Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. jún 2013

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 5C/203/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2308215041
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2013:2308215041.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Ľubicou Bundzelovou, v právnej veci

navrhovateľky: B. T., A.. Ď., U.. XX.XX.XXXX, F. R. U. - XXXX/XX, Š. - H., zastúpená AK: ČIBRIK &
BLAZSEK s.r.o., Hlavná 14, 927 01 Šaľa, proti odporcovi: D. D., U.. XX.XX.XXXX, F. R. U. XXXX/XX, Š.
- H., zastúpený advokátom: JUDr. Ľudovít Štanglovič, Mostová 6, Šaľa, o vyporiadanie BSM, takto

r o z h o d o l :

Do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania patrí:

A. hnuteľné veci:

1. kuchynská linka v hodnote 497,91 Eur
2. sedacia súprava v hodnote 331,94 Eur
3. automatická práčka Whirpool v hodnote 365,13 Eur
4. obývacia stena v hodnote 398,33 Eur
5. chladnička Calex v hodnote 398,33 Eur.

v celkovej hodnote 1.991,64 Eur.

B. nehnuteľnosť

byt č. XX na X. poschodí, vchod č. XX, bytového domu, súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX,
XXXX/XXX, XXXX/XXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu v podiele XXXX/XXXXXX, nehnuteľnosť vedená na Katastrálnom úrade Nitra, Správa katastra
Šaľa, kat. úz. Š., zapísaná na LV č. XXXX,

v celkovej hodnote 35.225,58 Eur.

Súdvyporiadava zaniknutébezpodielovéspoluvlastníctvoúčastníkovtak,ženavrhovateľkesaprikazujú
hnuteľné veci uvedené pod č. 4 a 5 v celkovej hodnote 796,66 Eur.

Do výlučného vlastníctva odporcu sa prikazujú hnuteľné veci uvedené pod č. 1, 2 a 3 v celkovej
hodnote 1194,98 Eur a nehnuteľnosť - byt č. XX na X. poschodí, vchod č. XX, bytového domu, súp.

č. XXXX na parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a spoluvlastnícky podiel na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XXXX/XXXXXX, nehnuteľnosť vedená
na Katastrálnom úrade Nitra, Správa katastra Šaľa, kat. úz. Š., zapísaná na LV č. XXXX v celkovej
hodnote 35.225,58 Eur.

Odporca je povinný vyplatiť navrhovateľke titulom finančného vyrovnania sumu 17.811,95 Eur splatnú v
mesačnýchsplátkachpo500Eur vždydo15-tehodňa,tohoktoréhomesiaca,keďprvásplátkajesplatná

v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia a ďalšie splátky vždy každý nasledujúci
mesiac až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok.Navrhovateľka a odporca sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť Okresnému súdu Galanta súdny
poplatok vo výške 1.116,50 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojím návrhom zo dňa 24.9.2008 domáhala vyporiadania BSM. Uviedla, že
manželstvo s odporcom uzavrela dňa 4.3.1989 a bolo rozvedené rozsudkom OS Galanta pod č.k. 10C
41/05 zo dňa 29.9.2005. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.10.2005. Uviedla, že počas trvania

manželstva do masy BSM nadobudli : A - hnuteľné veci
1. kuchynská linka v hodnote 497,91 Eur
2. sedacia súprava v hodnote 331,94 Eur
3. automatická práčka Whirpool v hodnote 365,13 Eur
4. obývacia stena v hodnote 398,33 Eur

5. chladnička Calex v hodnote 398,33 Eur. Ďalej B - nehnuteľnosť a to byt č. XX na 5. poschodí, vchod
č. XX, bytového domu, súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/XXX, XXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, kat.
úz. Š., zapísaný na LV č. XXXX, na Správe katastra v Šali, ktorého hodnota podľa znaleckého posudku
je 36.644,32 Eur.

Predmetný byt obaja ako manželia a nájomcovia užívali od r. 1990, keď vlastníkom bolo SBD a neskôr
právne účinky vkladu nastali k 20.9.2005, to je počas trvania manželstva. Uvedený byt bol na odporcu
písaný preto, že jej sľúbil, že ju z neho vyplatí. Odporca uviedol, že má získať hypotekárny úver z
VÚB, s tým, že keď mu po 2 mesiacoch volala, povedal jej, že žiadosť o hypotekárny úver zrušil. Od
1.5.2005 býva u priateľa na Rímskej ulici s tým, že odporcovi umožnila v byte, ktorý je predmetom

vyporiadania BSM, bývať. Dohodli sa s odporcom, že predmetný byt predajú a tiež jej sľúbil, že keď
sa pre neho zoženie iný byt, z tohto pôjde preč. Čestné prehlásenie predložené zo strany odporcu
považuje za neplatné, keď poukázala na ust. § 149 OZ a judikatúru, keď akékoľvek úkony smerujúce k
vyporiadaniu BSM pred samotným rozvodom sú absolútne neplatné. Zúženie BSM sa môže uskutočniť
iba formou notárskej zápisnice, pričom poukázala na ust. § 144 ods. 3 OZ. O predmetný byt sa pričinili

obaja rovnakým dielom a v prípade ak by neriešili vlastníctvo k bytu, riešili by členský podiel. K pôžičke
brata odporcu uviedla, že výpoveď brata odporcu považuje za nedôverihodnú a tvrdenie odporcu o
pôžičke považuje za účelovú. Poukázala pritom na rozpory, keď odporca uviedol, že si požičal 20.000,-
Skabratodporcutvrdil,žemupožičal25.000,-Sk.Nesúhlasítedastým,abybolototopasívumzaradené
do masy BSM a aby bolo vyporiadané. Ďalej uviedla, že žiada, aby pri určovaní hodnoty nehnuteľnosti

súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku a vychádzal z hodnoty 36.600 Eur, pričom poukázal na
judikát R č.XX/XXXX, keď pri vyporiadaní sa vychádza z ceny veci v dobe vyporiadania a nie z ceny
ako navrhuje odporca.

Odporca s návrhom na vyporiadanie BSM súhlasil, avšak nie spôsobom, ako navrhla navrhovateľka.

Súhlasil s tým, že do masy BSM patria hnuteľné veci, ktoré uviedla navrhovateľka a tiež s ich
hodnotou. Podľa neho však do masy BSM nepatrí nehnuteľnosť, nakoľko navrhovateľka opustila
spoločnú domácnosť, prestala sa podieľať na úhrade nákladov spojených s užívaním bytu a o byt
neprejavila záujem. Mal snahu zobrať si úver spolu s navrhovateľkou, avšak táto to odmietla. Podpísala
mu čestné prehlásenie, kde uviedla, že súhlasí s odkúpením bytu do jeho osobného vlastníctva. Pokiaľ

byvšak totočestnéprehlásenienepostačovalonazúženieBSM,sútudôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,
na ktoré by sa malo prihliadnuť a to v tom, kto sa akou mierou pričinil o nadobudnutie majetku. V prípade,
ak by súd bol toho názoru, že byt nepatrí do BSM, navrhol prikázať hnuteľné veci pod č. 1 až 3 do jeho
osobného vlastníctva a pod č. 4 a 5 do vlastníctva navrhovateľky. V prípade ak by bol súd toho názoru,
že nehnuteľnosť patrí do BSM, navrhol túto prikázať do jeho osobného vlastníctva, s tým, že vyplatí

navrhovateľku, pričom by sa malo vychádzal z ceny v čase, kedy tento byt nadobudol do vlastníctva,
to je zo sumy 950,06 Eur. Ďalej uviedol, že keď odkupoval byt, od brata si požičal 20.000,- Sk ( po
výsluchu svojho brata upresnil sumu na 25000,- Sk), zvyšok doložil zo svojho. Túto pôžičku je treba
zahrnúť do masy BSM ako pasívum. Je toho názoru, že v konaní preukázali skutočnosti, na ktoré má
súd prihliadnuť v zmysle ust. § 150 OZ, a to, že pri vyporiadaní BSM má prihliadnuť na to, ako sa ten,

ktorý z bývalých manželov pričinil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.Súd svojím rozhodnutím zo dňa 14. 07. 2010 rozhodol tak, že určil, že do bezpodielového
spoluvlastníctva účastníkov konania patrí: - hnuteľné veci:

kuchynská linka v hodnote 497,91 Eur
sedacia súprava v hodnote 331,94 Eur
automatická práčka Whirpool v hodnote 365,13 Eur
obývacia stena v hodnote 398,33 Eur
chladnička Calex v hodnote 398,33 Eur.

v celkovej hodnote 1.991,64 Eur.

- nehnuteľnosť:
byt č. XX na 5. poschodí, vchod č. XX, bytového domu, súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/XXX, XXX/XXX,
XXXX/XXX, XXXX/XXX, kat. úz. Š., zapísaný na LV č. XXXX, na Správe katastra v Šali
v celkovej hodnote 36.644,32 Eur.

Súd vyporiadal zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, že navrhovateľke prikázal
hnuteľné veci uvedené pod č. 4 a 5 v celkovej hodnote 796,66 Eur. Do výlučného vlastníctva odporcu
prikázal hnuteľné veci uvedené pod č. 1, 2 a 3 v celkovej hodnote 1194,98 Eur a nehnuteľnosť byt č. XX
na 5. poschodí, vchod č. 12, bytového domu, súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/XXX, XXX/XXX, XXXX/

XXX, XXXX/XXX, kat. úz. Š., zapísaný na LV č. XXXX, na Správe katastra v Šali v celkovej hodnote
36.644,32 Eur. Odporcu zaviazal vyplatiť navrhovateľke titulom finančného vyrovnania sumu 18.488,13
Eur splatných v mesačných splátkach po 500 Eur, pod hrozbou straty výhody splátok a rozhodol o
súdnom poplatku a trovách konania.

Na základe odvolania tak navrhovateľky, ako aj odporcu KS v Trnave svojím rozhodnutím pod č.k. 10Co
327/2010-157 zo dňa 31.01.2012 napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie. Vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že odporca počas trvania manželstva s navrhovateľkou
nenadobudol len byt, ale i spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu v rozsahu
6137/442312, ktorý súd nevyporiadal a je otázne či došlo k vyporiadaniu celej masy BSM pokiaľ ide o

hnuteľné veci. Nebola venovaná pozornosť solventnosti oboch účastníkov a poskytnutie výhody splátok
na zaplatenie finančného vyrovnania z vyporiadania BSM slúžiaceho ako náhrada za vzdanie sa bytu
či domu prichádza do úvahy len vtedy, ak ustupujúci bezpodielový spoluvlastník má bytovú potrebu
vyriešenú inak a to za podmienky istej trvalosti, resp. garantovanosti takéhoto riešenia. Ďalej poukázal
nato,žepriurčenícenynehnuteľnostísamávychádzaťztzv.všeobecnejceny,vprípadeoceňovaniapre

účely vyporiadania BSM je rozhodujúcou vždy cena k času zániku BSM a je potrebné odstrániť rozpory
v znaleckom posudku pokiaľ ide o dátum určenia všeobecnej hodnoty bytu k dátumu právoplatnosti
tzv. rozvodového rozsudku. V ostatnom pokiaľ ide o námietky odporcu týkajúce sa údajnej potreby
ustanovenia nerovnosti podielov účastníkov na vyporiadaní, ako i zohľadnenia poskytnutej pôžičky
bratom odporcu prisvedčil spôsobu akým sa s nimi vysporiadal súd prvého stupňa.

Navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu ďalej uviedla, že nemá žiadne výhrady voči
rozsudku zo dňa 14.07.2010 a žiada, aby súd vyporiadal BSM spôsobom ako už rozhodol s tým,
že súhlasila, aby byt bol prikázaný odporcovi a tomuto určil povinnosť vyplatiť jej vyrovnací podiel v
splátkach po 500 Eur mesačne. Bývanie má riešené formou nájomného bytu, keď nájomná zmluva bola

predĺžená na 3 roky, keďže Mesto Šaľa sa pomýlilo. Pokiaľ ide o ďalšie hnuteľné veci patriace do BSM,
o žiadnych iných než o tých, o ktorých už bolo rozhodnuté nevie.

Odporca vo svojej ďalšej výpovedi prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že nemá
vedomosť o ďalších hnuteľných veciach patriacich do BSM, o ktorých by malo byť rozhodnuté a v tomto

smere nemá námietky, aby o hnuteľných veciach súd rozhodol tak, ako už bolo rozhodnuté. Pokiaľ
ide o nehnuteľnosť a to byt, uviedol, že žiada, aby mu tento bol prikázaný do výlučného vlastníctva,
avšak odporkyni nie je schopný vyrovnací podiel zaplatiť naraz, ale v splátkach po 500 Eur. Pokiaľ ide o
výšku hodnoty vyrovnacieho podielu žiadal, aby súd rozhodol tak, že podiel odporcu na vyporiadavanej
mase BSM je väčší, pričom veľkosť podielu sám určí podľa vlastnej úvahy. Poukázal na dôvody

osobitného zreteľa a teda na to, kto sa ako zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, na to, že
navrhovateľka sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti, opustila spoločnú domácnosť a o byt nejavila
žiadny záujem. Navrhovateľka podpísala čestné prehlásenie, kde jasne uviedla, že súhlasí s odkúpením
bytu do jeho osobného vlastníctva.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedka C. D., oboznámením sa LV
č.XXXXčiastočnýkat.úz.Š.,sozmluvouoprevodevlastníctvakbytu,čestnýmprehlásením,rozsudkom

OS Galanta č.k. 10C 41/2005, daňovým priznaním odporcu za rok 2011, nájomnými zmluvami z
14.10.2009 a 15,10.2012, výsluchom znalca B.. O. ako i náležitým obsahom spisového materiálu a zistil
nasledovný skutkový stav:

Svedok C. D. uviedol, že v lete 2005 požičal bratovi 25.000,- Sk, nakoľko tento si chcel požičať z banky

a musel zložiť akontáciu. Na čo použil tieto peniaze uviesť nevedel. O nadobudnutie bytu sa pričinil jeho
brat . Pôžička na sumu 25.000,- Sk bola v ústnej forme a bola poskytnutá v lete 2005, keď túto pôžičku
brat začal splácať mesačne v takej výške ako mu dovoľovali pomery. Prvú splátku zaplatil v septembri
2005 vo výške 5000,- Sk. Následne túto splácal po 2000,- Sk mesačne. Uvedenú pôžičku zaplatil v
celej výške s výnimkou 2000,- Sk, ktoré mal predať jeho matke. Pôžička bola splatená celá po rozvode
manželstva (doplatok pôžičky vo výške 2000,- Sk po rozvode manželstva).

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 4.3.1989 v Cabaj - Čápore. Ich manželstvo bolo rozvedené
Okresným súdom v Galante rozsudkom č.k. XXC XX/XX - XX z XX.X.XXXX, ktorý nadobudol
právoplatnosť 27.10.2005.

Odporca bol zapísaný ako vlastník bytu č. XX na 5. poschodí, vchod č. XX, bytového domu, súp. č.
XXXX na parc. č. XXXX/XXX, XXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu mal podiel 6137/442312, nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, kat. úz. Š., na
Správe katastra v Šali, na základe zmluvy č. XXXXXXXXX o prevode vlastníctva bytu podľa z.č.
182/1993 Z. z., podľa č. H. XXXX/XXXX zo dňa 11.10.2005, keď právne účinky vkladu nastali ku dňu

20.9.2005. Podľa zmluvy bola výška kúpnej ceny 28.621,50 Sk.

Navrhovateľka podpísala čestné prehlásenie, kde súhlasí s odkúpením bytu na adr. U. XXXX/XX, Š. -
H. do osobného vlastníctva odporcu.

Dňa 14.10.2009 bola medzi Mestom Šaľa ako prenajímateľom a U. T. a B. T. ako nájomcami uzatvorená
nájomná zmluva, ktorej predmetom bol nájom troj-izbového dvojpodlažného bytu I. kategórie, číslo bytu
30, na III. + IV. poschodí bytového domu, ktorý sa nachádza v Šali na ul. Rímska 213/1 a to na dobu
určitú do 01.10.2012.

Dňa 15.10.2012 bola medzi Mestom Šaľa ako prenajímateľom a U. T. a B. T. ako nájomcami
uzatvorená nájomná zmluva č. XX/XXXX, ktorej predmetom bol nájom troj-izbového dvojpodlažného
bytu I. kategórie, číslo bytu 30, na III. + IV. poschodí bytového domu, ktorý sa nachádza v Š. na ul. A.
X a to na dobu určitú do 31.03.2015.

Podľa znaleckého posudku č. X/XXXX znalca Ing. Františka Orsága a jeho výpovede je všeobecná
hodnota nehnuteľnosti k dátumu právoplatnosti rozvodu manželstva t.j. k 27.10.2005 vo výške 35.225,58
Eur, pričom v uvedenej hodnote je zahrnutý i podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu v podiele 6137/442312. Znalec uviedol, že pokiaľ ide o uvedenie dátumu 27.10.2010, z jeho strany
išlo o preklep a zrejmú nesprávnosť písania, správne mal byť uvedený dátum „27.10.2005“, kedy bolo

manželstvo právoplatne rozvedené.

Podľa § 143 OZ, V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu

povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. 3)

Podľa § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad

uvedených v § 150.Podľa § 149 ods. 3 OZ, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z
manželov súd.

Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ

na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že účastníci konania počas manželstva nadobudli do
osobného vlastníctva hnuteľné veci, ktoré sú označené pod č. 1 až 5, pričom účastníci konania zhodne
uviedli výšku ich hodnoty ku dňu vyporiadania a tiež sa zhodli i na spôsobe ich vyporiadania. Tiež uviedli,
že nie sú im známe ďalšie hnuteľné veci, ktoré by mali patriť do BSM a byť predmetom vyporiadania,

preto pokiaľ ide o hnuteľné veci, súd tieto na základe zhodného návrhu účastníkov vyporiadal spôsobom
uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia, keď nezistil, že by predmetom vyporiadania mali byť ešte ďalšie
hnuteľné veci, než tie, ktoré označili účastníci konania.

Spornou v konaní však vyvstala otázka bytu ( či patrí do masy BSM, ako aj to z akej hodnoty má súd

vychádzať v kladnom prípade pri jeho vyporiadaní), ale tiež i to či predmetom masy je i pasívum vo
výške 829,85 Eur.

Pokiaľ ide o pôžičku udávanú odporcom a k spôsobu vyporiadania nehnuteľnosti súd udáva nasledovné.

Nakoľko KS V Trnave vo svojom rozhodnutí nemal námietky a v podstate odobril závery súdu prvého
stupňa týkajúce sa pôžičky, a i s ohľadom na to, že odporca neuviedol, žiadne iné argumenty a
skutočnosti týkajúce sa pôžičky, súd iba opakuje, že z výsluchu svedka vyplynulo, že táto bola určená
výlučne pre odporcu, pričom svedok sám nevedel na čo túto pôžičku odporca použil a sám odporca
taktiež súdu nepreukázal, či uvedenú pôžičku použil na majetok patriaci do BSM. ( Napriek sporným

výpovediam svedka a odporcu však je súd toho názoru, že k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke prišlo, avšak
predmetom zohľadnenia na vyporiadaní by však bola iba suma 2000,- Sk ( to je 66,39 Eur), nakoľko
podľa výpovede svedka celá pôžička vo výške 25.000,- Sk bola splatená, keď po právoplatnosti rozvodu
už iba táto suma 2000,- Sk. Avšak tak ako je uvedené, keďže odporca nepreukázal, že uvedenú pôžičku
použil na majetok patriaci do BSM, túto sumu 2000,- Sk súd nezohľadňoval.

Súd už vo svojom rozhodnutí zo dňa 14.07.2010 konštatoval, že v zmysle ust. § 143a OZ, je možné
zúžiť, resp. rozšíriť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva, avšak samotná dohoda
vyžaduje formu notárskej zápisnice. Preto vzhľadom na uvedené potom súd nemôže akceptovať čestné
prehlásenie navrhovateľky ako formu na zúženie masy BSM, keď akékoľvek dohody počas manželstva

ohľadne zúženia a rozšírenia masy BSM, ktoré nespĺňajú zákonom stanovené náležitosti sú absolútne
neplatné. Preto je toho názoru, že i napriek tomu, že ako výlučný vlastník spornej vyššie uvedenej
nehnuteľnosti je v katastri nehnuteľností zapísaný odporca (zrejme na základe čestného prehlásenia
navrhovateľky), daná nehnuteľnosť patrí do BSM a teda je i predmetom vyporiadania BSM. K tomuto
záverusúduprvéhostupňanenamietalaniKSvosvojomrozhodnutízodňa31.01.2012,pretopredmetný

byt patrí do masy BSM a je potrebné ho vyporiadať.

Odporca však tak, ako uviedol už pred rozhodnutím súdu prvého stupňa zo dňa 14.07.2010
argumentoval, že jeho podiel na vyporiadavanej mase BSM je väčší, pričom veľkosť tohto podielu má
určiť súd podľa vlastnej úvahy. Poukázal na dôvody osobitného zreteľa a teda na to, kto sa ako zaslúžil

o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, na to, že navrhovateľka sa odsťahovala zo spoločnej
domácnosti, opustila spoločnú domácnosť a o byt nejavila žiadny záujem. Navrhovateľka podpísala
čestné prehlásenie, kde jasne uviedla, že súhlasí s odkúpením bytu do jeho osobného vlastníctva.

Pokiaľ ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, na ktoré by mal súd prihliadnuť pri určení výšky podielu

účastníkov, súd opäť poukazuje už na svoj názor prezentovaný v rozhodnutí zo dňa 14.07.2010. Pre
úvahu súdu o (ne)rovnosti podielov účastníkov konania je významné, ako sa každý z manželov v
priebehu konania zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci, nie však čím a v akej výške prispel
na obstaranie spoločného majetku zo svojho oddeleného majetku (NS 22 Cdo 1821/2004). Takétoposudzovanievýškypodielumanželasavšakuplatňujeibavýnimočne(napr.akjedenzmanželovvôbec
nepracoval počas manželstva, počínal si nezodpovedne, spôsobil škodu a pod). Výnimočné priznanie
väčšieho podielu pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemožno odôvodniť

väčšímizásluhamiovytvoreniemajetku,akjedenzmanželovmallepšiepredpokladyneždruhý,ktorému
však nemožno vytknúť, že pri starostlivosti o rodinu, pri nadobúdaní a udržiavaní spoločných vecí,
pri starostlivosti od dieťa a pri zaobstarávaní spoločnej domácnosti nevyužíval možnosti a schopnosti.
Skutočnosti, ktoré uviedol odporca, a na ktoré by mal súd prihliadnuť v súvislosti s výškou podielu
navrhovateľky, však nie sú takými dôvodmi. Pokiaľ navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť( ako

príčina rozvratu manželstva bola ustálené povahové rozdiely prameniace zo žiarlivosti odporcu), je
iba prirodzené, že sa nepodieľala na úhrade nákladov spojených s bytom. Súd poukazuje aj na to,
že odporca neuviedol žiadne iné, nové argumenty, ktoré by odôvodňovali priznanie väčšieho podielu
odporcovi pri vyporiadaní BSM, navyše KS v Trnave vo svojom rozhodnutí zo dňa 31.01.2012 tiež
prisvedčil spôsobu, akým sa s námietkami odporcu týkajúcich sa potreby ustanovenia nerovnosti
podielov účastníkov vyporiadal. Na základe vyššie uvedeného je potom súd názoru, že tu nie sú dôvody

hodné osobitného zreteľa na to, aby súd pri výške vyrovnania titulom vyporiadania BSM vychádzal či
už z nižšej sumy (ako to navrhoval odporca) resp. určil nižší podiel navrhovateľky na vyporiadaní. Preto,
keďže súd tu nevidel dôvody, pre ktoré by mal byť podiel odporcu na vyporiadaní väčší, vychádzal z
toho, že podiely oboch účastníkov sú rovnaké.

Keďže o danú nehnuteľnosť (vyššie uvedený byt) má záujem odporca a navrhovateľka súhlasila s tým,
aby táto bola prikázaná odporcovi (nakoľko ona o ňu nemala záujem), súd danú nehnuteľnosť prikázal
odporcovi, keď pri výške jej hodnoty vychádzal zo znaleckého posudku a z výsluchu znalca, teda z
ceny 35.225,58 Eur. Pri stanovení ceny veci pre účely vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov sa vychádza z ceny nehnuteľnosti k času zániku BSM, t.j. v tomto prípade k 27.10.2005.

Pokiaľ ide o nezrovnalosti v dátume uvedenom v znaleckom posudku, keď znalec v posudku č. X/XXXX
uviedol všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti k dátumu rozvodu manželstva zo dňa 27.10.2010, túto znalec
odstránil pri svojej výpovedi na pojednávaní dňa 22.05.2013, keď uviedol, že správne mal byť dátum
27.10.2005 a z jeho strany išlo iba o chybu v písaní. Keďže z jeho výsluchu vyplynulo, že vo všeobecnej
hodnote je zahrnutý aj podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu v podiele 6137/442312,

účastníci konania nemali námietky voči znaleckému posudku, súd pri stanovení ceny veci pre účely
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov vychádzal z ceny nehnuteľnosti k času zániku
BSM, t.j. v tomto prípade k 27.10.2005 z ceny 35.225,58 Eur. Pokiaľ ide o dátum, k akému sa má
oceňovať nehnuteľnosť pri vyporiadaní BSM, tu súd poukazuje aj na rozhodnutie KS v Trnave zo dňa
31.01.2012 v tejto veci.

Preto, keďže predmetom vyporiadania je majetok v celkovej hodnote 37.217,22 Eur (1991,64 Eur +
35.225,58 Eur), na každého účastníka pripadá suma 18.608,61 Eur (37.217,22 Eur:2) a navrhovateľke
súd prikázal hnuteľné veci v hodnote 796,66 Eur, ostáva odporcovi titulom vyrovnania navrhovateľke
doplatiť sumu 17.811,95 Eur (18.608,61 Eur - 796,66 Eur = 17.811,95 Eur), tak ako je uvedené vo

výroku tohto rozhodnutia, keď súd povolil odporcovi zaplatiť danú sumu v splátkach po 500 Eur mesačne
i s prihliadnutím na, že tak odporca, ako aj navrhovateľka s vyplatením vyrovnacieho podielu v splátkach
po 500 Eur mesačne súhlasili, pričom súd túto povinnosť uložil pod hrozbou straty výhody splátok.

Pri vyporiadaní súd prihliadol pritom tiež aj na to, že odporca nie je schopný vyplatiť navrhovateľku naraz

a navrhovateľka má do 31.03.2015 vyriešenú otázku bývania v nájomnom byte, keď obaja účastníci s
takýmto spôsobom vyporiadania majetku patriaceho do BSM súhlasili.

O povinnosti zaplatiť súdny poplatok zo strany navrhovateľky i odporcu súd rozhodol podľa §7 ods.
ods. 8 Z.č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, keď súd pri výške základu poplatku vychádzal

zo všeobecnej hodnoty 37.217,22 Eur. Podľa položky č. 6 písm. b) je výška súdneho poplatku 3% z
hodnoty vyporiadania , čo je suma 1.116,50 Eur.

O trovách konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., po
právoplatnosti vo veci samej.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov.