Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/166/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513206477
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8513206477.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a

sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci
žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich
Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanej Slovenskej republike -
Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Stará Ľubovňa č. k. 4C 41/2013 - 78 zo dňa 08.04.2014 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení poukázal na obsah žaloby, ako aj dôvody uplatneného nároku z titulu náhrady majetkovej
škody a náhrady nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu -
Okresného súdu Vranov nad Topľou, ktorý nerozhodol v zákonnej lehote o návrhu oprávneného na
zmenu súdneho exekútora. Uznesením č. k. 11C 159/2012 - 7 zo dňa 08.10.2012 Okresný súd Vranov

nad Topľou spojil na spoločné konanie veci vedené na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn.
1C/159/2012, sp. zn. 11C/167/2012, sp. zn. 11C/168/2012, sp. zn. 11C/171/2012, sp. zn. 11C/173/2012,
sp. zn. 11C/204/2012, sp. zn. 11C/205/2012, sp. zn. 11C/206/2012, sp. zn. 11C/207/2012, sp. zn.
11C/208/2012 na spoločné konanie s tým, že budú vedené pod sp. zn. 11C/159/2012. Krajský súd v
Prešove uznesením č. k. 20NcC 57/2012 - 12 zo dňa 19.10.2012, vylúčil sudcov Okresného súdu
Vranov nad Topľou a vec prikázal Okresnému súdu Stará Ľubovňa. Uznesením č. k. 4C 110/2012-36
zo dňa 29.10.2013, Okresný súd Stará Ľubovňa vylúčil na samostatné konanie všetky spojené veci

pôvodne vedené Okresným súdom Vranov nad Topľou.

Ďalej súd poukázal na stanovisko účastníkov konania, obsah pripojených listinných dôkazov, najmä
obsah spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 6Er 431/2003, z ktorého vyplýva, že návrh
na zmenu súdneho exekútora bol súdu doručený dňa 02.07.2009. Dňa 09.07.2009 súd vyzval
súdneho exekútora, ktorému bolo pôvodne udelené poverenie na vykonanie exekúcie, na predloženie
exekučného spisu a vyčíslenie trov exekúcie v lehote 10 dní, čo príslušný súdny exekútor učinil dňa

04.11.2009. Súd rozhodol o zmene súdneho exekútora uznesením č. k. 6Er 431/2003-17 zo dňa
08.01.2010.Následne súd citoval čl. 46 ods. 3, čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ust. § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a), § 9 ods.
1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, 2, § 17 ods. 1, 2, 3 a § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len zákona č. 514/2003 Z.z.), § 44 ods. 8, 9, § 243 ods. 1 Exekučného poriadku a
uviedol, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov je kompetentný preskúmať len Ústavný súd SR, ktorý ju preskúma vždy s ohľadom
na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä z pohľadu troch základných kritérií-
zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu. Súdne ani exekučné konanie nie je kompetentný

preskúmavať súd v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd SR na
podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Zdôraznil, že i keď
súd v exekučnom konaní urobí úkon po zákonom stanovenej lehote, nemožno bez zohľadnenia ďalších
okolností veci konštatovať, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Je potrebné vo všeobecnosti
uviesť, že v tomto exekučnom konaní bola dĺžka konania ovplyvnená aj správaním sa súdneho
exekútora,ktorýnavýzvysúduvurčenejlehotenereagoval.Pokiaľideoďalšípredpokladzodpovednosti

štátu za škodu, a to existenciu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, súd sa stotožnil s argumentáciou
žalovanej a dospel k záveru, že žalobca ich v konaní nepreukázal. V priebehu exekúcie v čase keď bol
podanýnávrhnazmenusúdnehoexekútorakžiadnejškodepreprípadnúnečinnosťsúdunemohlodôjsť,
keďže pôvodný súdny exekútor má podľa zákona povinnosť vykonávať úkony exekučného konania.
Pokiaľ sa žalobca domáhal náhrady majetkovej škody predstavujúcej náhradu účelne vynaložených

nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky, mal
súd za to, že aj v prípade, že by existovala možnosť vzniku škody, je možné uhradiť iba skutočnú
škodu a ušlý zisk, ktorých vznik je povinný žalobca preukázať. Žalobca v konaní nepredložil ani
neoznačil žiaden dôkaz preukazujúci vznik majetkovej škody a škodu vyčíslil paušálne za pracovné
výkony zamestnancov, udržiavanie a správu informačného systému, administráciu listín a komunikáciu

s pôvodným súdnym exekútorom a za administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných
exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému
súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na
exekučnom súde. Z exekučného spisu súd žiadne urgencie zo strany žalobcu nezistil a ten tieto ani
nijako nepreukázal. Paušálne vyčíslené administratívne výdavky nie sú skutočnou škodou a jedná sa

iba o jednostranné tvrdenia žalobcu, ktoré nemajú oporu v predložených či označených dôkazoch.
Žalobca sa taktiež domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože mal za to, že samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Aj v tomto prípade platí povinnosť preukázania nemajetkovej ujmy,
pretože okolnosť nedodržania zákonnej lehoty, bez osvedčenia skutočností preukazujúcich dopad

nesprávneho úradného postupu, jeho vplyvu, následkov na žalobcu v rôznych oblastiach pôsobenia,
nemá za následok automaticky vznik nároku na nemajetkovú ujmu. Konanie o náhradu škody a
nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z., je konaním, v ktorom platí zásada kontradiktórnosti
a unesenia dôkazného bremena účastníkom konania. Predpokladom na uplatnenie nemajetkovej ujmy
v súlade s § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. je preukázanie následkov, ktoré vznikli poškodenému v

súkromnom živote a následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Žalobca uviedol,
že nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy a spôsobila neistotu
v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Žalobca však svoje tvrdenia žiadnym spôsobom
nekonkretizoval a ničím nepreukázal. Súd nemôže žalobcovi priznať náhradu nemajetkovej ujmy na
základe jeho abstraktných tvrdení, keď nepreukázal a nekonkretizoval, aké podnikateľské postupy a

aktivity boli ovplyvnené. Z týchto dôvodov súd zamietol žalobu ako nedôvodnú.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že úspešnej
žalovanej náhradu trov konania nepriznal, lebo si ich neuplatnila.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal odňatie možnosti konať
pred súdom, ďalej vady, ktoré mali za následok nesprávne právne posúdenie, ako aj nedostatočne
zistený skutkový stav veci z dôvodu nevykonania navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie
rozhodujúcich skutočností, ako aj nesprávne právne posúdenie. Poukázal na to, že súd prvého stupňa
nebol oprávnený o uplatnenom nároku rozhodnúť podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení

účinnom po 01.01.2013. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby
súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného
právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku
právnej skutočnosti, a to potom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Podľanázoru žalobcu, súd založil svoje rozhodnutie na neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného
postupu, ktorý má za dôsledok nesprávnosť súdneho rozhodnutia. Ďalej poukázal na to, že súd vôbec
nevysvetlil prečo nevznikol účastníkom stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým

nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie
trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru, na
čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul tak trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska
ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Ďalej uviedol, že úlohou
súdu nie je polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Bolo povinnosťou súdu

aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na
ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Zdôraznil, že Štrasburský súd opakovane uviedol, že
zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania
ovplyvňujú mimosúdne faktory, ako napr. rozsah nevybavenej súdnej agendy. Ani vyjadrenie právneho
názorusúduohľadnerozporuexekučnéhotitulusozákonom,nemohloovplyvniťdôvodnosťuplatneného
nároku, lebo s vecou samou nesúviselo. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaná sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1

Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
vzmyslezásadvyplývajúcichzust.§212Občianskehosúdnehoporiadku,beznariadeniapojednávania,
s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu,
ako aj na internetovej stránke (§ 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku)
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva

ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy, alebo nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, ak oprávnený požiada súd o
zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie súd
poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena súdneho exekútora sa vypočíta

tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa§44ods.7Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomod01.09.2005,akoprávnenýmôžekedykoľvek
vpriebehuexekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušnýokresnýsúdnávrhnazmenu
exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu

exekútora.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa
práva platného do 31.augusta 2005, ak ods. 2 neustanovuje inak.

Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3,
§ 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté
pred 1. septembrom 2005.Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom
odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec
súd posúdil, pokiaľ vychádzal zo znenia zákona č. 514/2003 Z. z., v znení platnom a účinnom v čase

podania jednotlivých žalôb, t. j. do 31.12.2012. Ďalšiu citáciu ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z., v
znení účinnom od 01.01.2013, súd považoval za nadbytočnú, ale nemalo to za následok nesprávnosť
napadnutého rozhodnutia.

K odvolaniu žalobcu uvádza, že uplatnená námietka aplikácie ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 v znení

účinnom od 01.01.2013 nebola v danom prípade opodstatnená, lebo súd prvého stupňa na uplatnený
nárok novelizované ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013 na danú
vec neaplikoval. Súd prvého stupňa správne aplikoval ust. § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v
znení účinnom do 31.12.2012. Právne posúdenie uplatnených nárokov spočívalo v skúmaní rozhodnutia
exekučného súdu o zmene súdneho exekútora podľa ust. § 44 ods. 8, 9 Exekučného poriadku.

Odvolacísúdvšaksúhlasísnázoromžalobcu,ženiejemožnéaplikovaťustanoveniehmotnéhoprávana
práva vyplývajúce zo zodpovednosti za škodu, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.
Retroaktivita v danom prípade je neprípustná.

V občianskom súdnom konaní posilnenom zásadou kontradiktórnosti majú účastníci dôkaznú povinnosť

vyplývajúcu im z ust. § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, t. j. povinnosť nielen tvrdenia, ale aj
preukázania nimi tvrdených skutočností. Nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok neunesenie
dôkazného bremena. Súd prvého stupňa správne uzavrel, že v danom prípade žalobca nepreukázal
zákonné podmienky pre zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Súd vychádzal z konkrétnych okolností exekučného spisu, v ktorom exekučný súd - Okresný súd

Vranov nad Topľou, mal nesprávnym úradným postupom spôsobiť žalobcovi škodu tým, že v zákonom
stanovenej lehote nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Odvolací súd
zdôrazňuje, že v konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 6Er 431/2003,
ktoré začalo pred 01.09.2005, nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu súdu, lebo z ust. § 44 ods.
6 Exekučného poriadku účinného do 31.08.2005 v spojení s ust. § 238 ods. 2 Exekučného poriadku

nevyplývala lehota 30 dní na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora. Pokiaľ súd rozhodol o návrhu
na zmenu súdneho exekútora v lehote približne 6 mesiacov po podaní návrhu, takýto postup nemožno
charakterizovať ako nesústredenú činnosť súdu, pri ktorej by mohlo dôjsť ku škode či nemajetkovej
ujme na strane žalobcu. V exekučnom konaní bolo poverenie na vykonanie exekúcie vydané a úlohou
pôvodne povereného súdneho exekútora bolo vymáhať pohľadávku voči povinnému. Okrem iného, pri

hromadne podaných žiadostiach žalobcu v exekučných konaniach o zmenu súdneho exekútora bolo
potrebné prihliadať aj na rozsah technicko-administratívneho spracovania týchto žiadostí, plynutie času
anáslednérozhodnutieožiadosti.Oneskorenérozhodnutieexekučnýmsúdomprikonkrétnomposúdení
skutkovýchokolnostíveci,akoajcharakterepodaníapočtepodaní,časupotrebnéhonaichspracovanie,
nemožno hodnotiť za zbytočné prieťahy spôsobené exekučným súdom, a teda táto okolnosť nezakladá

dôvodnosť uplatneného nároku na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu.

K námietke stavu právnej neistoty odvolací súd uvádza, že ani žalobcom tvrdené skutočnosti o právnej
neistote v súvislosti s vymáhaním pohľadávky nemožno považovať za dôvodné. Ústavný súd opakovane
vo svojich rozhodnutiach zdôrazňuje, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za

následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, lebo vždy skúma, ako sa v
okolnostiach konkrétneho prípadu rešpektuje účel práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Z týchto dôvodov odvolací súd preto nepovažoval odvolanie žalobcu za dôvodné, a preto napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
a zásadou úspechu žalovanej v odvolacom konaní, ktorej náhrada trov odvolacieho konania priznaná
nebola, lebo návrh na priznanie predložený nebol (§ 151 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.