Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. november 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/39/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114201356
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114201356.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Monikou Juskovou v právnej veci žalobcu Orange Slovensko,
a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného Bobák, Bollová a
spol. s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855
673, proti žalovanému G. H., X.. XX.X.XXXX s trvalým pobytom evidovaným na adrese H. XX, t.č.
na neznámom mieste, zastúpenému v konaní opatrovníčkou Máriou Olexíkovou, súdnou tajomníčkou
Okresného súdu Vranov nad Topľou, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Občianske
združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom 930 37 Lehnice 725, IČO: 42264154, zastúpeného
JUDr. Jozefom Kempom, advokátom, so sídlom Nám. Josipa Andriča č. 1, Chorvátsky Grob, o zaplatenie
996,24 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 256,24 eura s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 256,24 eura od 13.7.2012 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

v prevyšujúcej časti žalobný návrh z a m i e t a ,

náhradu trov konania žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobným návrhom súdu doručeným 20.1.2014 domáhal toho, aby súd uložil žalovanému
zaplatiť mu sumu 996,24 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 13.7.2012
do zaplatenia a aby mu taktiež uložil zaplatiť mu náhradu trov s konaním mu vzniknutých.

V odôvodnení žalobného návrhu uviedol, že medzi ním a žalovaným uzatvorené boli tri zmluvy o
pripojení pod č. C., Č.. L. C. Č.. C., na základe ktorých mu vypožičal SIM karty umožňujúce mu využívať
telekomunikačné služby. Žalovaný sa zaviazal dodržiavať zmluvne dohodnuté podmienky po dohodnutý
čas. Pri uzatváraní zmlúv odpredal žalovanému telekomunikačné zariadenia za akciové ceny, ktorých
predajná cena bola vyššia. Vznikla mu tým škoda vo výške 371 eur za telekomunikačné zariadenie HTC
7 Mozart a vo výške 369 eur za telekomunikačné zariadenie Huawei MediaPad.

Žalovaný nezaplatil žalobcovi ani sumu poskytnutých služieb za obdobie február 2012 až máj 2012.
S úhradou dlžnej sumy za poskytnuté služby, ako aj nahradením škody, ktorá žalobcovi vznikla stále
mešká, žalobca má preto nárok aj na úrok z omeškania z dlžných súm a zaplatenie tejto povinnosti má
žalovanému uložiť súd.

Platobným rozkazom vydaným tunajším súdom č.k. 16 C 39/2014-50 zo dňa 10.2.2014 súd návrhu
žalobcu vyhovel, uznesením č.k. 16 C 39/2014-79 zo dňa 2.9.2014 ho však pre nemožnosť doručenia

do vlastných rúk žalovanému postupom podľa § 173 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku zrušil v
celom rozsahu.

Po vykonaní šetrenia pobytu žalovaného, ktorý sa súdu zistiť nepodarilo, mu súd uznesením 16 C
39/2014-82 zo 16.9.2014 ustanovil podľa § 29 ods. 2 O. s. p. opatrovníčku; opatrovníčka uviedla, že
súhlasí s tým, aby súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.

Vedľajší účastník, ktorý vstúpil do konania na podporu žalovaného, a to len, ako uviedol, v rozsahu, v
ktorom sú porušované spotrebiteľské práva žalovaného, vo vyjadrení uviedol, že pokiaľ žalobca voči
žalovanému uplatnil nárok na náhradu škody 740 eur, v tejto časti žalobca žiada modifikovanú zmluvnú
pokutu, pričom o tom, že na zmluvnú pokutu nárok nemá, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku,
rozhodol už súd. Vedľajší účastník uviedol, že žalobu je potrebné zamietnuť v časti týkajúcej sa nároku
na zaplatenie náhrady škody vo výške 740 eur a tento nárok na náhradu škody by si žalobca mal
uplatňovať samostatnou žalobou.

Podľa § 200ea ods. 1 O. s. p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 115a ods. 1 a 2 O. s. p., na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to
nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných
dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania
súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Pojednávanie nie je potrebné
nariaďovať ani v drobných sporoch.

Predmetom konania bol nárok žalobcu nedosahujúci sumu 1 000 eur. Súd preto vo veci rozhodol bez
nariadenia pojednávania po tom, ako sa oboznámil so všetkými listinnými dôkazmi, ktoré súdu na
preukázanie dôvodnosti svojho nároku predložil žalobca; súd sa oboznámil so zmluvami o pripojení
vrátane ich dodatkov, pokusom o pokonávku, všeobecnými podmienkami žalobcu, faktúrami, ako aj s
ďalšími písomnosťami zo spisu a zistil tento skutkový stav:

Žalobca so žalovaným uzatvoril dňa 16.9.2009 Zmluvu o pripojení na poskytovanie elektronickej
komunikačnej služby cez pevné pripojenie č. C. XXXXXXX, ktorou sa zaviazal v prospech žalovaného
podľa bodu 1.1 aktivovať účastnícky program „Domáca linka“ na SIM karte s prideleným telefónnym
číslom XXXXXXXXXX. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné zmluvné podmienky a Cenník
verejných elektronických komunikačných služieb cez pevné pripojenie.

Medzi žalobcom a žalovaným bola pod č. L. uzatvorená dňa 3.7.2001 zmluva o pripojení. K predmetnej
zmluve bol dňa 2.9.2011 podpísaný aj dodatok, v zmysle ktorého sa žalovaný zaviazal zotrvať po dobu
24 mesiacov so žalobcom v zmluvnom vzťahu. Predmetom dodatku bola aj dohoda strán o predaji
koncového telekomunikačného zariadenia HTC 7 za 1 euro, t. j. so zľavou zo spotrebiteľskej ceny
zariadenia. Z dodatku vyplýva, že účastník si je vedomý, že bežná maloobchodná cena zariadenia je
410 eur.

Pod č. C. bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 16.9.2009 ďalšia zmluva o pripojení,
ktorou sa zaviazal žalobca v prospech žalovaného aktivovať účastnícky program Internet na doma
na SIM karte registrovanej na účastníka, ktorej telefónne číslo je 0917351426. K predmetnej zmluve
bol dňa 30.12.2011 podpísaný dodatok, v zmysle ktorého sa žalovaný zaviazal zotrvať po dobu 24
mesiacov so žalobcom v zmluvnom vzťahu. Predmetom dodatku bola dohoda účastníkov o predaji
telekomunikačného zariadenia Huawei MediaPad za cenu 1 euro so zľavou zo spotrebiteľskej ceny
zariadenia. Účastníci dohodli aj zmluvnú pokutu vo výške 369 eur, ktorú pri porušení povinností zo
zmluvy má zaplatiť žalovaný žalobcovi.

Faktúrami vyúčtoval žalobca žalovanému cenu dohodnutých služieb a produktov, a to: faktúrou č.
5164134739, splatnou 31.5.2012 sumu 3,98 eura, faktúrou č. 5153811486, splatnou 2.3.2012 sumu 6
eur, faktúrou č. 5164134045, splatnou 31.5.2012 sumu 3,98 eura, faktúrou č. 5157231024, splatnou
31.3.2012 sumu 6 eur, faktúrou č. 5153811291, splatnou 2.3.2012 sumu 40,70 eura, faktúrou č.
5164133518, splatnou 31.5.2012 sumu 3,98 eura, faktúrou č. 5157229802, splatnou 31.3.2012 sumu
34,99 eura, faktúrou č. 5160674203, splatnou 1.5.2012 sumu 34,99 eura, faktúrou č. 5157230329,
splatnou 31.3.2012 sumu 39,65 eura, faktúrou č. 5160675605, splatnou 1.5.2012 sumu 39,65 eura,
faktúrou č. 5160675050, splatnou 1.5.2012 sumu 6 eur, faktúrou č. 5153811763, splatnou 2.3.2012 sumu
34,99 eura a faktúrou č. 5153811587, splatnou 2.3.2012 sumu 1,33 eura, spolu vyúčtoval 256,24 eura.

Listom zo dňa 28.6.2012 žalobca žalovaného upozornil na to, že eviduje voči nemu nezaplatené záväzky,
vyzval ho k ich úhrade do 12.7.2012.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti,
sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami zmluvy
o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za poskytovanú službu.
Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý
čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 491 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone
neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná
zmluva neurčuje inak. Na záväzky zo zmiešanej zmluvy treba primerane použiť ustanovenia zákona
upravujúce záväzky, ktoré sa zmluvou zakladajú, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., v znení platnom do 31.1.2013,
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažné dlhu.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., v znení platnom od 1.2.2013,
výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., v znení platnom od 1.2.2013, ak
záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k
31.1.2013, aj za dobu omeškania po 31.1.2013.

Vychádzajúc z citovaných ustanovení, zákonných a iných právnych predpisov mal súd za to, že žalobný
návrh podaný bol dôvodne, nie však v celom rozsahu. Čo sa týka nároku na zaplatenie žalovanému
fakturovaných telekomunikačných služieb a ich plnení zmluvne dohodnutých, žalobca dôvodne žiadal
zaplatiť mu sumu 256,24 eura, preto zaplatenie tejto čiastky vrátane úroku z omeškania, ako žalobca
žiadal, uložil súd žalovanému.

Čo sa týka sumy 740,- eur, túto sumu žalobca uplatnil titulom náhrady škody.

Predpokladmi vzniku zodpovednostného právneho vzťahu v zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho
zákonníka je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi nimi a zavinenie, ktoré sa
predpokladá. Porušenie právnej povinnosti pritom nemusí vyplývať z právneho predpisu, ale môže
súvisieť aj s porušením zmluvy. Žalovaný bez pochýb porušil svoje záväzky zo zmlúv, ktoré uzatvoril
so žalobcom.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná cena, a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Skutočnou škodou je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca
majetkové hodnoty, ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu.

Žalobca tvrdil, že škoda mu vznikla ako rozdiel medzi trhovou cenou telekomunikačných zariadení a
ich akciovou cenou, t. j. cenou, za ktorú žalovanému telekomunikačné zariadenia predal. Podľa názoru
súdu však za škodu nie je možné považovať to, ak žalobca v rámci svojich obchodných aktivít predáva
telekomunikačné zariadenia za nižšie ceny ako je ich cena skutočná. Rozdiel medzi skutočnou cenou
telekomunikačných zariadení a ich akciovými cenami nie je následkom protiprávneho úkonu žalovaného,
ale výsledkom ich konsenzu vyplývajúceho zo zmlúv. Zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu
reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia pri nenaplnení očakávaní, ktoré do zmluvných vzťahov,
ktoré vznikli medzi ním a žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo,
pretože za telekomunikačné zariadenia dostal kúpne ceny, na akých sa so žalovaným dohodol. Pre
uvedený dôvod nárok žalobcu na náhradu škody vo výške rozdielu cien telekomunikačných zariadení
žalobcovi nevznikol.

Z dôvodov, ktoré súd uviedol, návrh žalobcu na zaplatenie náhrady škody mal za nedôvodný, a preto
návrh v tejto časti zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo.

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal, keďže bol prevažne neúspešný v spore ( úspešnosť 26
%, neúspešnosť 74 % ) a úspešnému žalovanému ( úspech v rozsahu 48%) náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli.

Vedľajší účastník, ktorý do konania vstúpil na podporu žalovaného žiadal o pomerné priznanie náhrady
trov konania k miere úspechu a vyčíslil ich zo sumy 138,90 eura. Súd náhradu trov konania vedľajšiemu
účastníkovi nepriznal. Je potrebné uviesť, že aj keď vedľajší účastník argumentoval, že do konania
vstúpil len v rozsahu žiadanej náhrady škody,

žiadajúc, aby súd nárok žalobcu na zaplatenie ceny služieb vylúčil na samostatné konanie, mal súd za
to, že O. s. p. postup vstupu vedľajšieho účastníka len do časti konania neupravuje a pokiaľ by takejto
predstave vedľajšieho účastníka právna úprava aj zodpovedala, súd by vstup vedľajšieho účastníka do
konania mal za neúčelný a účelový. Vedľajšiemu účastníkovi je známy rozhodovací proces súdu vo veci
obdobných nárokov, ako bol nárok, o ktorom súd konal, z čoho vyplýva, že zmyslom vstupu vedľajšieho
účastníka nemôže byť záujem len na získaní náhrady trov právneho zastúpenia. Má ním byť skutočný
záujem a vôľa poukázať na možné neprijateľné postupy dodávateľov voči spotrebiteľovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.