Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. november 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/297/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111228383
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1111228383.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Roman Huszára a členov

senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľa: V. Y.,
N. N., W. XXX, P. D., zastúpeného JUDr. Jánom Chovančákom, advokátom, so sídlom AK v Dolnom
Kubíne, Záskalická 684/13, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 25C 138/2011-108 zo dňa
19. novembra 2012 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie o návrhu navrhovateľa v časti zaplatenia sumy
1.161,79 Eur ako náhrady škody a v časti zaplatenia sumy 2.680 Eur ako nemajetkovej ujmy zastavil
s poukazom na ust. § 96 O.s.p.; návrh navrhovateľa (zaplatenie sumy 3.239,04 Eur titulom náhrady
škody a sumy 3.320 Eur ako náhrady nemajetkovej) v celom rozsahu zamietol; odporcovi náhradu trov
konania nepriznal.

Na rozhodnutie prvostupňový súd aplikoval ust. § 27 ods. 1; § 3 ods. 1 písm. a), d), 2; § 6 ods.
1a ods. 2; § 9 ods. 1, 2 ; § 17 ods. 1, 2 , 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len "zákon č. 514/2003 Z.z."); § 11 , § 13 ods. 1 a 2

Občianskeho zákonníka. Nárok navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy posudzoval z titulu
nesprávneho úradného postupu súdnej komisárky M.. N.I. U. pri vydaní osvedčenia o dedičstve zo dňa
29.10.2004, sp. zn. D 759/95 V Dnot 95/96, a Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp.
zn. 6Co 56/2007, podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z., nakoľko k namietanému nesprávnemu
úradnému postupu došlo po 1.7.2004 a prvotne sa zaoberal existenciou predpokladov zodpovednosti
štátu za škodu/nemajetkovú ujmu. Vzhľadom na objektívnu nemožnosť zabezpečenia dedičského spisu
po nebohom P. Y. vedeného na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. D 759/95, pri preskúmavaní

návrhu navrhovateľa vychádzal z tých rozhodnutí týkajúcich sa prejednania dedičstva založených do
spisu navrhovateľom, nakoľko účastníci konania zhodne uviedli, že tieto rozhodnutia nerozporujú (č.l.
106). Prvostupňový súd v konštatoval, že nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci spočíva v
postupe, ktorý s rozhodovacou činnosťou priamo nesúvisí, nevyústi do nej a neprejaví sa v obsahu
konkrétneho rozhodnutia. Navrhovateľ síce formálne namietal nesprávnosť postupu súdnej komisárky v
dedičskom konaní po nebohom otcovi, ktorý však súvisel s prejednaním dedičstva, zisťovaním majetku,
aktív a pasív dedičstva, ich spornosti a bezprostredne sa prejavil v obsahu osvedčenia o dedičstve

zo dňa 29.10.2004, sp. zn. D 759/95, V Dnot 95/96. Navrhovateľ teda mohol v konaní namietaťlen nesprávnosť a nezákonnosť osvedčenia o dedičstve zo dňa 29.10.2004, keďže navrhovateľom
namietaný nesprávny úradný postup sa prejavil práve vo vydaní rozhodnutia súdnej komisárky. Z
vykonaného dokazovania však prvostupňový súd nemal za preukázané, že by označené osvedčenie o

dedičstve zo dňa 29.10.2004 spĺňalo charakter nezákonného rozhodnutia podľa § 6 a nasl. zákona č.
514/2003 Z.z., keďže minimálne nebolo ako právoplatné zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom;
zodpovednosť za škodu odvodzovanú od nezákonného rozhodnutia tak nemožno vyvodiť bez toho,
aby také rozhodnutie bolo zmenené alebo zrušené pre zákonnosť (k tomu aj rozhodnutie sp. zn.
2Cdon 129/97); súd pritom v tomto konaní nemá oprávnenie konštatovať nezákonnosť rozhodnutia

súdnej komisárky. Pokiaľ navrhovateľ vytýkal, že súdna komisárka osvedčenie o dedičstve zo dňa
29.10.2004 vôbec neprečítala a dala ho navrhovateľovi len na podpis, tu súd udáva, že navrhovateľ
nenamietal, že by sa nemohol s označeným notárskym rozhodnutím oboznámiť, a to bezprostredne
predtým ako ho podpísal, resp. že by ho niekto nútil predmetné osvedčenie podpísať. Bolo teda na
ňom, či svoju slobodnú a vážnu vôľu byť viazaný notárskym rozhodnutím prejaví formou podpisu na
označenom rozhodnutí. Naviac, z odôvodnenia osvedčenia o dedičstve (článok V, na str. 3) vyplýva,

že notársky kandidát spisujúci osvedčenie o dedičstve ho dedičom prečítal a vysvetlil, na čo dedičia
vyhlásili, že s jeho obsahom súhlasia a na znak tohto súhlasu osvedčenie podpísali a vzdali sa i
práva podať žiadosť o pokračovanie v dedičskom konaní podľa § 175za ods. 4 O.s.p. Navrhovateľ v
konaní nenavrhol vykonať dokazovanie na vyvrátenie tejto skutočnosti, a preto jeho tvrdenie ostalo
len v rovine nepreukázaných tvrdení. Navrhovateľ označil ako nesprávny i postup Krajského súdu v

Žiline, ktorý preskúmavajúc správnosť rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 19.12.2006,
č.k. 3C 146/2005-72, v konaní vedenom pod sp. zn. 6Co 56/2007, žalobu navrhovateľa, ktorou sa
domáhal voči O. Y. ako odporcovi zaplatenia hodnoty dedičského podielu (1.502,16 Eur), zamietol,
a to i napriek tomu, že súdna komisárka už v osvedčení o dedičstve zo dňa 23.11.2000 rozhodla,
že dedičský podiel navrhovateľa patril do dedičstva po nebohom P. Y.. I z obsahu tejto námietky

navrhovateľa je zrejmé, že ňou napádal činnosť krajského súdu spočívajúcu v preverovaní, posudzovaní
a hodnotení právnych záverov, ku ktorým dospel okresný súd v napadnutom rozsudku. Táto činnosť sa
bezprostredne prejavila v rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 24.10.2007 a jeho odôvodnení, preto
aj v tomto prípade by mohol navrhovateľ napádať len nesprávnosť a nezákonnosť súdneho rozhodnutia.
Z vykonaného dokazovania a zhodných vyjadrení účastníkov konania je však zrejmé, že rozsudok

Krajského súdu v Žiline zo dňa 24.10.2007, sp. zn. 6Co 56/2007, a ani rozsudok Okresného súdu Dolný
Kubín zo dňa 19.12.2006, č.k. 3C 146/2005-72, neboli zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom;
naviac uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 5.8.2008, sp.zn. 3Cdo 105/2008, bolo
dovolanie navrhovateľa smerujúceho proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 24.10.2007, sp. zn.
6Co 56/2007, odmietnuté bez toho, aby sa zaoberal jeho vecnou správnosťou. Navrhovateľ v priebehu

konania ustúpil a nenamietal ako nesprávny úradný postup ten postup súdnej komisárky, i okresného a
krajského súdu, týkajúci sa zohľadňovania geometrického plánu k pozemkom v mase dedičstva. Keďže
navrhovateľ v konaní nepreukázal splnenie prvého predpokladu zodpovednosti odporcu za škodu a
nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., nepreukázal existenciu či nesprávneho úradného
postupu odporcu alebo nezákonného rozhodnutia, teda neosvedčil existenciu titulu pre uplatnenie

zodpovednostivočištátu,navrhovateľanivkonanínepreukázalanipríčinnúsúvislosťmedzinamietaným
nesprávnym úradným postupom a uplatňovanou škodou a nemajetkovou ujmou.

Druhý nárok navrhovateľa na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 3.320 Eur posudzoval
prvostupňový súd podľa ustanovení § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka vychádzajúc z tvrdenia
navrhovateľa, že ho M.. N. U. sedemnásť rokov ponižovala, znevažovala, potupovala a nakoniec i

diskriminovala. Navrhovateľovi sa však tvrdenia o zásahu do osobnostných práv v konaní nepodarilo
nijako preukázať, keďže za účelom osvedčenia tohto zásahu do jeho osobnostných práv nenavrhol
vykonať žiadne dokazovanie; naviac, v prípade uplatňovania nároku na nemajetkovú ujmu titulom
zásahu súdnej komisárky M.. N. U. do osobnostných práv navrhovateľa, odporca ani nebol v konaní
pasívne vecne legitimovaný.

Keďže navrhovateľ v konaní nepreukázal splnenie predpokladov pre vyvodenie zodpovednosti štátu
za vzniknutú škodu a nemajetkovú ujmu, nepreukázal existenciu tvrdeného nesprávneho úradného
postupu, resp. nezákonného rozhodnutia, ani príčinnú súvislosť medzi nimi a uplatňovanou škodou a
nemajetkovou ujmou návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.O náhrade trov konania rozhodol § 142 ods. 1 O.s.p..

Rozsudok odvolaním v časti zamietnutia žalobného návrhu v zákonom stanovenej lehote napadol
navrhovateľ vytýkajúc súdu prvého stupňa, že nevykonal navrhnuté dôkazy a to rozhodujúci dôkaz,

oboznámenie sa s úplným a kompletným dedičským spisom po nebohom P. Y., vedenom na Okresnom
súde Dolný Kubín pod sp. zn. D 759/95. Nevykonaním tohto dôkazu došlo k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Doteraz nebolo zdôvodnené, že v neskoršom osvedčení o dedičstve vydanom dňa 23. 11.
2000 pohľadávku poručiteľa prebral O. Y., ktorý bol povinný vyplatiť podiel v 1-ine t. j. 45.254,-- Sk, teraz
1.502,16 €. Napriek tomu, že nikto nepožiadal o pokračovanie v dedičskom konaní všetci vyjadrili súhlas

s pôvodnou dedičskou dohodou, došlo nakoniec k úprave a k úplnému vypadnutiu tejto skutočnosti
dedičskej dohody. K dohode nakoniec nedošlo, preto súd mal rozhodnúť podľa zákonných podielov a
kompetencia konajúcej notárky ako súdnej komisárky nebola daná, keďže vo veci mal konať príslušný
súd. Zastáva názor, že ide o nesprávny postup notárky M.. U., ktorá týmto spôsobila škodu vo výške
1.502,16 €. Vytkol súdu prvého stupňa, že jeho rozhodnutie nerešpektuje zásady uvedené v § 157 ods.
2 O.s.p.. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods.1 O.s.p. ) v medziach daných odvolaním vec
preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
(tento rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že

odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

V posudzovanej veci sa navrhovateľ domáhal náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom súdnej komisárky M.. N. U., ktorá v dedičskom konaní po nebohom otcovi navrhovateľa
P. Y., sp. zn. D 759/95, v osvedčení o dedičstve zo dňa 29.10.2004 nezahrnula do aktív dedičstva
pohľadávku z titulu vyporiadania BSM po manželke poručiteľa vo výške 6.008,68 Eur (181.017,50 Sk),

z ktorej navrhovateľovi patril dedičský podiel v hodnote 1.502,16 Eur čím nerešpektovala právny názor
odvolacieho Krajského súdu v Žiline vyslovený v uznesení sp. zn. 9Co 974/99. Za nesprávny považoval
navrhovateľ i postup Krajského súdu v Žiline, ktorý v konaní vedenom pod sp. zn. 6Co 56/2007 zamietol
návrh navrhovateľa na výplatu dedičského podielu v hodnote 1.502,16 Eur s príslušenstvom, hoci o
jeho práve bolo rozhodnuté ešte pôvodným osvedčením o dedičstve zo dňa 23.11.2000, keďže návrh

navrhovateľa zamietol z dôvodu nedostatku správneho okruhu účastníkov konania.

Súd prvého stupňa správne postupoval, keď sa vzhľadom na uplatnený nárok zameral na zisťovanie
základných zákonných predpokladov pre priznanie náhrady škody. Súd prvého stupňa sa v dôvodoch
svojho rozhodnutia venoval explikácii nesprávneho úradného postupu a nezákonného rozhodnutia,
preto odvolací nemal dôvod sa osobitne rozpisovať o zákonných podmienkach potrebných pre úspešné

priznanie náhrady škody, keďže s výkladom pojmov sa plne stotožňuje. Správne súd prvého stupňa
vyvodil aj právny záver, že navrhovateľom namietaný nesprávny úradný postup sa prejavil vo vydaní
rozhodnutia súdnej komisárky a z vykonaného dokazovania nemal za preukázané, že by osvedčenie
o dedičstve spĺňalo charakter nezákonného rozhodnutia podľa § 6 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.z.,
keďže nebolo ako právoplatné zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom, nepreukázal existenciu

jednej z podmienok pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody. Identicky správne postupoval
súd prvého stupňa aj pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu Krajského súdu v Žiline, ktorý
preskúmavalsprávnosťrozsudkuOkresnéhosúduDolnýKubínzodňa19.12.2006,č.k.3C146/2005-72,
v konaní vedenom pod sp. zn. 6Co 56/2007 keď skonštatoval, navrhovateľom označený nesprávny
úradný postup taktiež spočíval v hodnotení právnych záverov, činnosť ktorá sa bezprostredne prejavila

v rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 24.10.2007 a v jeho odôvodnení, preto aj v tomto prípade
by mohol navrhovateľ napádať len nesprávnosť a nezákonnosť súdneho rozhodnutia. Keďže rozsudok
Krajského súdu v Žiline zo dňa 24.10.2007, sp. zn. 6Co 56/2007, a ani rozsudok Okresného súdu Dolný
Kubín zo dňa 19.12.2006, č.k. 3C 146/2005-72, neboli zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom,
správne súd prvého stupňa aj vyvodil záver, že navrhovateľ, na ktorom bola v zmysle § 120 O.s.p.

dôkazná povinnosť na preukázanie podmienok zodpovednosti, nepreukázal existenciu nesprávnehoúradného postupu, resp. nezákonného rozhodnutia a následne existenciu škody a priamej príčinnej
súvislosti medzi protiprávnym konaním a škodou, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť, s odôvodnením
ktorým sa odvolací súd plne stotožňuje, pretože vykazuje známky vecnej správnosti; na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd nemá čo uviesť, pretože by iba zopakoval správnosť
skutkových a na jeho podklade správne prijatých právnych záverov prvostupňového súdu ( § 219 ods.
2 O.s.p.) .

Nedôvodná je námietka navrhovateľa, že súd prvého stupňa nevykonal navrhnuté dôkazy -
oboznámenie sa s úplným a kompletným dedičským spisom po nebohom P. Y., vedenom na Okresnom

súde Dolný Kubín pod sp. zn. D 759/95. V zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhoduje na základe
skutkového stavu veci zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli
medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. To
znamená, že nie je viazaný dôkaznými návrhmi účastníkov a rozhodovanie o tom, ktorý z navrhovaných
dôkazov bude vykonaný, je výlučne na rozhodnutí súdu a nie účastníkoch konania / 120 ods. 1
O.s.p. /a preto nevykonanie dôkazu podľa predstáv účastníka, nie je postupom, ktorým by súd odňal

možnosť konať pred ním. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne uviedol,
prečo navrhovateľom navrhnutý dôkaz nevykonal, s dôvodmi ktorými sa odvolací súd plne stotožňuje.
Navrhovateľ nekonkretizoval akú relevantnú skutočnosť vo vzťahu k posúdeniu nároku by vykonanie
tohto dôkazu malo priniesť. Pri preskúmavaní návrhu vychádzal z rozhodnutí založených navrhovateľom
do spisu, ktoré účastníci konania nerozporovali (č.l. 106), v dôsledku čoho je námietka nevykonania

dôkazu nenáležitá.

K námietke nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dodáva, že právo na
riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu,
jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý
argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení

rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická
odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.
12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29.
mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky
vyjadril k povinností súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný

súd vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a
obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 (ako aj podľa či. 46 ods. 2) ústavy ale nepatrí právo účastníka konania dožadovať sa

toho, aby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý
predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Odvolací po preskúmaní veci dospel k záveru,
že námietky odvolateľa pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého rozsudku sú nedôvodné. Súd prvého
stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, náležitým spôsobom opísal
priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania,

citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery,
ktoré adekvátne vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,
podstaty a zmyslu. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, iba skutočnosť,
že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia prvostupňového súdu (napr. I. ÚS 188/06).

Vzhľadom na vyššie uvedené ak prvostupňový súd návrh zamietol z dôvodu nesplnenia podmienok
vzniku zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ako aj nepreukázania
splnenia podmienok v zmysle § 13 Obč.zák. rozhodol vecne správne, čo viedlo odvolací súd k potvrdeniu
napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. z dôvodu jeho vecnej

správnosti, pretože z konania pred súdom prvého stupňa i odvolacím súdom iný, než napadnutým
rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť
iné právne hodnotenie stavu veci.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. s použitím § 142
ods. 1 O.s.p. . Úspešnému odporcovi v súvislosti s konaním pred odvolacím súdom nevznikli žiadne
trovy, preto odvolací súd mu ich nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.