Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. október 2013

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/201/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210572
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5612210572.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR,
Župné nám. 13, Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody 125 eur a náhradu nemajetkovej ujmy
1.150 eur, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanému s a n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu okresnému súdu dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd
medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe veci tak, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá
žalobcovi vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Lipt. Mikuláš spočívajúcom v
nedodržaní zákonej lehoty pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora v exekučnej veci zn. EX

8462/2009ovydaniepoverenianavykonanieexekúcieprepohľadávkužalobcu,ktorávzniklaneplnením
záväzku povinnou E. Z., X.. XX.XX.XXXX vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 5980030. Tento procesný
postup odôvodnil potrebou deklarácie porušenia práva žalobcu na rozhodnutie o žiadosti o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe, v spojení s porušením jeho práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranom čase, nutnosťou
deklarácie porušenia jeho práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces a nutnosťou

deklarácie porušenia princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Lipt.
Mikuláš (konkrétne princípy legality, ochrany legitímnych očakávaní, ochrany dôvery v právo, právnej
istoty). Vydanie medzitýmneho rozsudku odôvodnil tiež potrebou nahradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu
a majetkovú škodu spôsobenú v priamej príčinnej súvislosti s porušením týchto práv. Rozsudkom vo
veci samej sa domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie majetkovej škody 125 eur a nemajetkovej
ujmy 1.155 eur. Žalobu odôvodnil tým, že súdny exekútor na základe návrhu žalobcu ako oprávneného
na vykonanie exekúcie voči povinnej E. Z. požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

Okresný súd Lipt. Mikuláš, ktorý o tejto žiadosti rozhodol dňa 21.01.2010, teda po uplynutí zákonom
stanovenej doby bez toho, aby existovala okolnosť umožňujúca exekučnému súdu postupovať so
zbytočnými prieťahmi. Okresný súd počas tohto obdobia nevykonával úkony, smerujúce k odstráneniu
právnej neistoty, v ktorej sa poškodený počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom
práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR (rozhodnutia ÚS SR sp. zn. I. ÚS 41/02, III. ÚS 117/02, I. ÚS
13/05). Žalobca podľa § 15 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. písomne požiadal žalovaného o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody, do podania tejto žaloby žalobca na podanú žiadosť pozitívne
nereagoval. O škode vyčíslenej sumou 125 eur uviedol, že ide o náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s činnosťou žalobcu ako poškodeného, uskutočňovanou vo veci správy a vymáhaniapohľadávky v období uplynuvším medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie exekučnému súdu do rozhodnutia o nej. Z tejto čiastky sú náklady na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému 70 €, náklady na

udržiavanie a správu informačného systému 40 € a na administratívne spracovanie textov urgencií,
adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje, spojené s vyhotovením urgencií adresovaných
exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdavky, spojené s urgovaním a kontrolou stavu
konania na exekučnom súdu 15 €. Požiadavku na nahradenie nemajetkovej ujmy v peniazoch odôvodnil
tak, že nesprávny úradný postup okresného súdu má za následok zásah do výkonu majetkových práv

poškodeného. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené jeho legitímne očakávania, že správnym
postupom súdu dôjde k vymoženiu pohľadávky. Neskorým ukončením procedúry exekučným súdom
došlo k vyvolaniu rizíka zániku povinného, rizika zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným
a rizika insolvencie povinného. Neexistuje akýkoľvek účinný vnútroštátny prostriedok nápravy spôsobilý
reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základých práv žalobcu
spojený s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času, čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov jeho

riadiacich orgánov, ako aj jeho majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery
v právo a rovnosť v spoločnosti. Úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v
rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom
zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských
plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu

aj na strane jeho majiteľov. Vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a
spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Potreba náhrady nemajetkovej
ujmymásvojzáklad vpožiadavkenaspravodlivéusporiadanievzťahov,dosiahnutiaadekvátnejnápravy
a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Pri určovaní výšky
primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal žalobca z doktríny prijatej Ústavným súdom, podľa

ktorej je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660 eur.
Žalobca si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie
veci a vyvolanie rizík, ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej

súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) uplatňuje alikvotným pomerom 55 eur
za každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu, sumu 1.155 eur za 21 celých mesiacov. V danej
veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 642 dní.

Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 10NcC/44/2013-17 zo dňa 30.01.2013 rozhodol o nevylúčení

sudkyne Okresného súdu Lipt. Mikuláš JUDr. Jany Haluškovej z prejednávania a rozhodovania veci.

Žalovaný písomnou replikou z 10.10.2013 navrhol zamietnutie žaloby pre nenaplnenie podmienok,
vyžadovaných zákonom č. 514/2003 Z.z., uplatniac si právo na náhradu trov konania. Poukázal na
zmätočnosť žaloby, najmä označenie povinného z exekučného konania odlišnými dátumami narodenia,

neuvedením súdnej spisovej značky exekučného konania, neuvedením relevantných skutkových
tvrdení (dátum doručenia podania na súd a dátum, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody).
Žalobca nepriložil k žalobe relevantný dôkaz, preukazujúci existenciu exekučného konania, vznik škody
ajnemajetkovejujmyatď.Jednýmzdôvodovodmietnutiasťažnostižalobcunaporušeniejehoústavných
práv nečinnosťou exekučného súdu Ústavným súdom SR (napr. sp. zn. II. ÚS 211/2012, sp. zn. IV.

ÚS 366/2012, sp. zn. IV. ÚS 374/2012) bolo neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v
ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu. Nie je jasný ani
titul náhrady škody. Ani v rámci súčinnosti pri predbežnom prerokovaní nároku žalobca neuviedol, či
využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného
súdu alebo možnosť podania ústavnej sťažnosti. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je

oprávnený posudzovať prieťahy v súdnom konaní; túto právomoc má iba predseda súdu, alebo
Ústavný súd SR. Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 23.04.2012 boli
žalovanému doručené v ten istý deň. Žaloba na súde bola podaná 27.09.2012, teda pred uplynutím
zákonnej 6-mesačnej lehoty určenej zákonom 514/2003 Z. z.. Žalobca v žalobe označil ako nesprávny
úradný postup rozhodnutie o poverení exekútora po zákonnej 15-dňovej lehote. § 9 ods. 2 zákona č.

514/2003 Z. z. explicitne uvádza, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu súdu. Žalobca dôkazy potrebné pre posúdenie tejto otázky nepredložil. Rozsudok
Súdneho dvora EÚ Asturcom C-40/08 nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom
konaní. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.06.2011 uvádza, že 15-dňová lehota napísomné poverenie exekútora neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d/ (vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu a rozhodcovskej komisie a zmiery nimi schválené). V znení
účinnom pred 01.06.2011 § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku znel „vykonateľných rozhodnutí

rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“. Novelizácia tohto zákonného ustanovenia
vložením slov „rozhodnutie rozhodcovckých súdov“ len explicitnejšie ujasnenila literu zákona, aby sa
predišlo jeho mylným interpretáciám. Súd ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku
pred 01.06.2011 správne aplikoval aj na rozhodcovské rozsudky. V rozhodnutí sp. zn. I.ÚS 16/02
Ústavný súd SR nedodržanie lehôt, uvedených v zákone, nepovažuje automaticky na porušenie práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci.
Pojem zbytočné prieťahy, obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je autonómnym pojmom, ktorý
nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. Rozhodovanie o žiadosti
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie si vyžaduje skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských
rozsudkov s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských
zmlúv. V zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. žalovaný vzniesol námietku premlčania práva

na náhradu škody pri každom uplatnenom nároku žalobcu, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej
lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009, teda 3 roky pred dňom,
kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. K materiálnej škode
uplatnenej žalobcom žalovaný uviedol, že nebola preukázaná existencia škody ani jej výška. Žalobca
vyčíslil škodu paušalizáciou vecných nákladov bez uvedenia, či ide o skutočnú škodu, alebo ušlý

zisk. Žalobcovi náklady na prevádzkovanie, správu a údržbu informačného systému vznikli bez ohľadu
na tvrdené prieťahy. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti nemožno tvrdiť, že
žalobcovi škoda vznikla postupom okresného súdu. Pri výške náhrady nemajetkovej ujmy žalovaný
citoval ustanovenie § 17 ods. 2 a § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z.. Odškodnenie právnickej osoby
za nemajetkovú ujmu, spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní, nie je možné vzťahovať na pocity

fyzickýchosôb,ktorésanačinnostiprávnickejosobyzúčastňujú,leboimujmapriamonevzniká. Žalobca
zánik podnikateľských aktivít a plánov nekonkretizuje a nepreukazuje, že konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením. Je potrebné prihliadať na dobré mravy a poškodenú osobu.
Celkové náklady úverov poskytovaných žalobcom, ktoré pozostávajú z úrokov a iných poplatkov, v
niektorých prípadoch predstavujú takmer 100 % ročne zo sumy získanej dlžníkom od spoločnosti

POHOTOVOSŤ, s.r.o. Dlžníci sa zaviazali v prípade nesplnenia zmluvných záväzkov platiť sankciu vo
výške 0,25 % denne, čiže 91,25 % ročne. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne,
o čom svedčí článok v denníku SME zo 16.07.2012 a boli aj predmetom záujmu Európskej komisie,
o čom svedčí jej list. Práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv
spotrebiteľov. Uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť práve pri jeho spornej a negatívne vnímanej

podnikateľskej aktivite. Aj v prípade porušenia práva žalobcu samotné konštatovanie porušenia práv
musí byť považované za dostačujúce.

Na pojednávaní dňa 17.10.2013 sa žalobca napriek riadnemu a včasnému doručeniu predvolania
nezúčastnil,svojuneúčasťneospravedlnil.Žalovanýsvojuneúčasťospravedlnil,nepožiadalzdôležitého

dôvoduoodročeniepojednávaniaSúdpozistení,žesúsplnenépodmienkyprevykonaniepojednávania,
vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania, prihliadajúce na obsah spisu a doteraz vykonané
dôkazy s poukazom na § 101 ods. 2 Obč. súd. por.. Žalobca elektronickým podaním zo 14.10.2013,
doručeným súdu 17.10.2013, navrhol prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm d/ a 109 ods. 2
písm. c/ Obč. súd. por. do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti žalobcu,

podanej pre porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu, osobitne na zákonného sudcu a na
spravodlivý súdny proces uznesením Krajského súdu v Źiline sp. zn. 10NcC/44/2013. Tento návrh
žalobcu bol zamietnutý uznesením Okresného súdu Lipt.Mikuláš zo 17.10.2013 sp. zn. 8C/201/2012,
vyhlásenýmnapojednávaní 17.10.2013.Vzhľadomnaobsahmeritórnehoposúdeniavecia zamietnutie
nedôvodnej žaloby vo veci samej bolo nehospodárnym odkladať rozhodnutie vo veci samej na dobu

po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o neprerušení konania. Neúčelným a nehospodárnym bolo
rozhodovať v zmysle procesného návrhu žalobcu medzitýmnym rozsudkom o základe prejednávanej
veci a prenechať rozhodnutie o výške žalovaného nároku ďalšiemu rozsudku. Ak by aj žaloba čo do
základu bola dôvodná, rozhodnutie o výške plnenia by nevyžadovalo rozsiahle dokazovanie.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení pri posudzovaní nesprávneho úradného

postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno
vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,

právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.

Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení ak príslušný orgán neuspokojí nárok na
náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak

príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku
na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,
a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému
aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že

neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/ 2003 Z. z. v platnom znení v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak.
Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1, 3 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody sa premlčí

za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na
náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa
doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Vzhľadom na žalobcov návrh, aby súd rozhodol zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorá žalobcovi
vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Lipt. Mikuláš, ktorý nerozhodol v zákonom
stanovenej lehote o žiadosti súdneho exekútora v exekučnej veci zn. EX 8462/2009 o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku povinnou E. Z., X..

XX.XX.XXXX vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 5980030 medzitýmnym rozsudkom súd pripomína,
že tento postup podľa § 152 ods. 2 Obč. súd. por. má svoje opodstatnenie v prípadoch deliteľnosti
plnenia na základ a výšku. Medzitýmny rozsudok rieši opodstatnenosť základu nároku a jeho vydanie je
hospodárne v konaniach vyžadujúcich rozsiahle dokazovanie nielen existencie nároku, ale aj jeho výšky(ak neexistuje právny základ sporného nároku, je nehospodárnym dokazovať jeho výšku). V súdenej
veci o takýto prípad nejde, preto súd rozhodol o celom žalovanom nároku naraz tak, ako to ukladá § 152
ods. 1 Obč. súd. por. Navyše sa žalobca domáha, aby súd medzitýmnym rozsudkom určil, že žalovaný

je zodpovedný za škodu vzniknutú žalobcovi tým, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti o vydanie
poverenia, ale v žalobe samotnej tvrdí, že exekučný súd o tejto žiadosti rozhodol oneskorene.

Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd žalobu zamietol pre neunesenie žalobcovho dôkazného
bremena. Súd v prvom rade skúmal splnenie základného predpokladu uplatnenia nároku na náhradu

škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom na súde, ktorým je v zmysle §-u 15 ods. l
zák. č. 514/2003 Z.z. v platnom znení predbežné prerokovanie nároku na základe písomnej žiadosti
poškodeného podanej na príslušnom orgáne, ktorým je v súdenom prípade Ministerstvo spravodlivosti
SR. Žalobca tvrdil, že tento zákonný postup dodržal písomnou žiadosťou, potvrdenie o prijatí ktorej
žalovaným je založené v inom spise Okresného súdu Lipt. Mikuláš. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe
uvádza, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku mu boli doručené 23.04.2012, žaloba

bola súdu doručená 27.09.2012, teda pred uplynutím lehoty 6 mesiacov, určených na predbežné
prerokovanie nároku v § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. v platnom znení. Obidve strany sporu súd
musí upozorniť na skutočnosť, že v tomto súdnom konaní je žalovaným štát - Slovenská republika -
ako nositeľ právnej subjektivity (právnická osoba), menom ktorého koná štátny orgán - Ministerstvo
spravodlivosti SR ( § 21 Obč. zák., § 21 ods. 2 Obč. súd. por.). Žalovaným nie je štátny orgán -

Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré pri postupe podľa § 15 zák. č. 514/2003 Z. z. v platnom znení
nekoná za štát, ale v rámci vlastných kompetencií zverených mu zákonom koná vo vlastnom mene,
na vlastný účet ako samostatná právnická osoba. Preto ak žalobca tvrdí, že potvrdenie o prijatí
písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku vystavené žalovaným (t. j. Slovenskou republikou)
sa nachádza v spise Okresného súdu Lipt. Mikuláš, nejde o prijatie žiadosti orgánom určeným zákonom

č.514/2003Z.z.vplatnomznenínajehoprerokovanie(MinisterstvomspravodlivostiSR).Akboližiadosti
žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody doručené žalovanému namiesto toho,
aby boli doručené Ministerstvu spravodlivosti SR, potom nárok žalobcu nebol prerokovaný predbežne
a žaloba je z hľadiska § 15 zák. č. 514/2003 Z. z. podaná predčasne. Ak boli tieto žiadosti doručené
kompetentnémuorgánuMinisterstvuspravodlivostiSR(leboanijednastranasporudôslednenerozlišuje

postavenie štátu ako účastníka konania, za ktorého koná Ministerstvo spravodlivosti SR a postavenie
Ministerstva spravodlivosti SR ako orgánu kompetentnému na konanie podľa § 15 zák. č. 514/2003
Z. z.), potom žalobca neuniesol na preukázanie tohto tvrdenia dôkazné bremeno. Žalobca ani netvrdil,
kedy sa v súdenom prípade obrátil na Ministerstvo spravodlivosti SR ( nie na Slovenskú republiku) s
písomnou žiadosťou o predbežné prerokovanie súdeného nároku na náhradu škody, čo bolo obsahom

jeho žiadosti, či, akým spôsobom a kedy Ministerstvo spravodlivosti SR reagovalo, či nárok žalobcu
na náhradu škody nebol uspokojený, alebo bol uspokojený len čiastočne, alebo mu bolo písomne
oznámené, že jeho nárok na náhradu škody uspokojený nebude. Ak by aj súd vychádzal z toho,
že žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe dôsledne nerozlišuje konanie Ministerstva spravodlivosti
SR za SR a Ministerstva spravodlivosti SR, a teda prvé žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie

nároku na náhradu škody boli doručené Ministerstvu spravodlivosti SR 23.04.2012, potom je žaloba
z čisto časového hľadiska podaná predčasne. Ustanovenie § 16 ods. 4 označenej právnej úpravy
oprávnenému subjektu dáva možnosť obrátiť sa so svojím nárokom na náhradu škody na súd v prípade
jeho neuspokojenia alebo čiastočného uspokojenia do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, alebo
písomného oznámenia poškodenému, že jeho nárok na náhradu škody nebude uspokojený. Keďže

od 23.04.2012 (najskorší možný termín podania písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku)
neuplynula do podania žaloby 27.09.2012 zákonná lehota 6 mesiacov, opäť možno prijať záver o jej
predčasnom podaní.

Ako právny základ žalovaného nároku žalobca uvádza nesprávny úradný postup Okresného súdu Lipt.

Mikulášprivydávanípovereniavexekučnejvecivedenejsúdnymexekútorompodsp.zn.EX8462/2009.
Žalobca tvrdí, že k povereniu súdneho exekútora došlo dňa 21.01.2010. Z pripojeného spisu tunajšieho
okresného súdu sp. zn. 3Er/738/2009 je preukázané, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý so sídlom v
Bratislave, Záhradnícka 62 v jeho konaní vedenom pod sp. zn. EX 8462/09 dňa 25.09.2009 tunajšiemu
okresnému súdu doručil žiadosť o udelenie poverenia v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ,

s.r.o. proti povinnej E. Z., X.. XX.XX.XXXX pre vymoženie 1.031,89 € s príslušenstvom na základe
návrhu oprávneného zo 14.08.2009. Ako exekučný titul je označený rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761, Bratislava zo
dňa 24.06.2009, sp. zn. SR 06696/09, vykonateľný 23.07.2009. Z rozsudku Stáleho rozhodcovskéhosúdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenskou rozhodcovskou, a.s. Bratislava, IČO: 35 922 761 sp. zn.
SR 06696/09 z 24.06.2009 je preukázané, že žalovaná E. Z. bola zaviazaná na zaplatenie sumy
1.086,33 € a príslušenstva na základe návrhu žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava z titulu zmluvy

o úvere č. 5980030 zo dňa 19.09.2008. Tunajší okresný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie
dňa 21.01.2010 a požiadal Stály rozhodcovský súd Slovenskej rozhodcovskej, a.s. písomnosťou z
18.10.2010 o zapožičanie jeho spisu zn. SR 06696/09. Následne bolo exekučné konanie uznesením
č. k. 3Er/738/2009-17 zo dňa 01.12.2010, právoplatným 03.02.2011, zastavené v časti podľa § 57
ods. 2 a § 58 Exekučného poriadku v spojení s § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, pretože

exekučným titulom je priznané právom nedovolené plnenie. Toto uznesenie bolo spolu s poverením na
vykonanie exekúcie doručené súdnemu exekútorovi aj právnemu zástupcovi oprávneného 13.12.2010,
odvolanie voči nemu nebolo podané. Postup exekučného súdu pri vydávaní tohto poverenia je potrebné
posudzovať podľa §-u 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.05.2010, v zmysle ktorého
ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ako

vyplýva z obsahu pripojeného exekučného spisu 3Er/738/2009, pri vydávaní poverenia súd postupoval
so všetkou opatrnosťou, preto požiadal aj Stály rozhodcovský súd o zapožičanie jeho spisu za účelom
zistenia súladu exekučného titulu so zákonom a výsledkom jeho skúmania je zastavenie exekúcie, lebo
exekučným titulom bolo priznané zákonom nedovolené plnenie. Po preskúmaní všetkých náležitostí,
ktoré si aj vzhľadom na niekoľkotisícové množstvo exekučných vecí vyžadovalo istý čas, bolo poverenie

vydané 21.01.2010, po 119 dňoch od doručenia žiadosti o udelenie poverenia súdu, nie po 490 dňoch
tak, ako tvrdí žalobca. Bolo nehospodárnym a nelogickým doručiť súdnemu exekútorovi poverenie
na výkon exekúcie, pri vydávaní ktorého bol zistený dôvod zastavenia exekúcie, pred doručením
uznesenia o jej zastavení. Počiatok žalobcom tvrdených ekonomických problémov treba hľadať v
postupe a pravidlách uzatvárania úverových zmlúv, ktorých texty pripravoval práve žalobca, a v

následnom spôsobe vedenia rozhodcovského konania. Súd zdôrazňuje, že môže pri posudzovaní
nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní v zmysle § 9 ods. 2
zákona č. 514/2003 Z.z. len v prípade ich konštatovania či už vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom
v disciplinárnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva o porušení

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného
súdu SR o ústavnej sťažnosti konštatujúcom porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Žalobca ani v tejto časti žaloby nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a netvrdil ani nepreukázal
kedy a kto takéto rozhodnutie vydal, keďže rozhodovanie o tejto otázke nepatrí do právomoci súdu
I.stupňa. Rovnako žalobca nepreukázal výšku tvrdenej majetkovej škody 125 eur vo forme vecných

nákladov. Odôvodnenie požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobcom je len v
rovine teoretických možných následkov, ku ktorým by mohlo, ale nemuselo dôjsť v prípade existencie
nesprávneho súdneho (úradného) postupu. Žalobca netvrdil konkrétne, kedy a ktoré jeho plánované
podnikateľské aktivity a už vytvorené podnikateľské plány zanikli ani tento zánik nepreukázal. Pre
nepresvedčivosť všeobecných skutkových tvrdení, uvedených v žalobe a neúčasť žalobcu na súdnom

pojednávaní, na ktoré bol riadne a včas predvolaný, súd nemohol posúdiť, kedy sa ako poškodený o
škode dozvedel, preto nebolo možné bližšie sa zaoberať žalovaným vznesenou námietkou premlčania.
Vzhľadom na ostatné dôvody pre zamietnutie žaloby bolo nadbytočným odročovanie pojednávania a
dokazovanie, či k premlčaniu žalovaného nároku došlo, alebo nie.

Rozhodnutie o náhrade trov konania je založené na § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Obč. súd. por. V
konaní úspešný žalovaný síce v písomnom vyjadrení z 10.10.2013 podal návrh na prisúdenie náhrady
vzniknutých trov, avšak v zákonnej lehote ich nevyčíslil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného

okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,
ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.