Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 3, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/154/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713203751
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8713203751.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu

a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobkyne I. Y., bytom L. E.
XX, zastúpená Občianskym združením „Právne služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov", Škultétyho
3, Košice - Staré mesto, IČO: 42 249 708, právne zastúpené JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou,
AK Košice, Škultétyho 3 proti žalovanej Rapid life životná poisťovňa, a. s., Garbiarska 2, Košice,
IČO: 31 690 904, právne zastúpená JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, Němcovej 22, Košice, o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.
k. 13C/40/2013-172 zo dňa 08.04.2014, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn.
2C/2512/12, vydaný dňa 19.01.2012. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia v sume 133,- Eur k rukám právnej zástupkyne JUDr.
Solárovej, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení poukázal na dôvody podanej žaloby, stanovisko účastníkov, obsah pripojených listinných
dôkazov, citoval ust. § 40 ods. 1, písm. c/, § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z., ďalej ust. § 53 ods.
1 až 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že rozhodcovský rozsudok vydaný Arbitrážnym
súdom Košice, sp. zn. 2C/2512/12 zo dňa 19.01.2012, bol podľa vyjadrenia žalobkyne jej doručený dňa
04.03.2013. Tvrdenie žalobkyne nebolo spochybnené žiadnym dôkazom zo strany žalovanej, a preto
súd bol toho názoru, že žaloba bola podaná v lehote vyplývajúcej z ust. § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002
Z. z., t. j. včas. Súd poukázal na to, že žalobkyňa splnomocnila na zastupovanie v konaní občianske

združenie. S poukazom na ust. § 24, § 26 Občianskeho súdneho poriadku, následne došlo k udeleniu
plnomocenstva advokátke. Podľa názoru súdu prvého stupňa z ust. § 26 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku nevyplýva, aby si právnická osoba nemohla zvoliť zástupcu z radov advokátov, ktorému
udelí plnomocenstvo. Splnomocnený zástupca žalobkyne je právnickou osobou, ktorá je oprávnená
zastupovať žalobkyňu v tomto konaní, ako aj je oprávnená si zvoliť zástupcu, ktorý bol oprávnený
podpísať písomné vyhotovenie žaloby.

K veci samej súd uviedol, že žalobkyňa uzavrela so žalovanou poistnú zmluvu dňa 25.10.2007
a v zmysle všeobecných poistných podmienok v časti XV. je obsiahnuté dojednanie, že všetky
vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským
súdom. V závere všeobecných poistných podmienok je ako osobitné zmluvné dojednanie pod č.01/2007 k poistnej zmluve č. 4343590130, znovu dojednaná rozhodcovská doložka, kde v bode 2 sa
uvádza, „že poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom
samostatne svoju vôľu. V prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa na

mieste súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti, rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu
v zmysle čl. XV. všeobecných poistných podmienok. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako
rozhodcovskú doložku, na základe ktorej vec prejedná rozhodcovský súd. Vzhľadom na obsah zmluvy
je nesporné, že poistná zmluva uzatvorená medzi účastníkmi zmluvy je zmluvou spotrebiteľskou,
pretože nebolo preukázané, žeby žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zásadnou právnou otázkou v prejednávanej veci je otázka,
či rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je podmienkou individuálne
dojednanou a či zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
Žalovaná tvrdila, že rozhodcovská doložka v danom prípade bola individuálne dojednaná, keďže
žalobkyňa podpísala aj osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007. Podľa názoru súdu nie je možné za
individuálne dojednanú zmluvnú podmienku považovať rozhodcovskú doložku, ktorá je pokračovaním

predtlačeného formulára poistných podmienok a odkazuje na ustanovenia o rozhodcovskom konaní,
ktoré sú súčasťou všeobecných poistných podmienok, konkrétne v časti XV. Už z bodu 1 časti XV.
vyplýva, že poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia
sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Táto rozhodcovská doložka bola
zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom všeobecných poistných podmienok, ktoré sú súčasťou

poistnej zmluvy. Skutočnosť, že takto dohodnutá rozhodcovská doložka nie je individuálne dojednanou
zmluvnou podmienkou konštatovali už súdy vo viacerých rozhodnutiach, napr. Najvyšší súd SR v
rozhodnutí sp. z. 6Cdo/1/2012 alebo Krajský súd v Prešove sp. zn. 16Co/191/2013.

Z obsahu bodu 1 časti XV. všeobecných poistných podmienok vyplýva, že zmluvné strany si

dohodli tzv. výhradnú rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej všetky spory majú byť prejednávané
rozhodcovským súdom, teda žalobkyňa nemá možnosť výberu, či v prípade sporu so žalovanou
uprednostní súdne konanie alebo rozhodcovské konanie. Ako vyplýva z výpovede žalobkyne, zo
strany žalovanej nebola žiadnym spôsobom poučená o priebehu rozhodcovského konania, o postupe
rozhodcovského súdu, o nákladoch spojených s rozhodcovským konaním a tieto skutočnosti ani

nevyplývajú z časti XV. všeobecných poistných podmienok, ktoré uvádzajú iba skutočnosti poukazujúce
na štatút rozhodcovského súdu, ktorý vo všeobecných poistných podmienok nebol ani konkrétne určený.
Za týchto okolností nie je možné konštatovať, žeby žalobkyňa mala dostatok informácií na to, aby
sa dobrovoľne rozhodla pre riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Z obsahu predloženej zmluvy a
všeobecných poistných podmienok vyplýva, že rozhodcovská doložka, na ktorú poukazuje žalovaná, je

dodávateľom vopred naformulovanou zmluvnou klauzulou a rovnako je zrejmé, že spotrebiteľ nemôže
meniť formulárovú zmluvu, ani obsah rozhodcovskej doložky. Keďže na základe rozhodcovskej doložky
spotrebiteľ nemá na výber a je nútený podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, podľa názoru súdu
ide o neprijateľnú podmienku, tak ako je kvalifikovaná v ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka.
Spoukazomnaust.§53ods.5Občianskehozákonníkajedojednanieorozhodcovskejdoložkeneplatné

a na neplatnosť dojednania rozhodcovskej doložky preto nie je daná právomoc Arbitrážneho súdu
Košice ako rozhodcovského súdu na prejednanie veci. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa rozhodcovský
rozsudok zrušil.

V ďalšej časti uplatneného nároku žalobkyne, ktorá sa domáhala zakázať žalovanej uplatňovať si

nároky vzniknuté s ním uzatvorených rozhodcovských doložiek v rozhodcovskom konaní, v tejto časti
súd považoval petit formulovaný iba všeobecne, pričom bolo potrebné posúdiť, či ide o individuálne
dojednanie rozhodcovskej doložky, ako aj samotnú prijateľnosť dojednania rozhodcovskej doložky
individuálne v každom konkrétnom prípade, pretože nie je zrejmé, ktoré všeobecné poistné podmienky
mala žalobkyňa na mysli, či dochádzalo k zmenám všeobecných poistných podmienok a či v prípade

zmien bola rozhodcovská doložka upravená vždy rovnakým spôsobom. Nemožno teda bez ďalšieho
posúdenia konštatovať, že akákoľvek rozhodcovská doložka uzatvorená medzi žalovanou a jej klientmi,
je bez ďalšieho neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Z tohto dôvodu v tejto časti súd prvého stupňa
žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (správne 142 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku; poznámka odvolacieho súdu), lebo súd aplikoval zásadu úspechu
žalobkyne v prevažnom rozsahu, a preto jej priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 133
Eur, ktoré špecifikoval.V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie právny zástupca žalovanej. Namietal
vyhovujúci výrok, ako aj výrok o trovách konania. Poukázal na to, že súd prvého stupňa vo veci

rozhodol na základe nesprávnych skutkových záverov, vec nesprávne právne posúdil. Namietal
oprávnenie právnickej osoby zvoliť si zástupcu z radov advokátov. Bol toho názoru, že zvolená
advokátka nebola oprávnená na podpísanie žaloby. Ďalej poukázal na okolnosti uzatvorenia zmluvy
prostredníctvom tretieho subjektu nezávislého od žalovanej, a to sprostredkovateľa poistenia M.
E., ktorou sprostredkovateľskou činnosťou a záznamom sprostredkovateľky poistenia zo dňa 25.

10. 2007, sa súd prvého stupňa nevysporiadal. Napadnuté rozhodnutie považoval za arbitrárne a
nepreskúmateľné. Namietal jednostranné hodnotenie dôkazov v prospech žalobkyne ako spotrebiteľky.
Zdôraznil, že do poistného vzťahu žalobkyňa vstupovala ako informovaný spotrebiteľ, dobromyseľne.
Poukázal na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, v zmysle ktorej je potrebné v každom
jednotlivomprípadeskúmaťskutkovéokolnostivecitýkajúcesaposudzovanianeprijateľnostipodmienok
v spotrebiteľských veciach, vrátane transpozície čl. 4 smernice. Tvrdenia žalobkyne, že jej neboli

vysvetlené otázky týkajúce sa rozhodcovského konania považoval za účelové. Nesúhlasil s posúdením
absolútnej neplatnosti čl. XV. všeobecných poistných podmienok. Poukázal na to, že ak by súd
dostatočne zistil skutkový stav veci, následne by správne právne vec posúdil, lebo odkaz v osobitných
zmluvných dojednaniach na text časti čl. XV. všeobecných poistných podmienok logicky nerobí osobitné
zmluvné dojednania súčasťou všeobecných poistných podmienok, ale naopak text uvedeného článku

všeobecných poistných podmienok sa stáva súčasťou osobitných zmluvných dojednaní. Zdôraznil, že
osobitné zmluvné dojednania nie sú súčasťou všeobecných poistných podmienok a čl. XV. všeobecných
poistných podmienok vstúpil do účinnosti nie pre každý poistný vzťah, ale tam, kde najprv poistník prijal
podpisom rozhodcovskú doložku, ktorá je zakotvená v osobitných zmluvných dojednaniach v čl. II.. Z
týchto dôvodov súdom ustálený skutkový záver, že rozhodcovská doložka je v čl. XV. všeobecných

poistných podmienok absolútne neplatná, považoval za nesprávny a nesúladný so zásadami zdravého
a logického právneho myslenia. Podľa jeho názoru, súd prvého stupňa svojim postupom narušil
právo žalovanej na právnu istotu, ak formalistickým prístupom zamedzil žalovanej prístup ku skutočnej
spravodlivosti účelovým prístupom, kedy svoju ex offo povinnosť konať eurokonformtne uplatňoval iba
vtedy, keď to bolo v prospech žalobkyne, t. j. spotrebiteľa, čím narúša právo na rovnosť účastníkov,

porušil právo účastníka na priamosť konania nevykonaním výsluchu sprostredkovateľa poistenia
na objektivizáciu tvrdení oboch účastníkov konania. Zároveň svojím procesným postupom opomenul
postupovať v zmysle ust. § 118 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a umožniť im predloženie
ďalších dôkazov. Vo vzťahu k rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/1/2012
z 21. 03. 2012 uviedol, že dovolací súd nerozhodoval o merite veci, t. j. o platnosti či neplatnosti

rozhodcovskejdoložky,aledovolanieodmietolpreprocesnúneprípustnosť.Vtejtosúvislostipoukázalna
nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/2008 z 01. 04. 2009 (č. 32/2009), z obsahu ktorého vyplýva,
že ak sa dovolací súd v rámci dovolacieho konania nezaoberal meritórne vecou a dovolanie odmietol,
nemohol meritórne formulovať závery nižších súdov. Svojim postupom odňal spravodlivosť, pretože
uvádzať vecné názory v rámci procesného rozhodnutia, ktorým sa odmietlo dovolanie je neprípustné.

Zdôraznil, že súd mal pri výklade aplikácií právnej normy zohľadniť všetky súvislosti, účel a cieľ právnej
normy a z pohľadu Smernice Rady 93/13/EHS je zásadné, že ak ide o poistnú zmluvu, majú z pohľadu
ochrany spotrebiteľa platiť odlišné pravidlá. Poukázal na viaceré rozhodnutia Súdneho dvora Európskej
únie, napr. C-268/06, C-321/05, C-397 a 403/01, C-185/97, ktoré sú záväzné v celom rozsahu v zmysle
čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podľa ktorých súdy majú povinnosť vyhodnotiť, či dotknutá

zmluvná podmienka v poistnej zmluve nepodlieha výnimke uvedenej v bode 19 odôvodnenia Smernice
Rady 93/13/EHS, lebo do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí právo každého na to,
aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktoré môže mať základ v platnom
právnom poriadku Slovenskej republiky, alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská
republika ratifikovala. Ďalej poukázal na to, že súd bol povinný vykonať test primeranosti podmienky v

zmysle čl. 4 Smernice Rady 93/13/EHS pri posudzovaní zmluvných podmienok. Napadnuté rozhodnutie,
jeho odôvodnenie, považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, lebo súd sa nevysporiadal
so všetkými rozhodnými skutočnosťami a dôkazmi, nepoukázal na dôvody nevykonania a právneho
neposúdenia týchto dôkazov predložených žalovanou. Ďalej nepovažoval za správny záver súdu o
individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky a jej platnosti. Bol toho názoru, že bola jednoznačne

individuálne dojednaná, a preto ju možno považovať za platný právny úkon. Ako vyplýva zo záznamu
vyhotoveného pred uzavretím poistenia, žalobkyňa bola osobitne upozornená na zákon č. 244/2002
Z. z., ako aj čl. XV. všeobecných poistných podmienok týkajúcich sa mimosúdneho riešenia sporov.
V tejto súvislosti poukázal na ust. § 2 ods. 1 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov, ktoré platíaj pre spotrebiteľov, t. j. týkajúce sa právneho vedomia účastníkov právnych vzťahov, t. j. domnienky,
že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka, t.j. domnienka znalosti vyhlásených
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá je nevyvrátiteľná. Zároveň namietal zaujatosť sudcu

JUDr. O. A. z dôvodu, že pôsobil ako predseda komisie pre posudzovanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách na Ministerstve spravodlivosti SR, kde dňa 20. 04. 2009 verejne prezentoval svoj právny názor
o neprijateľnosti všeobecných poistných podmienok žalovanou, ako aj v Týždenníku Trend v článku zo
dňa 10. 11. 2009. Námietku odôvodnil pomerom k veci, k žalovanej ako priamemu účastníkovi konania.
Z tohto dôvodu sú dané pochybnosti o nezaujatosti tak zo subjektívneho, ako aj objektívneho hľadiska.

Tieto skutočnosti boli už konštatované vo viacerých rozhodnutiach iných súdov, na ktoré poukázal.
Zároveň namietal výrok o priznanej náhrade trov konania. Poukázal na to, že o úspechu účastníka
v spore je možno vysloviť záver až v konečnom rozhodnutí vo veci samej. Navrhol zrušiť napadnutý
rozsudokavecvrátiťsúduprvéhostupňanaďalšiekonanieapriznaťžalovanejnáhradutrovodvolacieho
konania.

Právna zástupkyňa splnomocneného zástupcu žalobkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla,
že v zmysle Ústavy Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2, má každý právo na právnu pomoc v konaní
pred súdmi, inými štátnymi orgánmi. Združenie sa môže dať v konaní zastúpiť advokátom. V tejto
súvislosti poukázal najmä na obdobné rozhodnutia súdov v Slovenskej republiky. Vo vzťahu k veci
samej uviedla, že žalovaná sa snaží preniesť zodpovednosť na osobu obchodnej zástupkyne, čo však

je neprípustné. Žalovaná registrovala obchodnú zástupkyňu ako sprostredkovateľku, a to za splnenia
konkrétnych podmienok. Žalovaná nepredložila žiaden dôkaz o tom, že obchodný zástupca bol školený
práve v súvislosti s rozhodcovským konaním, ako aj nepredložili dôkaz o tom, žeby na školeniach
boli oboznámení s rokovacím poriadkom rozhodcovského súdu. Tvrdenie o individuálnom dojednaní
rozhodcovskej doložky považovala za nesprávne. Trvala na tom, že nebola rozhodcovská doložka

individuálne dojednaná.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
vzmyslezásadvyplývajúcichzust.§212Občianskehosúdnehoporiadku,beznariadeniapojednávania,

s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako
aj internetovej stránke (§ 214 ods. 2 v spojení s ust. § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) a
dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom,

ako aj právnym posúdením uplatneného nároku v napadnutej časti rozhodnutia, odvolací súd zistil, že
súd správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa.

K odvolaniu žalovanej uvádza, že namietané nesprávne skutkové zistenia, na základe ktorých mal súd

prvého stupňa dospieť na základe jednostranného hodnotenia dôkazov nebolo dôvodné. Hodnotenie
dôkazovjevecousúdu.Súdvyhodnotiljednotlivédôkazyjednotlivo,vichvzájomnejsúvislostinazáklade
vlastnej úvahy v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcou z ust. § 132 Občianskeho
súdnehoporiadku.Správnesavysporiadalsauplatnenými námietkamitýkajúcimisanamietanejaktívnej
legitimácie splnomocneného právneho zástupcu Občianskeho združenia ochrany spotrebiteľov a

vlastníkovbytov,Košice-StaréMesto,akoajsprávomkaždéhoúčastníkasporovéhokonanianaprávnu
pomoc v konaní pred súdmi a inými štátnymi orgánmi (čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Právo
na zástupcu z radov advokátov nemožno uprieť ani právnickej osobe, ktorá je spôsobilá na zastupovanie
v konaní samostatne na základe osobitného zákona. Odvolací súd nesúhlasí s názorom právneho
zástupcu žalovanej, že súd prvého stupňa vyhodnocoval jednotlivé dôkazy v prospech žalobkyne. Súd

zdôraznil, že oprávnenosť namietať rozhodcovský rozsudok vyplýva zo zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého posudzoval právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť o
uplatnenom nároku žalovanej voči žalobkyni. V súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka je
potrebné spotrebiteľské zmluvy ich obsah v prípade ich pochybnosti vykladať v prospech spotrebiteľa,
lebo v danom prípade nebolo v konaní preukázané individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky.

Dôkazná povinnosť vyplývajúca z ust. § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku znamená nielen
povinnosť tvrdenia, ale aj preukázania ním tvrdených skutočností. Nemožno prenášať zodpovednosť
na sprostredkovateľa poistenia z dôvodu, že sprostredkovateľ nevystupuje v mene svojom ako fyzická
osoba, ale v mene právnickej osoby, v mene ktorej poistnú zmluvu uzatvára. Posúdenie platnostidojednanej zmluvnej doložky v zmysle čl. XV. všeobecných poistných podmienok súdom prvého stupňa
bola správne, preto táto namietaná skutočnosť nebola dôvodná. Z výsledkov vykonaného dokazovania
nevyplynulo splnenie dôkaznej povinnosti na preukázanie o individuálnom dojednaní rozhodcovskej

doložky, ako aj postupe rozhodcovského konania, ako aj spôsobe riešenia sporov iným spôsobom
než pred rozhodcovským orgánom. Postup súdu prvého stupňa bol v súlade s ustanoveniami práv na
ochranuspotrebiteľa.Niejemožnésúhlasiťsprávnymzástupcomžalovanej,žepriposudzovanípoistnej
zmluvy je potrebné prihliadať na iné skutkové okolnosti vo veci samej. Bolo právom žalobkyne ako
účastníčky rozhodcovského konania namietať neplatnosť rozhodcovského rozhodnutia a takýto postup

bol v súlade so zákonom. Ani žalobkyni nemožno uprieť právo vyplývajúce z osobitného zákona. Navyše
odvolací súd poukazuje na to, že súd prvého stupňa neposudzoval platnosť poistnej zmluvy ako celku,
ale len dojednanie rozhodcovskej doložky, t. j. čl. XV. všeobecných poistných podmienok vo vzťahu k
právomoci rozhodcovského súdu.

Namietaná arbitrárnosť, ako aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia nebola opodstatnená.

Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa náležitosti vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku. Je jasné, zrozumiteľné a presvedčivé. Vo vzťahu k testu primeranosti, výkladu
poistnejzmluvyvzmyslesmernice93/13/EHSonekalýchpodmienkachspotrebiteľskýchzmlúv,odvolací
súd k týmto uplatneným námietkam uvádza, že neboli opodstatnené vzhľadom na predmet konania
vo veci samej, t. j. namietanú neplatnosť rozhodcovského rozsudku. Posudzovanie platnosti, resp.

neplatnosti poistnej zmluvy ako celku nebolo predmetom konania. Za stavu, pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že
nebola poučená o postupe rozhodcovského súdu v prípade riešenia sporov v rozhodcovskom konaní, že
nebola individuálne dojednaná rozhodcovská doložka, súd v sporovom konaní je viazaný navrhovaným
petitom, ako aj skutkovými okolnosťami veci (§ 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Z tohto
dôvodu odvolací súd nepovažoval ďalšie uplatnené námietky týkajúce sa posudzovania poistnej

zmluvy ako celku, aplikácie testu primeranosti na posudzovanie konkrétnych zmluvných podmienok za
opodstatnené vzhľadom na predmet sporového konania.

Podľa názoru odvolacieho súdu, postupom súdu nedošlo k porušeniu práva účastníka na súdnu ochranu
zaručeného Ústavou Slovenskej republiky ani práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná.
Súd prvého stupňa postupoval štandardne s tým, že vzhľadom na osobitné postavenie žalobkyne
ako spotrebiteľky vykladal obsah zmluvy v súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
jej prospech vzhľadom k tomu, že právny vzťah medzi účastníkmi je vzťahom spotrebiteľským, bol
uzatvorený na základe formulárovej predtlačenej zmluvy, ktorej obsah žalobkyňa ako spotrebiteľka

nemohla ovplyvniť. Inak bez ohľadu na právne vedomie ktoréhokoľvek spotrebiteľa nemožno zneužívať
postavenie právnických osôb v prípade formulárových zmlúv a postupovať vo vzťahu k spotrebiteľom
bez odbornej starostlivosti, ktorá v konaní preukázaná nebola, lebo žalovaná nepreukázala splnenie
povinnosti postupovať vo vzťahu k spotrebiteľom s odbornou starostlivosťou, t. j. preukázaním, že došlo
k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bola založená právomoc vo veci

konať rozhodcovského súdu. Práve naopak, na strane žalobkyne boli porušené práva v súvislosti s
rozhodcovským konaním, a preto ani túto námietku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú.

Namietaný výrok o trovách konania odvolací súd taktiež nepovažoval za opodstatnený z dôvodu, že
vo veci samej bolo predmetom zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu neplatne dojednanej

rozhodcovskej doložky, ktorej konanie sa napadnutým rozhodnutím v tejto časti končí, a preto súd
správne rozhodol o trovách konania vychádzajúc zo zásady úspechu žalobkyne v sporovom konaní
vyplývajúcej z ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, aj keď nesprávne uviedol § 146 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku, ale aplikoval zásadu úspechu účastníka v spore. Chyba v písaní
uvedeného ustanovenia nemala za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, na ktorú by bolo

potrebné prihliadať (§ 212 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).

Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku zaujatosti vznesenú voči JUDr. O. A., sudcovi
Krajského súdu v O. z dôvodu, že predmetná vec bola elektronicky pridelená do senátu 4Co v zložení
JUDr. W. C., PhD., JUDr. N. Z., JUDr. Q. T.. Z tohto dôvodu odvolací súd sa vznesenou námietkou

nezaoberal, lebo zákonným senátom na rozhodovanie o podanom odvolaní žalovanej je senát 4CO,
ktorého členom nie je sudca JUDr. O. A..Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku a výroku o trovách
konania ako vecne správny v súlade s ust. § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a
zásadou úspechu žalobkyne v odvolacom konaní, ktorej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
lebo návrh na priznanie predložený nebol (§ 151 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.