Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. marec 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 7C/14/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713202966
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Dobrík
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5713202966.2

Rozhodnutie

Sudca Okresného súdu v Martine JUDr. Miroslav Dobrík v právnej veci navrhovateľky: L. E., O..
XX.XX.XXXX, V. Z. Č.. XXXX/XX ,zast. JUDr. Miroslavom Bachyncom, advokátom so sídlom Podbiel č.
177 proti odporcovi: V., F..E..D.., F. F. X. Z., H.. V. Č.. XXX , zast. splnomocneným zástupcom L.. Z. U.,
V. P., O.Á.. F.. W. Č.. XX v konaní o zapl. 1.602,05 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke 1.602,05 € s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od

18.01.2013 až do zaplatenia všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný uhradiť na účet právneho zástupcu navrhovateľky vedený vo X. R..F.., P. Z.,
Č..Ú..: XXXXXXXX/XXXX trovy konania navrhovateľky v sume 286,03 € do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka v podanom návrhu žiadala, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu 1.602,05 € , čo je

suma pozostávajú z dvoch mesačných príjmov v sume 974 € a náhrada za 35 dní dovolenky ( 1
deň sa rovná 18,63 € ) v sume 628,05 €. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 17.01.2012 doručila
odporcovi lekársky posudok, podľa ktorého z vážnych zdravotných dôvodov nebola spôsobilá pracovať
bez vážneho ohrozenia zdravia naďalej vo firme odporcu. Odporca ju v 15 dňovej zákonnej lehote
nepreradil na inú prácu pre ňu vhodnú a preto v zmysle ust. § 69 ods. 1 písm.a) Zákonníka práce formou
okamžitého zrušenia pracovného pomeru zo dňa 21.02.2012 pracovný pomer s odporcom zrušila v

zákonnej jednomesačnej lehote podľa § 69 ods. 3 Zákonníka práce. Odporca dňa 12.03.2012 listom
potvrdil, že dňa 24.02.2012 prevzal okamžité zrušenie pracovného pomeru, avšak okamžité zrušenie
pracovného pomeru neakceptoval a oznámil, že jej pracovný pomer trvá. Nepostupoval však v zmysle
ust. § 77 Zákonníka práce , nakoľko na súde v dvojmesačnej lehote nepodal návrh o neplatnosť
skončenia pracovného pomeru. Táto lehota má prekluzívny charakter. Lehota uplynula dňa 24.04.2012.
Vzhľadom na to jej vznikol nárok na náhradu mzdy v zmysle ust. § 69 ods. 4 Zákonníka práce a tiež

nárok na preplatenie nevyčerpanej dovolenky.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím odporcu, písomnými stanoviskami účastníkov, pracovnou
zmluvou, okamžitým skončením pracovného pomeru, lekárskou správou, vyčíslením mzdových nárokov
navrhovateľky, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi a zistil:

Navrhovateľka bola v pracovnom pomere s odporcom na základe zmluvy zo dňa 31.01.1997. Zo
zdravotných dôvodov formou okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 21.02.2012 ukončila
pracovný pomer s odporcom. Ten to neakceptoval , avšak v dvojmesačnej lehote nepodal návrh na

skončenia okamžitého zrušenia pracovného pomeru na súde. Z toho dôvodu si uplatnila náhradu mzdyza dva mesiace vo výške 984 € a náhradu za 35 dní nevyčerpanej dovolenky v sume 628,05 €. K
vyriešeniu sporu mimosúdnou cestou nedošlo.

Na pojednávaní dňa 27.02.2014 sa súd pokúsil o to, aby celú záležitosť účastníci vyriešili mimosúdnou

cestou. K vyriešeniu sporu však mimosúdnou cestou nedošlo. Navrhovateľka aj naďalej trvala na svojom
návrhu.

Dňa 31.03.2014 súd konal v neprítomnosti navrhovateľky a jej právneho zástupcu, ktorí sa ospravedlnili
a súhlasili , aby sa konalo v ich neprítomnosti.

Odporca na pojednávaní uviedol, že navrhovateľka mu spôsobila škodu vo výške 2.476,21 €. Spôsobila
požiar a spôsobila poškodenie vybavenia a zariadenia firmy. Vedie sa voči nej aj trestné konanie.

Tento protinávrh odporcu súd vylúčil na samostatné konanie.

Ďalej sa odporca na pojednávaní, pokiaľ sa týka žalovanej sumy 1.602,50 € uviedol, že jej výšku
nenamieta.

Podľa § 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce zamestnanec môže pracovný pomer okamžite ukončiť,
ak podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a

zamestnávateľ ho nepreradí do 15 odo dňa predloženia tohto posudku na inú , pre neho vhodnú prácu.

Podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer má nárok na
náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu.

Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou okamžitým
skončením , skončením v skúšobnej dobe, alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ

uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Súd vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, vzhľadom na vykonané dokazovanie mal
nepochybne preukázané, že odporca nepostupoval v súlade s ust. § 77 Zákonníka práce a nepodal
návrh na súd na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Z toho dôvodu potom
následne vznikol nárok navrhovateľke podľa ust. § 69 ods. 4 Zákonníka práce na náhradu mzdy, ako

aj preplatenie nevyčerpanej dovolenky.

Vzhľadom na takto zistený a vyhodnotený skutkový stav súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku a zaviazal odporcu uhradiť navrhovateľke sumu 1.602,05 € ako to navrhovateľka
žiadala. Výšku nároku navrhovateľky odporca nespochybnil.

V zmysle ust. § 517 ods. 2 O.z. ďalej súd zaviazal odporcu uhradiť navrhovateľke aj 8,5 % ročný úrok

z omeškania z priznanej sumy od 18.01.2013 až do zaplatenia tak, ako to navrhovateľka žiadala, lebo
nepochybne od tohto dátumu bol odporca s platením v omeškaní.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., zaviazal odporcu uhradiť na účet
právneho zástupcu navrhovateľky trovy konania navrhovateľky v sume 286,03 €, pretože táto mala plný
úspech vo veci. Trovy konania pozostávajú zo súdneho poplatku v sume 96 €, 2 úkonov práv. zast. po

71,37 € , 2 x rež. pauš. po 7,81 € a 20 % DPH.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina
prostredníctvom podpísaného súdu /dvojmo/.

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p. /
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej , možno odôvodniť len tým,že :

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy , potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené / § 205a/

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon

rozhodnutia.