Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 11, 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/250/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314209415

Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2314209415.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou HOSŤOVECKOU, v právnej
veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom 821 08 Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35
831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom 810 00 Bratislava, Karadžičova 8, proti

odporcovi: V. Y., nar. X. X. XXXX, trvale bytom XXX XX V. č. XXX, o zaplatenie 485,64 eura s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Právny predchodca navrhovateľa sa svojim písomným podaním, doručeným súdu dňa 17. 4. 2014
domáhal, aby súd odporcu zaviazal na zaplatenie istiny vo výške 485,64 eura, úroku z omeškania 9 %
ročne od 5. 4. 2011 do zaplatenia a náhradu trov konania.

Právny predchodca navrhovateľa - spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. uzatvoril s odporcom
dňa 13. 10. 2010 zmluvu o pôžičke číslo XXXXXXX, na základe ktorej poskytol odporcovi peňažné
prostriedky v celkovej sume 503,76 eura. Odporca mal splácať pôžičku v 7 mesačných splátkach po
59,24 eura, do dňa podania návrhu uhradil odporca len sumu 100,77 eura. Vzhľadom na to, že odporca
porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, navrhovateľ listom zo dňa 26. 3. 2011
vyzval odporcu k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Do dňa podania návrhu odporca dlžné

splátky neuhradil. Celkový dlh odporcu ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 485,64 eura.

Počas konania došlo medzi právnym predchodcom navrhovateľa - spoločnosťou Consumer Finance
Holdinga.s.anavrhovateľomkuzatvoreniuZmluvyopostúpenípohľadávkyatodňa10.6.2014vsúlade
s § 524 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a preto súd vydal uznesenie pod č.k. XXC/XXX/XXXX
- XX zo dňa 5. 8. 2014, ktorým vyhovel návrhu na zmenu účastníka konania a na strane navrhovateľa
vstúpil do konania navrhovateľ označený v záhlaví tohto rozsudku.

Odporca sa k návrhu nevyjadril, hoci mu bol riadne a včas doručený dňa 2. 10. 2014.

Súd vo veci rozhodol podľa § 115a ods. 2 O.s.p.Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - Zmluva o pôžičke číslo
XXXXXXXXX,všeobecnéobchodnépodmienky,zmluvaopostúpenípohľadávok,výzvakúhradecelého
dlhu zo dňa 26. 3. 2011 s doručenkou a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Dňa 13. 10. 2010 uzatvoril právny predchodca navrhovateľa s odporcom zmluvu o pôžičke číslo
XXXXXXXXX (nie č. XXXXXXX ako to navrhovateľ uviedol v návrhu). Predmetom tejto zmluvy bolo
poskytnutie pôžičky na kúpu tovaru v hodnote 443,84 eura, pri akontácii 100,77 eura, za nasledovných
podmienok:dobasplácania7mesiacov,výškamesačnejsplátky-59,24eura,početsplátok7,priemerná
RPMN 47,53 %, RPMN 63,73 %, ročná úroková sadzba 63,73 %.

V zmluve absentujú údaje o výške pôžičky (je uvedený len údaj o kúpnej cene tovaru), o výške, počte

a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, konečná splatnosť pôžičky, ktorá nie je vyjadrená
konkrétnou lehotou ale len počtom mesiacov, a zmluva trpí aj ďalšími vadami podľa zákona číslo
129/2010 Z.z. (najmä § 9 ods. 2). Keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. f, g, k, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1
zákona). Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve

o spotrebiteľskom úvere.

Zmluva sa však uvádza aj údaj o celkovej sume pôžičky vo výške 515,45 eura, ktorý pojem však
nemožno zamieňať s pojmom výška poskytnutého spotrebiteľského úveru, poprípade s pojmom celkové
náklady, v dôsledku čoho je táto zmluva neurčitá a teda podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka
absolútne neplatným právnym úkonom. Takto uvádzané informácie o schválenej výške pôžičky bez jej

uvedenia a celkovej sume pôžičky vo výške 515,45 eura sú značne zmätočné pre spotrebiteľa, ktorý
nemá potrebné odborné vzdelanie, a teda takto uvádzané sumy môžu uviesť spotrebiteľa do omylu pri
celkovom splácaní pôžičky. Okrem toho táto zmluva obchádza aj zákon, a teda je absolútne neplatným
právnym úkonom aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 37 ods. 1 a 2 OZ, (1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;

inak je neplatný.

(2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

Podľa § 39 OZ, Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor

možno odstrániť výkladom (výklad však nemôže dopĺňať právny úkon) alebo použitím dispozitívnych
ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle. Typicky neurčitým prejavom vôle je, ak sa
napr. v zmluve uvádza, že sa uzatvára na pôžičku bez uvedenia konkrétnej výšky a na celkovú sumu
pôžičky vo výške 515,45 eura. Súd vychádzal z toho, že v sume 515,45 eura, ktorú by odporca bol
povinný zaplatiť navrhovateľovi, sú zahrnuté už aj úroky, prípadne iné poplatky za poskytnutie pôžičky.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na to, že navrhovateľ nijakým listinným dôkazom nepreukázal, v
akej výške peňažných prostriedkov v skutočnosti navrhovateľovi poskytol pôžičku a kedy sa tak stalo.
Rovnako nepreukázal, či pôžička bola vyplatená v hotovosti, respektíve bezhotovostným prevodom.

Obchádzanie zákona predstavuje osobitnú situáciu, v ktorej právny úkon formálne zodpovedá zákonnej
norme, avšak v konečnom dôsledku vznikajú (menia sa alebo zanikajú) práva a povinnosti, ktoré sú v

rozpore s účelom a zmyslom zákona. Súd je toho názoru, že neuvedením podstatných údajov dôležitých
pre splácanie pôžičky navrhovateľ, respektíve jeho právny predchodca, obchádzala zákon a preto takýto
úkon nemôže požívať právnu ochranu, pretože v zmluve absentujú najpodstatnejšie údaje, ktoré síce
zákon číslo 258/2001 Z.z. sankcionuje bezpoplatkovosťou a bezúročnosťou, avšak absencia údajov o
riadnej splatnosti pôžičke, výške úroku a najmä zmätočnosť o celkovej výške pôžičky je obchádzaním

zákona a klamaním spotrebiteľa. Preto súd dospel k jednoznačnému záveru, že zmluva o bezúčelovejpôžičke ako spotrebiteľská zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom a navrhovateľovi tak
vzniká len právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške poskytnutej pôžičky s prihliadnutím na
vykonané úhrady vo výške 100,77 eura.

Listom zo dňa 26. 3. 2011 právny predchodca navrhovateľa oznámil odporcovi, keďže si odporca neplnil
svoju povinnosť zo zmluvy o pôžičke platiť ju riadne a včas, že ho vyzýva na zaplatenie dlžnej sumy
vo výške 438,36 eura najneskôr do 3 dní od doručenia výzvy. Výzvu prevzal odporca osobne dňa 1. 4.
2011, a preto bol povinný uhradiť svoj dlh najneskôr do 4. 4. 2011.

Súd poukazuje na nezrovnalosti v uplatnenej výške istiny, nakoľko v hore uvedenej výzve vyzval odporcu
na zaplatenie dlhu vo výške 438,36 eura, zároveň v návrhu uviedol, že od tejto výzvy odporca neuhradil

žiadne splátky, ale v návrhu si navrhovateľ uplatňuje zaplatenie už len sumy 485,64 eura, preto nie je
jasné, v čom spočíva navýšenie žalovanej sumy.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, účinného k 13. 10. 2010, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa§54ods.1a2OZ,(1)Zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného k 13. 10. 2010, Spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(napr. dvojaká úprava premlčania, dualistická právna úprava uznania dlhu, zmluvných pokút, dvojaká
úprava odstúpenia od zmluvy a pod.). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo

fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na záväzkovo-právny
vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade
medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu
má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba podľa názoru súdu
vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské

právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej
podmienkybysapostaveniespotrebiteľaoprotiobčianskoprávneúpravezhoršilo.Ustanovenie§54ods.
1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice Rady 93/13 EHS. Smernica síce neharmonizuje dualistické
právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje
ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti

tomuto zákonu (rozumej Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ). Popretím úveru ako absolútneho
obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj
obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ
zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú vzťahy regulované Obchodným
zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že

by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda
ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovenímlex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy. Za stavu dualistickej právnej úpravy (dvojaká
právna úprava rovnakých inštitútov súkromného práva) je plošné vylúčenie občianskoprávnej úpravy
inštitútov súkromného práva a naopak paušalizovanie obchodného práva typického predovšetkým pre

podnikateľskú sféru nenáležité. Presadzovanie obchodného práva na inštitúty upravené v kódexe
o občianskych právach len s poukazom na argumentáciu o úveroch ako absolútnych obchodoch je
argumentačne zjednodušené. Súd nijako nepopiera úver ako absolútny obchod a ani dôvodnosť
aplikácie Obchodného zákonníka. Odvolací súd len pripomína, že prednosť majú osobitné ustanovenia
právnehoporiadku,ktorésúsúčasťoušpeciálnejprávnejúpravyvoblastispotrebiteľskéhoprávavrátane

ustanovení § 52 až § 54 OZ. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, nie sú žiadne pochybnosti a v
konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Uprednostnenie
obchodného práva pred ustanoveniami kódexu o občianskych právach má pre spotrebiteľov diametrálne
odlišné negatívne následky. Pri názore navrhovateľa by sa v celej škále dualisticky upravených inštitútov
súkromného práva malo použiť vždy obchodné právo (napr. vrátane premlčania), s čím sa podľa

súdu zásadne nedá súhlasiť. Spotrebitelia napriek dôvere v objektívne právo zakotvené v kódexe o
občianskych právach by sa museli podrobovať pomerne zložitejšiemu a vzdialenejšiemu obchodnému
právu, ktoré oproti Občianskemu zákonníku zásadne zhoršuje ich postavenie. Za nedostatočný na
presadenie obchodného práva považuje súd aj argument, že rovnaká právna úprava dopadá na obidve
strany zmluvného vzťahu. Súd poznamenáva, že aj právna úprava v Občianskom zákonníku dopadá

na obidve strany v súlade s princípom rovnosti, no je citlivejšia, zohľadňuje aspekt informovanosti
spotrebiteľa, garantuje efektívnejšie uplatnenie práva pri plynutí času pri zlom úmysle veriteľa a pod.
Nemožnoprehliadnuťpritomfakt,žesútopredovšetkýmdodávatelia,ktorí uplatňujúvecinasúde.Spory
iniciované spotrebiteľmi sú len veľmi zriedkavé, a preto argument o obchodnom práve a rovnosti ,,pre
všetkých“ je objektívne značne relativizovaný.

Vzhľadom na uvedené súd potom posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský, pričom v zmysle zásady
hospodárnosti a účelnosti súdneho konania, prihliadol na premlčanie, pričom súd zdôrazňuje absolútnu
neplatnosť zmluvy o pôžičke a preto právo na zaplatenie dlhu odvodzuje z titulu bezdôvodného
obohatenia.

Podľa § 451 ods. 1 a2 OZ, (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ, Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1 OZ, Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ, Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ, (1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 122 ods. 2 OZ, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý

sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak
nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Účelom premlčania je pobádať oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil
svoje právo v ustanovených lehotách na príslušných orgánoch a aby tak donekonečna neodďaľoval
požiadavku splnenia od povinného subjektu. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych

vzťahoch, a to prípadne aj za cenu straty vynutiteľnosti práva. Premlčaním sa rozumie kvalifikované
uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou. Premlčanie
je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo
bolobývalovykonané,vdôsledkučohopovinnýsubjektmôžečeliťsúdnemuuplatneniuprávanámietkou
premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik

jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať.
Táto zmena (oslabenie) pôvodného práva, vzniknutá premlčaním, spočíva v skutočnosti, že dlžník
môže po uplynutí premlčacej doby privodiť zánik vynutiteľnosti tohto subjektívneho práva tým, že sa s
úspechom premlčania dovolá pred príslušným orgánom. Premlčaním teda právo samo osebe nezaniká
(narozdielodpreklúzie),lensaoslabuje,atoprávevtejzložke,ktorápredstavujenárok.Avšakaninárok

premlčaním sám osebe nezaniká a oprávnený sa môže svojho premlčaného práva domáhať žalobou,
na základe ktorej dlžník môže byť na splnenie pohľadávky zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá. Ak
však žalovaný vznesie námietku, nárok zaniká, ale subjektívne právo trvá ďalej vo forme naturálneho
(prirodzeného) záväzku (obligácie), čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné
splnenie zo strany povinného subjektu. Ale ak povinný premlčané právo splní, hoci o premlčaní ani

nevedel, nemôže plnené požadovať späť ako bezdôvodné obohatenie.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. súd musí prihliadať na premlčanie ex offo, teda naň prihliada v
spotrebiteľských vzťahoch aj bez námietky odporcu.

Súd sa môže zaoberať premlčaním bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva
veriteľa. Prax súdov v danom prípade uprednostňuje hľadisko procesnej ekonómie. Ak súd zistí, že

uplatnený nárok je premlčaný a dlžník vzniesol námietku premlčania (v danom spotrebiteľskom vzťahu
aj bez námietky), súd už bližšie neskúma existenciu subjektívneho práva veriteľa. Vychádza z toho, že
tak či tak by žaloba s uplatnenou premlčanou pohľadávkou bola v takom prípade zamietnutá.

K bezdôvodnému obohateniu došlo dňa 13. 10. 2010 a preto právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohateniasapremlčalozadvaroky,t.j.13.10.2012.Akbysúdvychádzalzvýzvyprávnehopredchodcu

navrhovateľa na zaplatenie celého dlhu, k premlčaniu by tak došlo dňom 4. 4. 2013 (za dva roky od
dátumu zročnosti - 4. 4. 2011).

Ak by aj zmluva bola platná, zročnosť celého dlhu nastala dňom 4. 4. 2011 a právo na zaplatenie by sa
tak premlčalo podľa § 101 OZ v trojročnej premlčacej dobe, t.j. dňa 4. 4. 2014.

Žalobný návrh však bol podaný až dňa 17. 4. 2014, teda po uplynutí doby premlčania či už podľa § 107

OZ alebo § 101 OZ.Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudku a návrh
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., Ustanovenie § 142 vyjadruje zásadu

zodpovednosti za výsledok sporového konania. To znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní
úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania. Odporcovi ako úspešnému účastníkovi konania
však v konaní nevznikli žiadne trovy, preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý

účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.