Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. november 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14C/126/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814216129
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3814216129.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci navrhovateľky: U. Z., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom I., M. Y. XXXX/X, zastúpená opatrovníkom JUDr. O. Z., vyšším súdnym
úradníkom Okresného súdu Partizánske, proti odporcovi: B. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. - M.,
Ľ. Y. XXXX/XX, o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh z a m i e t a.

II. Odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľkasanávrhompodanýmnatunajšomsúdedňa3.9.2014domáhala,abysúduložilodporcovi
povinnosť prispievať na jej výživu sumou 40,-EUR mesačne.

Svoj návrh odôvodnila tým, že odporca je jej bývalý manžel. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k.
5C/78/2013-41 bolo ich manželstvo rozvedené. Ona poberá minimálny dôchodok, ktorý jej nepokryje

náklady na základné životné potreby súvisiace so zhoršeným zdravotným stavom.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a listinnými
dôkazmi.

Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu a ďalej uviedla, že dostáva dôchodok 199,-
EUR mesačne. Byt, v ktorom býva bol predtým písaný na ňu, ale mala dlhy, hrozili jej exekúcie, tak byt
prepísali na jej syna. Teraz býva so synom v jednej domácnosti. Syn platí nájom. Dostáva dávku 62,-
EUR, má tiež nárok na príspevok na bývanie, ktorý mu sťahujú na úhradu nájomného. Navrhovateľka
platí tie výdavky, o ktorých doklady súdu predložila. Má málo peňazí. Kúria pevným palivom a nemá si
za čo ani kúpiť drevo na zimu. Niekedy nemá ani na lieky. Syn je nezamestnaný, niekedy pracuje na

verejnoprospešných prácach. V januári bude mať 28 rokov. Navrhovateľka spláca dlh za elektrinu vo
výške 136,97 EUR. Má viacero ďalších dlhov. Spláca úver, ktorý si zobrala z VÚB Banky po 50,- EUR
mesačne. Za lieky platí mesačne 18,08 EUR. Do Zvolena za odporcom nechcela odísť, lebo je zvyknutá
bývať v Handlovej.

Odporca na pojednávaní uviedol, že v minulosti mu bolo tunajším súdom určené manželské výživné.
Keďže mal veľké výdavky, okrem iného platil aj spoločné dlhy, tak mu nie vždy zostalo dosť peňazí na
pravidelné platenie manželského výživného. Navrhovateľka na neho podala trestné oznámenie a návrhna exekúciu. Za zanedbanie povinnej výživy bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere dva
mesiace s podmienečným odkladom na 14 mesiacov. V dôsledku toho prišiel o zbrojný preukaz, a tak sa
užnemôževenovaťsvojejzáľube,poľovníctvu,ktorejsavenovalodsvojejmladosti.Nazákladeexekúcie

sa vykonávali zrážky jeho dôchodku a až teraz od 1.11.2014 poberá dôchodok v riadnej výške, v sume
472,- EUR. Stále však spláca spoločné dlhy, ktoré mali s navrhovateľkou. Na úhradu týchto dlhov dáva
mesačne sumu 160,- EUR. Pôvodne mali s navrhovateľkou dohodu, že nájomcami bytu v Handlovej
budú on a navrhovateľka. Na základe toho tento byt zrekonštruovali. Zo svojich peňazí investoval do
rekonštrukcie bytu približne 1.000.000,- Sk. V rozpore s dohodou však nakoniec navrhovateľka vybavila,

že sa nájomcom tohto bytu stal jej syn. Odporca podal aj návrh na vyporiadanie BSM, konanie sa viedlo
pod sp.zn. 18C/1/2014. Návrh potom zobral späť, keďže mu je jasné, že navrhovateľka peniaze nemá.
Veci, ktoré sú uvedené ako zariadenie bytu v návrhu na začatie konania ostali v byte v Handlovej a
užíva ich navrhovateľka so svojim synom. Od roku 2007 už s navrhovateľkou nebývajú v spoločnej
domácnosti. On sa odsťahoval do Zvolena, keďže so synom navrhovateľky mali trvalé konflikty. Chcel,
aby navrhovateľka prišla bývať k nemu, ona to však odmietla. Chcela ostať svojím synom. Podľa názoru

odporcu sa navrhovateľka bojí nechať syna v zrekonštruovanom byte samého, aby zariadenie bytu
nerozpredalanekúpilsizatodrogy.Dôvodomrozvodumanželstvabolpodľaodporcusynnavrhovateľky.

Súd ďalej vykonal dokazovanie oboznámením obsahu nasledovných listín: spis OS Prievidza sp.zn.
5C/78/2013, poštová poukážka na úhradu elektriny, platobný doklad SIPO, potvrdenie lekárne,
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, listiny od VB Banky, výpis z účtu VUB Banky, žiadosti o splátkový

kalendár, odpoveď od VUB Banky zo dňa 13.1.2014, rozsudky Okresného súdu Prievidza sp.zn.
4C/220/2007 a 15C/22/2011, návrh na začatie konania vo veci 18C/1/2014, oznámenie o výplate
dôchodku, pokus o zmier, sumár záväzkov.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný nasledovný skutkový stav: Rozsudkom
Okresného súdu Prievidza č.k. 5C/78/2013-41 z 29.5.2013 bolo manželstvo účastníkov rozvedené.

Hlavnou príčinou rozvodu podľa odôvodnenia rozsudku boli nezhody navrhovateľa so synom
navrhovateľky. Odporca odmietol bývať so synom navrhovateľky v jednej domácnosti, zabezpečil mu
samostatnébývanie,synnavrhovateľkysatamvšaknepresťahoval.Odporcasnavrhovateľkounebývajú
v spoločnej domácnosti už 7 rokov. Navrhovateľka sa odmietla presťahovať k odporcovi do Zvolena,
chcela zostať bývať v Handlovej so svojim synom. Bývajú v nájomnom byte. Nájomcom bytu je jej

syn. Platia inkaso v sume 22,32 EUR. Navrhovateľka poberá dôchodok v sume 199,10 EUR mesačne.
Spláca dlh za elektrinu vo výške 136,97 EUR po 22,- EUR mesačne. Spláca tiež úver, ktorý si zobrala
z VÚB Banky po 50,- EUR mesačne. Za lieky platí mesačne 18,08 EUR. Odporca poberá dôchodok
v sume 472,-EUR mesačne. Do konca mesiaca október 2014 mu boli vykonávané exekučné zrážky z
dôchodku na úhradu dlhu na manželskom výživnom a bol mu vyplácaný len dôchodok vo výške 288,80

EUR. Odporca po opustení spoločnej domácnosti, bytu v Handlovej, ktorý bol zrekonštruovaný aj za
jeho prostriedky, nechal odporkyni v jej užívaní vybavenie a zariadenie približne hodnote 88.600,-Sk
(2.940,98 EUR). Rekonštrukcia bola podľa vyjadrenia odporcu v hodnote 300.000,-Sk (9.958,18 EUR).
Odporca stále spláca dlhy z pôžičiek a úverov, ktoré si účastníci zobrali počas manželstva. Na splátky
odporca mesačne vynaloží sumu 160,- EUR.

Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších rozvedený manžel, ktorý nie je
schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu
na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi

manželmi.

Podľa § 72 ods. 3 Zákona o rodine príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie
na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu
predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný
sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvodmanželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo
o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Citované ustanovenia Zákona o rodine určuje hmotnoprávne podmienky, za ktorých možno priznať
príspevok na výživu rozvedeného manžela. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať,
ak manželstvo účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené, jeden z rozvedených manželov nie
je schopný sám sa živiť, schopnosti, možnosti a majetkové pomery druhého manžela umožňujú
súdu príspevok priznať, bývalí manželia sa nevedeli dohodnúť o poskytovaní príspevku a ak určenie

príspevku na výživu rozvedeného manžela je v súlade s dobrými mravmi. Povinnosť prispievať na výživu
rozvedeného manžela nevzniká zo zákona, ale len na základe dohody rozvedených manželov alebo
rozhodnutia súdu.

Súd po vykonanom dokazovaní skúmal, či na priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela
navrhovateľke sú splnené uvedené hmotnoprávne podmienky. Obaja účastníci, bývalí manželia sú

dôchodcovia. Výška dôchodku odporcu je viac ako dvojnásobná oproti dôchodku navrhovateľky. Na
druhej strane odporca znáša všetky spoločné záväzky, ktoré vznikli počas manželstva a dlhy bývalých
manželov stále spláca. Po odchode zo spoločnej domácnosti zanechal navrhovateľke kompletne
vybavenú domácnosť a nemieni sa domáhať ani svojich nárokov z BSM. Ešte počas manželstva
investoval odporca značné prostriedky zo svojho majetku do rekonštrukcie spomínaného bytu.

Nájomcom bytu, kde býva navrhovateľka je v súčasnosti jej syn. Z toho titulu by mal podľa názoru súdu
znášať prevažnú časť nákladov na prevádzku bytu on. Namiesto toho je pasívny, prácu si nehľadá,
necháva si svoje náklady platiť z dôchodku navrhovateľky, dokonca majetok navrhovateľky rozpredáva
aby získal prostriedky na návykové látky.

Navrhovateľka nie je v situácii, že by bývala sama a že by všetky náklady, ktoré jej s bývaním vzniknú

musela aj sama znášať. Podľa názoru súdu, príjem z dôchodku by za normálnych pomerov, teda pri
zodpovednom správaní jej syna, postačoval navrhovateľke na úhradu jej vlastných potrieb. Z dôchodku
navrhovateľky však v podstate žijú dve osoby. Za uvedenej situácie sa jej návrh na priznanie príspevku
na výživu javí špekulatívny, kedy by tento príspevok uhrádzaný odporcom v podstate nahrádzal príjem
domácnosti navrhovateľky a jej syna, ktorý by však mal dosahovať z vlastnej práce syn navrhovateľky.

Rovnako nie je možné opomenúť, že účastníci už nežijú v spoločnej domácnosti sedem rokov (šesť
počas trvania manželstva) a že odporca prejavil veľkú snahu o udržanie manželstva, pričom chcel aby
sa navrhovateľka presťahovala k nemu aby mohli zdieľať spoločnú domácnosť.

Z uvedených dôvodov by poľa názoru súdu bolo priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela
navrhovateľke v rozpore s dobrými mravmi. Keďže tak nie sú splnené podmienky na priznanie príspevku,

súd návrh navrhovateľky zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Odporca mal v konaní úspech, mal by tak nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania. Keďže
mu však žiadne trovy nevznikli, resp. si ich neuplatnil, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.