Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 12, 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 29T/161/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313010697
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2313010697.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a

prísediacich Alexandrom Szökem a RNDr. Karolom Bachratým v trestnej veci obžalovaného Q.. P. R.,
na hlavnom pojednávaní dňa 12.05.2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku sa

obžalovaný Q.. P. R. P. N. E. D. , N.. X.XX.XXXX M. X.,
C. A. X., V. XXXX/XX

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Galanta sp. zn. 3 Pv 438/2012 zo dňa 16.7.2013 na skutkovom
a právnom základe, že P. R. spolu s doposiaľ nezisteným páchateľom dňa 5.6.2012 v čase okolo 23,40
hod. na ceste v smere od mesta B. do mesta B.J. asi 500 metrov vo vzdialenosti od čerpacej stanice
Benzinol Lúčny Dvor, jazdiaci na motorovom vozidle nezistenej značky a evidenčného čísla tmavšej
farby, zastavili pomocou modrých majákov pred nimi jazdiace vozidlo zn. K. B., čiernej farby, EČ: X.-F.,

ktoré v tom čase riadila držiteľka vozidla F. M., pričom vydávajúci sa za hliadku polície vykonávajúcej
kontrolu, vylákali F. M. z vozidla za účelom otvorenia prednej kapoty, kde jej jeden z nich nastriekal
neznámu tekutú látku do tváre, zhodil ju na zem a následne nasadol do jej vozidla a spoločne s druhým
páchateľom, ktorý nasadol do ich vozidla odišli na neznáme miesto, čím pre poškodenú F. M., ktorá
neutrpela žiadne zranenia, spôsobili škodu vo výške 26.000,- Eur, pretože nebolo dokázané, že skutok
spáchal obžalovaný.

Podľa§288TrestnéhoporiadkusúdodkazujepoškodenúF.M.,N..X.X.XXXX,C.A.F.E.XXXsnárokom

na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Na obžalovaného Q.. P. R. bola dňa 16.7.2013 prokurátorkou Okresnej prokuratúry Galanta podaná
obžaloba pre zločin lúpeže podľa §188 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona spolupáchateľstvom
podľa § 20 Trestného zákona.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného z prípravného
konania, jeho výsluchom, výsluchom svedkyne - poškodenej F. M., B. P. R. B.., V. R., R. R., H. M., J..

V., Q. R., V. W.Š. a čítaním listinných dôkazov, vrátane správ o povesti.
Obžalovaný Q.. P. R. /č. l. 14-17, 199-201,261, 269-270/ sa na hlavnom pojednávaní nezúčastnil, žiadal
aby sa konalo v jeho neprítomnosti a preto bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, kedy
uviedol, že lúpež nespáchal, ten deň ako aj ostatné pracovné dni bol doma, po nociach nechodí vona 5.júna 2012 bola doma celá jeho rodina-otec, matka, sestra, brat a on, nakoľko mali rodinnú večeru.
Pozeral v prítomnosti otca a brata televízor a o polnoci išiel spať. Nevedel sa vyjadriť ku skutočnosti, ako
sa mohli jeho pachové stopy dostať do predmetného motorového vozidla a nevedel uviesť ako mohla

vyjsť zhoda na pachové stopy. Na ďalšom hlavnom pojednávaní, na ktorom sa zúčastnil, sa vyjadril k
postupu a k okolnostiam za akých bola odoberaná pachová vzorka a vzorka pre analýzu DNA. Tento
úkon - odoberanie pachovej vzorky, bol vykonaný po jeho výsluchu na polícii. Presný postup bol taký, že
sa dostavil do budovy polície tu v Galante. Na recepcii sa ohlásil, vyzdvihol ho vyšetrovateľ a v kancelárii
prebehol výsluch. Následne ho odprevadil do inej miestnosti, kde sa okrem vyšetrovateľa nachádzal aj

technik ale aj iné osoby sa vystriedali v miestnosti. Pachovú vzorku odoberali takým spôsobom, že mu
priložili na telo dva kusy látok, istú dobu ich mal na tele pod oblečením, riadil sa pokynmi technika, aj
keď sa tam striedali viacerí ľudia. Látky mu potom zobrali z tela. Tie látky prikladali k jeho telu takými
kliešťami, ktoré slúžili podobne ako pinzeta. Ten odber trval asi 20 minút. Tú látku si pridŕžal, nakoľko mu
padala z tela. Vyšetrovateľ bol ústretový, snažil sa mu byť nápomocný. Zvítali sa vždy podaním ruky. Bol
to kapitán V.. Výsluch trval pred týmto odoberaním vzorky tiež asi 20-30 minút. K postupu odoberania

vzorky DNA už sa nevedel presne vyjadriť, bolo to pred odobratím pachových vzoriek, nejakou tyčinkou.
Svedkyňa-poškodená F. M. /..l. 34-35, 261-263 / na hlavnom pojednávaní uviedla zhodne ako v
prípravnom konaní, že je zamestnaná v Rakúsku ako opatrovateľka starších ľudí, chodí na turnusy. Dňa
5.6.2012 vyrazila okolo 20.00 hod. z rakúskeho mesta Werndorf domov na Slovensko, cestou tankovala
pri Grazi v Rakúsku. Bola na motorovom vozidle KIA Sorento čiernej farby EČ: X.-F., r.v. 2010, ktoré

má na leasing od spol. Credium Slovakia, a.s. od roku 2010. Prešla cez hraničný prechod Kitsee a v
Bratislave odbočila na výpadovku v smere Senec. Na ceste medzi Lúčnym Dvorom a Sládkovičovom
v čase asi okolo 23.30 hod. sa za jej vozidlo zaradilo ďalšie vozidlo tmavej farby, značku a EČ uviesť
nevie. Vozidlo bolo odstavené na ľavej strane mimo vozovky smerom prednou časťou na vozovku a keď
prešla okolo, zapli sa na tom aute svetlá a zaradilo sa za ňu. Napadlo jej že to môžu byť policajti a že

ju namerali, nakoľko išla asi stovkou. Prešli dosť dlhú trasu, aj okolo benzínového čerpadla pri Lúčnom
dvore. Pôvodne tam chcela zastaviť, a myslela si, že keď sú to policajti, zastavia za ňou, ale chcela
byť čo najskôr doma, tak pokračovala v smere na Sládkovičovo. Po ďalších asi 5 minútach si všimla,
že vozidlo má zapnuté majáky modrej farby, jeden alebo dva, na streche vozidla. Preto zastavila na
krajnici, vozidlo zastavilo za ňou. Vystúpili z neho dvaja neznámi muži. Jeden z nich pristúpil k jej vozidlu,

svedkyňa otvorila okienko a prihovoril sa čisto slovenským jazykom, povedal že je policajná hliadka a že
či vie, akého priestupku sa dopustila. Odpovedal, že nevie, že rýchlosť dodržala. Povedal, aby mu dala
doklady, dala mu papiere od vozidla, zo zadného sedadla vzala kabelku, kde mala vodičský preukaz.
Povedal jej, aby otvorila kapotu, že musí skontrolovať VIN číslo, že majú nahlásenú krádež takého
vozidla. Preto potiahla páčku pri volante a povedala mu aby si otvoril kapotu. Videla však, že mu to nejde,

preto vystúpila a chcela mu pomôcť, ale bola v strese, ani jej sa to nepodarilo. Videla ešte jedného muža
ktorý stál v zadnej časti jej vozidla, ale poriadne ho nevidela. Ten muž, ktorému dala doklady, zdvihol
pravú ruku a nastriekal jej niečo do pravej časti tváre, chcela uhnúť, ale prichytil jej ruku, aby mohol ďalej
striekať a následne ju sotil, ale nie silne, do jarku. Spadla do jarku, ale rýchlo sa postavila, videla, že ten
muž, ktorému dala doklady, sadol do jej vozidla, naštartoval a spoločne s druhým, ktorý prisadol, odišli

smerom na Sládkovičovo. Ona sa vybrala rýchlym krokom naspäť na benzínku Lúčny Dvor. Na benzínke
povedala, čo sa stalo, že ju prepadli, zobrali jej auto, poprosila ich aby zavolali políciu, čo aj urobili, ona
si medzitým vypláchla oči. Policajti ju vzali do Sládkovičova. Vo vozidle mala osobné doklady, finančnú
hotovosť 1.270,- EUR, mobilný telefón Samsung, notebook zn. HP. Ten, ktorý od nej žiadal doklady, bol
oblečený ako policajt, asi 170-175 cm vysoký, štíhlejšej postavy, mal asi šiltovku na hlave. Druhého si

veľmi nevšimla. Dňa 7.6.2012 bola informovaná políciou že jej vozidlo bolo nájdené v Majcichove, išla
tam a na dvore jedného rodinného domu bolo vozidlo odstavené. Zvonka nebolo poškodené, v interiéry
boli odmontované plastové kryty, chýbali evidenčné čísla. Bol nájdený len mobilný telefón, a prací prášok
Ariel, 8 kg balenie, ktorý kúpila ešte v Rakúsku. Žiada náhradu škody za opravu vozidla, za vybavenie
nových dokladov, výmenu zámku na rodinnom dome, nakoľko vo vozidle mala aj kľúče od domu, za

opravu okna na rodinnom dome, nakoľko sa nevedela inak dostať do domu a za nákup nového šatstva.
Pri rekognícii podľa živých osôb dňa 25.7.2012 neoznačila svedkyňa ani jednu osobu spomedzi
figurantov (medzi opoznávanými osobami nebola osoba P. R., N.. X.XX.XXXX).
Pri rekognícii podľa fotografií dňa 31.7.2012 opoznala svedkyňa osobu označenú vo fotoalbume č. 1
ako číslo 2 a vo fotoalbume č. 2 ako číslo 5, teda P. R., N.. X.XX.XXXX.

Pri rekognícii podľa živých osôb dňa 11.4.2013 neoznačila svedkyňa ani jednu osobu spomedzi
figurantov (medzi opoznávanými osobami bola osoba P. R., N.. X.XX.XXXX).
Na hlavnom pojednávaní doplnila k popisu oblečenia páchateľov, že jeden mal určite šiltovku a maskáče,
na šiltovke nemal nápis polície, len niekde na oblečení. K jeho popisu ďalej vie uviesť, že nebol o mocvyšší od nej, ani o hlavu. Jedine zaregistrovala že je mladý, čo jej nesedelo, že ak to boli policajti, že
tam nebol nikto starší. Nevie, či by vedela opoznať páchateľa. Keď jej predložili prvýkrát fotografie vo
fotoalbume, tak vtedy medzi fotografiami uvidela tvár muža, ktorého určila ako jedného z páchateľov,

toho, čo ho videla dlhšie. K priebehu rekognície, kedy opoznávala páchateľov podľa figurantov, uviedla,
že sa cítila v strese, bolo okolo nej veľa policajtov, stála v tme a nebola si istá tak, ako keď videla
fotografie.
Na hlavnom pojednávaní bola tiež prečítaná jej výpoveď z prípravného konania, kedy potvrdila, že
dňa 11.4.2013 bola na rekognícii, vyšetrovateľom bola predtým poučená, počas rekognície nevedela

opoznať páchateľa, nevedela označiť nikoho, nakoľko nikto z figurantov nezodpovedal podobe
páchateľa. Nevedela uviesť, prečo označila počas rekognície dňa 31.7.2012 fotku obvineného, ale už
vie, že ani jedna z osôb z fotiek to nebola.
Pri ďalšom výsluchu v prípravnom konaní, ktorý bol prečítaný na hlavnom pojednávaní, doplnila, že
11.4.2013 na rekognícii nevedela opoznať páchateľa. Každá osoba bola v uniforme a mala šiltovku. Ani
jedna osoba z nich sa nepodobala na páchateľa, keď ju napadli, bola tma, ona toho páchateľa ani dobre

nevidela. Dňa 31.7.2012 označila fotku osoby, lebo bola ešte v šoku a v šoku niekoho označila, lebo si
myslela, že označila osobu páchateľa. S odstupom času vie, už sa ukľudnila, predtým videla páchateľa
v každom mužovi a ešte stále sa bojí, keď ide sama autom.
Po prečítaní výpovedí z prípravného konania na hlavnom pojednávaní svedkyňa uviedla, že pri
predložení fotiek si bola 90% istá, pri rekognícii podľa živých osôb si už istá nebola a to z dôvodov stresu,

ako uviedla predtým, teda bolo okolo nej veľa policajtov, stála v tme a nebola si istá tak, ako keď videla
fotografie. Nevie prečo uviedla v prípravnom konaní do zápisnice, že ani jedna z osôb z fotiek to nebola.
Zápisnicu síce podpísala, ale nečítala ju od slova do slova. Svedkyňa navštívila psychiatra z dôvodu
nemožnosti spánku, predpísal jej tabletky, snaží sa s tým vysporiadať, ale nemôže v noci cestovať a
má problém sa vracať ku skutku.

Na ďalšom hlavnom pojednávaní (konanom za prítomnosti obžalovaného) bola svedkyňa požiadaná,
aby sa vyjadrila, či obžalovaný je osobou, ktorá sa zúčastnila na skutku. Svedkyni bola daná možnosť
aby sa vyjadrila bez prítomnosti obžalovaného v pojednávacej miestnosti. Svedkyňa doslova uviedla, že
videla v pojednávacej miestnosti obžalovaného, videla ho ako prichádzal do pojednávacej miestnosti,
ako sedel, aj stál, aj počula jeho hlas. Čo sa týka osôb páchateľov, keď sa má vyjadriť, či je jej obžalovaný

nejakým spôsobom známy, tak táto osoba (obžalovaného) je vyššia, aj má iný hlas ako osoby, ktoré ju
prepadli. Najmä si spomína na jedného z páchateľov- ako to aj na minulom HP uvádzala, viac si vie
vybaviť len jedného z nich- to bolo celé len pár sekúnd. Zdá sa jej na 95 % keby to mala odhadnúť, že tou
jedinou osobou, ktorú si viac pamätá a viac zaregistrovala z toho prepadu, nebola osoba obžalovaného,
ktorý bol v pojednávacej miestnosti.

Svedkovia P. R. B.., V. R. P. R. R. - otec, mama a brat obžalovaného, na hlavnom pojednávaní ako aj v
prípravnom konaní zhodne potvrdili skutočnosť, že obžalovaný bol večer dňa 5.6.2012 doma. Uviedli, že
vec doma preberali vtedy, keď sa to začalo riešiť cez políciu, boli všetci doma, pozerali televíziu, mama
sa učila s dcérou, otec niečo prebral tak s jedným ako aj s druhým synom, je podnikateľ a chce, aby mu
v tom synovia pomáhali. Prvý krát sa k tomuto dátumu vracali, keď prišlo predvolanie z polície, mohlo to

byť asi mesiac po dátume 5.6., hľadali nejaké body, ktorých by sa chytili, aby si vedeli spomenúť, čo v ten
večer robili. Čo sa týka upresnenia hodín, cez týždeň sú väčšinou vždy večer spolu doma, pozerajú TV,
debatujú a nejdú spať skôr ako 23,30 - 24,00 hod. Otec ako súkromný podnikateľ nevstáva príliš skoro,
tak okolo siedmej. Mama s dcérou chodievajú spať skôr. Bolo to tak aj toho 5.6.2012. Bývajú v bytovke a
aj keď má obžalovaný vlastnú izbu, zaregistrovali by to, majú síce veľký, ale 3-izbový byt, takže otec má

prehľad kto kde je a nedá sa len tak jednoducho odísť. Svedkyňa uviedla, že má vlastný diár, záznamník,
kde má poznačené určité udalosti, tak napr. 3.6.2012 bola omša za jej zosnulého otca, v utorok bolo
zase Laury, čo je meno jej kamarátky, podľa toho sa snažili rozpomenúť čo sa dialo 5.6.2012. Svedok
R.Á. R. uviedol tiež že keďže majú spoločnú izbu všimol by si, keby odišiel z izby, zvykne sa zobudiť
aj keď sa brat ide len napiť.

K okolnostiam postupu pri snímaní pachovej stopy, jej zaistenia, odovzdania na porovnanie,
uloženia, postupu pri zabezpečovaní porovnávacej pachovej stopy (pachovej konzervy zaistenej z tela
obžalovaného) boli vypočutí ako svedkovia H.Z. M., príslušník KR PZ Bratislava, oddelenie služobnej
kynológie, odbor poriadkovej polície, pracovisko metódy pachových konzerv, ďalej J.. N. V., v roku 2012
vyšetrovateľ OR PZ Galanta, OKP, Q. R.Ý., kriminalistický technik na OR PZ OKP Galanta, V. W., v roku

2012 kriminalistický technik na OR PZ OKP Galanta.
SvedokH.M.,/č.l.274-276/nahlavnompojednávaníuviedol,žejehoúlohouboloporovnaniepachových
stôp, najprv mu boli zaslané k porovnaniu stopy zaistené z dvoch vozidiel a neskôr v októbri bola zaslaná
aj stopa teda vzorka osoby P. R.. K metóde odberu, porovnávania a vyhodnotenia pachových stôp amožnosti výskytu pachovej stopy človeka na mieste, kde tento nebol, uviedol, že každý má individuálny
pach, svojím dotykom alebo aj pohybom po určitom mieste zanechá pachovú stopu, táto sa zachytí
aj na oblečení a tak by bolo potom aj teoreticky možné, aby niekto umelo umiestnil pachovú stopu

človeka na mieste, kde ten človek nebol a to tak, že tam napríklad uloží jeho veci teda oblečenie. Čo
sa týka postupu pri odoberaní pachových stôp, keď sa odoberá z miesta - v tomto prípade podlaha
pod pedálmi vodiča vo vozidle, tak sa špeciálny snímač priloží na miesto, kde sa predpokladá, že sa
podozrivý pohyboval, miesto sa prikryje fóliou aspoň pol hodinu, čo je minimálna doba, snímač sníma
pachy, všetky, ktoré sa tam nachádzajú, tie sa potom porovnávajú so vzorkou z iného miesta alebo od

osoby. Od osoby sa odoberá pachová stopa tým spôsobom, že sa tento snímač prikladá na holé telo tzn.
z bokov, tu nie je podstatné, kto je v miestnosti príp. kto je v blízkosti, keď sa robí takéto odoberanie, ale
podstatné je aby pachovú stopu od osoby k porovnávaniu neodoberala tá istá osoba, ktorá odoberala
pachovú stopu napríklad z miesta činu, ktorá sa má porovnať. Pretože napríklad technik, ktorý odoberá
pachovú stopu z vozidla zanechá už na snímači svoj pach a keby ten istý technik odoberal stopu aj od
osoby znova by tam zanechal svoj pach a svedok by nevedel určiť, koho pes stotožnil, či technika alebo

aj nejakú inú totožnú stopu. Čo sa týka ďalšieho postupu, pachová stopa v pachovej konzerve, ktorá
sa má stotožňovať, je spolu s ďalšími minimálne piatimi v rade, psovi je predložená vzorka, ktorá sa
má porovnať a pes potom hľadá zhodu so stopami v pachových konzervách a pokiaľ nájde zhodu tak
naučeným spôsobom to dá najavo. Na to, aby sme skonštatovali, že bola zistená totožnosť musí prísť
aspoň k štyrom pozitívnym výsledkom, porovnávanie sa zopakuje 5x a vždy s dvoma psami. Ak je nejaká

pochybnosť tak sa takéto stotožňovanie vykoná iným psovodom s inými psami. Porovnávanie môže
urobiť opakovane aj ten istý pes ale až s odstupom 24 hodín. Čo sa týka spôsobu, akým sa k svedkovi na
porovnanie dostanú zaistené pachové stopy, tieto prichádzajú v pachových konzervách, čo sú sterilné
fľaše, prichádzajú kuriérom v kriminalistickom kufríku. Náhodnou zaujímavosťou sa snažia vyhnúť tomu,
aby pes nebol ovplyvnený nejakým silným výrazným pridruženým pachom, ktorý ho zaujme sám o sebe

a nebude schopný porovnať potom požadované vzorky tzn. najskôr, keď nedostane ešte pes za úlohu
porovnanie, len sa oboznámi s pachovými konzervami, medzi nimi je aj tá, ktorá sa má porovnávať. Tak
je podstatné, či psa zaujme alebo nie, ak áno tak je vylúčená a ďalej sa neporovnáva. Táto náhodná
zaujímavosť sa neopakuje v prípade, že sa s tým istým psom robí kontrolné porovnávanie o 24 hodín.
Prichádza aj k odvetrávaniu pachových konzerv, minimálne 20 minút, aby pach nebol koncentrovaný

tak intenzívne. Čo sa týka možnosti z hľadiska časového pracovať s pachovými konzervami tak u nás
sa uchovávajú 5 rokov, samozrejme za predpísaných podmienok, musia byť dobre uzavreté, ale robili
sa aj pokusy, že vzorky boli použiteľné aj po 8 rokoch. Určitý vplyv má aj to, že sa vykonáva s určitou
pachovou konzervou porovnávanie teda, že sa s ňou pracuje, prichádza k odvetrávaniu, ale pre psa
je to úplne minimálna záležitosť, ktorá by ho ovplyvnila. Takéto vplyvy sú eliminované aj tým, že sa

porovnávanie vykonáva v určitých podmienkach, v chladnejšej miestnosti s teplotou 20 stupňov, aby tá
teplota bola stála, aby tam neboli výkyvy, ktoré by mohli vo väčšej miere kvalitu pachovej stopy ovplyvniť.
Pachové stopy evidujú ich číslami, je to vidieť aj v správe - pachové stopy (PS) sa evidujú v zbierke
napríklad pod číslom 116/12. Za pachové konzervy zodpovedá svedok od tej chvíle ako ich preberie.
Jedná sa o špekuláciu, či je možné zabrániť zámene pachových stôp, samozrejme vylúčiť sa to nedá ale

za dobu kým je stopa doručená k svedkovi, on nezodpovedá a nevie to ovplyvniť. Čo sa týka narábania
so snímačom (spomenul, že pracujú s aratexom) malo by sa pracovať so sterilnými nástrojmi, ktorými
sa vyberie tento aratex a prikladá sa buď na určité miesto alebo na telo určitej osoby. Pachové stopy
by sa mali zaisťovať medzi prvými, mali by sa hneď označiť. Pokiaľ ide o prenos pachu z človeka na
človeka pri podaní rúk alebo pri pobyte v miestnosti, ktorú dlhodobo obýva iný človek môže prísť prenosu

pachov, ale individuálny pach človeka sa nemení, môže pristúpiť len ako pridružený pach napríklad tej
druhej osoby. S výrazom nepravý spojovací pach sa svedok nestretol. Mohlo by sa stať, že sa bude
vyskytovať pach človeka, ktorý sa tiež nachádzal na mieste, z ktorého sa odoberá pachová stopa a ten
istý človek v prípade, že bude napríklad odoberať pachovú stopu osoby, bude stotožnený resp. jeho
pachové stopy sa potom môžu nachádzať aj na jednej aj na druhej vzorke. Takáto možnosť, by ale

ovplyvnila porovnávanie za predpokladu, že by sa napríklad jeden človek s druhým intenzívne objímali,
nevie vylúčiť, že by k takémuto niečo prišlo aj pri podaní rúk alebo potom, čo sa porovnávaná osoba
posadí na stoličku okolo ktorej denne chodí druhá osoba. Táto druhá osoba by sa však takto intenzívne
musela vyskytovať aj na druhom mieste z ktorého je zobratá druhá vzorka, ktorú porovnávajú. Snímač
sa naťahuje na holé telo. Pokiaľ sa aj prenášajú pachové častice tak je predpoklad, že sa prenesú na

oblečenie, nie na telo. Podľa informácii svedka existuje v USA nejaký analyzátor teda prístroj, ktorý by
porovnával pachové stopy namiesto psa ale čo vie, tak jeho veľkosť je asi ako pojednávacia miestnosť,
tak je to záležitosť nákladná a v našich končinách sa s tým ešte nestretol. Audiovizuálny záznam z
porovnávania pachových stôp je možné urobiť, k tomuto porovnaniu v tomto prípade nie je vyhotovenýale technicky (ak bude poskytnutá kamera) je možné ho vyhotoviť pretože porovnávanie sa robí v úzke
chodbe s dverami so sklenenou výplňou. Pri porovnávaní pachových stôp nie je okrem svedka a kolegu
nik iný prítomný, v miestnosti, kde sa to porovnáva, tam nesmie byť nikto iný teda ani kolega. Čo sa

týka časovej intenzity k preneseniu určitej pachovej stopy na nejaké miesto ale aj na človeka nie je
podstatné ako dlho musí niekto niekde sa vyskytovať, aby tam zanechal pachovú stopu, dôležité sú aj
ďalšie okolnosti, o ktorých hovoril a potom je aj otázkou z akého dôvodu by sa pach tzv. pridružený
nachádzal pri obidvoch vzorkách, toto všetko ale sa zohľadňuje.

Svedok J.. N. V. /č.l. 280-281/ na hlavnom pojednávaní uviedol, že pôsobil v roku 2012 ako vyšetrovateľ
PZ a mal na starosti aj spis obvineného Q.. R.. V určitom období dostal informáciu od tzv. operatívcov,
že na dvore rodinného domu v Majcichove sa našlo motorové vozidlo, zdá sa mu, že zn. Kia Sorento
a preto so súhlasom majiteľa rodinného domu sa na miesto dostavili aj s kriminalistickým technikom,
svedok zabezpečoval vonkajšiu obhliadku, auta sa nedotýkal, neotváral ho, stopy vo vozidle zaisťoval
technik. Vizuálne tzn. nahliadanim cez okno pozerali v akom stave je interiér vozidla. V tom čase sa tam

nachádzali aj operatívci, menný zoznam nevie, tiež zavolali tzv.„skráteného vyšetrovateľa“ pretože sa
na dvore našli aj iné odcudzené vozidlá, tiež tam bola majiteľka vozidla ale tá bola pri vstupnej bráne
na dvor. Nevie koľko bolo tých operatívcov, boli tam s dvoma alebo troma autami, ktoré ale neboli plné,
operatíva bola z ich súčasti PZ. Čo sa týka okolností odoberania pachovej stopy osobe obžalovaného
(vtedy obvineného) už si nepamätá ten deň, či aj nevypočúval obvineného. Majú interný predpis, že majú

spracovať každého jedného obvineného - odfotiť, daktyloskopia atď. Pokiaľ si dobre spomína vyplnil
žiadanku a odviedol obvineného dole k technikovi, ktorý to ďalej realizoval. Čo sa týka bukálneho steru,
aj odoberania pachovej stopy, nerealizoval to, v prípade, že obvinený dá súhlas na takéto úkony rovno
pri výsluchu tak sa síce hneď môžu realizovať ale svedok pri nich prítomný nebol. Dokonca technik už
ďalej postupuje bez toho, aby nejaké podklady (ohľadom pachovej stopy) išli cez svedka. V takomto

prípade sa ani nevyhotovuje osobitná zápisnica príp. zápis o takomto úkone. Vie, že pri ohliadke vozidla
bol technik R., že iný technik odoberal porovnávaciu vzorku obvinenému, bol to W. V.. Čo sa týka
podrobnejšieho popisu svedkovho postupu tak si pamätá, že obvineného odviedol k miestnostiam, kde
pracujú technici, vyplnil žiadanku a nechal obvineného tam. Odoberanie pachovej stopy trvá asi 20 min.,
svedok pritom nezvykne čakať. Čo sa týka ohliadky motorového vozidla tak sa určite nemohlo stať, aby

pred odobratím pachovej stopy vošiel do vozidla alebo nahliadol, ak, tak nahliadol iba cez okno. Až
potom po odobratí pachovej stopy bol v interiéri vozidla. Aj vizuálne prechádzali celý dvor tzn. miesto,
kde sa našlo vozidlo, predpokladali sa tam viaceré stopy. Čo sa týka otvorenia motorového vozidla,
poškodená priniesla náhradný kľúč. Pokiaľ technik odoberá stopu nikto tam nemôže byť. Hovorí ale o
interiéri vozidla, pretože okolo vozidla, vonku, sa osoby pohybovali. Ak si dobre pamätá, tak na výjazd k

motorovému vozidlu cestoval s technikom. Nepamätá si, ktoré konkrétne auto to bolo, väčšinou zvyknú
brať auto v ktorom sa vozia technici ale ako to bolo v tomto konkrétnom prípade to si nespomenie.

Svedok Q. R. /č.l. 281-282/ na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracuje ako kriminalistický technik
OR PZ OKP Galanta, pamätá si na ohliadku motorového vozidla v obci Majcichov. Čo sa týka toho

úkonu mal vtedy službu, hlavný výjazd, nakoľko operačné oznámilo, že sa niečo sleduje, boli vyslaní s
vyšetrovateľom na určité miesto, kde sa mala robiť prehliadka nebytových priestorov, až po vstupe do
dvora zistili, že sa našli nejaké zakryté vozidlá. Pamätá si, že ešte čakali na znalcov, na to, aby prišli na
miesto obhliadky zároveň s nimi, išiel s výjazdovým vozidlom ale nepamätá si, či v ňom sedel spolu s
tzv. dosahovým vyšetrovateľom. Používajú ako technici jedno výjazdové vozidlo 5-miestne. Osoby do

dvora rodinného domu nevstupovali žiadne, až keď zo vstupnej brány odfotil vozidlá, prítomní znalci
vstupovali do dvora až s ním. Pokiaľ tam aj boli už predtým operatívci, tí zaisťovali miesto mimo dvora,
tak, že nevstúpili do dvora. Čo sa týka samotného odberu pachovej stopy - postupoval podľa nariadenia,
podľa metodiky, jednalo sa o lúpež, preto postupovali dôkladnejšie, najprv prebehla vonkajšia obhliadka
dvora, odfotili sa vozidlá v tej dobe ešte zakryté, po odokrytí bolo nájdené vozidlo Kia a zdá sa mu

aj škoda Octavia Combi. Pri niektorom vozidle boli aj ŠPZ hodené na zemi, pri Kii nie. Po dohode so
znalcami sa najprv vykonala vonkajšia obhliadka, odoberali sa stopy daktyloskopické, trasologické, teda
všetko zvonka, potom prišlo k otvoreniu vozidla, to už si nepamätá ako ale asi mala kľúč majiteľka
vozidla prítomná pri obhliadke. Pri samotnom odoberaní stopy postupoval svedok v zmysle predpisov
tedavšetkozapoužitiasterilnýchnástrojov,malrukavice,pracovalspachovoukonzervou,sosnímačom,

súčasne vždy odfotil miesta nálezov stôp. Podľa predpisu na určenú dobu zase zavrel vozidlo, aby sa
mohla stopa nasnímať. Čo sa týka tzv. dlhých rúk, čo sú pinzety, s ktorými pracujú, chirurgické, tak tie sú
určené na opakované použitie ale po každom úkone ich sterilizujú. Majú aj plastové jednorazové pinzety,
ktoré používajú na odobratie toho snímača, s nimi sa ale horšie pracuje, preto už na uloženie snímačapracujú s vyššieuvedenými chirurgickými. Odkedy je svedok na útvare tak sterilizátor na sterilizovanie
nástrojov funguje. Neboli s ním žiadne problémy. V čase, kedy odoberal pachovú stopu môže zaručiť, že
nik iný nebol prítomný, postupoval podľa predpisu, nemohlo prísť k tzv. kontaminácii, avšak či k niečomu

prišlo pri sterilizácii konzervy, pri jej presune k nim, za to sa nemôže zaručiť. Už presne nepamätá dobu,
počas ktorej je uložený snímač na mieste, avšak minimálne 20 minút pretože tak sa má postupovať a tak
aj zvykne postupovať, určite aj na konzerve písal aký čas bol snímač priložený. Tie chirurgické pinzety
majú dĺžku 15 až 20 cm, tie plastové do 15 cm. Čo sa týka postupu pri zabezpečovaní pachových stôp,
svoj výzvam má postupovať v zmysle predpisov až na mieste činu, nie je dôležité akým spôsobom a

s kým sa na miesto činu dostane. Je pravdou, že aj v zmysle inštrukcie prezidenta PZ nesmie tá istá
osoba odoberať porovnávacie vzorky a zaisťovať pachové stopy napríklad na mieste činu, pretože nikdy
sa nezaručí, že technik neprenesie svoj pach na obal konzervu, keď odoberá pachovú stopu.

Svedok V. W. /č.l. 282-283/ na hlavnom pojednávaní uviedol, že v roku 2012 pracoval ako kriminalistický
technik na OR PZ OKP Galanta si nevie spomenúť a vybaviť prípad obvineného R., môže k odoberaniu

pachovej stopy uviesť len toľko, že nesmie ten istý technik odoberať stopu na mieste činu a zároveň aj
odoberať porovnávaciu vzorku osoby. Môže popísať len všeobecný postup, ktorý je potrebný dodržať, na
konkrétny postup u obvineného R. si nespomína, ale zaručuje, že vždy postupoval pri každom jednom
odoberaní porovnávacích vzoriek podľa predpísaného postupu. Čo sa týka obdobia, kedy pôsobil ako
technik, sterilizátor fungoval, bol uložený v miestnosti označenej ako sklad, používa sa na sterilizáciu

pinziet. V tom období keď pracoval na OKP, používali osobné
motorové vozidlo Nissan. Z odoberania porovnávacej vzorky sa urobí zápis, aj sa zasiela sprievodný list
na kynológiu, s tým ale pracujú už v Bratislave a následne zasielajú výsledky.
Ďalej súd oboznámil listinné dôkazy, okrem iného fotodokumentáciu z rekognícií, príkaz na oznámenie
údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke, správy o poskytnutí informácií, zápisnicu o

obhliadke miesta činu, zápisnicu o obhliadke miesta nájdeného vozidla Kia Sorento, fotodokumentáciu,
uznesenie a potvrdenia o vrátení veci, potvrdenia o hodnote vecí, faktúru, kalkulácie, lekársku správu,
správyoposkytnutíprevádzkovýchalokalizačnýchúdajovnaúčelypátraniapoodcudzenommotorovom
vozidle, leasingovú zmluvu, evidenčnú kartu, evidenčnú kartu vozidla, úradné záznamy.
So súhlasom strán boli oboznámené - prečítané znalecké posudky KEÚ PZ odbor kriminalistickej

identifikácie, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz. Z ich záverov vyplýva, že
predložená daktyloskopická stopa bola vyhodnotená ako neupotrebiteľná, chemickou analýzou bola v
extrakte škvŕn na tričku od poškodenej F. M. zistená prítomnosť kapsaicínu, ktorý sa používa ako účinná
látka sprejov so slzotvorným účinkom-tzn. obranný sprej, zhoda medzi textilnými vláknami z mikrostopy
zo sedadla vodiča vozidla Kia Sorento a medzi textilnými vláknami z materiálu nepremokavej súpravy

zaistenej z vozidla Fiat Punto a na mikrostopách z odevov z vozidla Fiat Punto a z poťahov sedadla
vodiča vozidla Kia Sorento zistená nebola. Zaistená trasologická stopa mohla byť vytvorená časťou
podošvy športovej obuvy zn. Adidas, nepodarilo sa zistiť celkový vzor, jej vhodnosť na individuálnu
identifikáciu je možné posúdiť až po predložení porovnávacieho materiálu. Ďalšie predložené stopy
(zaistené aj z vozidla Kia) a porovnávacie materiály boli vyhodnotené ako upotrebiteľné na skúmanie z

odvetvia kriminalistickej biológie a genetickej analýzy. Porovnaním DNA profilov porovnávacích vzoriek
bukálnych výterov označených ako „bukálny ster dutiny ústnej k analýze DNA P. R.“ a DNA profilov
zmiešaných zaistených biologických stôp bolo zistené, že osoby od ktorých pochádzajú porovnávacie
vzorky sú vylúčené ako pôvodcovia biologického materiálu v uvedených zmiešaných biologických
stopách.

Zo správy o výsledku porovnávania pachových stôp a to stopy zaistenej z podlahy pod pedálmi vodiča
Fiat Punto (PS 1) a stopy zaistenej z podlahy pod pedálmi vodiča KIA Sorento (PS 2) a porovnávacej
stopy P. R., N.. X.XX.XXXX (PS 4) vyplýva, že bola zistená pachová totožnosť medzi PS 1,2 a PPS 4.
Pachová zaujímavosť bola vykonaná s negatívnym výsledkom.
Pracovný posudok obžalovaného hodnotí kladne. Zo správ o povesti bolo zistené, že obžalovaný

bol doposiaľ priestupkovo štyri krát prejednávaný za skutky spáchané v rokoch 2009 až 2013, za
priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, za porušenie pravidiel cestnej premávky, za priestupok
proti verejnému poriadku, súdne trestaný doposiaľ nebol.
Na základe takto vykonaného dokazovania po zhodnotení dôkazov tak jednotlivo ako aj v ich súhrne (§
2 ods. 12 Trestného poriadku) súd dospel k záveru, že nie je možné ustáliť, že skutok sa stal tak, ako je

opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda že tento spáchal obžalovaný P. R.; vina obžalovaného
nebola nepochybne preukázaná.
Súd pri oslobodení obžalovaného vychádzal z výpovedí obžalovaného, svedkov P. R. B.., V. R. P. R.
R.. Obžalovaný trestnú činnosť poprel. Tvrdil, že žiadnej lúpeže sa nedopustil, nevie si vysvetliť akosa jeho pachová stopa mohla ocitnúť v aute poškodenej, ako mohla vyjsť zhoda. Svedkovia P. R. B..,
V. R. P. R. R., rodinní príslušníci obžalovaného potvrdili, že bol v inkriminovaný večer doma, tvrdili, že
prípadný neskorší odchod obžalovaného z bytu by si všimli. Zo spáchania skutku obžalovaného malo

usvedčovať porovnanie pachových stôp, teda výsledok pachovej skúšky. Rovnako tak mala usvedčovať
obžalovaného výpoveď svedkyne-poškodenej F. M.T..
Svedkyňa-poškodená F. M. vypovedala o priebehu skutku rovnako v prípravnom konaní aj na hlavnom
pojednávaní. Súd v tomto nemá pochybnosti, že skutok sa stal tak ako ho popísala poškodená.
Svedkyňa detailne popísala podstatné okolnosti spáchania skutku. Súd považuje v tejto časti výpoveď

za logickú, presvedčivú, zrozumiteľnú, pravdivú a vierohodnú. O tom, že sa stal skutok, svedčí okrem
iného aj zápisnica o obhliadke nájdeného vozidla Kia Sorento, aj závery znaleckého posudku o zistenej
prítomnosti kapsaicínu na tričku poškodenej Denisy Váradyovej. Avšak k popisu páchateľov vedela
svedkyňa uviesť len toľko, že jeden bol oblečený ako policajt, asi 170-175 cm vysoký, štíhlejšej postavy,
mal šiltovku na hlave, maskáče, nápis polície nemal na šiltovke, ale niekde na oblečení, hovoril čisto
slovensky, pričom druhého si veľmi nevšimla. Prvý nebol o moc vyšší od nej, ani o hlavu. Zaregistrovala

že je mladý.
Pri opoznávaní páchateľa, teda rekogníciách tak podľa fotografií ako aj podľa živých osôb zaujala však
poškodená vždy rozdielny postoj. Pri rekognícii podľa fotografií opoznala P. R., N.. X.XX.XXXX, pri
rekognícii podľa živých osôb neoznačila svedkyňa ani jednu osobu spomedzi figurantov, pričom medzi
opoznávanými osobami bola aj osoba P. R., nar. X.XX.XXXX. Čo je však podstatné uviesť a zdôrazniť

je to, ako sa poškodená vyjadrila po jednotlivých rekogníciách. Jej popis a vysvetlenie ako a prečo
opoznala, resp. neopoznala obžalovaného v prípravnom konaní sa menil. V prípravnom konaní, najprv
označila fotografiu obžalovaného, potom po rekognícii podľa figurantov vypovedala, že nevie, prečo
označila fotku obvineného. Vraj to ani jedna z osôb z fotiek to nebola. Keď označila fotku osoby, bola
vraj ešte v šoku a v šoku niekoho označila, lebo si myslela, že označila osobu páchateľa. Vysvetlila to

tak, že predtým videla páchateľa v každom mužovi, s odstupom času sa už ale ukľudnila. A preto ani pri
rekognícii podľa figurantov nevedela opoznať páchateľa. Každá osoba bola v uniforme a mala šiltovku.
Ani jedna osoba z nich sa nepodobala na páchateľa, keď ju napadli, bola tma, ona toho páchateľa ani
dobre nevidela. Na hlavnom pojednávaní zas naopak uviedla, že keď jej predložili prvýkrát fotografie vo
fotoalbume, tak vtedy medzi fotografiami uvidela tvár muža, ktorého určila ako jedného z páchateľov,

toho, čo ho videla dlhšie. Pri predložení fotiek si vraj bola na 90% istá K priebehu rekognície, kedy
opoznávala páchateľov podľa figurantov, uviedla, že sa cítila v strese, bolo okolo nej veľa policajtov,
stála v tme a nebola si istá tak, ako keď videla fotografie. Zmenu svojho postoja v prípravnom konaní
svedkyňa-poškodená nevedela vysvetliť. Nevie prečo uviedla v prípravnom konaní do zápisnice, že ani
jedna z osôb z fotiek to nebola. Zápisnicu síce podpísala, ale nečítala ju od slova do slova.

Nakoľko pri hodnotení vierohodnosti svedka je súd povinný prihliadať najmä k vnútornej štruktúre
výpovede svedka, teda či si neodporuje v podstatných okolnostiach, o ktorých vypovedal, k logickým
súvislostiam o okolnostiach, o ktorých vypovedá, za účelom správneho vyhodnotenia a odstránenia
rozporov vo výpovediach svedkyne vo vzťahu k opoznávaniu páchateľa, bola svedkyňa na hlavnom
pojednávaní, po tom, čo mala možnosť vidieť obžalovaného v pojednávacej miestnosti, požiadaná, aby

sa vyjadrila, či obžalovaný je osobou, ktorá sa zúčastnila na skutku, pričom svedkyňa sa mohla následne
vyjadriť bez prítomnosti obžalovaného v pojednávacej miestnosti. Svedkyňa doslova uviedla, že osoba
obžalovaného je vyššia, aj má iný hlas ako osoby, ktoré ju prepadli. Zdá sa jej na 95 % že páchateľom
(tým, ktorého jediného si mala možnosť viac všimnúť) nebola osoba obžalovaného.
Súd ďalej riešil otázku zákonnosti postupu pri vykonávaní odberu a postupu porovnávania pachových

stôp. Súd nezisťuje, že by tento dôkaz bol získaný nezákonným spôsobom. Výpovede svedkov H. M., J..
N. V., Q. R. P. V. W. preukázali, že postup pri vykonávaní tohto dôkazu v prípravnom konaní bol správny.
Pokiaľ aj obhajoba uvádzala výhrady vo vzťahu k dôkazu výsledkami vyhodnotenia pachových stôp, súd
konštatuje, že postup pri odoberaní týchto stôp i odoberania porovnávacích vzoriek pachových stôp,
ich porovnávania bol správny, všetci svedkovia zhodne vypovedali o dodržaní metodických pokynov pri

tomto postupe. Nebolo zistené, že by porovnávacie vzorky pachových stôp od obvineného, prípadne z
miesta činu (z vozidla) boli odoberané v rozpore s Trestným poriadkom, čo by inak vylučovalo použitie
takého dôkazu.
Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo z
dôkazných prostriedkov podľa Trestného poriadku alebo podľa osobitného zákona. Dôkazy získané z

rôznych dôkazných prostriedkov nemajú vopred určenú dôkaznú silu, žiadny z dôkazov nie je apriórne
hodnotnejší ako iný. Podľa vzťahu k dokazovanej skutočnosti však rozdeľujeme dôkazy na priame
a nepriame, pričom platí, že nepriame dôkazy musia tvoriť sústavu - harmonický celok, teda jeden
nepriamy dôkaz nestačí na preukázanie dokazovanej skutočnosti, dôkaznú silu má len v spojení s inýmidôkazmi. Medzi každým nepriamym dôkazom a dokazovanou skutočnosťou musí byť príčinný vzťah,
sústava nepriamych dôkazov musí byť uzavretá, dôkazy musia vo svojom súhrne viesť k jedinému
záveru a musia vylučovať iný záver.

Súd teda môže oprieť výrok o vine i o nepriame dôkazy, avšak len za predpokladu, že vo svojom súhrne
tvoria logickú, ničím neporušovanú a uzavretú sústavu nepriamych dôkazov (preto nestačí len jeden
nepriamy dôkaz) navzájom sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu
k dokazovanej skutočnosti, že z nich možno vyvodiť len jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť iného
záveru. Nepriame dôkazy, ktoré síce vedú k dôvodnému podozreniu voči obvinenému, avšak nevylučujú

reálnu možnosť, že páchateľom mohla byť aj iná osoba, nie sú dostatočným podkladom na uznanie
viny obvineného. Pri hodnotení výpovede svedka, ktorý nevypovedal vždy rovnako o rozhodujúcich
skutočnostiach, je súd povinný prebrať všetky výpovede svedka a zdôvodniť, prečo svoje rozhodnutie
opiera len o niektorú z rozdielnych výpovedí.
Súčasná súdna prax považuje pachovú stopu obžalovaného nájdenú na mieste činu (príp. na predmete
trestného činu, napr. v tomto konaní vo vozidle) za podporný dôkaz, ktorý môže prispieť k usvedčeniu

obžalovaného, pokiaľ existujú iné priame dôkazy, ktoré jeho vinu dokazujú, eventuálne ak existujú iné
nepriame dôkazy o jeho vine. Ani z pachovej stopy obžalovaného, nájdenej na mieste činu, nemôže
súd bez ďalších dôkazov dospieť k záveru, že obžalovaný spáchal trestný čin, ale môže len vyvodiť, že
sa zrejme dostal do kontaktu s predmetom trestného činu, z ktorého bola stopa odobratá, pokiaľ však
neprišlo k prípadnému prenosu pachovej stopy.

Podľa nálezov Ústavného súdu ČR sa nespochybňuje všeobecná vierohodnosť dôkazu pachovou
skúškou. Vzhľadom k tomu však, že ide o dôkaz ďalej nepreskúmateľný, možno s ním v trestnom konaní
zachádzať len ako s dôkazom podporným. Na jeho základe je možné len dospieť k záveru, že určitá
osoba sa v bližšie neurčenej dobe s najväčšou pravdepodobnosťou nachádzala na určitom mieste. K
tomu, aby bolo možné rozhodnúť o vine a treste, je potrebné, aby reťazec dôkazov nevykazoval medzery

a nevyvolával dôvodné pochybnosti.
Pachová skúška v tomto konaní preukázala zhodu medzi pachovou stopou nájdenou vo vozidle Kia
Sorento a porovnávacou pachovou vzorkou obžalovaného P. R.. Tento dôkaz je použiteľný, nakoľko
bol získaný zákonným spôsobom, avšak zostáva jediným dôkazom, o ktorý by bol opretý výrok o vine.
Zároveň treba dodať, že jeho výpovedná hodnota spočíva v tom, že potvrdzuje, že obžalovaný prišiel do

kontaktu s vozidlom Kia Sorento, prípadne nejaká vec, na ktorej bol pach obžalovaného, musela byť vo
vozidle, nepreukazuje však bez akýchkoľvek pochybností, že by obžalovaný spáchal predmetný trestný
čin. Pachová stopa obžalovaného nájdená vo vozidle by mohla viesť aj k záveru o vine obžalovaného, ak
by bola podporená priamymi dôkazmi (dôkazom), resp. ucelenou sústavou nepriamych dôkazov. Takýto
priamy, prípadne nepriame dôkazy však v tomto konaní neboli súdu k dispozícii. Výpoveď poškodenej F.

M. súd vyhodnotil ako nejednoznačnú v tej časti, kedy mala opoznať páchateľa, jej výpovede boli v tomto
boderozporné,tedamenilaicharozporynebolomožnéodstrániťaninahlavnompojednávaníkedymala
možnosť sa opätovne a jednoznačne vyjadriť, či bol obžalovaný jedným z páchateľov. Po tom, čo priamo
v pojednávacej miestnosti, za denného svetla, z bezprostrednej blízkosti mala dostatok času obzrieť
si osobu obžalovaného, uviedla, že na 95% páchateľom nebol. Pritom nemožno opomenúť, že svedok

na rozdiel od obžalovaného má zákonnú povinnosť vypovedať pravdu, a preto logicky i právne vždy
musí platiť prezumpcia pravdivosti tvrdenia svedka, a to až do okamihu, kým nie je preukázaný opak. Aj
keď hodnovernosť svedka sa neoveruje mnohonásobným opakovaním jeho výpovede, ale vysvetlením
a odstránením všetkých nejasností, ktoré sa vyskytujú v jeho výpovediach, svedkyni - poškodenej bola
na hlavnom pojednávaní daná opakovane (po rekogníciách v prípravnom konaní) možnosť vyjadriť sa

k tomu, či poznáva obžalovaného ako páchateľa. Súdu zároveň nie je známa žiadna okolnosť, ktorá by
pomohla vyhodnotiť zmeny výpovede svedkyne -poškodenej iným spôsobom.
Ostatnísvedkovia-príbuzníobžalovaného-svedčilivprospechskutočnosti,žesaobžalovanýnamieste
činu nemohol nachádzať.
Možnotedakonštatovať,žeanijedenzosvedkov(vrátanepoškodenej)obžalovanéhoP.R.zospáchania

trestného činu neusvedčil.

Hodnotenie dôkazov podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku musí súd vykonávať tak, že uváži všetky okolnosti prípadu
jednotlivo i v ich súhrne, teda že skúma, či výpoveď svedka je logická, či sa svedok prípadne aj v menej

podstatných okolnostiach neodchyľuje od svojej predchádzajúcej výpovede, pričom v prípade odchýlok
musí súd otázkou zisťovať, prečo k nim vo výpovedi svedka dochádza. Pri hodnotení dôkazu vychádza z
celej výpovede svedka, z rozsahu a závažnosti prípadných rozdielov v jeho výpovediach a z vysvetlení,
prečo došlo k týmto rozdielom. Aby mohol potom dôkaz spoľahlivo zhodnotiť, musí vziať do úvahy ajostatné dôkazy, posúdiť prípadné rozpory medzi nimi, skúmať, prečo k nim dochádza a len tak môže
získať bezpečný základ pre skutkové zistenia a pre záver o vine obvineného.

Vo vzťahu k dôkazu výsledkami vyhodnotenia pachových stôp je preto treba konštatovať že nemožno z
nich vychádzať pri usvedčení obžalovaného, nakoľko zostali jediným dôkazom. Súd podľa vnútorného
presvedčenia prišiel k záveru, že vyššie uvedené nepriame dôkazy vykonané v prípravnom konaní
aj na hlavnom pojednávaní môžu síce viesť k dôvodnému podozreniu voči obžalovanému, avšak
nevylučujú reálnu možnosť, že páchateľom trestného činu bola iná osoba. Preto súd konštatuje, že nie

sú dostatočným podkladom na uznanie viny obžalovaného.
Na naplnenie znakov trestného činu podľa Trestného zákona musia byť splnené dve podmienky, a to
že musí ísť o protiprávny čin a jeho znaky musia byť uvedené v Trestnom zákone. Znakmi sa rozumejú
znaky subjektívnej a objektívnej povahy - objekt (chránený záujem), objektívna stránka (konanie
vrátane opomenutia, príčinná súvislosť a následok), subjekt (páchateľ), subjektívna stránka (zavinenie,
pohnútka). Objektom zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona sú osobná

sloboda a majetok, ktorého sa chce páchateľ zmocniť. Konanie páchateľa (objektívna stránka) spočíva
v použití násilia alebo hrozby násilím ako prostriedku na prekonanie kladeného alebo očakávaného
odporu poškodeného. Trestný čin je spáchaný násilím, ak páchateľ na jeho spáchanie použije fyzické
násilie proti telesnej integrite inej osoby, alebo ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu
bezbrannosti ľsťou, alebo ak páchateľ použil násilie proti veci iného (§ 122 ods. 7). Z tohto hľadiska

spravidla ide o prekonanie alebo zamedzenie kladenému alebo očakávanému odporu. Násilie musí byť
prostriedkom nátlaku na vôľu napadnutého. Nie je podmienkou, aby napadnutý kládol odpor. Násilie
spravidla smeruje proti tomu, kto má vec u seba. Možno ho však spáchať aj proti inej osobe alebo veci,
pokiaľ je prostriedkom nátlaku na vôľu poškodeného. Násilie alebo hrozba bezprostredného násilia sú
prostriedkom na zmocnenie sa cudzej veci, preto musia predchádzať zmocneniu sa veci. Zmocnením

sa veci treba rozumieť, že páchateľ si zjedná možnosť s vecou nakladať s vylúčením toho, kto ju
mal dosiaľ vo svojej moci. Ide o prevedenie faktickej moci nad ňou z oprávnenej osoby na páchateľa.
Napadnutý nemusí byť vlastníkom veci, stačí, že ju má vo svojej dispozícii. Taktiež nie je rozhodujúce,
či si páchateľ chcel vec privlastniť, alebo ju len prechodne užívať, zničiť a pod.. Na trestnosť páchateľa
sa vyžaduje, aby proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spôsobil ním väčšiu

škodu. Škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266,- eur. Škodou väčšou sa rozumie suma
dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Základom trestnej zodpovednosti tak okrem dovŕšenia
určeného veku a príčetnosti páchateľa je príčinná súvislosť medzi konaním páchateľa nebezpečným pre
spoločnosť a následkom (ťažším následkom) a zavinenie, t.j. určitý psychický vzťah páchateľa k takému
konaniu a následku. Každý následok je výsledkom mnohých príčin, pričom príčinou následku je také

konanie, bez ktorého by následok nebol nastal.
Vdanomprípadenebolopreukázanéžesastalskutoktakžepráveobžalovanýkonal,tedažespoločným
konaním proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spôsobil ním väčšiu škodu.
Súd má zato, že bolo dokázané, že skutok sa stal, že tento vykazuje znaky trestného činu, avšak
vykonané dokazovanie neumožňuje nepochybný záver, že to bol práve obžalovaný, kto inkriminovaný

skutok spáchal.
Vzhľadom k tomu, že súd už nemá možnosť zabezpečiť ďalšie dôkazy, ktoré by viedli k rozptýleniu
pochybností a nejasností (aj z dôvodu že v čase spáchania skutku na mieste činu bola len
poškodená, neboli prítomní žiadni ďalší priami svedkovia, nebolo doposiaľ objasnené, kto bol druhým
spolupáchateľom, neboli zistení ani iní svedkovia, ktorí by mohli aspoň nepriamo svedčiť a pomôcť

objasniť túto trestnú činnosť, ani nie sú k dispozícii iné dôkazy), v zmysle zásady in dubio pro
reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), teda vzhľadom k tomu, že na základe doposiaľ
zabezpečených a vykonaných dôkazov nemožno dospieť k jednoznačnému záveru, že obžalovaný P.
R. ako trestno-právne zodpovedný subjekt svojim konaním naplnil skutkovú podstatu zločinu lúpeže
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods.2 písm. b/ Trestného zákona, súd obžalovaného

spod obžaloby oslobodil.

Nakoľko súd obžalovaného oslobodil spod obžaloby, odkázal poškodenú s nárokom na náhradu škody
na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jehooznámenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave.