Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. október 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/198/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112208469
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2112208469.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľky: I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. H.
XXXX/XX, N., zastúpená advokátom: JUDr. Peter Harakály, AK so sídlom Kováčska 28, Košice, proti
odporcovi: KOOPERATÍVA poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 41, Štefanovičova 4,
Bratislava, o náhrade škody na zdraví, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Trnava
zo dňa 28. januára 2014, č.k. 10C/47/2012-245, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti ohľadne zvýšenia náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu

5.421,45eur,atodo3dníodprávoplatnostitohtorozhodnutia,keďvozvyšnejzamietajúcejčastiohľadne
tohto nároku rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

O náhrade trov konania na súde prvého stupňa a odvolacieho konania, odvolací súd rozhodne po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zastavil konanie v časti o zaplatenie úroku z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6.006,25 eura od 7.5.2013 do 10.10.2013 a zo sumy 8.097
eur od 11.10.2013 do zaplatenia, o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy
12.198,75 eura od 7.5.2013 do 10.10.2013, o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo
sumy 1.037,54 eura od 12.10.2013 do 20.11.2013 a zo sumy 2.133,59 eura od 21.11.2013 do zaplatenia,

zaviazalodporcuzaplatiťnavrhovateľkesumu265,88eurasúrokomzomeškaniavovýške9,00%ročne
zo sumy 8.362,88 eura od 2.1.2012 do 6.5.2013, zo sumy 2.356,63 eura od 7.5.2013 do 10.10.2013,
zo sumy 265,88 eura od 11.10.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo
sumy 16.264,35 eura od 2.1.2012 do 6.5.2013, zo sumy 4.065,60 eura od 7.5.2013 do 10.10.2013,
sumu 271,20 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 2.292,79 eura od 14.7.2012 do
11.10.2013, zo sumy 1.367,25 eura od 12.10.2013 do 20.11.2013, zo sumy 271,20 eura od 21.11.2013
do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku, keď vo zvyšku sa návrh zamietol. O náhrade trov

konania rozhodol tak, že odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia v
sume 3.094,17 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám jej právneho zástupcu.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 427 ods. 1,2, § 428, § 441, § 444, § 449 ods.
1, § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 11 ods. 5,6, § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom do 31.05.2010, § 2 ods. 1,2, § 3 ods. 1,2,
§ 4 ods. 1,2, § 5 ods. 1,2,5, § 7 ods. 1,2,3,4, § 8 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesťa o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady SR
č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej
zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných odvetvových podnikových a občianskych zdravotných

poisťovní v znení neskorších predpisov, § 559 ods. 1, § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods.
1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka
si v konaní čiastočne dôvodne uplatnila nárok na náhradu škody na zdraví od odporcu ako poisťovateľa
vychádzajúc z ustanovenia § 15 zákona číslo 381/2001 Z. z.. Vzhľadom na späťvzatie návrhu zo strany
navrhovateľky v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 6.006,25 eura

od 7.5.2013 do 10.10.2013 a zo sumy 8.097 eur od 11.10.2013 do zaplatenia, o zaplatenie úroku z
omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 12.198,75 eura od 7.5.2013 do 10.10.2013, o zaplatenie
úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.037,54 eura od 12.10.2013 do 20.11.2013 a zo
sumy 2.133,59 eura od 21.11.2013 do zaplatenia, súd konanie v predmetnej časti zastavil. Predmetom
konania po čiastočných zastaveniach tak bol nárok navrhovateľky na zaplatenie sumy 265,88 eura z
titulu bolestného spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne od 2.1.2012 do 6.5.2013, zo

sumy 2.356,63 eura od 7.5.2013 do 10.10.2013, zo sumy 265,88 eura od 11.10.2013 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 16.264,35 eura od 2.1.2012 do 6.5.2013, zo
sumy 4.065,60 od 7.5.2013 do 10.10.2013, zaplatenie sumy 8.132,18 eura titulom zvýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia, nárok na zaplatenie sumy 439,20 eura titulom liečebných nákladov spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 2.572,79 eura od 14.7.2012 do 11.10.2013, zo sumy

1.535,25 eura od 12.10.2013 do 20.11.2013, zo sumy 439,20 eura od 21.11.2013 do zaplatenia. Za
škodu na zdraví navrhovateľky je zodpovedný prevádzkovateľ motorového vozidla v zmysle § 427
ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorým je Martin Kostínek - poistník odporcu. Základ uplatneného
nároku nebol medzi účastníkmi konania sporný, a keďže bola osvedčená pasívna legitimácia odporcu
v konaní, má navrhovateľka ako poškodená priamy nárok na plnenie proti odporcovi ako poistiteľovi

podľa osobitného predpisu. Pre nepreukázanie účasti navrhovateľky na vzniku škody na jej zdraví
považoval súd zodpovedného za vznik škody na zdraví navrhovateľky v plnom rozsahu prevádzkovateľa
motorového vozidla. V prejednávanej veci bolo zistené, že navrhovateľka utrpela úraz dňa 4.4.2010,
liečila sa v období od 4.4.2010 do 13.4.2011. Po dni 13.4.2011 neprebiehala u navrhovateľky už žiadna
ďalšia poúrazová liečba, navrhovateľka navštevuje neurológa za účelom kontrol jej zdravotného stavu,

berie pravidelne lieky na utlmenie bolesti a podrobuje sa každé dva mesiace rehabilitácii za účelom
zachovania jej zdravotného stavu. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľky
sa ustálil dňa 13.4.2011, ktorý deň ustálenia zdravotného stavu je zhodný s dňom ukončenia liečby
navrhovateľky rehabilitáciou. Zo samotného posudku o bolestnom zo dňa 21.11.2011 vyhotovenom
MUDr. Z. E., primárom P. J. rehabilitačného centra H., vyplýva, že bolestné bolo určené na 543,75

bodov po zvýšení bodového ohodnotenia vzhľadom na dlhodobý a bolestivý spôsob liečby o 50 %.
Celková výška náhrady za bolesť pre navrhovateľku predstavovala sumu 8.362,88 eura, t. j. 543,75
bodov x 15,38 eura, vychádzajúc z výšky priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve
Slovenskej republiky 769 eur v roku 2010 (2% zo sumy 769 eur je suma 15,38 eura). Z uvedenej sumy
8.362,88 eura zaplatil odporca navrhovateľke dňa 6.5.2013 sumu 6.006,25 eura a dňa 10.10.2013 sumu

2.090,75 eura, teda spolu sumu 8.097 eur, a nárok navrhovateľky na zaplatenie zvyšku odškodnenia
za bolesť v sume 256,88 eura doposiaľ neuspokojil. Zo samotného posudku o sťažení spoločenského
uplatnenia zo dňa 21.11.2011 vyhotovenom MUDr. Z. E., primárom P. J. rehabilitačného centra H.,
vyplýva, že sťaženie spoločenského uplatnenia bolo určené na 1.075,50 bodov po zvýšení bodového
ohodnoteniavzhľadomnaobmedzenieastratumožnostipoškodenéhouplatniťsavživoteaspoločnosti,

ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenia na zdraví, o 50 %. Celková výška náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia pre navrhovateľku predstavovala sumu 16.264,35 eura, t. j. 1.075,50 bodov
x 15,38 eura. Z uvedenej sumy 16.264,35 eura zaplatil odporca navrhovateľke dňa 6.5.2013 sumu
12.198,75 eura a dňa 10.10.2013 sumu 4.065,60 eura, teda spolu sumu 16.246,35 eura a uspokojil
tak uplatnený nárok navrhovateľky z náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v celom rozsahu.

Vzhľadom k uvedenému je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke ešte sumu 256,88 eura titulom
bolestného. Sporným nárokom bol v prejednávanej veci nárok navrhovateľky na zvýšenie náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 %, teda suma 8.132,18 eura. V konaní bolo zistené, že
navrhovateľka pred úrazom študovala na Súkromnej jazykovej škole U. v J., rekreačne lyžovala, hrávala
tenis, tancovala, žila v spoločnej domácnosti s rodičmi, šoférovala motorové vozidlo. V čase uplatnenej

požiadavky na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľka
študuje na P. P. W. H. v G., naďalej žije s rodičmi a v priebehu pracovného týždňa sa zdržuje na
priváte v blízkosti školy. Navrhovateľka trpí reziduálnymi bolesťami, slabosťou svalového korzetu chrbta
s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu, prejavmi nervového a svalového dráždenia,prichodenípoužívabarlu.Navrhovateľkaniejepodľajejvyjadreniaschopnášoférovaťmotorovévozidlo,
nakoľko pri stláčaní spojky trpí bolesťami nohy. Navrhovateľke bol priznaný invalidný dôchodok z dôvodu
miery poklesu zárobkovej činnosti o 45 %. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že v konaní

nebolo preukázané, že u navrhovateľky ide o celkom výnimočný prípad hodný osobitného zreteľa, kedy
možnosti zaradenia do spoločenského života boli pred úrazom nadpriemerné a v dôsledku úrazu sú
obmedzené, či úplne stratené, nakoľko nejde o vrcholového športovca, ani o kultúrne, profesionálne a
politicky, či inak vysoko exponovanú osobu, ktorej aktivity by boli zmarené v nízkom veku. Aj po úraze má
navrhovateľka zachovanú aktívnu a pasívnu hybnosť vo všetkých kĺboch a rovinách bez obmedzenia,

chôdzu zvláda pomalším tempom, je čiastočne sebestačná, je riadne zapojená do procesu vzdelávania
a prípravy na budúce povolanie, aj keď s obmedzeným výberom pracovného zaradenia, dokáže sa
postarať o seba i domácnosť, zvláda všetky samoobslužné činnosti a v prípade záujmu jej fyzický stav
nebráni, aby sa primerane venovala kľudovým kultúrnym a spoločenským aktivitám. Výrazné zvýšenie
sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré žiadala navrhovateľka, je vyhradené výlučne prípadom,
kedy je poškodený vplyvom následkov úrazu takmer vyradený zo života, kedy jeho predpoklady pre

uplatnenie v spoločnosti sú úplné stratené. O takýto prípad v prejednávanej veci nešlo. Vzhľadom k
uvedenému sa súd domnieva, že mimoriadne zvýšenie výšenie spoločenského uplatnenia tak, ako
sa ho domáha navrhovateľka, nie je vzhľadom na okolnosti prípadu dôvodné, nakoľko poškodenie
zdravia navrhovateľky nepredstavuje tak zásadný zásah do životne dôležitých funkcií. Navrhovateľka
v súdenom spore podľa názoru súdu nepreukázala žiaden dôvod, pre ktorý by bolo možné uvažovať

o zvýšení spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 vyhlášky č. 437/2004 Z. z., keď zvýšenie
bodového ohodnotenia v Lekárskom posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 21.11.2011
o 50 % považuje súd za dostatočné. Ďalej si navrhovateľka uplatnila nárok na zaplatenie liečebných
nákladov v sume 2.572,79 eur. Z uplatneného nároku na náhradu liečebných nákladov zaplatil odporca
navrhovateľkedňa11.10.2013sumu1.037,54euradňa20.11.2013sumu1.096,05eur,tedaspolusumu

2.133,59 eur. Sporným zostal nárok navrhovateľky na zaplatenie nákladov za pobyt v hyperbarickej
komore v dňoch od 7.12.2010 do 21.12.2010 v sume 452 eur (zaplatená navrhovateľkou dňa 21.12.2010
AMV Medical s.r.o.) a za pobyt v hyperbarickej komore v dňoch od 10.2.2011 do 19.2.2011 v sume
280 eur (zaplatená navrhovateľkou dňa 18.2.2011 AMV Medical s.r.o.). Náklady na prvý pobyt v
hyberbarickej komore považoval súd za odôvodnené v celom rozsahu, nakoľko po prvom pobyte nastalo

u navrhovateľky zlepšenie zdravotného stavu. Inak však tomu bolo pri druhom pobyte v hyperbarickej
komore, ktorý pobyt nepriniesol žiadne objektívne zlepšenie zdravotného stavu navrhovateľky tak, ako
to vyplynulo zo správy MUDr. D. X. zo dňa 19.2.2011. S poukazom na uvedené považoval súd za
opodstatnený len nárok navrhovateľky na zaplatenie nákladov v sume 271,12 eura (452 eur - 180,80
eura) za pobyt v hyperbarickej komore v dňoch 7.12.2010 do 21.12.2010.Zo všetkých vyššie uvedených

dôvodov rozhodol súd tak, že návrhu v časti o zaplatenie sumy 265,88 eura z titulu bolestného a o
zaplatenie sumy 271,20 eura z titulu liečebných nákladov vyhovel považujúc ho za opodstatnený a vo
zvyšnej časti o zaplatenie sumy 8.132,18 eura z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia a o
zaplatenie sumy 168 eur z titulu liečebných nákladov návrh zamietol. V časti príslušenstva súd priznal
navrhovateľke nárok na zaplatenie úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení jej výziev na

plnenie odporcovi t.j. od 13.12.2011 zo sumy 8.362,88 eura a zo sumy 16.264,35 eura, a od 18.4.2012
zo sumy 2.292,79 eura, keďže dňom nasledujúcim po doručení oboch výziev dňa 13.12.2011 a dňa
18.4.2012 sa odporca dostal do omeškania so splnením peňažného dlhu, keď výška úroku z omeškania
je o 8,00 % viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného záväzku. Navrhovateľka žiadala z časti o priznanie úroku z omeškania v nižšej

výške a od neskoršieho dátumu, ako má nárok, a keďže súd je viazaný návrhom a nemôže účastníkom
prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú (§ 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku), vychádzal pri
rozhodovaní z uplatneného nároku navrhovateľky. Vo zvyšnej časti súd návrh v časti príslušenstva
zamietol ako nedôvodný. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 2 v spojení
s ustanovením § 146 ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľka bola neúspešná

v časti konania o zaplatenie sumy 8.132,18 eura a o 168 eur s príslušenstvom a vo zvyšnej časti konania
bola úspešná. Potom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech odporcu v rozsahu 23 %
(8.300,18 eura : 35.332,20 eura x 100) a hrubý úspech navrhovateľky v rozsahu 77 % (100 % - 23
%) a tým daný prevažný čistý úspech navrhovateľky v rozsahu 54 % (87 % - 13 %), čo v konečnom
dôsledku znamená právo navrhovateľky na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve

takýmtopercentom.Zaodôvodnenépovažovalsúdnavrhovateľkouvyčíslenétrovyprávnehozastúpenia
za 5 úkonov právnej služby á 484,10 eura (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 5.4.2011, písomné
podanie na súd - návrh zo dňa 20.4.2012, zmena návrhu zo dňa 21.8.2012, vyjadrenie zo dňa 23.8.2012,
účasť na pojednávaní dňa 20.11.2012) podľa § 10 ods. 1 v spojení s 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., za 2 úkony právnej služby á 517,85 eura (účasť na pojednávaní dňa 14.3.2013, dňa 14.5.2013)
podľa § 10 ods. 1 v spojení s 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z., za 2 úkony právnej služby á 355,19
eura (účasť na pojednávaní dňa 10.10.2013, písomné podanie na súd - čiastočné späťvzatie zo dňa

24.10.2013) podľa § 10 ods. 1 v spojení s 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z., za 1 úkon právnej služby
á 268,32 eura (písomné podanie na súd - čiastočné späťvzatie zo dňa 28.11.2013) podľa § 10 ods.
1 v spojení s 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z., za 1 úkon právnej služby á 255,03 eura (účasť na
pojednávaní dňa 7.1.2014) podľa § 10 ods. 1 v spojení s 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z., 1-krát režijný
paušál á 7,41 eura, 4-krát režijný paušál á 7,63 eura, 5-krát režijný paušál á 7,81 eura, 1-krát režijný

paušál á 8,04 eura podľa §16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. a 20 % DPH z uvedených odmien a
náhrad v sume 954,99 eura (20 % z odmeny a náhrad v sume 4.774,95 eura, t. j. 4.774,95 eura x 0,20)
podľa § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z., teda celkom v sume 5.729,94 eura. Súd vo veci čiastočne
úspešnej navrhovateľke priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 3.094,17 eura, čo
predstavuje 54 % zo sumy 5.729,94 eura, ktorú prisúdenú náhradu trov právneho zastúpenia je odporca
povinný podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zaplatiť jej právnemu zástupcovi. Súd

nepriznal navrhovateľke požadovanú náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby - porada
s klientom dňa 14.3.2013 v sume 345,23 eura, nakoľko navrhovateľka nepreukázala, že tento úkon
právnej služby bol uskutočnený, resp. nepredložila súdu žiaden dôkaz o vykonaní tohto úkonu právnej
služby, za úkon právnej služby - čiastočné späťvzatie zo dňa 10.5.2013, nakoľko uvedené podanie bolo
urobené faxom dňa 14.5.2013, avšak do troch dní nebolo doplnené predložením jeho originálu, preto

súd na čiastočné späťvzatie zo dňa 10.5.2013 nemohol v zmysle § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku prihliadnuť. Ďalej súd nepriznal navrhovateľke požadovanú náhradu cestovných výdavkov v
sume 1.102,21 eura (5-krát cesta na pojednávanie, 5-krát 730km) a náhradu za stratu času v sume
1.302,80 eura (5-krát cesta na pojednávanie, vždy 20 začatých polhodín), nakoľko tieto trovy právneho
zastúpenia nepovažoval súd za účelne v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Výška

náhrad spojených s cestami advokáta na súdne konanie bola spôsobená predovšetkým vzdialenosťou
sídla advokáta v Košiciach do sídla okresného súdu v Trnave (730 km), keď navrhovateľka má bydlisko
v Y., odporca má sídlo v G. a škoda vznikla na komunikácii smer Nitra. Voľba advokáta z druhého konca
republiky je podľa názoru súdu neprimeraná, nakoľko sa nejedná o spor mimoriadne komplikovaný,
či ojedinelý, a v Y. a blízkom okolí pôsobia desiatky advokátov, ktorých mohla navrhovateľa osloviť

a požiadať o právnu pomoc. Súd týmto nepopiera právo navrhovateľky na slobodnú voľbu advokáta
vyplývajúceho zo základného práva na právnu pomoc (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR), ale zároveň usiluje o
dôslednú aplikáciu pravidla vyjadreného v § 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti, ktorou súd zamietol zvýšenie sťaženia spoločenského
uplatnenia vo výške 8.132,18 eur a v časti náhrady trov právneho zastúpenia podala navrhovateľka

prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie a žiadala, aby odvolací súd návrhu navrhovateľky
na zaplatenie žalovanej istiny vo výške 8.132.,18 eur vyhovel a taktiež priznal právnemu zástupcovi
náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej vyčíslenej sume 9.660,74 eur. Vo svojom odvolaní uviedla,
že prvostupňový súd mal za preukázané, že navrhovateľka pred úrazom mala dobrý zdravotný stav,
dobrú fyzickú kondíciu. Študovala na N. jazykovej škole U. v J., aktívne športovala, bicyklovala,

korčuľovala,rekreačnelyžovala,snowbordovala,hrávalatenisatancovala.Častochodilanaprechádzky
a stanovačky, žila v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, šoférovala motorové vozidlo a bežne
navštevovala kiná, divadlá a tanečné zábavy. Pred úrazom mala priateľa, s ktorým sa po úraze rozišla
v dôsledku jej zdravotného stavu. Taktiež bolo preukázané, že navrhovateľke bol v dôsledku dopravnej
nehody priznaný invalidný dôchodok z dôvodu poklesu miery zárobkovej činnosti na 45 %. V čase

dopravnej nehody mala len 21 rokov a následky poškodenia zdravia sú trvalého charakteru, keď má
neustále bolesti celého tela. Je obmedzená v mobilite, pričom pri chôdzi musí používať ortopedickú
palicu. Podľa lekárov navrhovateľka bude mať problémy s donosením dieťaťa. Má obmedzenú
výkonnosť organizmu, má psychické ťažkosti a je odkázaná na iné osoby v denných i bežných
činnostiach napr. nákupy, upratovanie a pod. Nemôže vykonávať práce s dlhým sedavým zamestnaním

príp. státím, nakoľko by pociťovala pernamentnú bolesť. V súčasnosti ako mladý človek nevie tancovať,
navštevovať kultúrne podujatia sú u nej vylúčené. Navrhovateľka je zjazvená po tele z čoho jej vznikajú
komplexy, mala a má obavy v sexuálnom živote. Pred nehodou bola ambiciózny človek dnes je jej
sebavedomie roztrieštené. V konaní tiež bolo preukázané, že nie je schopná šoférovať motorové
vozidlo, nakoľko pri stláčaní spojky trpí bolesťami nohy. Súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil prípad

navrhovateľky za bežný a náhradu škody na zdraví za primeranú len v základnom hodnotení a to
aj napriek preukázaným okolnostiam, že následkom úrazu došlo k značným obmedzeniam v živote
navrhovateľky vo všetkých jej sférach. V prípade navrhovateľky, ktorá je invalidnou vo veľmi mladomveku je vylúčená resp. obmedzená zo športového, kultúrneho, pracovného či rodinného života. Bolo tak
preukázané,žeideoprípadehodnýosobitnéhozreteľa.Užsamotnýfaktpriznaniainvalidnéhodôchodku
je toho dôkazom vzhľadom na znenie § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z.. O výnimočný prípad nejde

len vtedy, ak bol poškodený vrcholovým športovcom alebo inak pre spoločnosť významnou a známou
osobnosťou, ale aj vtedy, ak sa život poškodeného od základov zmenil nič z toho, čo v minulosti pred
poškodením zdravia robil, čo robiť nedokáže, je nesebestačný, odkázaný na pomoc iných hoci pred
úrazom bol aktívnym členom rodiny a tej spoločnosti, v ktorej sa pohyboval, ak prišiel o prácu a možnosť
uživiť seba a rodinu a prežívať radosti zo záľub a rodinného života (pozri rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR 1Cdo/215/2006). Ďalej navrhovateľka poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Cdo/212/2010, kde dovolací súd pre otázku tvoriacu obsah pripusteného dovolania odvolacím súdom
dospel k záveru, že uznanie invalidity v zmysle § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. je jedným nie však
jediným prípadom osobitného zreteľa pri splnení, ktorého môže súd náhradu za sťaženia spoločenského
uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %. Taktiež súd vôbec nevyhodnotil v dôsledku zdravotného postihnutia
zmarenie partnerského vzťahu navrhovateľky a prvoradého poslanie ženy stať sa matkou. Nezobral

do úvahy ani ním konštatovanú skutočnosť týkajúcu sa fyzického a duševného utrpenia, ktorému tak
ako v minulosti, ale najmä v budúcnosti bude navrhovateľka vzhľadom na svoj zdravotný stav a trvalé
následky vystavená. Už iba vek žalobkyne a to 21 rokov a to, že bola na prahu produktívneho života
bol sám o sebe závažnou skutočnosťou osobitného zreteľa a súd prvého stupňa si zrejme neuvedomil
dostatočne, že navrhovateľka bude postihnutou až do konca svojho zničeného života s tým, že je

odkázaná na pomoc iných osôb a stratila dôstojnosť nezávislého človeka. Pri rozhodovaní o náhrade
škody z ublíženia na zdraví je potrebné vychádzať z celého nášho právneho poriadku, aby táto ujma bola
aspoň porovnateľná s inými náhradami nemajetkovej ujmy, ktoré sú v súčasnosti podľa nášho právneho
poriadku dosiahnuteľné napr. pri niektorých zásahov do cti podľa § 11 a násl. Občianskeho zákonníka.
Pritom v prvom rade treba brať do úvahy, že život a zdravie sú najvyššími hodnotami (pozri rozsudok

Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.06.2005 č. k. 11Co/311/2004). V časti náhrady trov právneho
zastúpenia navrhovateľka vo svojom odvolaní uviedla, že prvostupňový súd nesprávne právne posúdil
vznik práve navrhovateľky na trovy konania, v ktorom sa rozhodovala o náhrade škody z poškodenia
na zdraví. Je toho názoru, že v prejednávanej veci mal súd aplikovať pri rozhodovaní o náhrade trov
právnehozastúpeniaust.§142ods.3O.s.p.,nakoľkorozhodnutiesúduzáviseloodznaleckéhoposudku

alebo od úvahy súdu. Keďže navrhovateľka sa domáhala odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia v základnej výške ako aj mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia z
hmotného práva jej nevyplývalo právo na konkrétne plnenie. Konkrétny nárok na plnenie jej vznikol
až rozhodnutím súdu, ktorým sa zakladá nový právny nárok v určitom rozsahu. Či ide o prípad hodný
osobitného zreteľa a určenie, aký rozsah zvýšenia odškodnenia je primeraný záviselo plne na zvážení a

úvahe súdu a preto malo byť aplikované ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a nie ako to uviedol súd prvého stupňa §
142 ods. 2 v spojení s ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. Ďalej navrhovateľka v odvolaní poukázala, že
súd prvého stupňa nesprávne právne rozhodol ak nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za tieto
úkony právnej služby a to: porada s klientom dňa 14.03.2013 v sume 345,23 eur, náhrada cestovných
výdavkov v sume 1.102,21 eur (5 x cesta na pojednávanie, 5 x 730km) a náhrada za stratu času v sume

1.302,80 eur (5 x cesta na pojednávanie vždy 20 začatých hodín), písomné podanie na súd (čiastočné
späťvzatienávrhuzodňa10.05.2013),keďsúdprvéhostupňajejichnepriznalzdôvodu,ženiesúúčelné
v zmysel ust. § 142 ods. 1 O.s.p. V tejto súvislosti navrhovateľka poukázala na uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 09.11.2010 sp. zn. 5Cdo/21/2009, v ktorom sa okrem iného uvádza, že bolo povinnosťou
súdu skúmať účelnosť trov právneho zastúpenia nie s prihliadnutím na blízkosť sídla splnomocneného

advokáta k sídlu vo veci konajúceho súdu, ale s prihliadnutím na vhodne zvolený, primeraný a účelne
odôvodnený spôsob dopravy, ktorá bola nevyhnutná. Porada s klientom dňa 14.03.2013 bola vykonaná
z dôvodov vyplývajúcich zo zápisnice, pričom v záujme hospodárnosti konania bola vykonaná v Y. v
rovnaký deň ako bolo vytýčené pojednávanie a čiastočné späťvzatie návrhu zo dňa 10.05.2013 bolo
vykonané vzhľadom na stanovisko odporcu, ktorý v priebehu konania postupne nároky navrhovateľky

uspokojoval.

K odvolaniu navrhovateľky zaslal písomné vyjadrenie odporca, v ktorom uviedol, že sa v celom rozsahu
stotožňuje s rozhodnutím prvostupňového súdu v napadnutej časti. Poukázal na lekársky posudok
MUDr. Z. E. o sťažení spoločenského uplatnenia, kde lekár zvýšil bodové ohodnotenie v zmysle § 10
ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. o 50 % a to vzhľadom na obmedzenia stratu možnosti poškodeného uplatniť

sa v živote a v spoločnosti, ktorú má vo veku, v ktorom utrpel poškodenie zdravia. Už samotný lekár
zvýšil bodové ohodnotenie navrhovateľky z dôvodu obmedzenia možnosti navrhovateľky uplatniť sa takv živote a spoločnosti a odporca má za to, že navrhovateľke bolo odškodnením sťaženia spoločenského
uplatnenia zaplatená suma 16.265, - eur, ktorá dostatočne jej obmedzenie v živote a spoločnosti
odškodňuje. Ďalej poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka v súčasnosti študuje na P. P. W. v G., býva

u rodičov, zdržiava sa na priváte v blízkosti školy, je sebestačná, obriadi sa, poupratuje a mala aj po
nehode priateľa. I keď jej spoločenský, športový život nie je na takej vysokej úrovni ako pred nehodou
nie jej uplatnenie v tejto oblasti úplne stratené, ale len čiastočne obmedzené a má za to, že jej už
bolo dostatočným spôsobom odškodnené sťaženie spoločenského uplatnenia a nie je u navrhovateľky
dôvod na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 50 %. Ďalej uviedol, že navrhovateľka je

zapojená do vzdelávacieho procesu, čím si zvyšuje i svoju pracovnú uplatniteľnosť v budúcnosti. Čo
sa týka odvolania v časti náhrady trov konania odporca je toho názoru, že v danom prípade nešlo
o prípade, ktorý by závisel od znaleckého posudku, keď výška nároku navrhovateľky sa odvíjala od
lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, ktorý bol na základe vykonaného
dokazovania odporcom akceptovaný. Len zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia záviselo od
úvahy súdu. V tejto časti však navrhovateľka nebola úspešná a preto neprichádza do úvahy aplikácia

ust. § 142 ods. 3 O.s.p. Vzhľadom na uvedené sa v celom rozsahu odporca stotožňuje s priznaním
trovu právneho zastúpenia tak ako to stanovil súd prvého stupňa.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnenáosoba-účastníkkonania(§201a§204ods.1O.s.p.)protirozhodnutiu,protiktorémujetento
opravnýprostriedokprípustný(§201a§202O.s.p.),postupompodľa§214ods.1O.s.p.napojednávaní

v prítomnosti riadne predvolaných účastníkov doplnil dokazovanie ich výsluchom a predovšetkým s
prihliadnutímkvýsledkomtaktodoplnenéhodokazovaniadospelkzáveru,žeodvolanienavrhovateľkyje
dôvodné, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je v napadnutej časti vecne správne a je potrebné
ho zmeniť.

V konaní vedenom na súde prvého stupňa pod sp. zn. 10C/47/2012 sa navrhovateľka návrhom

doručeným súdu dňa 24.04.2012 a po pripustení jeho zmeny uznesením zo dňa 20.11.2012 domáhala
vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu zaplatiť jej titulom bolestného 8.362,88 eura spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne od 2.1.2012 do zaplatenia, sumu 16.264,35 eura titulom
sťaženia spoločenského uplatnenia spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne od 2.1.2012 do
zaplatenia, sumu 8.132,18 eura titulom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia a sumu 2.572,79

eura titulom liečebných nákladov spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 14.7.2012 do
zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

Po čiastočnom späťvzatí návrhu (urobenom ústne do zápisnice o pojednávaní dňa 14.5.2013 v spojení
s podaním zo dňa 10.5.2013 doručeným súdu dňa 22.5.2013) v časti o zaplatenie sumy 6.006,25
eura titulom bolestného a v časti o zaplatenie sumy 12.198,75 eura z titulu sťaženia spoločenského

uplatnenia, uznesením č.k. 10C/47/2012-164 zo dňa 31.5.2013 súd konanie v tejto časti zastavil.
Podaním zo dňa 24.10.2013 doručeným súdu dňa 30.10.2013 vzala navrhovateľka návrh späť v
časti o zaplatenie sumy 2.090,75 eura z titulu bolestného, v časti o zaplatenie sumy 4.065,60
eura z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia a v časti o zaplatenie sumy 1.037,54 eura z titulu
liečebných nákladov o ktorom súd rozhodol uznesením č.k. 10C/47/2012-216 zo dňa 5.11.2013 a

konanie v uvedenej časti zastavil. Podaním zo dňa 29.11.2013 doručeným súdu dňa 4.12.2013 vzala
navrhovateľka návrh späť v časti o zaplatenie sumy 1.096,05 eura z titulu liečebných nákladov.
Uznesením č.k. 10C/47/2012-221 zo dňa 10.12.2013 súd konanie v uvedenej časti zastavil. Podaním
zo dňa 24.10.2013 doručeným súdu dňa 30.10.2013 v spojení s podaním urobeným ústne do zápisnice
o pojednávaní dňa 7.1.2014 vzala navrhovateľka návrh späť v časti o zaplatenie úroku z omeškania

vo výške 9,00 % ročne zo sumy 6.006,25 eura od 7.5.2013 do 10.10.2013 a zo sumy 8.097 eur od
11.10.2013 do zaplatenia, o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 12.198,75
eura od 7.5.2013 do 10.10.2013, o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy
1.037,54 eura od 12.10.2013 do 20.11.2013 a zo sumy 2.133,59 eura od 21.11.2013 do zaplatenia.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého

stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľky o zaplatenie sumy 8.132,18 eur titulom zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia zamietnutý a v časti náhrady trov konania.Pokiaľ ide o priznanie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia toto musí byť primerané
k povahe následkov a ich predpokladanému vývoju a rozsahu v akom sú obmedzené možnosti
poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Navrhovateľka sa domáhala 50-násobného zvýšenia

odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, avšak súd prvého stupňa považoval tento jej nárok
za nedôvodný a zamietol ho v celom rozsahu t.j. v časti istiny 8.132,18 eur.

Podľa ust. § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. v prípadoch hodných osobitného zreteľa akým je uznanie
invalidity môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.

Správna interpretácia ust. § 5 ods. 5 cit. vyhl. z hľadiska vymedzenia prípadov hodných osobitného
zreteľa závisí od okolnosti konkrétneho prípadu, pričom významným kritériom je závažnosť spôsobenej

škody a možnosti jej eliminácie. Pri určovaní rozsahu odškodnenia má súd možnosť podľa svojej
úvahy posúdiť aké zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je v posudzovanej veci
primerané. S prihliadnutím na konkrétne okolnosti môžu byť primerané aj niekoľkonásobné zvýšenie
tohtoodškodnenia.Priposudzovaníotázky,čiideoprípadhodnýosobitnéhozreteľaaurčovanierozsahu
odškodnenia súd musí dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo ako celok spravodlivé. Za spravodlivé

rozhodnutia o nároku na náhradu za sťaženia spoločenského uplatnenia treba považovať také, ktoré
rešpektuje jeden zo základných princípov právneho štátu a to princíp proporcionality. Tento princíp
vyžaduje, aby medzi primeranou výškou náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia založenom na
objektívnych a rozumných dôvodoch a spôsobenou škodou existoval vzťah primeranosti.

V prejednávanej veci bolo riešenie otázky existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa a určenia

rozsahu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľky riešené zo strany súdu prvého
stupňa nesprávne. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že v danej veci ide o prípad
hodný osobitného zreteľa, keďže navrhovateľka utrpela úraz vo veku 21 rokov, pričom bola podstatne
obmedzená možnosť jej uplatnenia sa v rodinnom, spoločenskom, kultúrnom a športovom živote. Na
základe uvedeného je preto zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia a to o 50 % v

súlade s princípom proporcionality, pretože je toto odškodnenie primerané utrpením, trvalým následkom
poškodenia zdravia.

Obe zložky odškodnenia a to náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia majú
slúžiť na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných
utrpení, strasti a kompenzovanie životných obmedzení vyvolaných úrazom. Zvýšenie náhrady za

sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. dopadá na prípady, v ktorých
dôsledku úrazu je poškodený intenzívnejšie vyradený zo života a kedy jeho predpoklady k uplatneniu
v spoločnosti sú obmedzené. Táto náhrada vlastne obsahuje v sebe náhradu za preukázateľne
nepriaznivé dôsledky, pre životné úkony navrhovateľky, pre uspokojovanie jej životných a spoločenských
potrieb.

V danom prípade bol odporca toho názoru, že zranenia navrhovateľky, ktoré mali trvalé následky boli
zohľadnené už v základnom bodovom ohodnotení, resp. vo zvýšenom v zmysle ust. § 10 ods. 4 zák.č.
437/2004 Z.z., ktoré už samo predstavovalo odškodnenie nepriaznivých dôsledkov pre životné úkony
poškodenej, uspokojovanie jej životných a spoločenských potrieb alebo plnenie spoločenských úloh s
konštatovaním, že navrhovateľka pred dopravnou nehodou nevykonávala žiadne mimoriadne športové

alebo iné aktivity, pre ktoré by bolo dôvodné zvýšenie tohto sťaženia spoločenského uplatnenia. Naopak
navrhovateľka vo svojom odvolaní poukázala na skutočnosť, že v dôsledku tejto dopravnej nehody bola
uznaná čiastočne invalidnou dôchodkyňou v 45 % a taktiež k tejto dopravnej nehode ak k trvalému
poškodeniu jej zdravia došlo v jej produktívnom veku 21 rokov.

Odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia má vo svojej podstate predstavovať náhradu za

preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho
životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Sťažením spoločenského
uplatnenia je preto potrebné rozumieť jednak vylúčenie či obmedzenie účasti poškodeného na plnom
osobnom, rodinnom, spoločenskom, kultúrnom a športovom živote a jednak sťaženie, či dokoncapriame znemožnenie výkonu, či voľbu povolania, voľbu životného partnera príp. možnosti ďalšieho
sebavzdelávania. Pre správne určenie výšky tohto odškodnenia je nevyhnutné najskôr zistiť aké mal
poškodený predpoklady pre svoje uplatnenie v živote a v spoločnosti pred vznikom škody a aké

predpoklady má po vzniku škodovej udalosti. Porovnaním týchto predpokladov možno urobiť záver do
akejmierybolitoutoudalosťouzúženémožnostiuplatneniasapoškodenéhovživotealebovspoločnosti.

Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že dňa 4.4.2010 o 00.09 hod. došlo k dopravnej nehode v katastri obce
I., pričom vodič motorového vozidla Škoda Octavia, ev. č. A. XXX CA, S. H., jazdiaci po rýchlostnej
komunikácii R1 smer Nitra v km 4,037 v ľavom jazdnom pruhu sa chcel zaradiť do pravého jazdného

pruhu po predchádzajúcom predídení osobného motorového vozidla, pričom z ľavej strany mu náhle
vbehol do jazdnej dráhy zajac, keď vodič pre krátku vzdialenosť nedokázal zrážke zabrániť prešiel ho,
čo viedlo k strate trakcie a vozidlo sa stalo neovládateľným, zišlo do priekopy vpravo, kde pravým
predným kolesom sa zaborilo do zeme a prevrátilo na strechu, kde došlo k zraneniu spolujazdkyne
- navrhovateľky. Majiteľom vozidla bol v čase dopravnej nehody S. H., ktorý mal uzatvorené povinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu u odporcu. V dôsledku úrazu pri dopravnej nehode

navrhovateľka utrpela tržnú ranu hlavy, pomliaždenie ľavej obličky s krvácaním do moču, zlomeniu
oblúka C1, zlomeniu krížovej kosti, obojstrannú zlomeniu lonových kostí, pohmoždenie ramena
vľavo, pohmoždenie bedrového kĺbu vpravo, otras mozgu ľahkého stupňa s následkom poúrazového
obmedzenia pohyblivosti driekovej chrbtice, vertikálneho posunu panvy, skrátenia ľavej dolnej končatiny
o 2 cm, poúrazovej hypotrofie svalstva ľavého stehna a ľavého predkolenia. Navrhovateľka sa liečila

v období od 4.4.2010 do 13.4.2011. Liečba prebiehala najskôr konzervatívne, v období od 15.6.2010
do 3.8.2010 absolvovala navrhovateľka rehabilitačnú liečbu, dňa 8.11.2010 sa podrobila navrhovateľka
operácii - dekompresii koreňa S1 a kanálu S1 v Ústrednej vojenskej nemocnici Praha, v období od
2.3.2011 do 13.4.2011 absolvovala navrhovateľka opätovne rehabilitačnú liečbu. Navrhovateľka tiež
absolvovala oxygenoterapiu v hypebarickej komore od 7.12.2010 do 21.12.2010 a od 10.2.2011 do

19.2.2011. Dňa 21.11.2011 spracoval primár P. J. rehabilitačného centra H. MUDr. Z. E. Lekársky
posudok o bolestnom, v ktorom lekárskom posudku ohodnotil bolesť základným počtom 362,50 bodov
a Lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia, v ktorom lekárskom posudku ohodnotil
sťaženie spoločenského uplatnenia základným počtom 705 bodov s tým, že v oboch prípadoch bodové
ohodnotenie zvýšil o 50 % vzhľadom na dlhodobý a bolestivý spôsob liečby a obmedzenie a stratu

možnosti uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie číslo XXX XXX
XXXX zo dňa 15.11.2011 bol navrhovateľke priznaný od 4.4.2010 invalidný dôchodok z dôvodu poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Odporca
zaplatil navrhovateľke dňa 6.5.2013 sumu 6.006,25 eura titulom bolestného a sumu 12.198,75 eura
titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, dňa 10.10.2013 sumu 2.090,75 eura titulom bolestného a

sumu 4.065,60 eura titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, dňa 11.10.2013 sumu 1.037,54 eura
titulom liečebných nákladov a dňa 20.11.2013 sumu 1.096,05 eura titulom liečebných nákladov.

Zvýpovedenavrhovateľkypredodvolacomsúdomvyplýva,žepodopravnejnehodedošlokobmedzeniu
jej bežného života, nakoľko máva veľké bolesti chrbtice, neuropaktické bolesti nohy, musí často meniť
polohy, nedokáže dlho ani stáť ani sedieť a často si musí ľahnúť. Ukončila bakalárske štúdium na

farmaceutickej fakulte, avšak nepokračuje v magisterskom štúdiu, nakoľko počas tohto štúdia by bolo
potrebné zúčastňovať sa laboratórnych prác, ktoré by vzhľadom na svoj zdravotný stav nezvládla. V
súčasnosti je doma na čiastočnom invalidnom dôchodku, keď prácu si nemôže nájsť práve z dôvodov,
že nevydrží dlho stáť a ani sedieť. Pri bežných prácach v domácnosti je v podstate samostatná, avšak
trvá jej to podstatne dlhšie, musí často oddychovať a robiť to na viackrát. Nešoféruje práve z psychických

príčin ako aj z toho dôvodu, že má pritom bolesti nohy. Rovnako má blok a isté psychické problémy aj
v prípade, že ide autom ako spolujazdkyňa. Vzhľadom na svoj zdravotný stav je odkázaná na pomoc
druhých aj s premiestňovaním sa. Pohybuje sa za pomoci paličky, ktorá skutočnosť jej tiež nepridá,
pokiaľ ako mladá žena sa musí takto pohybovať, nakoľko to vyvoláva niekedy necitlivé reakcie iných
ľudí. Čo sa týka jej záľub, môže cvičiť iba pilates, na aké také udržanie sa, avšak iné športy nezvláda.

Kultúrne vyžitie a celkový zážitok je taktiež poznačený tým, že nevydrží dlho sedieť a má bolesti. Pred
nehodou mala partnera, v súčasnosti mám tiež partnera, ktorého som spoznala na liečení. Čo sa týka
však hľadania a nadväzovania známosti je to obmedzené vzhľadom na jej zdravotné problémy, keď
nemôže chodiť kde by chcela. Zredukoval sa jej samozrejme i okruh priateľov, zostala jej len rodina a
možno dvaja, traja priatelia, ktorí ju chápu, rozumejú jej, nemusí im vysvetľovať, prečo nič nestíha, prečo

ide pomaly, prečo má zmeny nálady. Poukázala tiež na to, že v dôsledku nehody nemôže sa obliekaťako iné ženy, nakoľko môže nosiť len svoje topánky prispôsobené zdravotnému stavu. Dovolenku tento
rok neabsolvovala. Čo sa týka jej zdravotného stavu prvotné prognózy boli také, že nebude môcť vôbec
chodiťspaličkou,žebudemusieťbyťodkázanánavozík.Snažilasavšaksivybojovaťnajlepšíchlekárov,

aby sa toto nenaplnilo. Podarilo sa jej v Prahe nájsť odborníkov, ktorí jej dávali možnosť, že bude chodiť,
avšak bolo tam nebezpečenstvo, že operáciu neprežije. Právneho zástupcu si našla na odporúčanie
ďalších pacientov na liečení v rehabilitačnom centre, ktorí s ním mali dobré skúsenosti.

Odvolací súd zastáva odlišný názor než akému dospel prvostupňový súd, že aktuálne obmedzenie
navrhovateľky v jej bežnom živote, ako aj v kultúrnom, spoločenskom a rodinnom živote nemá taký

charakter, ktorý by odôvodňoval 50 % zvýšenie odškodnenia v zmysle § 5 ods. 5 cit. zák., keďže v
danom prípade neboli splnené podmienky a nejde o prípad hodný osobitného zreteľa. V danom prípade
odvolací súd je tohto názoru, že posúdenie prvostupňového súdu nie je dôsledné, pretože dopravná
nehoda mala vplyv na psychiku navrhovateľky a v jej živote nastali závažné udalosti, ktoré sa podľa
názoru odvolacieho súdu mali zobrať do úvahy. Z lekárskej správy MUDr. Z. I. zo dňa 18.04.2013
vyplýva, že u navrhovateľky bola zistená porucha adaptácie na trvajúci ťažký stres s narušením emócií

a správania a taktiež navrhovateľka trpí postraumatickou stresovou poruchou. Navrhovateľka počas
vyšetrenia uviedla, že po dopravnej nehode má aj psychické trvalé následky, nakoľko sa jej stratili
priatelia, redukovali sociálne kontakty a nemôže športovať. Navrhovateľka má následky poškodenia
zdravotného stavu po úraze, ktoré sú trvalého charakteru. Miechový koreň nie je úplne zregenerovaný,
čo vedie k permanentným neuropatickým bolestiam od krížov po zadnej strane ľavej nohy až dole. Ďalej

trpí neustálymi bolesťami panvy a chrbtice. Z krčnej chrbtice ju bolieva hlava a tŕpne jej ľavá ruka, až sa
paralizuje ľavá ruka. Používa palicu na odľahčenie ľavej nohy, keďže pri odľahčení záťaže ľavej nohy
sa snaží zmenšovať bolesti. Jej bolesti sú tak silné, že nedokáže dlhšie stáť, dlhšie sedieť. Taktiež jej
gynekológ uviedol, že bude mať pravdepodobne problém v budúcnosti pri donosení dieťaťa a pri pôrode.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že v jednotlivosti síce nejde o závažné zdravotné komplikácie, ale všetky

súčasne výrazne komplikujú navrhovateľke každodenný život a spôsobuje jej nemalé obmedzenia,
predovšetkým jej výrazne znižujú kondíciu akú by mohla mať vo svojom veku. Dôsledky to má
predovšetkým v oblasti možnosti pracovného uplatnenia navrhovateľky, keď je nútená si hľadať
zamestnanie s nižšími nárokmi na dlhodobé sedenie, či státie s možnosťou častej zmeny polohy.
Odškodnenie priznané len vo výške vychádzajúcej z bodového ohodnotenia vykonaného lekárom

všetky tieto obmedzenia dostatočne nezohľadňuje a preto 50-násobné zvýšenie je možno považovať za
primeranétiežspohľadomnaskutočnosť,žeidelenojednorázovéodškodnenie,pričomunavrhovateľky
nemožno predpokladať výraznejšie zlepšenie následkov nehody obmedzujúcich ju v spoločenskom
uplatnení. Navrhovateľka síce pred nehodou nedosahovala mimoriadne výsledky v spoločenskom,
športovom či pracovnom živote, ale viedla plnohodnotný život, bola mladou ženou študujúcou na vysokej

škole, čiže bola práve v životnej fáze osamostatňovania sa a sebarealizácie, mala všetky predpoklady
pre úspešné uplatnenie sa v ďalšom živote. V dôsledku nehody utrpela poškodenie zdravia s trvalými
následkami, ktoré jej ďalší život značne sťažujú.

Relevantné boli všetky obmedzenia navrhovateľky, ktoré vznikli v dôsledku dopravnej nehody a s
prihliadnutím k povahe týchto následkov, s prihliadnutím na rozsah akým je obmedzená v možnosti

uplatniť sa v živote, v spoločnosti, v porovnaní s tým, že v čase, keď navrhovateľka utrpela dopravnú
nehodu mala len 21 rokov. Je nutné prihliadnuť na skutočnosť, že aj v dôsledku práve zhoršenia
psychickéhozdravotnéhostavunavrhovateľky,zapríčinenéhodopravnounehodousaprejavilivjejživote
negatívne vplyvy. Odvolací súd prihliadol na skutočnosť, že navrhovateľka má problémy nadväzovať
známosti, že má psychický problém v tom smere, či bude zvládať svoj sexuálny život, či bude môcť

mať deti, keď má strach sa s tým všetkým vyrovnať ako aj s tým, že môže očakávať zdravotné
komplikácie ešte aj v budúcnosti, čo lekár nevylúčil. V tomto smere opätovne rezonuje jednorázovosť
odškodnenia, ktorým sa z finančného satisfakčného hľadiska trauma navrhovateľky relatívne ukončuje.
Negatívne zážitky majú vplyv na okolnosti, ktoré znamenajú, že bola obmedzená v spoločenskom živote.
S porovnaním predpokladov, ktoré mala pred dopravnou nehodou, práve v súvislosti s uplatnením sa

v živote, v spoločnosti, v práci možno potom vyvodiť záver, že práve dopravnou nehodou sa podstatne
zhoršila kvalita života navrhovateľky a relevantné je, že sa to týka jej zdravotného stavu.Odvolací súd na základe takto zistených skutkových okolností sa tak stotožňuje s odvolacou námietkou
navrhovateľky, že 50-násobok základného odškodnenia je vzhľadom k opísaným problémom primeraný
a dôvodný.

Z uvedených dôvodov tak odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zaviazal odporcu k povinnosti
zaplatiť navrhovateľke titulom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 5.421,45 eur (§ 220
O.s.p.).

Pri určovaní výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v preskúmavanej veci treba
vychádzať z právneho predpisu, ktorým je vyhl. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady SR č. 273/1994 Z.z.

o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných odvetvových podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení
neskorších predpisov v znení platnom v čase vzniku nároku. S účinnosťou od 01.08.2004 podľa §
5 ods. 2 výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistené Štatistickým úradom SR za kalendárny rok

predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu za jeden bod. Zo znaleckého posudku o sťažení
spoločenského uplatnenia zo dňa 21.11.2011 vyhotovenom MUDr. Z. E. - primárom P. J. rehabilitačného
centra H. vyplýva, že sťaženie spoločenského uplatnenia bolo určené na 705 bodov, ktoré bolo v zmysle
ust. § 10 ods. 4 cit. zákona vzhľadom na obmedzenia a stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote
a v spoločnosti, ktorú mala navrhovateľka vo veku, v ktorom utrpela poškodenie na zdraví zvýšené o

50 % t.j. na 1.057,50 bodov. Výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia pre navrhovateľku
predstavovala sumu 10.842,90 eur t.j. 705 bodov x 15,38 eur a 50% navýšenie tohto základného
obodovania sťaženia spoločenského uplatnenia tak predstavuje sumu 5.421,45 eur (352,5 b. x 15,38
eur).

Odvolací súd sa nestotožnil s výpočtom 50 % zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle

ust. § 10 ods. 4 cit. zákona tak, ako ho realizovala navrhovateľka, keď je toho názoru, že súd môže
zvýšiť len základne obodovanie sťaženia spoločenského uplatnenia a nie obodovanie, ktoré navýši lekár
v zmysle ust. § 10 ods. 4 cit. zákona. Vo zvyšnej časti tak návrh navrhovateľky na zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia zamietol.

O náhrade trov konania na súde prvého stupňa. ako aj odvolacieho konania odvolací súd rozhodne s

poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 224 ods. 1 a 2 O.s.p.).

Uvedený rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.