Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 25, 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 44Sp/101/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011200731
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2011200731.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavesamosudcomJUDr.PavlomLaczomvprávnejvecinavrhovateľky:POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporkyni: Správa katastra Galanta,
ul. 29. augusta č. 10, 924 00 Galanta, za účasti: L. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W. E., M.T.
XXXX/X,opreskúmanierozhodnutiaodporkyneč.V954/09-02zodňa04.10.2010,nazákladeodvolania
navrhovateľky, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne Správy katastra Galanta zo dňa 4. októbra 2010 č.
V 954/09-02 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Zúčastnenej osobe L. H. náhradu trov konania nepriznáva.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť súdny poplatok za podanie návrhu vo výške 33,- Eur na účet

tunajšieho súdu do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporkyne sp.zn. V 954/09-02 zo dňa 4.10.2010 bol zamietnutý návrh
navrhovateľky na povolenie vkladu záložného práva v zmysle § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z.
o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv v platnom znení. Odporkyňa svoje
rozhodnutie odôvodnila tým, že po preskúmaní všetkých doložených dokladov a listín, ktoré boli
prílohami k návrhu na vklad záložného práva záložnej zmluvy Správa katastra Galanta dospela k
záveru, že dohoda o plnej moci nie je riadne uzavretá, je neurčitá a nezrozumiteľná. Splnomocnenie
je právny úkon o právach k nehnuteľnostiam, v danom prípade k záložnej zmluve, a mal by kopírovať

samotný predmet zmluvy, t.j. obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti označenia
nehnuteľností, ako ich vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s ustanovením § 42 katastrálneho
zákona. Z dojednania plnomocenstva, aké bolo uskutočnené v zmluve o úvere nevyplýva, že by
zástupca mohol v mene dlžníka uzavrieť záložnú zmluvu predloženú na vklad. Formulácia, že zástupca
uzavrie v mene dlžníka záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlžníka, ktoré budú bližšie
špecifikované na liste vlastníctva ku dňu uzatvorenia záložnej zmluvy je neurčité a v podstate ani
splnomocnenec, ani splnomocniteľ v čase uzatvárania dohody o splnomocnení nevedeli, s akými

konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať, ku ktorým bude zriadená záložná zmluva. Takéto
dojednanie je neurčité, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Z celého kontextu zmluvy o úvere a
jej podpisovania je nejasné akú vôľu mienil dlžník prejaviť podpísaním zmluvy.Protitomutorozhodnutiupodalanavrhovateľkaodvolanie,vktoromžiadalazrušiťrozhodnutieodporkyne
z dôvodov, že katastrálny zákon, tak ako Občiansky zákonník, neustanovuje podstatné obsahové
náležitosti dohody o splnomocnení uzavretej medzi záložcom a zástupcom záložcu (rovnako je tomu

i pri iných dohodách o splnomocnení v katastrálnom konaní) a to ani v spojení s ust. § 17 Správneho
poriadku. Správny poriadok pre zastupovanie na základe plnomocenstva ustanovuje len niektoré
formálne požiadavky. Z uvedeného vyplýva, že ani na platnosť procesno-právneho splnomocnenia sa
nevyžaduje špecifikácia nehnuteľností, a teda účastník katastrálneho konania nemá zákonnú povinnosť
uvádzať presnú identifikáciu nehnuteľností v dohode o splnomocnení, a to najmä v prípade ak z obsahu

dohody o splnomocnení je zrejmé, že zástupca je v mene a na účet záložcu oprávnený zriaďovať
záložné právo (záložné práva) k všetkým nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcu, pričom stačí samotná
skutočnosť, že zakladaná nehnuteľnosť je ku dňu podpisu záložnej zmluvy vo vlastníctve záložcu. Z
uvedených dôvodov neobstojí preto právny názor, podľa ktorého udelená plná moc mala obsahovať
presnúšpecifikáciukonkrétnejnehnuteľnosti.Platnéprávonazriadeniezáložnéhoprávaknehnuteľnosti
v zastúpení zvláštnu plnú moc nevyžaduje a umožňuje takýto úkon vykonať dokonca aj na základe

všeobecnej plnej moci. Písomná plná moc má predpísané náležitosti, je z nej zrejmý prejav vôle
splnomocniteľa, spĺňa náležitosti ust. § 37 Občianskeho zákonníka a je splnomocniteľom podpísaná,
pričom je irelevantná grafická úprava plnomocenstva, samotné umiestnenie podpisu splnomocniteľa ako
i fakt, či medzi týmito je včlenený iný text alebo nie. Z predloženého splnomocnenia je pritom zrejmé, že
text splnomocnenia je riadne krytý podpisom záložcu s výslovným prejavom vôle, toto udeliť, t.j. podpis

sa nachádza na správnom mieste a medzi tento nie je včlenená žiadna samostatná časť textu, ktorá by
logicky, graficky alebo inak zasahovala do explicitného prehlásenia záložcu a mohla by čo i len teoreticky
spôsobiť akýkoľvek vnútorný rozpor.

Krajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 a § 246a ods. 2 a 3 O.s.p.) po
zistení,žeopravnýprostriedokpodalaoprávnenáosobavčas,prejednalvecnanariadenompojednávaní

(§ 250q ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že opravný prostriedok nie je dôvodný, pretože preskúmavané
rozhodnutie je vecne správne.

Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Podľa tretej hlavy piatej časti OSP sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom

rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov (§ 250l
ods. 1 O.s.p.).

Z administratívneho spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľka uzavrela dňa 1.4.2008 ako veriteľ
zmluvu o úvere s dlžníkom L. H.. Dlžník sa zaviazal splácať veriteľovi požičanú sumu v pravidelných
mesačných splátkach. Na zabezpečenie záväzku vyplývajúceho z poskytnutého úveru uzatvorila L. H.

s navrhovateľkou zmluvu o zriadení záložného práva č.278/2009-SUB zo dňa 2.3.2009, predmetom
ktorej bolo zriadenie záložného práva na nehnuteľnosť vo vlastníctve p. L. H.. Jednou z podmienok
záložnej zmluvy bola skutočnosť, že ak dlžník nebude schopný splácať svoju pohľadávku vyplývajúcu z
poskytnutého úveru, veriteľ sa stane výlučným vlastníkom založenej nehnuteľnosti.

Keďže predmetom záložného práva bola nehnuteľnosť, podala navrhovateľka dňa 15.4.2010 návrh

na Katastrálny úrad Trnava, Správa katastra Galanta na vklad zmluvy o zriadení záložného práva do
katastra nehnuteľností. Prílohou tohto návrhu boli zmluva o zriadení záložného práva, kópia výpisu z
obchodného registra navrhovateľa a zmluva o úvere.

Zmluva o úvere obsahovala aj klauzulu týkajúcu sa udelenia plnomocenstva, podľa ktorého
splnomocniteľsplnomocňujeadvokátanauzatvoreniezáložnejzmluvy,ktorejpredmetombudezriadenie

záložného práva v prospech veriteľa (ďalej len „záložný veriteľ“) za účelom zabezpečenia jeho
pohľadávok vzniknutých z tejto úverovej zmluvy k už existujúcim pohľadávkam splnomocniteľa a k
pohľadávkam, ktoré splnomocniteľ nadobudne alebo vzniknú po dni uzatvorenia úverovej zmluvy,
alebo záložného práva k pohľadávkam, ktorých vznik závisí od splnenia podmienky. Splnomocniteľsplnomocňuje advokáta na zastupovanie splnomocniteľa pri všetkých úkonoch a vo všetkých veciach
týkajúcich sa podania žiadosti o registráciu záložných práv k pohľadávkam splnomocniteľa v prospech
záložného veriteľa v Notárskom registri záložných práv v zmysle ust. § 151e ods.1 Občianskeho

zákonníka. Splnomocniteľ splnomocňuje advokáta na zastupovanie v celom rozsahu vo veci zaslania
oznámenia o vzniku záložného práva k pohľadávke spolu s výzvou na plnenie záložnému veriteľovi
dlžníkom splnomocniteľa a súčasne splnomocniteľ poveruje advokáta vymáhaním splatnej pohľadávky
splnomocniteľa na účet záložného veriteľa v prípade, že dlžník splnomocniteľa nebude plniť splatnú
pohľadávku dobrovoľne. Splnomocniteľ súhlasí s tým, že pri jednotlivých úkonoch môže splnomocnenca

zastúpiť advokátsky koncipient alebo iný zamestnanec splnomocnenca v zmysle zákona o advokácii v
platnom znení. V prípade, ak splnomocnenec ustanoví viac zástupcov, splnomocniteľ súhlasí, aby každý
z nich konal samostatne. Dlžník berie na vedomie, že prijatím plnomocenstva vzniká splnomocnením
advokátovi povinnosť postupovať v súlade s prijatým plnomocenstvom, ktoré je na základe vyhlásenia
dlžníka ako splnomocniteľa v celom rozsahu v súlade so záujmami splnomocniteľa.

Uvedeným splnomocnením mal záložca (p. L. H.) poveriť advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na podanie

návrhu na vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností. Návrh podaný dňa 15.4.2009 odporkyňa
napadnutým rozhodnutím zamietla.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je Slovenská republika právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom
právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu SR napr. I. ÚS 17/99, I.
ÚS 54/02).

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.

Z citovaných ustanovení Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva
na úvahu či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého
orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas.

Zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v
znení neskorších predpisov (ďalej len "katastrálny zákon") v ustanovení § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k
nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv
k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 1 ods. 1 katastrálneho zákona kataster nehnuteľností (ďalej len "kataster") je geometrické

určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a
to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, práve zodpovedajúcom vecnému bremenu
a o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva a o iných právach a povinnostiach z vecného
bremena, ak boli zriadené ako vecné práva k nehnuteľnostiam, ako aj o právach vyplývajúcich zo
správy majetku štátu, zo strany majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných

právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej 5 rokov (ďalej len "právo k
nehnuteľnosti").

Kataster slúži ako aj informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely
a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho
pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu životného prostredia, na ochranu

nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok
ako aj chránených území a prírodných výtvorov a budovanie ďalších informačných systémov o
nehnuteľnostiach (§ 2 katastrálneho zákona).

V zmysle § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.Podľa § 16 ods. 2 prvá veta katastrálneho zákona správa katastra vykonáva štátnu správu na úseku
katastra v územnom obvode okresu.

Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa

zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

V zmysle § 28 ods. 2 citovaného zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa odseku 3 § 28 citovaného zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia správy katastra o jeho povolení.

V zmysle § 29 citovaného zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného

rozhodnutia správy katastra.

Podľa § 30 ods. 1 katastrálneho zákona účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho
úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti.

Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 katastrálneho zákona).

V zmysle § 30 ods. 3 katastrálneho zákona v znení účinnom do 31.8.2009 návrh na vklad sa podáva

písomne a obsahuje:

a) meno (obchodné meno, názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) účastníka konania,

b) označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný,

c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k
nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia

sa všetky právne úkony,

d) číslo listu vlastníctva a názov katastrálneho územia, ak je právo k nehnuteľnosti, ktoré má byť vkladom
dotknuté, zapísané v katastri,

e) určenie dňa, ku ktorému majú vzniknúť právne účinky vkladu pri prevode majetku štátu na iné osoby
podľa osobitného predpisu.

Podľa § 30 ods. 4 katastrálneho zákona v znení účinnom do 31.8.2009 prílohy k návrhu na vklad sú
najmä:

a) zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v počte vyhotovení
podľa počtu účastníkov konania jej tri ďalšie vyhotovenia,

b) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti

nie je vpísané na liste vlastníctva,

c) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,

d) geometrický plán,

e) ocenenie nehnuteľností,

f) výpis z obchodného registra alebo z iného registra, ak je účastníkom konania právnická osoba,g) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa
musí byť osvedčený podľa osobitných predpisov,

h) potvrdenie o zaplatení odvodu, ak nadobúdateľ má povinnosť zaplatiť odvod podľa osobitného

predpisu.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä
oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy
vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať
s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.

Podľa ods. 2 § 31 citovaného zákona pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na

skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona ak sú podmienky na vklad splnené správa katastra vklad povolí;
inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné, správa
katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu.

Podľa § 31 ods. 6 citovaného zákona rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom jeho

vyznačenia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať opravný prostriedok.

Správa katastra doručí zmluvu s vyznačením rozhodnutia o povolení vkladu všetkým účastníkom
konania (§ 31 ods. 7 katastrálneho zákona).

V zmysle § 8 správa katastra doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti
tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na správe katastra, ktorá rozhodnutie

vydala, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak správa katastra podanému odvolaniu nevyhovie v
celom rozsahu, rozhodne o odvolaní súd.

Podľa § 36b ods. 2 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. 79/1996 Z.z., ktorou sa
vykonáva zákon NR SR o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (zrušená 1.12.2009), pri skúmaní platnosti zmluvy sa

zisťuje, či právny úkon svojim obsahom alebo účelom neodporuje zákonom alebo či ho neobchádza
alebo či sa neprieči dobrým mravom a to najmä, či

a) účastník bol spôsobilý na právne úkony,

b) účastník nespôsobilý na právne úkony bol zastúpený zákonným zástupcom alebo iným zástupcom,

c) za právnickú osobu konal oprávnený zástupca,

d) zmluva, ktorej účastníkom je osoba, ktorá nemôže písať alebo čítať, bola uzavretá vo forme notárskej
zápisnice,

e) v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb v nej uvedených s osobitným zreteľom na tých,
ktorých právo na jej základe zaniká alebo sa obmedzuje,

f) uzavretiu zmluvy účastníkov nie sú na prekážku okolnosti, ktoré bránia nakladaniu s nehnuteľnosťou,

a či k právnemu úkonu účastníka, ktorý je obmedzený pri disponovaní s nehnuteľnosťou, prípadne k
zmluve ako celku bol udelený potrebný súhlas.

Krajský súd v Trnave v intenciách citovaných ustanovení katastrálneho zákona a vyhlášky preskúmal
napadnuté rozhodnutie odporcu a dospel k záveru, že odporca ako orgán verejnej moci uplatnil svoju
kompetenciu v súlade so zákonom (conditicio sine qua non).Katastrálnyzákonzakotvujetridruhyzápisovvecnýchainýchprávknehnuteľnostiamdokatastra(vklad,
záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky. V súlade s
platnou právnou úpravou v Slovenskej republike sa k nadobudnutiu vlastníckych a iných vecných práv

k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony. Prvým úkonom je uzavretie právneho úkonu medzi účastníkmi
konania (napr. podľa Občianskeho a Obchodného zákonníka), ktorý predstavuje tzv. titul nadobudnutia
práva podľa hmotného práva. Ďalším úkonom je rozhodnutie správy katastra, ako správneho orgánu
podľa katastrálneho zákona, ktorým sa povoľuje vklad vlastníckeho alebo iného vecného práva do
katastra.

Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k

nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Správa katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jej kompetencii
rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na
základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je miestne príslušná tá správa
katastra, v obvode ktorej sa nehnuteľnosť nachádza.

Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania,
pričom katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa
vkladové konanie začína, ako aj exemplifikatívne prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania
spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť.

V priebehu vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti

príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú exemplifikatívne uvedené v ustanovení §
31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona a predmetnú zmluvu posudzuje aj v intenciách ustanovenia § 36b
ods. 2 vyhlášky č. 79/1996 Z.z.

To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra
ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje komplexne skutkové

a právne skutočnosti (podmienky vkladu podľa § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona a § 36b
ods. 2 vyhlášky č. 79/1996 Z.z.), ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto
rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí
návrhu na vklad.

Podľa § 23 OZ, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu, alebo na

základe dohody o plnomocenstve.

Právny vzťah zastúpenia, ak ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo zo zákona, na základe
rozhodnutia súdu alebo iného orgánu, alebo na základe zmluvy. Podľa toho rozlišujeme zákonné
zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu či iného štátneho orgánu
a zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Pri zmluvnom zastúpení rozlišujeme:

a) zmluvu, ktorou sa zakladá právny vzťah zastúpenia. Občiansky zákonník nazýva takúto zmluvu
dohodou o plnomocenstve (§ 23); za najfrekventovanejšie zmluvy, ktoré zakladajú právny vzťah
zastúpenia, možno považovať zmluvy, týkajúce sa právnej pomoci uzavreté medzi klientom a
advokátom,

b) právny vzťah zastúpenia ako vzťah medzi zástupcom a zastúpeným, ktorý je daný predmetom a

obsahom (vzájomnými právami a povinnosťami) zastúpenia;c) plnomocenstvo ako osvedčenie o existencii právneho vzťahu zastúpenia.

V súdenom prípade plnomocenstvo (ako jednostranný právny úkon preukazujúci existenciu právneho
vzťahu zastúpenia) bolo spísané priamo v zmluve o úvere (v strede textu), bez ďalšej prezentácie

prípadného zmluvného vzťahu uzavretého medzi advokátom a klientom. Z celého kontextu zmluvy a jej
podpisovania je nejasné akú vôľu mienil dlžník prejaviť podpísaním zmluvy. Zmluvu podpísal 1.4.2008 s
tým,ževyhlásil,žesúhlasísoVšeobecnýmipodmienkamipreposkytnutieúveru,ktorésúneoddeliteľnou
súčasťou tejto zmluvy a zároveň tieto spolu so zmluvou prevzal.

Platný právny úkon podľa § 37 OZ je, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, s
možným plnením. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok

utvárania vôle konajúceho subjektu. Vôľa bez jej prejavu nie je poznateľná. Vážnosť vôle súvisí s tým,
že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. existuje, avšak v inej kvalite než to
ukazuje prejav. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť
výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je
vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom.

Súd sa stotožnil so záverom odporkyne, ktorý bol vyslovený v rozhodnutí, podľa ktorého dohoda o plnej
moci nie je riadne uzavretá. Splnomocnenie na právny úkon o právach k nehnuteľnostiam, v danom
prípade k záložnej zmluve, by mal kopírovať samotný predmet zmluvy, t. j. obsahom splnomocnenia
by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s
ustanovením § 42 katastrálneho zákona. Z dojednania plnomocenstva, aké bolo uskutočnené v zmluve

o úvere nevyplýva, že by zástupca mohol v mene dlžníka uzavrieť záložnú zmluvu predloženú na vklad.
Formulácia, že zástupca uzavrie v mene dlžníka záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve
dlžníka, ktoré budú bližšie špecifikované na liste vlastníctva ku dňu uzatvorenia záložnej zmluvy je
neurčité a v podstate ani splnomocnenec, ani splnomocniteľ v čase uzatvárania dohody o splnomocnení
nevedeli, s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať, ku ktorým bude zriadená záložná

zmluva ( rozsudok NS SR 8Sžo 17/2007 zo dňa 12.12.2007).

Vzhľadom na uvedené dospel krajský súd k záveru, že rozhodnutie odporkyne je v súlade so zákonom,
a preto napadnuté rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že
procesne neúspešnej navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal.

O povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok za konanie o opravnom prostriedku súd rozhodol v
zmysle § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra
trestov a položky 10 písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného súdu

k Najvyššiemu súdu SR v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.