Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 5, 2014

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 9P/299/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612210948
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Šimková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2014:1612210948.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou Mgr. Adrianou Šimkovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:

P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny v Malackách, dieťa rodičov: matky G. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX/XX, X.,
t.č. bytom A. XX, XXX XX W., Česká republika a otca P. O., nar. XX.XX.XXXX,. bytom P. X, XXX XX X.,
právne zastúpený: JUDr. Eva Mészárosová, Alžbetínske námestie 1203, Dunajská Streda, o zvýšenie
výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd z v y š u j e výživné otca na mal. P. zo sumy 39,83,- eur (1 200 SKK) mesačne na sumu 80,- eur
mesačne, s účinnosťou od 05.11.2014.

Súd týmto m e n í rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 6C/114/02-37 zo dňa 21.01.2004 v časti

výšky výživného otca na mal. P..

V prevyšujúce časti súd návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka mal. P. podala dňa 21.09.2012 na súd návrh na zvýšenie výživného k maloletému dieťaťu zo
sumy 39,83 € mesačne na sumu 100 € mesačne. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom OS
Malacky sp. zn. 6C 114/02 zo dňa 21.01.2004 bol mal. P. zverený do osobnej starostlivosti matke a otec
bol zaviazaný prispievať na jeho výživu mesačne sumou 39,83 €. Matka uviedla, že od poslednej úpravy
výšky výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletého, a to jednak v dôsledku prirodzeného
fyziognomického vývoja, ale i zmeny vo vyučovacom procese, ktorá nastala v mesiaci september 2012,

keď mal. P. nastúpil do 6. ročníka ZŠ.

V priebehu konania matka upravila petit návrhu na zvýšenie výživného tak, že žiada zvýšiť výživné na
sumu 100 € s účinnosťou od 05.11.2014.

Otec sa k návrhu matky vyjadril písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.12.2013 s tým,
že s návrhom nesúhlasí, uviedol, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, pričom v dôsledku
zhoršeného zdravotného stavu nebol dlhšiu dobu zamestnaný. Uviedol, že nie je schopný prispievať na
výživu mal. P. tak, ako žiada matka.Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné na mal. dieťa tak ako požiadala matka.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, otca, zástupcu kolízneho opatrovníka, správami
o príjmoch účastníkov, rodným listom mal. dieťaťa, rozsudkom OS Malacky č.k. 6C 114/02-37 zo dňa

21.01.2004 a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. 6C 114/02-37 zo dňa 21.01.2004 súd určil otcovstvo k mal.
P., zveril mal. P. do výchovy matky a otcovi určil výživné v sume 1.200,- SKK mesačne s účinnosťou
od mesiaca február 2004.

Z výsluchu matky vyplýva, že otec sa o mal. P. od jeho narodenia nezaujíma, súdom určené výživné platí
nepravidelne, nad rámec určeného výživného nijako na mal. P. neprispieva, dieťa žiadnym spôsobom

nekontaktuje. Matka sa v januári 2014 presťahovala do obce W., okres W., ČR, kde býva u svojho
priateľa, februári 2014 tam žije aj mal. P., ktorý začal v obci W. navštevovať ZŠ. Matka je od 1.5.2014
zamestnaná v spoločnosti C., spol. s r.o. v ČR, ako robotníčka v potravinárskej výrobe, kde dosiahla v
mesiaci máj 2014 príjem v sume 12 465 Kč. Predtým som pracovala v spoločnosti Y. ako brigádnik od
januára do apríla 2014 s čistým mesačným príjmom 10 103 Kč. Do decembra 2013 matka pracovala

v spoločnosti M., s priemerným mesačným príjmom 527,33 €. Uviedla, že mal. P. má kardiologické
problémy od svojich 7 rokov, má srdcovú arytmiu, navštevuje kardiologickú ambulanciu v W.. Pravidelne
užíva medikamenty, matka dopláca na lieky 2 € mesačne, ambulanciu navštevujeme 2krát ročne, s tým
má matka zvýšené náklady s cestovným, ďalej mal. P. nosí okuliare, na rámy matka doplácala 123 €.
Mal. P. navštevuje 8 ročník ZŠ v W., výchovné problémy nespôsobuje. Matka inú vyživovaciu povinnosť

nemá.

Z výsluchu otca súd zistil, že otec bol do 30.10.2014 vo výkone trestu odňatia slobody, odsúdený bol pre
neplnenie si vyživovacej povinnosti. V súčasnej dobe otec býva v podnájme, v spoločnej domácnosti s
ním žije jeho priateľky Po prepustení z VTOS sa otec zaregistroval v evidencii nezamestnaných ÚPSVaR
malacky. Otec uviedol, že má zhoršený zdravotný stav, v dôsledku úrazu má problémy s chrbticou,

jeho problémy aj naďalej pretrvávajú, chce požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Pred VTOS
pracoval ako skladník vo firme P., dosahoval príjem cca. 390 eur mesačne. Momentálne je otec bez
príjmu, bola mu priznaná jednorázová dávka v sume 70 € ako resocializačný príspevok. Požiada o
podporu v nezamestnanosti, rozhodnuté zatiaľ nebolo. Pri prepustení z VTOS obdržal sumu 29,41 eur.
Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na mal. P., nar. XXXX, kde má súdom určené výživné v sume

66,39 €, z dôvodu neplnenia si vyživovacej povinnosti je naňho vedené exekučné konanie.

Zástupca kolízneho opatrovníka súdu uviedol, že navrhuje, aby súd zvýšil výživné na mal. dieťa tak
ako žiada matka, nakoľko sa od poslednej úpravy výživného podstatne zmenili pomery na strane mal.
dieťaťa.

Z potvrdení o príjmoch rodičov mal. dieťaťa mal súd za preukázané tvrdenia uvádzané rodičmi vo svojich

výpovediach.

Podľa § 62 ods. l Zák. č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení
neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumyživotného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa

Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery.

Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na

plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene
pomerov.

Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o
pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu,

ak sa zmenia pomery.

V danom konaní sa jedná o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, a preto súd v prvom rade skúmal,
či oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene pomerov, ktoré by boli podstatnou
zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu o výživnom v zmysle §
78 ods. 1 Zák. o rodine. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním nových pomerov s pôvodnými

pomermi. Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti v čase vydania predchádzajúceho
rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré
zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípadne pre akú zmenu a od ktorého
času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata
zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na straneoprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň
školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom
životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného,

teda dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho
fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho
uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou mierou sú potreby dieťaťa bezprostredne ovplyvňované
schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri
rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú

v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a
podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú
z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh matky
na zvýšenie výživného bol dôvodný, a to vzhľadom na zmenu pomerov, ktorá je podľa názoru súdu
závažnejšieho, výrazného významu. Súd dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov (okolností) a je

potrebné rozhodnúť o zvýšení výživného pre maloleté dieťa. V konaní bolo preukázané, že naposledy
bola výška výživného na mal. P. určená rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. 6C 114/02-37 zo dňa
21.01.2004 v sume 39,83 €. Od tohto času uplynula doba viac ako 10 rokov, kedy výška výživného
nebola menená a naposledy určené výživné v sume 39,83 € pre dieťa nedostačujúca a nezohľadňujúca
jeho zvýšené životné náklady. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že k zmene

pomerov,ktoréodôvodňujúzmenupredchádzajúcehorozhodnutiadošlonastraneoprávnenéhodieťaťa,
a to z toho dôvodu, že mal. P. začal navštevovať ZŠ, pričom postupne prešiel z prvého stupňa na stupeň
druhý (v čase poslednej úpravy bol v celodennej starostlivosti svojej matky), čím nepochybne vzrástli
náklady na jeho výživu, životné náklady primerané jej veku, osobné potreby, záľuby a celkový všestranný
vývoj maloletého dieťaťa. Je potrebné uviesť, že nástup do školy a prechod v rámci jednotlivých stupňov

školskej dochádzky, je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene
pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Otcove majetkové
a osobné pomery pri poslednej úprave boli také, že tento bol zamestnaný, mal ďalšiu vyživovaciu
povinnosť. Súd mal v konaní preukázané, že otec bol od 30.10.2013 do 30.10.2014 vo výkone trestu

odňatia slobody. Taktiež bolo v konaní preukázané, že otec sa o mal. P. dlhodobo nezaujíma, výživné
na mal. P. je matke uhrádzané prostredníctvom vedeného exekučného konania. Matka je riadne
zamestnaná, s mal. P. sa v priebehu konania presťahovali do Českej republiky, so starostlivosťou o mal.
P. matke pomáha jej priateľ.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal súd za to, že je dôvodné zvýšiť výživné otca na P. zo

sumy 39,83 € (1 200 SKK) mesačne na sumu 80 € mesačne, s účinnosťou od 05.11.2014 Súd za
podstatnúzmenupomerovodôvodňujúcuzmenupredchádzajúcehorozhodnutia,takakovyššiepopísal,
považoval nástup mal. dieťaťa do školy a prechody medzi jednotlivými stupňami školského systému
a s tým súvisiace zvýšené výdavky na školné a stravné, ale i na výživu, školské potreby, životné
náklady primerané veku dieťaťa, osobné potreby, záľuby a všestranný vývoj dieťaťa. Súd má za to,

že takto určeným (zvýšeným) výživným bude zabezpečená možnosť, aby dieťa jednak rozvíjalo svoje
schopnosti, vlohy a záľuby a súčasne je potrebné, aby sa otec spolupodieľal aspoň po finančnej stránke
na zvýšených nákladov matky súvisiacich s jej starostlivosťou o mal. dieťa, keďže otec o mal. Miroslava
od jeho narodenia neprejavuje žiadny záujem (nenavštevuje ho, neplatí si riadne výživné, nezaujíma
sa o jeho zdravotný stav, atď.). Skutočnosť, že otec sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody,

neodôvodňuje neurčiť výživné v takej výške, ako to určil súd, a to predovšetkým s prihliadnutím na to, že
takto požadovaná výška výživného je vzhľadom na vek dieťaťa a náklady spojené so starostlivosťou oň
primeraná a odôvodnená. Otec bol vo výkone trestu z dôvodov výlučne na jeho strane a v neposlednom
rade vie o tom, že je otcom dieťaťa, a teda mal by si plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči
dieťaťu, resp. podieľať sa na zvýšených nákladoch na výživu dieťaťa. Jeho pobyt vo výkone trestu

odňatia slobody nezbavuje otca tejto jeho vyživovacej povinnosti a bolo by nespravodlivé, aby matka
len z tohto dôvodu sama znášala náklady (zvýšené náklady) na výživu dieťaťa. Súd poukazuje na to,
že prvoradou povinnosťou otca je plniť si vyživovaciu povinnosť a zabezpečiť si za tým účelom dostatok
finančných prostriedkov a tieto prednostne použiť na úhradu výživného pre maloleté dieťa.Súd po zohľadnení všetkých vyššie uvedených okolností má za to, že výživné na mal. P. je možné zvýšiť
tak ako to uviedol vo výroku tohto rozhodnutia, pretože je potrebné prihliadnuť na zvýšené náklady na
zabezpečenie životných potrieb dieťaťa, najmä v súvislosti s nástupom do školy. Vzhľadom na všetky

uvedené skutočnosti mal súd za to, že je dôvodné zvýšiť výživné a to na sumu 80,- eur mesačne, s
účinnosťou od 05.11.2014, teda s účinnosťou tak, ako žiadala matka. Súd nevyhovel návrhu v plnom
rozsahu a nezvýšil na sumu ktorá bola požadovaná v návrhu, pretože je potrebné prihliadnuť nie len na
zmenu pomerov na strane dieťaťa v súvislosti s prechodom na iný stupeň školského systému a zvýšenie
nákladov na zabezpečenie životných potrieb dieťaťa, ale aj na zmenu pomerov na strane rodičov, keď

príjem matky sa zvýšil a otec je momentálne bez stáleho príjmu. Matka je taktiež povinná sa podieľať
vo zvýšenej miere na potrebách dieťaťa. Súd preto v prevyšujúcej časti požadovaného výživného návrh
zamietol.

Súd záverom dodáva, že podľa konštantnej súdnej judikatúry súd nemusí v odôvodnení svojho
rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia

bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania
ktorú nastolil, je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov
konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).
Preto súd svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na ich náhradu, pretože súd prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len otec, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Bratislave, v troch vyhotoveniach. Matka a kolízny opatrovník
sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho

robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)