Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. november 2012

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 25C/138/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111228383
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2012:1111228383.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľa V. Y.,

bývajúceho v N., W. XXX, P. D., zastúpeného JUDr. Jánom Chovančákom, advokátom, so sídlom AK
v Dolnom Kubíne, Záskalická 684/13, proti odporcovi Slovenskej republike - Ministerstvu spravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy,
takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o návrhu navrhovateľa v časti zaplatenia sumy 1.161,79 Eur ako náhrady škody a v časti
zaplatenia sumy 2.680 Eur ako nemajetkovej ujmy zastavuje.

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy celkovo vo

výške 10.400,83 Eur pozostávajúcej zo sumy 4.400,83 Eur uplatňovanej titulom náhrady škody a zo
sumy 6.000 Eur uplatňovanej titulom nemajetkovej ujmy za nesprávny úradný postup odporcu podľa
zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len
"zákon č. 514/2003 Z.z."). Ten spočíval v postupe notárky JUDr. Boženy Lonekovej, ktorá v dedičskom
konaní po nebohom otcovi navrhovateľa P. Y. vedenom pod sp. zn. D 759/95, v osvedčení o dedičstve
zo dňa 29.10.2004 označila za zaniknutú pohľadávku vo výške 6.008,68 Eur (181.017,50 Sk) z titulu
vyporiadania BSM po manželke poručiteľa, z ktorej patril navrhovateľovi podiel o veľkosti ?, t.j. suma

1.502,16 Eur (45.254,-Sk), nakoľko poručiteľ uznal náklady brata navrhovateľa a dediča O. Y. do stavby
rodinného domu. Tento záver uskutočnila len na základe pripomienky právneho zástupcu O. Y., bez toho,
aby v tomto smere vykonala nejaké dokazovanie a šetrenie. Navrhovateľ síce bez prečítania podpísal
predmetné osvedčenie o dedičstve a vzdal sa i možnosti

- 2 -

podať proti nemu odvolanie majúc za to, že súdny komisár rešpektoval právny názor Krajského súdu
v Žiline uvedený v uznesení zo dňa 18.10.1999, sp. zn. 9Co 974/99, podľa ktorého mal do dedičstva
zahrnúť i presne špecifikovanú pohľadávku poručiteľa z titulu vyporiadania BSM manželov pôvodne

uplatnenej proti nebohej G. Y.. V dôsledku tohto nesprávneho úradného postupu notárky bol navrhovateľ
donútený podať na Okresný súd Dolný Kubín žalobu a domáhať sa výplaty svojho dedičského podielu
po poručiteľovi v sume 1.502,16 Eur (45.254,-Sk) voči jednému z dedičov - O. Y. ako odporcovi, ktorému
vznikla povinnosť vydania tohto dedičského podielu podľa osvedčenia o dedičstve zo dňa 23.11.2000.Navrhovateľ v konaní na Okresnom súde Dolný Kubín, sp. zn. 3C 146/2005, nebol úspešný, nakoľko
odvolací Krajský súd v Žiline rozsudok súdu zo dňa 19.12.2006, č.k. 3C 146/2005 - 72, zmenil tak,
že žalobu navrhovateľa v celom rozsahu zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporcovi

trovy prvostupňového, ako aj odvolacieho konania. Navrhovateľ nebol úspešný ani v dovolacom konaní,
ktorého predmetom bolo preskúmanie rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 24.10.2007, sp. zn.
6Co 56/2007. V dôsledku nesprávneho úradného postupu súdnej komisárky, ako aj Okresného súdu
Dolný Kubín vznikla navrhovateľovi škoda v celkovej výške 4.400,83 Eur spočívajúca vo vynaložení
nákladovnasúdnekonanienaOkresnomsúdeDolnýKubín,nadovolaciekonanie,vúhradetrovkonania

vzniknutých O. Y., trov právneho zastúpenia navrhovateľa v dedičskom, ako i v súdnom konaní, trov
exekúcie, keďže navrhovateľ nepristúpil k dobrovoľnému splneniu povinnosti uloženej právoplatnými
rozhodnutiami súdov a v neposlednej miere neobdržal ani svoj dedičský podiel po nebohom poručiteľovi
P. Y.. Podľa navrhovateľa nesprávny úradný postup notárky a okresného súdu mal dopad i na jeho
povesť, došlo k ohrozeniu jeho dôstojnosti a cti, keďže žije v obci, v ktorej ho každý pozná a pokladajú
ho za nešikovného a neschopného domôcť sa pravdy a spravodlivosti. Z tohto dôvodu si uplatňoval

navrhovateľ v konaní i náhradu nemajetkovej ujmy v sume 6.000 Eur.

Odporca v rámci písomného vyjadrenia k návrhu navrhovateľa s týmto nesúhlasil a žiadal ho ako
nedôvodný zamietnuť z dôvodu nenaplnenia zákonných predpokladov zodpovednosti odporcu za
škodu. I keď navrhovateľ vytýkal ako nesprávny postup súdnej komisárky JUDr. Boženy Lonekovej pri
prejednaní a rozhodnutí o dedičstve, tento sa bezprostredne prejavil v obsahu vydaného osvedčenia o

dedičstve zo dňa 29.10.2004, a preto sa navrhovateľ mohol domáhať len náhrady škody titulom vydania
nezákonného rozhodnutia. Predmetné osvedčenie o dedičstve však nespĺňalo charakter nezákonného
rozhodnutia podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Navrhovateľ teda nepreukázal existenciu právneho
titulu pre uplatnenie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, a nepreukázal ani príčinnú súvislosť
s namietaným úradným postupom, resp. rozhodnutím súdnej komisárky. Naviac, navrhovateľ mal v

konaní o dedičstve zákonnú možnosť požiadať o pokračovanie v konaní, ktorú však nevyužil, a preto
tento nedostatok nemôže sanovať vyvodzovaním zodpovednosti za škodu voči štátu. Pre prípad, že by
sa súd nestotožnil s názorom odporcu ohľadne existencie nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho
úradného postupu, odporca namietal premlčanie nároku navrhovateľa, a to v časti náhrady škody
vo výške 1.502,16 Eur zodpovedajúcej zákonnému dedičskému podielu navrhovateľa, ako aj trov

vzniknutých v dedičskom konaní a v časti požadovanej nemajetkovej ujmy vo výške 6.000 Eur, dôvodiac,
že o škode vzniknutej z titulu nezákonného rozhodnutia sa musel navrhovateľ dozvedieť už z osvedčenia
o dedičstve zo dňa 29.10.2004, sp. zn. D 759/95.

- 3 -

V priebehu konania navrhovateľ žiadal rozšíriť žalobný návrh aj o zaplatenie sumy 1.651,64 eur,

pozostávajúcej zo 1/ sumy 721,90 Eur ako zákonného podielu navrhovateľa z peňazí na devízovom
účte poručiteľa, ktoré neobdržal, 2/ sumy 677,07 Eur ako zákonného podielu navrhovateľa vzťahujúceho
sa k domu po matke poručiteľa a 3/ sumy 252,67 Eur ako nákladov vynaložených navrhovateľom
na vypracovanie geometrického plánu v dedičskom konaní. Konajúci súd návrh navrhovateľa na
zmenu žalobného petitu v časti požadovanej náhrady škody vo výške 1.651,64 Eur uznesením zo

dňa 10.10.2012, č.k. 25C 138/2011-98, nepripustil, majúc za to, že doposiaľ vykonané dokazovanie
vzhľadom na žalobný návrh a listinné dôkazy založené do súdneho spisu nemohli byť podkladom pre
rozhodnutie súdu o jeho pripustení.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 25.10.2012 navrhovateľ požiadal rozšíriť žalobný návrh i
o zaplatenie sumy 500,59 Eur uplatnenej titulom nákladov na trovy konania vynaložené v konaní na

Okresnom súde Námestovo. Na pojednávaní súdu dňa 19.11.2012 od tohto podania navrhovateľ ustúpil
a žiadal, aby súd na jeho písomné podanie neprihliadal. Súd preto o predmetnom písomnom podaní
navrhovateľa zo dňa 25.10.2012 nerozhodoval a neprihliadal na neho.

Súd nariadil vo veci pojednávanie na 10.10.2012 a 19.11.2012, na ktorom navrhovateľ prostredníctvom
právneho zástupcu zobral žalobu v časti zaplatenia sumy 1.161,79 Eur uplatnenej titulom náhrady škodya v časti zaplatenia sumy 2.680 Eur uplatnenej titulom nemajetkovej ujmy späť. Odporca so späťvzatím
návrhu navrhovateľa v danej časti vyslovil súhlas.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti

alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods.2 O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 veta prvá O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde
k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod,

neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Vzhľadom na dispozitívny úkon navrhovateľa, ktorým zobral návrh na začatie konania v časti zaplatenia
sumy celkom 3.841,79 Eur späť, s ktorým späťvzatím prejavil odporca súhlas, súd s poukazom na §
96 ods. 1 O.s.p. konanie o návrhu navrhovateľa v časti zaplatenia sumy 1.161,79 Eur ako náhrady
škody a v časti zaplatenia sumy 2.680 Eur ako nemajetkovej ujmy zastavil, ktoré uznesenie vyhlásil na

pojednávaní súdu dňa 19.11.2012.

Predmetom prebiehajúceho konania tak ostalo zaplatenie sumy 3.239,04 Eur titulom náhrady škody
a sumy 3.320 Eur ako náhrady nemajetkovej ujmy, všetko titulom nesprávneho úradného postupu
odporcu.

- 4 -

Na pojednávaní súdu dňa 19.11.2012 po vykonaní dokazovania súd vyhlásil rozsudok vo veci samej.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámil sa s listinnými dôkazmi
založenými do súdneho spisu, a to najmä uznesením o dedičstve zo dňa 23.10.1995, sp. zn. D 516/93
IV D not 443/93, uzneseniami o dedičstve zo dňa 26.1.1999, 23.11.2000 a 29.10.2004 všetko pod
sp. zn. D 759/95 V Dnot 95/96, uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 18.10.1999, sp. zn. 9Co

974/99,rozsudkomOkresnéhosúduDolnýKubínvovecisp.zn.3C146/2005anadväzujúcehorozsudku
Krajského súdu v Žiline vo veci sp. zn. 6Co 56/2007 a uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 5.8.2008, sp. zn. 3Cdo 105/2008, upovedomením o začatí exekúcie a exekučným príkazom vo
veci sp. zn. Ex 62/2009, oboznámil sa i s písomnými vyjadreniami a ústnymi prednesmi navrhovateľa,
jeho právneho zástupcu a splnomocneného zástupcu odporcu, ako aj ostatným obsahom spisu.

Súd upustil od vykonania dokazovania pripojením dedičského spisu z Okresného súdu Dolný Kubín,
sp. zn. D 759/95, o ktorý žiadal z úradnej činnosti, bez návrhov účastníkov konania, nakoľko podľa
oznámenia Okresného súdu Dolný Kubín nie je zrejmé, kde sa predmetný spis nachádza, tento nie je
umiestnený v archíve súdu, a teda zotrvanie na jeho pripojení by bolo nehospodárne, mohlo by predĺžiť
dĺžku trvania sporu s neistým výsledkom, či by sa podarilo označený dedičský spis vôbec pripojiť.

Súd poučil účastníkov konania podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o povinnosti predložiť a označiť potrebné
dôkazy, ktoré v konaní žiadajú vykonať, a to písomne v predvolaní na pojednávanie. Skutkové zistenia
nadobudnuté vykonaným dokazovaním potom súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie
rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter sporového konania
uzavrel, že nie je opodstatnené výnimočne nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity

účastníkov konania, keďže skutkový stav, na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní,
ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy účastníkov konania,ktorí majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení a aktivita
súdu v rámci dokazovania sa obmedzuje na rozhodovanie, ktoré z označených dôkazov účastníkmi
konania vykoná, a preto súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené ( § 120 ods. 1,4 O.s.p. ).

Skutkový stav je nasledovný:

Uznesením o dedičstve po poručiteľke G. Y. zo dňa 23.10.1995, v konaní vedenom pod sp. zn. D
516/93, IV Dnot 443/93, Okresný súd Dolný Kubín určil všeobecnú cenu majetku v bezpodielovom
spoluvlastníctve poručiteľa a v tom čase pozostalého manžela sumou 12.017,36 Eur (362.035,-Sk),
pričom pozostalému manželovi P. Y. patrila pohľadávka z titulu vyporiadania BSM k nehnuteľnému

majetku v sume 6.008,68 Eur (181.017,50 Sk) tvoriaca zároveň dlh dedičstva. Následne súd schválil
dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva tak, že stavby patriace do dedičstva prebral syn poručiteľky O.
Y., bez povinnosti výplaty odstupujúcich spoludedičov a poľnohospodársku pôdu vedenú v katastrálnom
území Bobrov prebral navrhovateľ, rovnako bez povinnosti výplaty ostatných spoludedičov.

- 5 -

Okresný súd Dolný Kubín v dedičskom konaní po poručiteľovi P. Y. uznesením o dedičstve zo dňa

26.1.1999, sp. zn. D 759/95, V Dnot 95/96, určil všeobecnú cenu majetku poručiteľa sumou 8.924,43
Eur (268.857,50 Sk) a keďže traja z dedičov žiadali započítať do dedičského podielu navrhovateľa to,
čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, a to konkrétne pozemok o výmere 700 m2 darovaný
poručiteľom na základe darovacej zmluvy, s ktorým započítaním navrhovateľ nesúhlasil, nedošlo k
dohode medzi dedičmi poručiteľa, a preto súd potvrdil nadobudnutie dedičstva podľa dedičských

podielov. Súd zároveň určil, že pohľadávku z titulu vyporiadania BSM k nehnuteľnému majetku v sume
6.008,68 Eur (181.017,50 Sk) preberú všetci dedičia, každý z nich v podiele ? a započítal do podielu
navrhovateľa to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal. Na odvolanie navrhovateľa, ktorý
nesúhlasil so započítaním do jeho dedičského podielu toho, čo za života od poručiteľa dostal a vytýkal i
to, že do masy dedičstva boli zaradené veci, ktoré tam nepatrili, Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa

18.10.1999, sp. zn. 9Co 974/99, zrušil uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V
odôvodnení uznesenia súd potvrdil, že do dedičstva patrila i pohľadávka poručiteľa z titulu vyporiadania
BSM proti už nebohej G. Y.. Súdu prvého stupňa vytkol, že túto pohľadávku riadne nešpecifikoval a do
aktív dedičstva zaradil aj pozemok patriaci navrhovateľovi v rozsahu 400 m2, pri ktorom nebolo sporné,
že tento netvoril predmet dedičstva. Pokiaľ išlo o ostatné neidentifikované pozemky tieto mohli byť

zaradené do masy dedičstva len na žiadosť dedičov, po poučení, že nebudú plnohodnotne zapísané do
katastra nehnuteľností. I keď odvolací súd považoval za pravdepodobné darovanie pozemku v rozsahu
700 m2 navrhovateľovi poručiteľom, rozhodnutie okresného súdu v časti jeho započítania do dedičského
podielu navrhovateľa vyhodnotil za nepreskúmateľné. Súd uzavrel, že pokiaľ medzi dedičmi dôjde k
sporu o započítanie, najmä z hľadiska skutkovej stránky, je povinnosťou súdu postupovať podľa § 175k

ods. 1,2 O.s.p., nakoľko spor o započítanie má charakter sporu o dedičské právo.

Osvedčením o dedičstve zo dňa 23.11.2000, sp. zn. D 759/95, V Dnot 95/96, súdna komisárka JUDr.
Božena Loneková, zaradiac pohľadávku poručiteľa z titulu vyporiadania BSM po nebohej manželke v
sume 6.008,68 Eur (181.017,50 Sk) do aktív dedičstva, konštatovala za sporný majetok poručiteľa, a
to manipulačnú búdu pre potrebu včelárov. V ostatnom uzavreli dedičia poručiteľa dohodu, podľa ktorej

pohľadávku poručiteľa z titulu vyporiadania BSM po manželke G. Y. vo výške 6.008,68 Eur (181.017,50
Sk) prebral O. Y. s povinnosťou vyplatiť navrhovateľovi jeho podiel o veľkosti ?, v sume 1.502,16
Eur (45.254,-Sk) v lehote do jedného mesiaca, bez povinnosti vyplatiť ostatných spoludedičov. Všetci
dedičia pritom vyjadrili súhlas, aby ich pred notárkou pre prípad potreby opravy chýb a nesprávností v
osvedčení o dedičstve, ako aj na prevzatie rovnopisu tohto osvedčenia zastupovala dedička O. Š.. Na

odvolanie navrhovateľa súdna komisárka JUDr. Božena Loneková vydala dňa 29.10.2004 osvedčenie o
dedičstve, sp. zn. D 759/95, V Dnot 95/96, podľa ktorého za sporný majetok označila nielen manipulačnú
búdu pre potreby včelárov, ale vzhľadom na námietku právneho zástupcu dediča O. Y. i pohľadávku z
titulu vyporiadania BSM po manželke poručiteľa G.Í. Y. vo výške 6.008,68 Eur (181.017,50 Sk), ktorá
pohľadávka mala zaniknúť tým, že poručiteľ uznal náklady dediča vložené do stavby rodinného domu.

Predmetné osvedčenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.10.2004.- 6 -

Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom zo dňa 19.12.2006, č.k. 3C 146/2005-72, vyhovel návrhu
navrhovateľa v konaní proti O. Y. ako odporcovi a zaviazal ho na zaplatenie sumy 1.502,16 Eur (45.254,-

Sk) s príslušenstvom a na náhradu trov konania v sume 583,48 Eur (17.578,-Sk), vo zvyšnej časti
jeho návrh zamietol. Mal za to, že pohľadávka poručiteľa nebohého P. Y. z titulu vyporiadania BSM
po nebohej G. Y. mala byť zahrnutá do masy dedičstva tak ako ju prevzal odporca v osvedčení o
dedičstve zo dňa 23.11.2000 a zaviazal sa vyplatiť navrhovateľovi i jemu prislúchajúci podiel vo výške
1.502,16 Eur (45.254,-Sk). Podľa mienky súdu si odporca mohol uplatniť pohľadávku vzniknutú z

investovania vlastných finančných prostriedkov do stavby nehnuteľnosti už za života poručiteľa alebo
počas dedičského konania, čo však neučinil, a preto túto pohľadávku nepovažoval za oprávnenú. Na
odvolanie odporcu Krajský súd v Žiline rozsudok okresného súdu v napadnutej časti rozsudkom zo dňa
24.10.2007, sp. zn. 6Co 56/2007, zmenil tak, že návrh navrhovateľa na zaplatenie istiny 1.502,16 Eur
(45.254,-Sk) s prísl. zamietol a uložil mu povinnosť nahradiť odporcovi trovy celého konania vo výške
942,44 Eur (28.392,-Sk). Považoval pritom za preukázané, že žalovaná suma zodpovedala podielu ?

zo spornej pohľadávky poručiteľa P. Y. z titulu vyporiadania BSM po nebohej manželke, ktorá podľa
§ 175y ods. 3 O.s.p. nebola pre spornosť zaradená súdnou komisárkou do súpisu aktív dedičstva.
Podľa mienky súdu sa však navrhovateľ svojho práva voči odporcovi spočívajúceho vo výplate
žalovanej sumy nedomáhal zákonným spôsobom, nakoľko nevymedzil okruh účastníkov konania v
súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s Občianskym súdnym poriadkom. Dovolanie

navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 24.10.2007, sp. zn. 6Co 56/2007, Najvyšší
súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 5.8.2008, sp. zn. 3Cdo 105/2008, ako oneskorene podané
odmietol a navrhovateľa zaviazal k povinnosti nahradiť odporcovi - O. Y., trovy dovolacieho konania v
sume 77,67 Eur (2.340,-Sk)

Súdny exekútor Mgr. Július Konečný poverený Okresným súdom Námestovo na vykonanie exekúcie

na základe poverenia zo dňa 27.3.2009, č. 5507 005653, upovedomil navrhovateľa ako povinného o
začatí exekúcie na návrh oprávneného - O. Y., konanie vedené pod sp. zn. Ex 62/209. Predmetom
exekučného konania bolo vymoženie sumy 1.109,97 Eur zodpovedajúcej trovám súdneho a dovolacieho
konania a trovám právneho zastúpenia pri exekúcii, na podklade vykonateľného exekučného titulu-
rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 24.10.2007, sp. zn.6Co 56/2007, a uznesenia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 5.8.2008, sp. zn. 3Cdo 105/2008. Súdny exekútor nariadil v zmysle
exekučného príkazu zo dňa 8.3.2010, sp. zn. Ex 62/2009, vymáhať pohľadávku oprávneného zrážkami
z iných príjmov, a to z jednej tretiny dôchodku povinného (navrhovateľa), čo zodpovedalo sume 151,81
Eur, ktorú Sociálna poisťovňa zrážala z dôchodku navrhovateľa.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že náhrady škody a nemajetkovej ujmy sa domáha titulom

nesprávneho úradného postupu súdnej komisárky JUDr. Boženy Lonekovej podľa zákona č. 514/2003
Z.z. Ten spočíval nielen v tom, že v dedičskom konaní po nebohom P. Y. do aktív dedičstva, a teda
sumy, ktorá mu mala byť vyplatená zo strany dediča O. Y., nezahrnula sumu 1.502,16 Eur predstavujúcu
jeho dedičský podiel, ale i v tom, že v tomto konaní neprihliadala na geometrický plán pozemku, ktorý
si dal vypracovať ako notárkou poverený dedič, keď uprednostnila geometrický plán predložený dvomi

z dedičov. Predmetné

- 7 -

pochybenie zopakovali i Okresný súd Dolný Kubín a Krajský súd v Žiline, ktorí taktiež prihliadali na
geometrický plán vypracovaný na pokyn dediča O. Y.. Navrhovateľ nemal vedomosť o tom, že by
osvedčenie o dedičstve vydané súdnou komisárkou dňa 29.10.2004 bolo iným orgánom zrušené pre

nezákonnosť. Pre nezákonnosť neboli zrušené ani rozsudky Okresného súdu Dolný Kubín vo veci sp.
zn. 3C 146/2005 a Krajského súdu v Žiline vo veci sp. zn. 6Co 56/2007, keď v dovolacom konaní
navrhovateľ nebol úspešný. Navrhovateľ sa vo svojej výpovedi nevedel bližšie vyjadriť k uplatňovanej
škode a jej výške, pričom pokiaľ išlo o nemajetkovú ujmu tejto sa v konaní domáhal z dôvodu, že je v
dedine všetkým na posmech, pretože od smrti otca P. Y. uplynulo sedemnásť rokov a on z rodinného

domu, ani z devízovej knižky nič nededil. V ďalšom (pokiaľ išlo o nemajetkovú ujmu) navrhovateľpoukázal na svoje písomné podanie zo dňa 22.10.2012, v ktorom uviedol, že ho súdna komisárka
JUDr. Loneková sedemnásť rokov ponižovala, znevažovala a diskriminovala, už na prvom pojednávaní
úmyselne zaradila do dedičstva i parcelu č. 159/3 v jeho vlastníctve a spochybnila i jeho dedičský podiel

po otcovi P. Y.F..

Právny zástupca navrhovateľa v rámci písomných a ústnych vyjadrení zotrval na dôvodnosti návrhu
navrhovateľa. Keďže navrhovateľ nemá právne vedomie a spojil viacero súdnych sporov dokopy, právny
zástupca navrhovateľa žiadal, aby súd neprihliadal na jeho vyjadrenia týkajúce sa okolností ohľadne
zadovažovania a hodnotenia geometrického plánu pozemku, ktorý s vecou nesúvisí a je predmetom

iného súdneho konania (č.l. 104). V ďalšom ozrejmil, že za nesprávny považuje navrhovateľ ten úradný
postup súdnej komisárky, v zmysle ktorého do aktív dedičstva označených v osvedčení o dedičstve zo
dňa 29.10.2004 nezaradila i dedičský podiel navrhovateľa v hodnote 1.502,16 Eur, tak ako to pôvodne
uviedla v osvedčení o dedičstve zo dňa 23.11.2000, toto osvedčenie navrhovateľovi neprečítala a on
ho len podpísal. Nebyť tejto nesprávnosti navrhovateľovi by nevznikla škoda a nemusel by sa domáhať
svojho práva na súde. Za nesprávny považoval právny zástupca navrhovateľa i postup Krajského súdu

v Žiline, ktorý v konaní vedenom pod sp. zn. 6Co 56/2007, zamietol návrh navrhovateľa na výplatu
dedičského podielu v hodnote 1.502,16 Eur s príslušenstvom, hoci o jeho práve bolo rozhodnuté ešte
pôvodným osvedčením o dedičstve zo dňa 23.11.2000. Návrh navrhovateľa pritom zamietol z dôvodu
nedostatku správneho okruhu účastníkov konania. Navrhovateľ dodatočne uplatnil žalobu na Okresnom
súde Námestovo, ktorú smeroval voči všetkým do úvahy pripadajúcim dedičom, avšak svoj návrh zobral

späť a predmetný súd konanie o veci zastavil. Pokiaľ išlo o škodu uplatňovanú navrhovateľom po
čiastočnom späťvzatí návrhu vo výške 3.239,04 Eur, táto pozostávala zo sumy nevyplateného podielu
navrhovateľanadedičstvevovýške1.502,16Eur,zosumy75,02Eurakozaplatenéhosúdnehopoplatku
v konaní pred Okresným súdom Dolný Kubín vo veci, sp. zn. 3 C 146/05, zo sumy 180,04 Eur za
súdny poplatok zaplatený v dovolacom konaní, zo sumy uhradených trov prvostupňového a odvolacieho

konania pred Okresným súdom Dolný Kubín, sp. zn. 3 C 146/05 a Krajským súdom v Žiline, sp. zn.
6 Co 56/07, spolu vo výške 942,44 Eur, ako aj trov dovolacieho konania vedeného na Najvyššom
súde SR pod sp. zn. 3 Cdo 105/2008, vo výške 77,67 Eur, a napokon trov vzniknutých v súvislosti s
exekúciou vedenou proti navrhovateľovi ako povinnému súdnym exekútorom Mgr. Konečným (sp. zn. Ex
62/2009),keďexekučnýmtitulomnajejvedeniebolipráveoznačenérozhodnutiaKrajskéhosúduvŽiline

a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Navrhovateľovi vznikla v súvislosti s označeným nesprávnym
úradným postupom i nemajetková ujma uplatňovaná sumou 3.320 Eur. Išlo o určitú

- 8 -

satisfakciu zahŕňajúcu náklady vynaložené navrhovateľom na vedenie súdnych konaní počnúc od roku
1999, v ktorých sa neúspešne domáhal svojich nárokov.

Splnomocnený zástupca odporcu v rámci ústnych a písomných vyjadrení považoval nárok uplatňovaný
navrhovateľom v konaní za nedôvodný. Navrhovateľ v rámci odôvodnenia nesprávneho úradného
postupu namietal rozhodovaciu činnosť orgánov verejnej moci, ktorá nebola príslušným orgánom
spochybnená a príslušné rozhodnutia zrušené pre nezákonnosť. Tým je daná absencia hneď prvého
predpokladu zodpovednosti odporcu za škodu. Pokiaľ išlo o námietku premlčania vznesenú v

písomnom vyjadrení k žalobe navrhovateľa, splnomocnený zástupca odporcu ju považoval len za
hypotetickú, prichádzajúcu do úvahy za predpokladu konštatovania nesprávneho úradného postupu,
príp. nezákonného rozhodnutia súdom. V takom prípade by počiatok premlčacej doby pripadol na deň
29.10.2004 ako dátumu vydania osvedčenia o dedičstve, z ktorého sa navrhovateľ dozvedel o vzniku
škody.

Navrhovateľ požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR o prerokovanie nároku na náhradu škody
písomnými podaniami zo dňa 11.3.2011 a 16.3.2011.

Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci (ďalej len "zákon č. 514/2003 Z.z.") zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje naškodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a), d), 2 zákona č. 514/2003 Z.z, štát zodpovedá za podmienok ustanovených

týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti
podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie

tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie

- 9 -

povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote,

nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. V prípade,

ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na
ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života

a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods.
1, najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti
má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti s poukazom na § 132 O.s.p.
a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný.

Súd posudzoval nárok navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho

úradného postupu súdnej komisárky JUDr. Boženy Lonekovej pri vydaní osvedčenia o dedičstve zo dňa
29.10.2004, sp. zn. D 759/95 V Dnot 95/96, a Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 6Co
56/2007, podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z., nakoľko k namietanému nesprávnemu úradnému
postupu došlo po 1.7.2004.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym

úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z., patrí k forme objektívnej zodpovednosti štátu, t.j.
ide o zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Štát zodpovedá za škodu za súčasného splnenia troch
podmienok. Týmito podmienkami sú: 1/ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu
štátu, 2/ existencia škody ako majetkovej ujmy

- 10 -

vyjadriteľnej v peniazoch, resp. nemajetkovej ujmy a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou, resp.
nemajetkovou ujmou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.

Zákon č. 514/2003 Z.z. rozlišuje dve základné skutočnosti, ktoré môžu založiť zodpovednosť štátu, a
to nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. Nezákonné rozhodnutie je
pritom rozhodnutie štátneho orgánu, ktoré po nadobudnutí právoplatnosti bolo zrušené alebo zmenené

príslušným orgánom pre nezákonnosť. Otázku nezákonnosti rozhodnutia nemožno zo strany súdu
posudzovať ako otázku predbežnú. Ak je rozhodnutie ako nezákonné zrušené príslušným rozhodnutím
kompetentného orgánu súd z takého rozhodnutia vychádza pri rešpektovaní prezumpcie správnosti
tohto rozhodnutia. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup, ide o konanie štátneho orgánu, pri ktorom
porušil právnymi normami predpísané pravidlá. Spravidla ide o postup, úkony, ktoré s rozhodovacou

činnosťou priamo nesúvisia, avšak nie je vylúčené, aby bola škoda spôsobená postupom uskutočneným
aj v rámci rozhodovacej činnosti, za predpokladu, že úkony nesprávneho úradného postupu priamo
k vydaniu rozhodnutia nevedú a bezprostredne sa v obsahu rozhodnutia neprejavia. Nesprávnym
úradným postupom môže byť aj iná činnosť orgánu štátu alebo iné vady v spôsobe vedenia konania.

Pokiaľ ide o škodu zákon bližšie nedefinuje ani pojem škoda a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Preto

treba vychádzať z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 442) a škodu vo všeobecnosti
chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je vyjadriteľná v peniazoch a je
napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Zákon bližšie nedefinuje
ani nemajetkovú ujmu, preto vychádzajúc z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka ju treba v
intenciách § 17 ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z. brať ako zásah do právnej sféry fyzickej osoby, ktorý

sa nedotýka priamo jej majetkových práv.

O vzťah príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a
škodou/nemajetkovou ujmou ide vtedy, ak škoda/nemajetková ujma vznikla v dôsledku nezákonného
rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri
ktorom platí, že ak by nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia alebo k nesprávnemu úradnému

postupu, nevznikla by ani nemajetková ujma.Pri posudzovaní nárokov navrhovateľa sa súd musel prvotne zaoberať existenciou predpokladov
zodpovednosti štátu za škodu/nemajetkovú ujmu, pričom na vyvodenie zodpovednosti štátu je potrebné
ich kumulatívne splnenie. Neexistencia čo len jednej z podmienok zodpovednosti má za následok

zamietnutie celého nároku.

V prvom rade súd považuje za potrebné uviesť, že vzhľadom na objektívnu nemožnosť zabezpečenia
dedičského spisu po nebohom P. Y. vedeného na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. D 759/95, súd
pri preskúmavaní návrhu navrhovateľa vychádzal z tých rozhodnutí týkajúcich sa prejednania dedičstva
založených do spisu navrhovateľom, nakoľko účastníci konania zhodne uviedli, že tieto rozhodnutia
nerozporujú (č.l. 106).

Vychádzajúc z obsahu žaloby, výpovede navrhovateľa a písomných a ústnych vyjadrení a prednesov
jeho právneho zástupcu, navrhovateľ ako nesprávny úradný postup namietal postup súdnej komisárky
JUDr. Boženy Lonekovej, ktorá v dedičskom konaní po nebohom otcovi

- 11 -

navrhovateľa P. Y., sp. zn. D 759/95, v osvedčení o dedičstve zo dňa 29.10.2004 nezahrnula do

aktív dedičstva pohľadávku z titulu vyporiadania BSM po manželke poručiteľa vo výške 6.008,68 Eur
(181.017,50 Sk), z ktorej navrhovateľovi patril dedičský podiel o veľkosti ?, v hodnote 1.502,16 Eur.
Podľa navrhovateľa predmetnú pohľadávku nezaradila do masy dedičstva uznajúc za dôvodnú námietku
právneho zástupcu dediča O. Y. ohľadne zániku pohľadávky tým, že poručiteľ uznal náklady, ktoré O. Y.
vložil do stavby rodinného domu. Nerešpektovala tak právny názor odvolacieho Krajského súdu v Žiline

vyslovený v uznesení sp. zn. 9Co 974/99, ktorým tento zrušil predchádzajúce osvedčenie o dedičstve
zo dňa 26.1.1999.

Ako súd uviedol už vyššie, podľa ustálenej súdnej judikatúry nesprávny úradný postup orgánu verejnej
moci spočíva v postupe, ktorý s rozhodovacou činnosťou priamo nesúvisí, nevyústi do nej a neprejaví
sa v obsahu konkrétneho rozhodnutia. Navrhovateľ síce formálne namietal nesprávnosť postupu súdnej

komisárky v dedičskom konaní po nebohom otcovi, ktorý však súvisel s prejednaním dedičstva,
zisťovaním majetku, aktív a pasív dedičstva, ich spornosti a bezprostredne sa prejavil v obsahu
osvedčenia o dedičstve zo dňa 29.10.2004, sp. zn. D 759/95, V Dnot 95/96. Navrhovateľ teda mohol
v konaní namietať len nesprávnosť a nezákonnosť osvedčenia o dedičstve zo dňa 29.10.2004, keďže
navrhovateľom namietaný nesprávny úradný postup sa prejavil práve vo vydaní rozhodnutia súdnej

komisárky. Z vykonaného dokazovania však súd nemal za preukázané, že by označené osvedčenie o
dedičstve zo dňa 29.10.2004 spĺňalo charakter nezákonného rozhodnutia podľa § 6 a nasl. zákona č.
514/2003 Z.z., keďže minimálne nebolo ako právoplatné zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom;
zodpovednosť za škodu odvodzovanú od nezákonného rozhodnutia tak nemožno vyvodiť bez toho, aby
také rozhodnutie bolo zmenené alebo zrušené pre zákonnosť (k tomu aj rozhodnutie sp. zn. 2Cdon

129/97); súd pritom v tomto konaní nemá oprávnenie konštatovať nezákonnosť rozhodnutia súdnej
komisárky.

Pokiaľ navrhovateľ vytýkal, že súdna komisárka osvedčenie o dedičstve zo dňa 29.10.2004 vôbec
neprečítala a dala ho navrhovateľovi len na podpis, tu súd udáva, že navrhovateľ nenamietal, že by sa
nemohol s označeným notárskym rozhodnutím oboznámiť, a to bezprostredne predtým ako ho podpísal,

resp. že by ho niekto nútil predmetné osvedčenie podpísať. Bolo teda na ňom, či svoju slobodnú a vážnu
vôľu byť viazaný notárskym rozhodnutím prejaví formou podpisu na označenom rozhodnutí. Naviac,
z odôvodnenia osvedčenia o dedičstve (článok V, na str. 3) vyplýva, že notársky kandidát spisujúci
osvedčenie o dedičstve ho dedičom prečítal a vysvetlil, na čo dedičia vyhlásili, že s jeho obsahom
súhlasia a na znak tohto súhlasu osvedčenie podpísali a vzdali sa i práva podať žiadosť o pokračovanie

v dedičskom konaní podľa § 175za ods. 4 O.s.p. Navrhovateľ v konaní nenavrhol vykonať dokazovanie
na vyvrátenie tejto skutočnosti, a preto jeho tvrdenie ostalo len v rovine nepreukázaných tvrdení.Navrhovateľ označil ako nesprávny i postup Krajského súdu v Žiline, ktorý preskúmavajúc správnosť
rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 19.12.2006, č.k. 3C 146/2005-72, v konaní vedenom
pod sp. zn. 6Co 56/2007, žalobu navrhovateľa, ktorou sa domáhal voči O. Y. ako odporcovi zaplatenia

hodnoty dedičského podielu (1.502,16 Eur), zamietol, a to i napriek tomu, že súdna komisárka už v
osvedčení o dedičstve zo dňa 23.11.2000 rozhodla, že dedičský podiel navrhovateľa patril do dedičstva
po nebohom P. Y.. I z obsahu tejto námietky navrhovateľa je zrejmé, že ňou napádal činnosť

- 12 -

krajského súdu spočívajúcu v preverovaní, posudzovaní a hodnotení právnych záverov, ku ktorým
dospel okresný súd v napadnutom rozsudku. Táto činnosť sa bezprostredne prejavila v rozsudku

Krajského súdu v Žiline zo dňa 24.10.2007 a jeho odôvodnení, preto aj v tomto prípade by mohol
navrhovateľ napádať len nesprávnosť a nezákonnosť súdneho rozhodnutia. Z vykonaného dokazovania
a zhodných vyjadrení účastníkov konania je však zrejmé, že rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa
24.10.2007, sp. zn. 6Co 56/2007, a ani rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 19.12.2006, č.k.
3C 146/2005-72, neboli zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom. V tomto smere súd poukazuje

i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 5.8.2008, sp.zn. 3Cdo 105/2008, ktorým
dovolanie navrhovateľa smerujúceho proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 24.10.2007, sp. zn.
6Co 56/2007, odmietol bez toho, aby sa zaoberal jeho vecnou správnosťou.

Navrhovateľ v priebehu konania ustúpil a nenamietal ako nesprávny úradný postup ten postup súdnej
komisárky, i okresného a krajského súdu, týkajúci sa zohľadňovania geometrického plánu k pozemkom

v mase dedičstva. Súd preto zohľadnil túto okolnosť a námietkami navrhovateľa sa v tomto smere
nezaoberal, keď sa zaoberal posudzovaním len tých okolností označených navrhovateľom a jeho
právnym zástupcom ako nesprávny úradný postup.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že navrhovateľ v konaní nepreukázal splnenie
hneď prvého predpokladu zodpovednosti odporcu za škodu a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona

č. 514/2003 Z.z., keď nepreukázal existenciu či nesprávneho úradného postupu odporcu alebo
nezákonného rozhodnutia. Neosvedčiac existenciu titulu pre uplatnenie zodpovednosti voči štátu,
navrhovateľ v konaní nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi namietaným nesprávnym úradným
postupom (právne kvalifikovaným súdom aj ako nezákonné rozhodnutie - pozn. súdu) a uplatňovanou
škodou a nemajetkovou ujmou.

Pokiaľ išlo o nárok navrhovateľa na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 3.320 Eur, i keď tento
nárok navrhovateľ právne kvalifikoval s poukazom na § 17 zákona č. 514/2003 Z.z., so zreteľom i na
obsah jeho písomného vyjadrenia zo dňa 22.10.2012 posudzoval ho súd i podľa ustanovení § 11 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ totiž argumentoval, že ho JUDr. Božena Loneková sedemnásť
rokov ponižovala, znevažovala, potupovala a nakoniec i diskriminovala. Navrhovateľovi sa však tvrdenia

o zásahu do osobnostných práv v konaní nepodarilo nijako preukázať, keďže za účelom osvedčenia
tohto zásahu do jeho osobnostných práv nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. Navrhovateľ ako
nositeľ dôkazného bremena ním tvrdené skutočnosti nijako nepreukázal. Naviac, súd mal za to, že
v prípade uplatňovania nároku na nemajetkovú ujmu titulom zásahu súdnej komisárky JUDr. Boženy
Lonekovej do osobnostných práv navrhovateľa, odporca ani nebol v konaní pasívne vecne legitimovaný.

Sumarizáciou vyššie uvedených skutočností možno teda uzavrieť, že navrhovateľ v konaní nepreukázal
splnenie predpokladov pre vyvodenie zodpovednosti štátu za vzniknutú škodu a nemajetkovú ujmu, keď
nepreukázal existenciu tvrdeného nesprávneho úradného postupu, resp. nezákonného rozhodnutia, ani
príčinnú súvislosť medzi nimi a uplatňovanou škodou a nemajetkovou ujmou. Vzhľadom na to, že na
vyvodenie zodpovednosti odporcu je potrebné kumulatívne, t.j. súčasné splnenie všetkých predpokladov

zodpovednosti, súd nevykonával dokazovanie ohľadne škody a jej výšky, nakoľko to považoval za
nadbytočné a

- 13 -nehospodárne. I keby navrhovateľ prípadne preukázal vznik škody (prípadne i nemajetkovej ujmy) súd
byivtakomprípademuselnávrhnavrhovateľazamietnuť,dospejúckzáveruoneexistenciinesprávneho
úradného postupu, resp. nezákonného rozhodnutia (resp. v prípade nemajetkovej ujmy i neexistencii

zásahu do osobnostných práv navrhovateľa).

Pre úplnosť súd dodáva, že dospejúc k záveru o nepreukázaní nesprávneho úradného postupu, resp.
nezákonného rozhodnutia alebo zásahu do osobnostných práv navrhovateľa, nezaoberal sa námietkou
premlčania škody a nemajetkovej ujmy vznesenou zo strany odporcu (ako "hypotetickou"), nakoľko
skúmanie jej dôvodnosti by prichádzalo do úvahy až v prípade konštatovania prítomnosti titulu pre

uplatnenienárokunanáhraduškodyanemajetkovejujmy,ktoráskutočnosťvkonanínebolapreukázaná.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný
úspech, nepriznal právo na ich náhradu voči navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal, nakoľko
odporca nežiadal o ich priznanie a v konaní mu ani žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

P o u č e n i e :Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno

odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V Bratislave, 19. novembra 2012 Mgr. Patricia Skotnická

sudkyňa

Za správnosť: