Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. máj 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 11C/86/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812205485
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8812205485.9

Rozhodnutie

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: Š. L.,
V.. XX.XX.XXXX, P. X.V. XXXX, X. zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - JUDr. Stanislav Kaščák, s.r.o.
so sídlom Ulica 1. mája 1246, Vranov n/T proti žalovaným: 1/ J. R., V.. XX.XX.XXXX, P. V. Q. XX 2/ R.
T., V.. XX.XX.XXXX, P. V. Q. XX obaja zastúpení Mgr. Tomáš Saladiak, advokátska kancelária so sídlom
M. R. Štefánika 171, Vranov nad Topľou o náhradu škody, t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný v 1.rade a žalovaný v 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
škodu vo výške 830,- eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom domáhal rozhodnutia ktorým by súd zaviazal žalovaných spoločne a
nerozdielne nahradiť mu škodu vo výške 830,- eur ako aj trovy konania. Svoj žalobný návrh odôvodni

tým, že že žalovaní 1/ a 2/ boli uznaní vinní zo spáchania trestných činov ublíženia na zdraví
a výtržníctva a boli im uložené tresty J. R. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov s
podmienečnýmodkladom naskúšobnúdobuvtrvaní15mesiacov aR.T.úhrnnýtrestodňatiaslobody v
trvaní 7 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov, a to rozsudkom
Okresného súdu L. V.. B.. zo dňa 15.2.2012, č.k. 12T 18/2012-128. Trestného činu ublíženia na zdraví
sa obaja žalovaní dopustili tak, že dňa 28.5.2011 v čase okolo 23.50 hod. na schodoch vedúcich do

baru zv. A. A. vo L. V. B. fyzicky napadli Š. L. (žalobcu) a to tým spôsobom, že ho viackrát udierali
päsťami svojich rúk do oblasti hlavy, čím mu takto spôsobili zranenie a to zlomeninu kosti nosa s malým
posunom, otras mozgu I. stupňa, pohmoždenie hrudnej steny s podkožným hematómom a pomliaždenie
nosa s poškriabaním s dobou liečenia 3-4 týždne. Poškodeným v uvedenom trestnom konaní bol
žalobca, ktorý pri konaní žalovaných utrpel škodu na svojom majetku. Žalobca v dôsledku trestného
činu žalovaných 1/ a 2/ utrpel škodu na majetku, a to na zlatej retiazke, ktorú mal v čase útoku na krku a

po útoku už retiazku nemal. Žalobca pri svojom výsluchu dňa 2.8.2011 pred orgánmi činným v trestnom
konaní uplatnil tento nárok na náhradu škody na retiazke zo zlata, a to vo výške 830 €. Ako žalobca
stále uvádzal aj v trestnom konaní, retiazku mal počas napadnutia zo strany žalovaných na krku, a
po skončení útoku zo strany žalovaných ju už nemal. V rámci trestného konania boli dňa 28.11.2011
vypočutí aj svedkovia: J. Y. a R. L.Ľ., ktorí potvrdili pravdivosť žalobcových tvrdení. Táto škoda bola
uplatnená v trestnom konaní. Nakoľko však žalovaní spochybňovali túto škodu, nebola v trestnom

konaní žalobcovi takáto náhrada priznaná. Dôkazom toho je aj výrok z vyššie spomínaného rozsudku,
že poškodený (žalobca) sa so zvyškom jeho nároku odkazuje podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku
na občiansko-právne konanie. Práve v tomto konaní si žalobca (ako poškodený) uplatňuje spomínaný
zvyšok svojho nároku. V trestnom konaní totiž bola obaja žalovaní spoločne a nerozdielne zaviazaní k
náhrade škody vo výške 1.461,10 € pre žalobcu (ako poškodeného). Nárok žalobcu na náhradu škody
vznikol na základe jednej udalosti - trestného činu žalovaných, za ktoré boli obaja žalovaní právoplatne

odsúdení. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobilporušením právnej povinnosti. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda
a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

V predmetnej právnej veci súd dňa 30.05.2012, č.k.9Ro/331/2012 vydal platobný rozkaz proti ktorému
podali obaja žalovaní včas odpory v ktorých zhodne uviedli, že žalobca opiera svoje tvrdenia o svedkov ,
ktorý neboli účastní incidentu, ktorý sa im kladie za vinu. Ich svedecké výpovede nič nepreukazujú. Majú
za to, že svedeckými výpoveďami ich a iných svedkov bolo dostatočne preukázané, to že žalobca v
uvedenom čase nedisponoval zlatou retiazkou ocenenou na 830 eur. Retiazka takejto hodnoty by bola

ťažko prehliadnuteľná a jeho tvrdenia sú účelové v snahe obohatiť sa ich úkor.

Žalovaný v 1.rade a žalovaný v 2. rade so žalobným návrhom nesúhlasili a žiadali žalobu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením s so žalobným návrhom, listinnými dôkazmi a to pripojeným

spisom tun.s údu sp. zn. 12T 18/2012, vyjadrením J. T. zo dňa 18.03.2013, fotodokumentáciou,
výsluchom účastníkov konania a svedkov pričom na základe takto vykonaného dokazovania zistil
nasledujúci skutkový stav vecí:

Z rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. 12T/18/2012 zo dňa 15.02.2012 vyplýva, že J. R., nar.
XX.XX.XXXX vo L. V. B., trvale bytom V. Q. XX, okr. L. V. B., na slobode a R. T., nar. XX.XX.XXXX vo L.
V. B., trvale bytom V. Q. XX, N.. L. V. B. boli uznaní vinnými za to že dňa 28.05.2011 v čase okolo 23:50
hod. na schodoch vedúcich do baru zv. A. A. vo L. V. B., fyzicky napadli Š. L. a to tým spôsobom, že ho
viackrát udierali päsťami svojich rúk do oblasti hlavy, čím mu takto spôsobili zranenie a to zlomeninu kosti

nosa s malým posunom, otras mozgu I. stupňa, pohmoždenie hrudnej steny s podkožným hematómom
a pomliaždenie nosa s poškriabaním s dobou liečenia 3-4 týždne, teda spoločným konaním inému
úmyselne ublížili na zdraví a spoločným konaním dopustili sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom
výtržnosti tým, že napadli iného, čím spáchali spolupáchateľstvo prečinu ublíženia na zdraví podľa §
20 k § 156 ods. 1 Trestného zákona a spolupáchateľstvo prečinu výtržníctva podľa § 20 k § 364 ods. 1

písm. a) Trestného zákona. Týmto rozsudkom bol a schválená dohoda o vine a.

Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že súd zistil, že obvinení, teda obaja žalovaní sa k spáchaniu
skutku priznali, uznali vinu s tým, že zhromaždené dôkazy nasvedčujú pravdivosti ich priznania. Po
prednesení dohody o vine a treste obvinení J. R. D. R. T. odpovedali na všetky otázky položené im v

súlade s ust. § 333 ods. 3 Tr. por. áno s tým, že podanému návrhu na dohodu o vine a treste rozumejú,
súhlasia, aby sa ich trestná vec prejednala touto skrátenou formou, čím sa vyslovene vzdávajú práva na
verejný proces, rozumejú, čo tvorí podstatu skutku, ktorí sa im kladie za vinu, boli poučení ako obvinení
o svojich právach najmä o práve na obhajobu, bola im daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a s
obhajcom sa mohli radiť o spôsobe obhajoby, rozumejú podstate konania o návrhu na dohodu o vine a

treste, rozumejú právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, boli oboznámení s trestnými sadzbami,
ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený im za vinu, dobrovoľne sa priznali a uznali vinu za
spáchaný skutok, ktorý sa v návrhu dohody o vine a treste kvalifikuje ako ublíženia na zdraví podľa § 156
ods. 1 Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a ako prečin výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a ) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, súhlasia s navrhovaným

trestom, trest prijímajú a v stanovených lehotách sa podriadia výkonu trestu, uvedomujú si, že ak súd
príjme návrh na dohodu o vine a treste a vynesie rozsudok, ktorý nadobudne právoplatnosť vyhlásením,
nebudú mať možnosť proti tomuto rozsudku podať odvolanie. Na verejnom zasadnutí konanom o návrhu
na dohodu o vine a treste súd oznámil stranám v zmysle ust. § 334 ods. 2 Tr. por. výhrady týkajúcej
sa výroku o treste v prípade oboch obvinených, keďže skutočnosť, že obaja obvinení svojim konaním

naplnili skutkové podstaty dvoch trestných činov bola zohľadnená citovaním ust. § 41 ods. 1 Tr. zákona,
avšak táto skutočnosť nebola uvedená výslovným vyjadrením, že obom obvineným sa ukladá úhrnný
trest odňatia slobody a to v trvaní 7 mesiacov. Zároveň pri navrhovanom spôsobe výkonu tohto trestu
absentovalo, že tento sa navrhuje podmienečne odložiť s poukazom na ust. § 49 ods. 1 písm. a) Tr.
zákona, pričom skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody upravuje ust.

§ 50 ods. 1 Tr. zákona a nie ods. 2 tohto ustanovenia. Obaja obvinení boli v zmysle ust. § 287 ods. 1
Tr. poriadku zaviazaní nahradiť poškodenému Š. L. škodu pozostávajúcu z bolestného v zmysle ust.
§ 287 ods. 1 Tr. poriadku spoločne a nerozdielne. Keďže poškodený Š. L. si uplatnil aj vecnú škodu
pozostávajúcu zo straty retiazky na krk a na potrhanom oblečení, tento bol so zvyškom svojho nárokuodkázaný na občiansko - právne konanie. Pravdepodobne len omylom bolo uvedené, že poškodený sa
so zvyškom tohto nároku odkazuje na iné konanie v zmysle ust. § 288 ods. 1 Tr. poriadku, odkázanie
poškodeného so zvyškom nároku na náhradu škody upravuje ust. § 288 ods. 2 Tr. poriadku. Prítomné

strany po prerušení verejného zasadnutia vznesené výhrady súdu, v návrhu dohody o vine a treste ako
aj v dohode o vine a treste, tieto akceptovali a predniesli upravené znenie dohody o vine a treste. Po
preskúmaní predloženej novej dohody o vine a treste, návrhu na jej schválenie ako aj predloženého
spisovéhomateriáludospelsúdkzáveru,žedohodaovineatresteniejeneprimeranáaninespravodlivá,
obvinení na všetky otázky položené im v zmysle § 333 ods. 3 Tr. por. odpovedali áno, preto súd dohodu

o vine treste schválil a potvrdil ju rozsudkom, tak ako je uvedený vo výroku rozsudku.

Z výpovede žalobcu vyplýva, že dňa 28.05.2011 boli pozvaní na svadbu J.V. T.. Svadba prebiehala,
zabávali sa, následne okolo pol 9 odviezli syna domov. Dcéra ostala ešte na svadbe. Zhruba okolo po
polnoci ako to býva na východe zvykom zobrali svadobčania nevestu. On išiel k nim zabávať sa do
baru, tancovať išli až neskôr. Išli na aute. S nimi išiel ženích. Následne išiel s nimi R. A.. Oni išli dnu a

on sa dohadoval so šoférkou, že kedy po nich príde. Následne išli zaparkovať. Keď vchádzal, ešte pred
vchodom do baru, videl ako sa tú prítomný žalovaní sa naťahujú s R. A.. Začal sa ich snažiť rozdeľovať,
aby sa nebili, keďže bitky neuznáva. Snažil sa ich rozdeliť. Nevie, či boli nervózni no následne na neho
skočili a začali ho biť. On začal utekať. Následne ho opätovne chytili a bili ho. Keď išiel ku kruhovému
objazdu. Šoférka keď sa vrátila naspäť k sále, zbadala, aký bol dotrhaný a od krvi, naložila ho do auta a

odviezla ho následne k sále kde bola svadba. Následne išla manželka odviezť dcérku domov, zavolala
policajtov a švagor so sestrou ho išli odviezť na chirurgiu. Ja keď sa vracal k sále povedal, že ho zbili.
Svojmu švagrovi povedal, že nemá lajbík a retiazku a povedal mu, že kde sa to stalo.

Žalobca na dotaz súdu, aby ozrejmil kde, kedy, ako, od koho dostal, za akých okolnosti retiazku nakoľko

podľa obsahu trestného spisu uvádza, že ju dostal darom, žalobca uviedol retiazka z 18 karátového
zlata, ktorú mu kúpil otec k jeho 18 - tím narodeninám. Súdu predložil fotodokumentáciu o tom ako
vyzerá. Žalobca na otázku súdu, prečo sa domnieva, že pri uvedenom incidente mu túto retiazku strhli,
žalobca uviedol, že podľa toho, že mal na krku šrám. Poukázal na to, že mal určitý zlozvyk, že sa stále
s retiazkou na svadbe hral. Žalobca na otázku súdu, či vie uviesť, kto ho na svadbe videl a teda aj to,

že mal na krku retiazku, žalobca uviedol, že bola to manželka. Pomáhala sa mu obliekať a švagor, ktorý
sedel oproti nemu so sestrou. O tom, že žalovaní mu pravdepodobne retiazku strhli svedčí aj to, že mal
dotrhané šaty, na dôkaz ich má momentálne k dispozícií, a tieto sú tiež potrhané.

Žalobca priamo na pojednávaní ukázal vestu od obleku, čiernej farby s prúžkom, ktorá bola evidentne

roztrhnutá a taktiež ukázal košeľu pričom z nej je zrejmé, že na tejto košeli okrem vrchného gombíka boli
všetky ostatné gombíky odtrhnuté. Na druhej dierke odspodu je košeľa roztrhnutá okolo druhej dierky
odspodu.Ideokošeľubéžovejfarby.Žalobcanaotázkusvojhopr.zástupcu,abyuviedol,čizlatúretiazku
nosil na oblečení alebo pod oblečením žalobca uviedol že retiazku nosil pod oblečením.

Z výpovede žalovaného v 1.rade J. R. vyplýva, že tvrdenia žalobcu nie sú pravdivé. On bol napadnutý
R. A. a žalobcom. Žalovaný v druhom rade ho začal brániť. Na otázku súdu, či si všimol, či mal žalobca
retiazku na krku uviedol, že nevšimol si, žeby ju tam mal.

Žalovaný v 1.rade ďalej na otázku súdu, či nemá vedomosť, že či po uvedenom incidente sa retiazka

niekde na mieste incidentu nenašla uviedol že nie. Nakoľko on mal sám rozbitý telefón a ho hľadal.
Hľadali baterku a tú aj našli.

Z výpovede žalovaného v 2.rade R. T. vyplýva, že žalovaný v 2.rade išiel rozdeľovať prítomné J. R. a R.
A.. Následne dostal ranu a spadol k zemi. Keď sa postavil začali sa naťahovať so žalobcom. Žalovaný

v 2.rade na otázku súdu, či mal žalobca zlatú retiazku na krku, uviedol, že nevšimol si ju. Mal za to, že
ak by mal retiazku na krku za takúto sumu - 830,- eur, tak by si ju určite všimol. Uviedol, že žalobca bol
zjavne dosť opitý, on až tak nepil. Všetko si pamätá a vie na isto, že retiazku žalobca nemal.
Z výpovede svedka Y. L. otca žalobcu vyplýva, prítomnému žalobcovi, svojmu synovi k 18-tim
narodeninám zlatú retiazku daroval zlatú retiazku. Kúpil ju na Cypre keď tam pracoval, retiazka bola

robená ručne. Svedok na dotaz súdu, či má nejaké doklady ohľadom nadobudnutia tejto retiazky svedok
uviedol, že doklady žiadne nemá. Je tomu 18 rokov. Hľadali doklady avšak žiadne nenašli. Svedok na
dotaz súdu, či bol prítomný na svadbe v uvedený deň incidentu dňa 28.05.2011 na ktorej sa zúčastnil
žalobca svedok uviedol, že na svadbe prítomný nebol. Svedok na dotaz súdu, či vie uviesť, či žalobcaretiazku, ktorú mu daroval nosil každý deň svedok potvrdil, že áno a že to bola drahá retiazka. Na dotaz
súdu, aby uviedol koľko stála retiazka keď ju kupoval uviedol, že stála v tom čase, keď ju kupoval stála
420 cipierských libier a to aj spolu s krížikom. Svedok na dotaz súdu, ako často navštevoval syna uviedol,

že syn býval spolu s nimi až pred dvomi rokmi sa odsťahoval. Svedok na dotaz súdu, aby uviedol, či
v čase keď žalobca, teda jeho syn býval s nimi, či žalobca nosil retiazku stále aj doma, či len ju nosil
vonku, svedok uviedol, že syn ju nosil stále.
Svedok na otázku pr. zástupcu žalobcu vzhľadom na to, že uviedol, že retiazka stála 420 libier, aby
uviedol presne rok kedy ju kupoval a koľko to vychádza na eurá, svedok uviedol, že retiazku kupoval v

roku 1994 pred Vianocami, keď sa vracal domov, keď menili ciperské libry mohli meniť len stále stovku.
Za 100 ciperských libier sme dostali 220 amerických dolárov. Svedok na otázku pr. zástupcu žalovaných
či bol prítomný pri uvedenom incidente svedok uviedol, že nie.
Z výpovede svedkyne R.. Q. R., že účastníkov konania pozná. Vie čo je predmetom konania, na
žiadneho z účastníkov konania sa nehnevá. Na dotaz súdu, aby ozrejmila, či bola prítomná pri incidente,
ktorý sa odohral dňa 28.05.2011 pred hotelom Rozkvet medzi žalobcom a žalovanými svedkyňa uviedla,

že bola pri incidente prítomná avšak v čase keď sa vyvolal konflikt. Uviedol, že v čase keď z tohto
podniku odchádzali videla ako p. R. telefonuje. Keď k nemu podišla a spýtala sa ho komu vola povedal
jej, že priateľke. Čakala kým dotelefonuje a následne k ním prišiel nejaký mladý muž o ktorom sa neskôr
dozvedela, že sa volá R. A. a päsťou vrazil J. R. do tváre. Následne mu vypadol telefón. Následne
sa otočila, ten telefón poskladala. Nevie čo sa ďalej odohrávalo. Spolu s nevestou odchádzala preč.

Následne si ešte všimla, že chalani ich chceli oddeliť. Svedkyňa na dotaz súdu koho odkoho chceli
chalani oddeliť svedkyňa uviedla, že R. A. od R.. Svedkyňa na dotaz súdu, či pri uvedenom incidente
videla tu prítomného žalobcu uviedla, že prítomného žalobcu nevidela.
Z výpovede svedka R. E. vyplýva, že vie čo je predmetom konania. Pozná žalovaných, žalobcu nepozná,
dnes ho vidí prvýkrát. Na žiadneho z nich sa nehnevá. Svedok na dotaz súdu, aby uviedol, či bol

prítomný pri incidente, ktorý sa odohral dňa 28.05.2011 medzi žalobcom a žalovanými pred hotelom
Rozkvet, či bol prítomný počas celého incidentu, ak nie, tak kedy, aby tieto skutočnosti ozrejmil, svedok
uviedol incidentu bol prítomný asi na začiatku. Keď vychádzala z baru A. vyšli na chodník pred bar. Videl
ako jeho kamarát J. R. telefonoval zo svojou priateľkou. V tom prišiel k nemu nejaký chlapec v svetlom
obleku, napádal ho. Udrel ho asi do oblasti tváre. J. R. mu ranu vrátil. Následne ich začal spolu s R.

T. od seba oddeľovať. V tom ako ich začali od seba oddeľovať nabehol tam L. a udrel R. X. do oblasti
brucha. Ten spadol na zem. Následne ho p. L. ešte kopol do oblasti chrbta niekoľkokrát. R. T. sa postavil.
Následne mu vrátil rany. On ich začal od neho odťahovať aj p. L. začali odťahovať tiež nejaký cudzí
ľudia. Následne tam bola veľká naťahovačka. Bolo tam viac ľudí. Svedok na dotaz súdu, či si dobre
pozrel tu prítomného žalobcu v uvedený incident, či vie uviesť čo mal žalobca na sebe svedok uviedol že

mal oblečený tmavý oblek, svetlú košeľu, niečo ako rozhálenku, tmavé nohavice, nič iné si nepamätá.
Svedok na dotaz súdu, či vie uviesť, či si všimol, že či mal žalobca na krku zlatú retiazku svedok uviedol
že nevšimol si ju. Pritom ako sa žalobca naťahoval videl, že mal dosť roztrhnutú, rozhalenú košeľu.
Nevšimol som, žeby tam mal retiazku a taktiež som nič nevidel ani na zemi. Svedok následne opravil
svoju výpoveď v tom zmysle, že prítomného žalobcu dnes vidí druhýkrát, nie prvýkrát. Svedok na otázku

pr. zástupcu žalobcu, či si všimol, či pri uvedenom incidente mal žalobca na ruky hodiny svedok uviedol,
že nevšimol si. Svedok na otázku pr. zástupcu žalobcu, či si všimol, že či mal žalobca na rukách nejaký
prsteň svedok uviedol že nevšimol si. Svedok na otázku pr. zástupcu žalobcu, či si všimol, či mal žalobca
okuliare svedok uvádza, že áno. To aké okuliare si presne nepamätá. Možno také, aké ma teraz na sebe.
Svedok na otázku pr. zástupcu žalobcu, či si všimol, či mal žalobca na ruke náramok svedok uviedol,

že nevšimol si. Svedok na otázku pr. zástupcu žalovaných, aby uviedol, či p. L. zaútočil na p. T. svedok
uviedol, že áno.
Svedok ďalej uviedol: následne odtiahol J. R. od chlapca v svetlom obleku, ktorý sa volal A.. Následne
p. L. napadol p. T., on spadol na zem ako uviedol. Následne sa p. R. T. postavil a vrátil mu ranu. On R.
odtiahol, p. L. odťahovali iní ľudia, ktorí boli na tejto svadbe. Vtedy si všimol, že mal roztrhnutú, resp.

rozopnutú košeľu a to p. L.. Nevšimol si nič žeby mal niečo také ako retiazku na krku. Svedok na otázku
právneho zástupcu žalovaných, aby uviedol, či prišiel do konfliktu tu prítomný žalobca aj s nejakými
inými ľuďmi svedok uviedol, že áno, nakoľko sa tam nahrnulo viacero ľudí, ktorí ho odťahovali. To, že mu
košeľu roztrhli sa mohlo stať aj vtedy. Svedok na otázku právneho zástupcu žalovaných, aby uviedol
ako na neho prítomný žalobca pôsobil, teda či bol kľudný, nervózny, agresívny svedok uviedol že L. bol

opitý, bolo to očividné a bol dosť agresívny a hneď zaútočil, bez nejakých reči.
Z výpovede svedka Y. Š. vyplýva, že vie čo je predmetom konania. Pozná prítomných žalovaných.
Na žiadneho z účastníkov konania sa nehnevá. Svedok na dotaz súdu, aby ozrejmil, či bol prítomný
pri incidente medzi žalobcom a žalovanými, ktorý sa odohral dňa 28.05.2011 pred hotelom I. svedokuviedol, že bol prítomný pri incidente od začiatku až po koniec. Keď vychádzali z klubu videl ako J. R.
telefonuje. Následne k nemu pristúpil R. A. alebo resp. nevie ako sa presne volá. Ten ho udrel, pritom
mu až telefón vyskočil z ruky. Následne J. R. mu to vrátil. Následne priskočili na pomoc R. T. aj R. E..

Snažili sa ich rozdeliť. Následne pribehol p. L. a udrel R. T. do boku, čím on spadol. Nevie či ho ešte
kopol, tým si nie je istý. Následne sa R. T. postavil, vrátil mu a začala sa tam trma-vrma. Následne p.
L. začali odťahovať aj jeho známi, možno sa tam naťahoval aj s niekým z nich. Následne začal utekať
a následne R. T. za ním. Následne p. L. spadol a to v čase keď utekal, zrejme si nevšimol lavičku.
Nevie čo bolo následne. Potom pribehol a rozdelil ich a to R. T. a p. L.. Svedok ďalej na dotaz súdu, či

si pri uvedenom incidente dobre všimol prítomného žalobcu svedok uviedol, že áno. Svedok ďalej na
dotaz súdu, aby ozrejmil čo mal na sebe prítomný žalobca pri uvedenom incidente svedok uvádza: mal
nohavice, svetlú košeľu a nejakú vestu. Svedok ďalej na dotaz súdu, či žalobca mal košeľu zapnutú
až povrch alebo rozopnutú svedok uviedol, že mal ju rozopnutú a to dosť výrazne. Svedok ďalej na
dotaz súdu, či si všimol, či mal žalobca pri uvedenom incidente zlatú retiazku na krku svedok uviedol, že
nevšimol si ju. Svedok na otázku pr. zástupcu žalobcu či si pamätá, či žalobca mal v tom čase hodinky

svedok uviedol, že nevšimol si hodinky. Svedok na otázku pr. zástupcu žalobcu, či mal žalobca prsteň
svedok uvádza, že nevšimol si. Svedok na otázku pr. zástupcu žalobcu, či si všimol, či žalobca mal
okuliare svedok uvádza, že áno, okuliare mal. Svedok na otázku pr. zástupcu žalobcu, či vie popísať
aké to boli okuliare svedok uviedol, že nevie. Svedok na otázku pr. zástupcu žalobcu, či mal žalobca
na ruke nejaký náramok, svedok uvádza, že nevšimol si. Svedok na otázku pr. zástupcu žalovaných, či

žalobca mal rozopnutú košeľu veľmi, svedok uviedol, že áno, určite aspoň na 3 gombíky. Svedok na
otázku právneho zástupcu žalovaných, či si všimol, že či prítomný žalobca prišiel do konflikty aj s inými
ľuďmi, svedok uviedol, že áno. Svedok na otázku právneho zástupcu žalovaných, či si všimol, aby po
útoku bola na zemi nejaká zlatá retiazka svedok uvádza, že nie.
Z výpovede manželky žalobcu R. L., že spolu so žalobcom dňa 28.05.2011 boli na svadbe príbuznému.

Na dotaz súdu či v uvedený deň teda počas trvania svadby bola s manželom nepretržite, či bola
s ním aj počas uvedeného incidentu , ktorý sa uskutočnil v nočných hodinách pri hoteli I. svedkyňa
uviedla, že s manželom k tomuto hotelu nešla. Ona ostala na svadbe. Do mesta išiel len jej manžel. Na
otázku súdu, či má vedomosť o tom, či jej manžel v uvedený deň si dal na krk a či mal zlatú retiazku
svedkyňa uviedla, že áno. Na dotaz súdu, aby ozrejmila súdu, či videla ako si ju manžel dáva na krk a či

si je vedomá toho, že ju mal so sebou uviedla, že nikdy retiazku nedával dole. Viazala mu kravatu, vie,
že ju mal. Na dotaz súdu, či ju nosil aj v noci, počas spánku keď spal uviedla, že áno. Na dotaz súdu
či si všimla pri odchode manžela v nočných hodinách zo svadby do mesta keďže odišiel do baru A. Q.
vo L., či pri odchode mal zlatú retiazku uviedla, že áno. Vie to preto pretože niekoľko minút predtým
tancovali s dcérkou, dcérka následne nechcel tancovať, manžel odišiel na chodbu a o dva tri minúty

odišiel. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj z jej výpovede v trestnom konaní, kde potvrdila, že žalobca
mal škrabanec na krku.

Svedkyňa na dotaz súdu, aby ozrejmila okolnosti vrátenia jej manžela a toho kedy zistila, že manžel
nemá retiazku, aby bližšie tieto okolnosti návratu ozrejmila uviedla, že zo svadby jej volali, aby vyšla

von, že sa vrátil jej manžel, ktorý bol dobitý. Povedal jej, že nemá vestičku, nemá okuliare, nemá
retiazku, nemá nič. Košeľu si obliekal pri sále, pretože ju mal roztrhanú. Retiazku nemal, vestičku nemal
a nemal ani okuliare. Incidentu sa nezúčastnila. Na otázku právneho zástupcu žalovaných či videla, že
mal žalobca na sebe zlatú retiazku uviedla, že áno. Na otázku právneho zástupcu žalovaných, či mal
košeľu zapnutú alebo nie uviedla, že mal rozopnutú poslednú gombičku vrchnú, ostatné mal zapnuté.

Na otázku právneho zástupcu žalovaných ,č i videla, že mal žalobca zlatú retiazku na krku keď vraví,
že mal rozopnutú iba poslednú vrchnú gombičku svedkyňa uviedla, že ju videla.

Z výpovede svedka J. Y. že vie čo je predmetom konania. Žalobcu pozná je to jeho švagor. Žalovaných
nepozná. Na dotaz súdu či sa zúčastnil incidentu, ktorý sa stal dňa 28.05.2011 v nočných hodinách

pred barom A. Q. vo L. V. B. uviedol, že priamo incidentu sa nezúčastnil. Na dotaz súdu, či bol prítomný
na svadbe v uvedený deň, ktorej sa zúčastnil žalobca odpovedal že svadby sa zúčastnil. Na miesto sa
vrátil až následne keď sa vrátil žalobca jeho švagor do sály a vracali sa naspäť hľadať nejaké veci, ktoré
stratil. Našli len vestičku zo saka. Nič iné nenašli. Na otázku súdu, či má vedomosť o tom, či na svadbe
mal žalobca na sebe zlatú retiazku uviedol, že áno. Je si tým istý nakoľko sedel oproti nemu a to z

dôvodu keď jedol polievku nemal kravatu, košeľu mal rozopnutú, keď bol zohnutý videl, že mal zlatú
retiazku. Po návrate do sály zlatú retiazku nemal. Žalobca mohol mať rozopnuté zhruba dve gombíky
od vrchu. Košeľu mal rozhalenú.Z vyjadrenia J. T. zo dňa 18.03.2013 vyplýva, že nedá súhlas s prehratím video záznamu z jeho svadby
v súdnom konaní, ktorá o nejakej zlatej retiazke nepojednáva. Nikto z jeho príbuzných nie je účastníkom
sporu. Pozná iba pána L., no nie je to jeho príbuzný. Žalovaných nepozná. Incident sa neuskutočnil na

jeho svadbe. Poukázal na ustanovenie § 12 OZ a na jeho rešpektovanie.

Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu vyplýva, že má za to, že bolo preukázané, že došlo k
protiprávnemu konaniu žalovaných voči žalobcovi. Z výpovedí svedkov - manželky žalobcu, J. Y. a otca
žalobcu vyplynulo to, že žalobca v uvedený deň mal na krku zlatú retiazku. Svedkovia vypočutí na

návrh žalovaných, najmä p. R., Y.. E. D. Y.. Š., všetci sa zhodli v tom, že si nevšimli, že žalobca mal
na krku nejakú retiazku. Rovnako sa svedkovia p. E. a p. Š. zhodli na tom, že si nevšimli ani to, či mal
žalobca pri danom incidente hodinky, prsteň, okuliare, aké to boli okuliare a či mal aj nejaký náramok.
Pri porovnaní, že ide o rovnaké detaily ako retiazky si menovaní a vypočutí svedkovia nevšimli, či mal
žalobca tieto veci mal alebo nie. Pri zhodnotení týchto výpovedí svedkov rozlišujem 2 skupiny svedkov,
jedny preukázali, teda potvrdili, že žalobca mal na sebe zlatú retiazku, vypovedajú o tom, že vedia, že ju

mal. Druhá skupina osôb sú svedkovia, ktorí vypovedajú o tom, že si ju nevšimli. Z hľadiska preukáznej
istoty prihováram sa za to, aby súd bral za vierohodné výpovede osôb, ktoré potvrdili, že retiazku na
žalobcovi v daný deň videli. Výpoveď o tom, že som si niečo nevšimol vedie k pochybnostiam, či to
dotyčná osoba mala alebo nie. Navyše si nevšimli ani tú skupinu predmetov, ktoré som už uvádzal. Preto
sa prihováram za to, aby súd vyhodnotil dokazovanie tak, že mal za to, že nárok žalobcu je preukázaný,

aby žalobe vyhovel a zaviazal žalovaných aj k náhrade trov konania. Po zhodnotení toho, čo ktorá zo
sporových strán navrhla v rámci doplnenia dokazovania mám za to, že boli vyčerpané všetky návrhy na
dokazovanie preto navrhujem, aby súd dokazovanie v tejto veci ukončil.

Súd dotazovaním Národnej banky Slovenska zisťoval kurz Cyperskej libry v roku 1998, teda v roku kedy

mal otec žalobcu kúpiť zlatu retiazku, nakoľko na internetovej stránke NBS sa takýto údaj vzhľadom na
odstup času nepodarilo nájsť a zistil, že v roku 1998 bol kurz Cyperskej libry priemerne 66,- Sk.

Pr. zástupca žalobcu poukázal na to, že bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, boli vypočutí svedkovia,
boli vypočutí priamo účastníci. Podľa môjho názoru bolo preukázané, že žaloba je dôvodná. Svedkovia

L. a Y. potvrdili, že v deň 28.05.2011 žalobca mal na krku zlatú retiazku, ktorá potom ako sa vrátil,
čo bol napadnutý žalovanými, bola stratená práve úmyselným konaním pretože žalovaní boli uznaní
vinní z trestného činu voči žalobcovi. Práve týmto úmyselným konaním došlo k škode na majetku
žalobcu. Výška škody bola preukázaná svedeckou výpoveďou otca žalobcu, ktorý osobne retiazku kúpil.
Svedkovia vypočutí zo strany žalovaných vypovedali tak ako žalovaní, že si nevšimli, žeby žalobca

túto retiazku mal. Podobne si títo svedkovia nevšimli ani to, či žalobca mal v tom čase hodinky, prsteň,
okuliare alebo náramok. Tým pádom z vykonaného dokazovania vyplývajú dve skupiny dôkazov -
svedkovia, ktorí retiazku bezpečne videli a potvrdili to a svedkovia, ktorí si retiazku nevšimli tak ako si
nevšimli iné hnuteľné veci. Navrhujem preto, aby súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaných na úhradu
trov konania, ktorých výšku vyčíslim v lehote do 3 dní.

Pr. zástupca žalovaných vo veci vo svojom vyjadrení poukázal na to že žiada, aby súd žalobu zamietol
na trovy protistrany. Majú za to, že vykonaným dokazovaním boli preukázané skutočnosti. Nebol
preukázaný nárok čo do svojej dôvodnosti. Žalovaní boli uznaní vinnými zo spáchania trestného činu
ale aj v rámci tohto konania bolo skonštatované, že škoda nebola preukázaná a preto boli odkázaní

na občiansko-súdne konanie. Čo sa týka škody je potrebné v rámci zákonných ustanovení a zásad
preukázaťvýškuškody-kauzálny exus-príčinnývzťahaktozaškoduzodpovedá.Vrámcitohtokonania
nebola preukázaná výška škody nakoľko sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Máme za to, že nebolo
preukázané akú hodnotu mala retiazka v čase a mieste. Preto máme za to, že nebola preukázaná výška
škody.Ďalejmámezato,ževtomtokonanínebolopreukázanéto,ktozaškoduzodpovedá.Akboliklienti

uznaní vinnými to neznamená, že oni, resp. ich konaním došlo ku škode na majetku žalobcu. Vypočutí
svedkovia, ktorí boli vypočutí aj v prípravnom konaní v rámci trestného stíhania jednoznačne potvrdili, že
došlo k viacerým konfliktom na mieste činu. Uvádzali, že žalobca mal napadnúť iného účastníka konfliktu
a teda nesprával sa tak, že svojím konaním predchádzal vzniku škody na zdraví, na živote, na majetku.
Poukazujeme na ustanovenie Občianskeho zákonníka podľa ktorého je každý povinný počínať si tak,

aby nedochádzalo ku škodám a nemožno priznať škodu tomu, kto sa o jej vznik pričinil. Z vykonaného
dokazovania, pokiaľ sa týka svedkov žalobcu, vyplýva to, že túto retiazku v inkriminovaný deň mal,
resp. to tvrdia svedkovia žalobcu. Z ich svedectva však nevyplýva, či konaním T. alebo R. došlo k strate
tejto retiazky. Títo svedkovia nesvedčia o tom čo videli ani čo počuli. Jediným významom ich svedeckejvýpovede je to, že žalobca túto retiazku mal. Títo svedkovia neuvádzajú skutočnosti preukazujúce
uplatnený nárok a teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom subjektu, ktorý škodu spôsobil.
Nebolo taktiež preukázané, aby správaním mojich klientov došlo k spôsobeniu škody. Poukazujem na

to, že bolo tam viacero konfliktov pri ktorých mohlo dôjsť k vzniku škody. Dokonca samotný poškodený
žalobca uvádzal vo svojej výpovedi, že ho napadalo viacero ľudí. Vyplýva to z trestného spisu. Ide o
skutočnosti, ktoré nepreukazujú zodpovednosť mojich klientov za vznik škody. Chcem poukázať ďalej
na to, že žalovaní majú byť zaviazaní spoločne a nerozdielne pričom jednotlivé tieto konania, resp.
charakter tohto konfliktu nasvedčuje tomu, že nemohli obidvaja spôsobiť túto škodu. Poškodený nevie

uviesť kto mu uvedenú škodu spôsobil, len vo všeobecnosti uvádza, že pravdepodobne to boli moji
klienti. To má za následok, že neuniesol dôkazné bremeno preukázania žalobného nároku. Z uvedeného
dôvodu preto navrhujem na trovy žalobcu žalobu zamietnuť.
Podľa ust. § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ust. § 442 ods. 1,3 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda
sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda

uvedením do predošlého stavu.
Podľaust.§135ods.1,2 OSPsúdjeviazanýrozhodnutímústavnéhosúduotom,čiurčitýprávnypredpis
je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika
viazaná [§ 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím

príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku
spoločnosti a o zápise základného imania14); súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.
Inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto
otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.

Ustanovenie § 135 OSP stanovuje taxatívny výpočet prípadov kedy je súd viazaný pri rozhodovaní .
Jedným z nich je prípad rozhodnutia vydaného príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin,
priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, teda
rozhodnutím vydanom v trestnom konaní.
Predpokladmi pre vznik zodpovednosti v zmysle citovaných zákonných ustanovení pre vznik škody sú

protiprávny úkon, ujma-škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a ujmou a zavinenie.
Prvé tri predpoklad majú objektívnu povahu a musí ich preukázať poškodený. Občiansky zákonník
uvádza ešte zavinenie, ktoré má povahu subjektívnu a túto predpokladá. V prípadoch keď sa vyžaduje
aj zavinenie škodcu, ide o subjektívnu zodpovednosť, v prípade keď sa zavinenie nevyžaduje ide
o objektívnu zodpovednosť. Všeobecná zodpovednosť podľa ust. § 420 OZ spočíva v zavinení

škodcu, pričom zavinenie škodcu sa predpokladá( prezumcia zavinenia). Jednotlivé prípady osobitnej
zodpovednosti za škodu zväčša nevyžadujú zavinenie ako predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu.
Pokiaľ sa zavinenie nevyžaduje ide o objektívnu zodpovednosť. Ustanovenie § 42 OZ možno aplikovať
tak na prípady záväzkovej ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.

V odseku 3 § 420 OZ je zakotvená prezumcia zavinenia tohto kto za škodu zodpovedá. Ak sa preukáže
že škodca spôsobil škodu porušením právnej povinnosti dôkazné bremeno postihuje poškodeného, zo
zákona sa predpokladá že škoda škodu zavinil. Zodpovednosti podľa odseku 3 § 420 OZ sa však zbaví
ten kto preukáže že škodu nezavinil. Exkulpácia škodcu je založená na preukázaní tohto, že škodu
nezavinil. Túto musí preukázať škodca. Prezumpcia zavinenia je vyvrátiteľnou domnienkou. Dôkazné

bremeno zaťažuje škodcu. Prezumcia zavinenia sa nevzťahuje na úmysel.

Podľa ust. § 511 ods.1 OZ ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi
splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak

dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
Len za splnenia všetkých týchto vyššie uvedených predpokladov možno hovoriť o vzniku zodpovednosti
za vzniknutú škodu.

Jediným a v rámci práva všeobecným základom vzniku právnej zodpovednosti je porušenie právnej

povinnosti teda správanie, ktoré sa prieči právu, a preto je protiprávne. Toto protiprávne správanie
je právnou skutočnosťou, ktorú nazývame protiprávnym úkonom. Ten v sebe zahŕňa tak zavinené
protiprávne správanie (zavinený protiprávny úkon), ako aj nezavinené protiprávne správanie (zavinený
protiprávny úkon).Ďalším predpokladom náhrady škody je existencia škody, t. j. majetkovej ujmy, ktorá sa prejaví v majetku
poškodeného. Rozoznávame dva druhy škôd: skutočnú škodu (damnum emergens) a ušlý zisk (lucrum

cessans). Skutočná škoda je majetková ujma, ktorá sa prejaví v majetku poškodeného a ktorá je
objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Skutočná škoda môže mať rôzne podoby. Spravidla sa prejaví
v zmenšení majetku poškodeného tým, že sa poškodia alebo zničia veci poškodeného. Charakter
skutočnejškodymajúajnáklady,ktorépoškodenýmárnevynaložil(napr.priprípraveplnenia)aktorésav
dôsledku škodnej udalosti ukázali ako zbytočné. Súčasťou skutočnej škody je aj ujma, ktorá poškodenej

strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany. Niekedy
sa tieto náklady uvádzajú ako samostatná zložka popri skutočnej škode. Ušlý zisk je majetková ujma
spočívajúca v tom, že nedošlo k zväčšeniu majetku poškodeného, ktoré , nebyť vzniku škody, bolo
možné vzhľadom na okolnosti (pravidelný priebeh vecí) odôvodnene očakávať.
Skutočná škoda a ušlý zisk spolu predstavujú všetko škodu.

Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti. Príčinná súvislosť
znamená,žemedziporušenímpovinnosti(príčinou)avznikomškody(následkom)musíbyťvzťahpríčiny
a následku, teda to, že bez porušenia povinnosti (škodnej udalosti) by škoda nevznikla. Táto príčina
je právne relevantná len vtedy, keď je priama a nie sprostredkovaná. Príčinná súvislosť je kategória
prírodnáaspoločenská.Máobjektívnupovahu.Jejaplikáciavoblastiprávaspočívavskutkovomzistení.

Príčinnú súvislosť spravidla dokazuje poškodený.

Subjektom oprávneným požadovať náhradu škody je osoba, ktorá bola oprávnená požadovať splnenie
danej povinnosti, resp. osoba voči ktorej sa škodca dopustil porušenia povinnosti. V prípade náhrady
škody z porušenia mimozáväzkovej zákonom ustanovenej povinnosti môže byť oprávnenou osobou

len ten, voči komu sa škodca dopustil porušenia tejto povinnosti. Rozsah protiprávnosti ako základy
predpoklad povinnosti nahradiť škodu je vždy určitým spôsobom lokalizovaný k určitým osobám.
Subjektom, od ktorého možno náhradu škody požadovať, je ten , kto podľa zákona za spôsobenú škodu
zodpovedá.
Súd má po vykonanom dokazovaní za to, že v danom prípade boli splnené všetky predpoklady pre vznik

zodpovednosti za škodu.
Pokiaľ ide o prvý predpoklad protiprávny úkon, súd mal za to, tento predpoklad bol splnený, došlom
k protiprávnemu konaniu, pretože obaja žalovaní boli rozsudkom zo dňa 15.02.2012 odsúdený za
úmyselný trestný čin, prečin ublíženia na zdraví podľa ust. § 20 , § 156 ods. 1 TZ, spáchaného
formou spolupáchateľstva ako ja prečin výtržníctva podľa § 20, § 364 ods. TZ spáchaného formou

spolupáchateľstva, teda že spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví a spoločným konaním
sa fyzicky dopustili na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadali iného a to žalobcu.
V trestnom konaní bola chválená dohoda o vine a treste, teda samotní žalovaní sa k činu priznali.
Nepodali odvolanie a rozsudok tak nadobudol právoplatnosť dňa 15.02.2012 ako to vyplýva z doložky
právoplatnosti a vykonateľnosti. Zároveň súd poukazuje, že v zmysle ust. § 135 OSP je súd týmto

rozhodnutím viazaní ako aj okolnosťami spáchania trestného činu. Žalovaný sa v konaní o náhrade
škody bránili tým, že žalobcu nenapadli, v tomto smere je ich obrana s poukazom na ust. § 135 OZ
neopodstatnenápretožesúdjerozhodnutím,ktorýmboliobajauznanívinnýmizospáchaniaúmyselného
trestného činu a navyše v trestnom konaní k činu priznali, uzavreli dohodu o vine a treste. Táto obranu
v civilnom konaní je nedôvodná, týmto sa mali brániť v trestnom konaní.

Pokiaľ ide o ďalší predpoklad a to ujmu-škoda. Súd má za to, že aj tento predpoklad bol preukázaný,
svedok otec žalobcu, ktorý predmetnú retiazku kúpil potvrdil, že ju kúpil v roku 1998 žalobcovi, svojmu
synovi k 18-tim narodeninám. Kúpil ju na Cypre, keď tam pracoval, retiazka bola robená ručne. Doklady
o kúpe nemal, no potvrdil, že stála 420 Cyperských libier a to aj spolu s krížikom.

Súd ďalej zisťoval kurz Cyperskej libry v tomto čase t.j. v roku 1998. Súd dotazovaním Národnej banky
Slovenska zisťoval kurz Cyperskej libry v roku 1998, teda v roku kedy mal otec žalobcu kúpiť zlatu
retiazku, nakoľko na internetovej stránke NBS sa takýto údaj vzhľadom na odstup času nepodarilo nájsť
a zistil, že v roku 1998 bol kurz Cyperskej libry priemerne 66,- Sk. Teda ak predmetná zlata retiazka stála
420 cyperských libier, pri kurze 66,-Sk, je to 31.680,-Sk, t.j. 1051,58 eur. Žalobca jej hodnotu stanovil n

sumu 830 eur. Týmto bola preukázaná škoda a jej výška. Žalobca jej stratu uviedol už v trestnom konaní,
kde si nárok na jej náhradu aj uplatnil.Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a ujmou je nepochybne, že táto tiež bola
preukázané. Aj keď nebolo priamo preukázané, to že by predmetnú zlatu retiazku strhli z kru žalobcu
žalovaní zo všetkých okolnosti zistených či v trestnom alebo aj v tomto konaní bolo nepochybne

preukázané, že v deň keď sa predmetný incident stal žalobca túto zlatú retiazku mal na sebe ako aj
na svadbe a pri uvedenom incidente. Tiež bolo nepochybne preukázané, že práve v súvislosti s práve
uvedeným incidentom, ktorý sa stal dňa 28.05.2011 došlo k jej strate. Je to nanajvýš pravdepodobné,
pretože iný incident, či bitka sa nestali. Svedkovia manželka žalobcu, otec žalobcu a svedok J. Y. ( čl. 52
vyšetrovacieho spisu ) potvrdili, že žalobca nepochybne zlatú retiazku mal na sebe, mal ju pod košeľou.

Obaja potvrdili, že žalobca nosil košeľu stále každý deň. Svedok J. Y. potvrdil, že videl, že žalobca zlatú
retiazku mal na krku na svadbe a po uvedenej bitke ju nemal, potvrdil, že ju išiel na miesto činu hľadať. Zo
žalobcom predloženej košele súdu na pojednávaní, ktorú mal žalobca v inkriminovaný deň je zrejmé že
táto bola dotrhaná a čoho je možné vyvodiť fakt, že pri bitke pri ktorej bola táto košeľa roztrhnutá mohlo
s najväčšou pravdepodobnosťou dôjsť k jej strhnutiu z kru žalobcu. O poranení hlavy žalobcu svedčia
lekárke správy predložené v trestnom konaní ( čl. 65, 70 trestného spisu) a výpoveď svedkov ako aj jeho

manželky , ktorá potvrdila už v trestnom konaní že žalobca mal škrabanec na krku. Zo všetkých týchto
vyššie uvedených okolnosti je možné s najväčšou pravdepodobnosťou vyvodiť záver, že k strhnutiu
retiazky z kru žalobcu došlo pri uvedenej bitke, pri napadnutí žalobcu žalovanými, čo vyplýva z obsahu
trestného spisu a rozsudku pričom z napadnutia boli uznaní vinnými práve žalovaní.

Za uvedený skutok boli obaja žalovaní právoplatne uznaní vinnými. Bolo teda preukázané, že oni napadli
žalobcu a nie naopak, čo vyplýva zo samotnej skutkovej podstaty trestného činu, tak ako je to uvedené
vo vyššie citovanom trestnom rozsudku. Brániť sa tým, že skutok sa tak ako tvrdí žalobca sa nestal sa
žalovaní mali v trestnom konaní, avšak v trestnom konaní sa priznali ku skutku a uzavreli dohodu o vine
a treste. Súd je viazaný rozhodnutím vydaným v trestnom konaní o tom, že tento skutok sa stal a kto

ho spáchal v zmysle ust. § 135 OSP.

V danom prípade bolo teda preukázané, že obaja žalovaní boli rozsudkom zo dňa 15.02.2012 odsúdený
za úmyselný trestný čin, a to prečin ublíženia na zdraví podľa ust. § 20 , § 156 ods. 1 TZ, spáchaného
formou spolupáchateľstva ako ja prečin výtržníctva podľa § 20, § 364 ods. TZ spáchaného formou

spolupáchateľstva, teda že spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví a spoločným konaním
sa fyzicky dopustili na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadali iného a to žalobcu..
V trestnom konaní bola chválená dohoda o vine a treste, teda samotní žalovaní s ak činu priznali.
Nepodali odvolanie a rozsudok tak nadobudol právoplatnosť dňa 15.02.2012 ako to vyplýva z doložky
právoplatnosti a vykonateľnosti. Obaja žalovaní sa dopustili trestného činu spoločným konaním, čo

vyplýva z trestného spisu ako aj rozsudku a teda ide podľa zákona o solidárnych dlžníkov.

Na základe vyššie uvedeného a výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danom
prípade boli naplnené všetky predpoklady pre vznik zodpovednosti za vznik škody , tak ako je to vyššie
uvedené a preto súd žalobe ako plne dôvodnej vyhovel.

Pre úplnosť súd poukazuje, že rozhodol v neprítomnosti žalovaných pretože ich právny zástupca súhlasil
s tým, aby sa pojednávalo v ich neprítomnosti, pričom na opakované poučenie súdu uviedol, že žalovaní
ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemajú. To že ich právny zástupca uviedol že trvajú aby
sa vo veci na závere vyjadrili nebolo potrebné, pretože vo veci boli obaja vypočutý a ďalšie návrhy

na dokazovanie nemali. Na pojednávaní ich zastupoval ich právny zástupca , ktorý záverečné reči
predniesol a na záver sa vyjadril.

Pokiaľ sa týka trov konania, súd rozhodol podľa ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého v
zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov

uplatňovaných v konaní, súd môže rozhodnúť, že o trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

V danom prípade súd o trovách rozhodol podľa tohto ustanovenia, pretože nie je zatiaľ možné o trovách
konania rozhodnúť, nakoľko súd odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej,

kde súd musí prítomným účastníkom odovzdať hneď aj písomné vyhotovenie tohto rozsudku, pričom
účastníci sú povinný vyčísliť trovy konania do 3 dní od jeho vyhlásenia a preto rozhodol o trovách v
zmysle ust. § 151 ods. 3 OSP.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej , možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l
b/ konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci , pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností
d/súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí , pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené / § 205 a/
f/ rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote , možno sa jej plnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.