4.2009, a pri

každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009. K uplatnenej škode uviedla, že žalobca by v konaní na
preukázanie vzniku a oprávnenosti nároku musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej
individuálnej pohľadávke. Požadovať paušálne sumy je nesprávne a účelové. Žalobca nepreukázal ani
vznik, a ani výšku škody. K uplatnenej nemajetkovej ujme žalovaná uviedla, že žalobca nepreukázal,
že konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením pre žalobcu, čo z uvedeného

žalobného návrhu nevyplýva. Žalovaná nemala za preukázaný vznik nemajetkovej ujmy, ani to, že by
sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch. Žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi spôsobenou
škodou a nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom. Z uvedený dôvodov
považovala žalovaná žalobu považuje za neopodstatnenú.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením spisov Okresného súdu Prešov: 20Er/292/2009,
29Er/57/2009, 11Er/337/2010, 11Er/227/2010, 15Er/400/2009, 10Er/60/2009, 12Er/349/2009,
2Er/2240/2011, 17Er/119/2009, 8Er/165/2009 ako aj ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvorili súčasť
spisu, a na základe uvedeného zistil skutkový stav, podľa ktorého vo veci 20ER/292/2009 žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na súd 29.10.2009, pričom súd zamietol

žiadosť o udelenie poverenia uznesením zo dňa 29.3.2011. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 20.04.2011. Dňa 26.7.2011 súd exekúciu zastavil. Vo veci 17Er/119/2009 žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na súde 18.9.2009, súd zamietol žiadosť o udelenie
poverenia uznesením zo dňa 7.3.2011. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.5.2011. Dňa
22.6.2012 súd exekúciu zastavil. Vo veci 2Er/2240/2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie bola podaná na súd 12.09.2011, súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia uznesením zo
dňa 6.10.2011. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 1.112011. Dňa 7.12.2011 súd exekúciu zastavil.
Vo veci 12Er/349/2009 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na súd
24.11.2009, pričom súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia uznesením zo dňa 1.2.2011. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 2.4.2011. Exekúcia bola zastavená uznesením zo dňa 14.10.2013.

Vo veci 15Er/400/2009 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na súd
14.12.2009, súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia uznesením zo dňa 29.4.2011. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 15.6.2011. Exekúcia bola zastavená uznesením zo dňa 19.8.2011. Vo veci
29Er/57/2009 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na súd 27.08.2009,
súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia uznesením zo dňa 31.1.2011. Uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 2.3.2011. Vo veci 11Er/227/2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola podaná na súd 27.4.2010, súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia uznesením zo dňa
27.1.2011. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.3.2011. Exekúcia bola zastavená uznesením zo
dňa 9.6.2011. Vo veci 11Er/337/2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná
na súd 8.6.2010, pričom súd zamietol túto žiadosť uznesením zo dňa 28.1.2011. Uznesenie nadobudlo

právoplatnosť 5.3.2011. Exekúcia bola zastavená v danej veci uznesením zo dňa 8.6.2011. Vo veci
10Er/60/2009 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na súd 27.8.2009,
pričom súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia uznesením zo dňa 21.11.2011. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 8.3.2011. Dňa 22.9.2012 súd exekúciu zastavil. Vo veci 8Er/165/2009 žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na súd 28.09.2009, súd zamietol žiadosť o

udelenie poverenia uznesením zo dňa 28.1.2011. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.03.2011 a
dňa 27.1.2012 súd exekúciu zastavil. Ďalej súd citoval čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, ďalej čl. 48 ods. 2 Ústavy
SR, ustanovenie § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ďalej ustanovenie § 4 ods. 1, ustanovenie § 9 ods.
1, 2, 4, ustanovenie § 15 ods. 1, ustanovenie § 16 ods. 4, ustanovenie § 17 ods. 1 až 3, ustanovenie
§ 19 ods. 1 uvedeného zákona, ďalej ustanovenie § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ďalej ustanovenie § 44 ods. 8, ustanovenie
§ 243 ods. 1 uvedeného zákona a v kontexte s týmito ustanoveniami konštatoval, že návrh žalobcu
nie je dôvodný. Uviedol, že v konaní žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenú nesprávnymúradnýmpostupomsúduspôsobenútým,žeOkresnýsúdPrešovpodľa§44ods.2exekučnéhoporiadku
v zákonnej lehote nepoveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.

V súvislosti s procesnou námietkou žalovanej o zmätočnosti podania žalobcu súd uviedol, že podanie
žalobcu má náležitosti ustanovenia § 42 a § 79 O.s.p., pretože z petitu žaloby je zrejmý uplatnený nárok.

Žalovaná vzniesla námietku premlčania každého uplatneného nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-
dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.4.2009.

Súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a dospel k názoru, že právo žalobcu domáhať sa náhrady škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom v tomto prípade nie je premlčané - v exekučných konaniach, v ktorých
malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu boli doručené žiadosti o udelenie poverenia až po dni

23.4.2009.

Žalobcovi neuplynula 3-ročná objektívna premlčacia lehota na uplatnenie práva na náhradu škody, ktorá
začala plynúť, v momente keď sa žalobca dozvedel o škode t. j. najneskôr 15. deň od doručenia žiadosti
o udelenie poverenia súdu. Právo žalobcu sa z tohto dôvodu nepremlčalo.

Ďalej uviedol, že podľa § 15a, § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podmienkou na
uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je písomná žiadosť
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku. Z vyjadrenia žalovanej je zrejmé, že prvé žiadosti o

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo strany žalobcu boli žalovanej doručené 23.4.2012.
Žaloby v pôvodných konaniach boli doručené súdu 27.9.2012. Žalobca podal žaloby predčasne, keď
nárok na súde uplatnil pred uplynutím šesťmesačnej lehoty danej na predbežné prerokovanie nároku.

V exekučných konaniach, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu žalobca nepreukázal

nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov v konaní, pretože otázku, či v konkrétnom
prípade bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, garantované
v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR je kompetentný preskúmať Ústavný súd SR . Ustanovenie § 9 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov je účinné od 1.1.2013, avšak i keď žaloby boli vo veci podané

v r. 2012 predmetné ustanovenie dopĺňa a vykladá ustanovenie § 9 ods. 1 predmetného zákona, preto
je ho možno aplikovať aj pri uplatnenom nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom pred 1.1.2013. O namietaných prieťahoch v konaní sa neviedlo konanie pred Ústavným
súdom SR, neviedlo sa disciplinárne konanie, nebolo vydané právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu
pre ľudské práva. Súd v konaní o uplatnenom nároku na náhradu škody nesprávnym úradným postupom

nie je oprávnený posudzovať nesprávny úradný postup súdu spočívajúci v porušení povinnosti urobiť
úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote.

Súd mal za to, že nemožno rozhodnutie všeobecného súdu po zákonom stanovenej lehote posudzovať
bez ďalšieho ako nesprávny úradný postup. Osobitne v exekučných konaniach pri posudzovaní návrhov

na vykonanie exekúcie na podklade exekučných titulov rozhodcovských rozsudkov a notárskych
zápisníc sa javí 15-dňová lehota na vydanie poverenia výraznou prekážkou pre objektívne posúdenie
zákonnosti exekúcie. Pri rozhodovaní o návrhu na zmenu exekútora je potrebné vykonať procesné
úkony, v dôsledku ktorých nerozhodnutie o návrhu v zákonnej lehote nie je možné považovať za
zbytočné prieťahy, a z toho vyplývajúci nesprávny úradný postup súdu.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom od 1.1.2013) pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci, alebo v zbytočných prieťahoch
v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie

vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo z právoplatného rozhodnutiaÚstavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podmienkami priznania nároku na náhradu škody je preukázanie predpokladov vzniku nároku na
náhradu škody, a to existencia nesprávneho úradného postupu, škoda, príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Existenciu nesprávneho úradného postupu
žalobca v konaní nepreukázal.

Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani pokiaľ ide o preukázanie vzniku škody. Nestačí samotné
tvrdenie žalobcu o tom, že mu vznikli náklady, ktoré vyčíslil bez predloženia dôkazu o vynaložení týchto
nákladov, pri nemajetkovej ujme nepreukázal, že žalobcovi v dôsledku nesprávneho úradného postupu
súdudošlokohrozeniulegitímnychočakávaní,ažebydošlokzánikupovinného,zmareniuúčelukonania
pre stratu kontaktu s povinným, insolvencii povinného, a ide iba o hypotetické uvažovanie žalobcu, bez
preukázania konkrétneho zásahu do jeho sféry žalobcu.

Súd nevidel dôvod na priznanie nemajetkovej ujmy vo výške na základe aplikácie Nálezov Ústavného
súdu SR o priznaní finančného zadosťučinenia za konštatované zbytočné prieťahy v súdnom konaní.
Z uvedených dôvodov sa súd nezaoberal výškou uplatneného nároku predstavujúceho majetkovú a
nemajetkovú ujmu. Z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok pre priznanie nároku

na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súd žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1, keď úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal,
lebo jej tieto nevznikli a náhradu trov ani neuplatnila.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
prejednanie. Odvolanie podal z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.
t.j., že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, že súd prvého
stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že použil nesprávne ustanovenie právneho predpisu a
nedostatočne zistil skutkový stav, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a že rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Jednotlivé odvolacie námietky
upresnil tak, že mal predovšetkým výhrady k aplikácii novej úpravy § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z.z.. Žalobca zásadne namietal skutočnosť, že súd rozhodol v merite veci na základe novej právnej
úpravy § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.. V právnom štáte a osobitne spravodlivom súdnom konaní

nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia
zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho
poriadku až po vzniku právnej skutočnosti, a potom, či už došlo k založeniu zodpovednostného
právneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa
nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok nesprávnosti súdneho rozhodnutia. Súd bol jednoznačne

pri svojom rozhodovaní viazaný § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom pred prijatí zákona
č. 412/2012 Z.z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom ustanovenia § 9 ods. 2
zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012 Z.z.. Súd svojím rozhodnutím de jure a de facto
aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Ďalšia námietka sa týkala otázky trvania stavu
právnej neistoty, kde súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej

neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom
prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty.
Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie
právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces
neakceptovateľný. Ďalšia námietka sa týkala dĺžky a obmedzenosti súdu lehotou a v tomto smere

žalobca uviedol, že súdu neprisluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami.
Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy delegeferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom,
na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Navyše súd svojimi úvahami úplne neguje doteraz
vytvorenú a stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom
štandardu ochrany zákonných práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces, a osobitne

práva na prerokovanie veci v primeranom čase.

Na odvolanie žalobcu sa žalovaný nevyjadril.Odvolací súd v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal jej
preskúmania, a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.

Podľa uvedeného ustanovenia odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Pokiaľ ide o
jednotlivé odvolacie námietky odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že súd prvého stupňa
správne aplikoval ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného od 1.1.2013 v tom zmysle, že
pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon,
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci, alebo

v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy,
žiadosti o vybavenie sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa
rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo z právoplatného
rozhodnutiaÚstavnéhosúduSRoústavnejsťažnosti,ktorýmÚstavnýsúdSRkonštatoval,žesaporušilo

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že pri nepravej
retroaktivite zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej
normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu môže ísť napriek tomu, že
zákonodarca prípadne novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou do budúcna prinesie určité
zmeny aj tých práv, alebo povinností, ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita

teda nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli
na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová
právna úprava uznávajúcu práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu zavádza
do budúcna nový režim a mechanizmus (procedúru) uplatnenia týchto práv, alebo pokiaľ právam
nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový

obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal
za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy.
O takýto stav ide aj v prípade ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.. Ustanovenie § 9 ods.
2 neneguje účinky nesprávneho úradného postupu definované v § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.
účinného do 31.12.2012, ale akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, ibaže

tento stav rieši v čase účinnosti novej právnej úpravy. Teda ide o nepravú retroaktivitu, ktorá sa akceptuje
ako prípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených a dostatočne významných cieľov verejnej moci.

Ďalšia odvolacia námietka sa týkala riešenia otázky trvania stavu právnej neistoty, pričom tu nemožno
spochybniťto,žeokresnýsúdvdanýchveciachnerozhodolvlehoteustanovenejExekučnýmporiadkom,

tak ako na to žalobca poukazoval, avšak okresný súd tu nebol touto lehotou uvedenou v § 44 ods. 2
Exekučného poriadku viazaný, lebo lehota 15 - dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora na vydanie
poverenia na vydanie exekúcie neplatí, ak súd zistí rozpor žiadosti, alebo návrhu, alebo exekučného
titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o vykonanie exekúcie. V uvedenom ustanovení
je výslovne uvedené, že táto lehota sa vzťahuje len na prípad ak súd písomne poverí exekútora, aby

vykonal exekúciu. Týmto je daná odpoveď aj na poslednú odvolaciu námietku týkajúcu sa dodržania
zákonnej lehoty uvedenej v ustanovení § 44 ods.2 Exekučného poriadku.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdil.

V odvolacom konaní žalovanému trovy nevznikli, a preto napriek tomu, že bol úspešný ich náhrada mu
priznaná nebola.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.