Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/515/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513228342
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1513228342.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Svetlovskej a členov

senátu JUDr. Ing. Mária Dubáňa JUDr. Beáty Jurgošovej v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik
Bratislava, a. s., S. 1, L., zast. advokátskou kanceláriou ECKER - KÁN & partners, X.. H. L. X-CX,
L., proti žalovanej: G. H., bytom Furdekova 1, L., zast. opatrovníčkou Danou Patkovou, pracovníčkou
Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie 50,70 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 14. júla 2014, č. k. 41C 256/2014 - 30, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej

zaplatenia istiny 50,70 eur a trov konania a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Súd prvého
stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaná bola dňa 26. 2. 2012 kontrolovaná oprávneným
pracovníkom žalobcu v dopravnom prostriedku žalobcu na linke MHD č. XX, pričom sa nepreukázala
platným cestovným lístkom. Žalovaná cenu lístka a úhradu nezaplatila ani na mieste a ani na základe
upomienky zo dňa 2. 4. 2012, kde jej bola poskytnutá dodatočná lehota na úhradu vzniknutej
pohľadávky žalobcu. Žaloba bola doručená súdu dňa 21. 8. 2013. Z takto zisteného skutkového stavu
súd prvého stupňa vyvodil záver, že žalobca žalobou uplatňoval práva z prepravy, ktoré mohol uplatniť
na súde prvý raz dňa 27. 2. 2012 a tento deň začala plynúť aj jednoročná premlčacia doba podľa § 108

Obč. zák. Plynutie premlčacej doby sa podľa § 122 ods. 2 Obč. zák. skončilo dňa 27. 2. 2013. Žalobca
uplatnil svoje právo na súde dňa 21. 8. 2013. Opatrovníčka žalovanej teda podľa názoru súdu prvého
stupňa vzniesla dôvodnú námietku premlčania a preto súd prvého stupňa žalobu zamietol. O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne právne
posúdenie veci tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový

stav. Uviedol, že povinnosť žalovaného zaplatiť úhradu žalobcovi vznikla v zmysle § 9 písm. b/, § 11
ods. 1 písm. d/ a § 14 ods. 2 zákona 168/1996 Z. z. o cestnej doprave účinného do 1. 3. 2012 a
teda nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Obč. zák. Vzhľadom na skutočnosť, že zákon č.
168/1996 Z. z. o cestnej preprave neustanovuje premlčaciu dobu za nezaplatenie úhrady, mal za to,
že pri cestovaní bez cestovného lístka je namieste použiť § 101 Obč. zák. o všeobecnej premlčacej
dobe. Preto podľa názoru žalobcu jeho pohľadávka voči žalovanému nebola v čase podania návrhu na
vydanie platobného rozkazu dňa 21. 8. 2013 premlčaná. Žalobca v závere svojho odvolania poukázalna rozsudky odvolacieho súdu sp. zn. 15Co/67/2011 a sp. zn. 14Co/216/2011, v ktorých odvolací súd
v skutkovo totožných veciach vyhovel jeho odvolaniu.

Opatrovníčka žalovanej sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

V zmysle § 108 Obč. zák. je na uplatnenie práva z prepravy stanovená jednoročná premlčacia doba.
Toto zákonné ustanovenie platí pre všetky práva vzniknuté z osobnej a nákladnej prepravy (§ 760 až §
773 Obč. zák.) s výnimkou práva na náhradu škody v zmysle § 764 Obč. zák., pre premlčanie ktorého

platí § 106 Obč. zák. V jednoročnej premlčacej dobe podľa § 108 Obč. zák. sa teda premlčuje nielen
nárok dopravcu na cestové vyplývajúci z § 760 Obč. zák., ale aj jeho nárok na prirážku k základnému
cestovnému za nepreukázanie sa platným prepravným dokladom (cestovným lístkom) v zmysle zák. č.
168/1996 Z. z. o cestnej doprave účinného do 1. 3. 2012. Tento nárok totiž taktiež patrí medzi práva z
prepravy v zmysle § 760 Obč. zák., hoci v cit. ust. nie je výslovne uvedený. Zák. č. 168/1996 Z. z. je

verejnoprávnym predpisom, ktorý okrem iného upravuje aj vzťahy medzi cestujúcimi a dopravcom, teda
občianskoprávne vzťahy. Keďže uvedený zákon premlčanie nároku dopravcu na prirážku k základnému
cestovnému pri nepreukázaní sa platným prepravným dokladom (§ 9 písm. b/ v spojení s § 14 ods. 2 zák.
č.zák.č.168/1996Z.z.účinnéhodo 1. 3.2012)neupravuje,jepotrebnéotázkupremlčaniatohtonároku
posúdiť v zmysle § 853 ods. 1 Obč. zák. na základe analógie legis podľa tých ustanovení Občianskeho

zákonníka, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie. Takýmto ustanovením Občianskeho
zákonníka je práve § 108 Obč. zák.. Zák. č. 168/1996 Z. z. neupravuje ani začiatok plynutia premlčacej
doby na uplatnenie práva na cestovné a prirážku k základnému cestovnému za nepreukázanie sa
platným cestovným lístkom. Preto je podľa názoru odvolacieho súdu namieste aplikácia ust. § 563 Obč.
zák. Dlžník - cestujúci je teda povinný splatiť dlh prvého dňa potom, ako ho veriteľ - dopravca o plnenie

požiadal. Týmto dňom teda nastáva splatnosť dlhu a zároveň je v tento deň možné prvýkrát uplatniť
právo podaním žaloby na súd.

V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná cestovala dňa 26. 2. 2012 v Bratislave na
linke MHD č. 93 a na vyzvanie revízora sa nepreukázala platným cestovným lístkom. Vzhľadom na
skutočnosť, že žalobca uplatňuje svoje nároky z titulu, že žalovaná cestovala bez cestovného lístka na

linke MHD č. XX, súd prvého stupňa správne v prejednávanej veci aplikoval zákon č. 168/1996 Z. z. o
cestnej doprave. Z Hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 26. 2. 2012 vyplýva,
že žalovaná odmietla zaplatiť revízorom požadovanú sumu pozostávajúcu z cestovného 0,70 eur a
postihu 50 eur priamo na mieste pri vykonávaní kontroly. Jednoročná premlčacia doba na uplatnenie
nároku žalobcu na súde tak začala plynúť dňa 27. 2. 2012 a v súlade s ust. § 122 ods. 2 prvá veta

Obč. zák. uplynula dňa 27. 2. 2013. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že pri
lehotách určených podľa rokov platí, že začiatok lehoty je určený tak ako pri počítaní podľa dní, tzn. že
začiatok lehoty je určený začiatkom dňa, ktorý nasleduje po dni, v ktorom nastala skutočnosť rozhodná
pre jej počítanie. Deň, v priebehu ktorého nastala rozhodná skutočnosť sa do lehoty nezapočítava, aj
keby k tejto skutočnosti došlo začiatkom tohto dňa. Pre začiatok plynutia tejto lehoty je dôležitý až deň

nasledujúci po rozhodnej skutočnosti a to i vtedy, ak by týmto dňom bola sobota, nedeľa alebo sviatok.
Takto určený začiatok plynutia lehoty vychádza zo starej zásady rímskeho práva, že do začiatky lehoty
sa nezapočítava deň, v ktorom táto udalosť nastala. Žalobca podal žalobu na súd dňa 21. 8. 2013, t.
j. oneskorene, po uplynutí premlčacej doby v zmysle § 108 Obč. zák.. Keďže opatrovníčka žalovanej
vzniesla námietku premlčania, súd prvého stupňa postupoval správne, keď žalobcovi premlčané právo

nepriznal (§ 100 ods. 1 posledná veta Obč. zák.).

Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu, že pri cestovaní bez cestovného
lístka je namieste použiť § 101 Obč. zák. o všeobecnej premlčacej dobe. Nárok na zaplatenie prirážky
k základnému cestovnému pri nepreukázaní sa platným prepravným dokladom totiž nemôže vzniknúť
samostatne a oddelene len na základe zák. č. 168/1996 Z. z., ale len spolu s nárokom na zaplatenie

cestovného. Obidva nároky tak vznikajú súčasne a výlučne zo zmluvy o preprave osôb v MHD resp.z jej porušenia. U obidvoch nárokov sa preto dĺžka premlčacej doby nepochybne riadi ust. § 108 Obč.
zák., a teda je jednoročná. Na základe uvedeného sú mylné domnienky žalobcu vyjadrené v odvolaní,
že jeho pohľadávka voči žalovanej nebola v čase podania žaloby premlčaná.

Pokiaľ žalobca vo svojom odvolaní poukazuje na rozsudky odvolacieho súdu sp. zn. 15Co/67/2011
a sp. zn. 14Co/216/2011, v ktorých odvolací súd v skutkovo totožných veciach odvolaniu žalobcu
vyhovel, odvolací súd uvádza, že tieto rozhodnutia nie sú právne záväzné pre rozhodovanie iných
odvolacích senátov a nestotožňuje sa s právnym názorom v otázke premlčania prezentovaným v týchto
rozhodnutiach.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa §

219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p.. Žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, však náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.