Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 6, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/421/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112228606
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3112228606.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa V., zastúpeného E. proti odporkyni A., o
zaplatenie 270 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
zo dňa 20. marca 2013, č.k. 14C/5/2013-26 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti a vo výroku o

náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 222,50
eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 222,50 eur od 06.12.2010 do
zaplatenia a náhradu trov konania 42,59 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám E.. C. R.. V
zostávajúcej časti návrh zamietol. Vychádzal zo zistenia, že účastníci konania uzavreli zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej navrhovateľ požičal odporkyni sumu 250 eur za nejasne

stanovenú odplatu. V čl. I zmluvy úver bol poskytnutý za celkový úrok 14 % z istiny a za poskytnutie
úveru si veriteľ účtoval odmenu vo výške 5% z istiny a v čl. II už celková odplata predstavovala sumu
297,50 eur. Celkove mal dlžník vrátiť dlh v sume 297,50 eur v 7-mich mesačných splátkach; 2 splátky
po 5 eur ( 5eur x 2= 10eur )a 5 splátok po 57,50 eur (5x 57,50 eur = 287,5 eur) v dohodnutej dobe
splatnosti, pričom je nesporné že doposiaľ bola odporkyňou zaplatená len suma 27,50
eur. Predmetný zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi na základe zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXX je bezpochyby vzťahom spotrebiteľským podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Súdu

prináleží súdna kontrola zmluvných podmienok aj abstraktná kontrola zmluvy podľa ustanovenia §
153 ods. 4 O.s.p. ( účinného od 01.03.2010), s cieľom vylúčiť zo života ľudí neprimerané podmienky,
ktoré zhoršujú kvalitu života a naplniť ciele článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS a postarať sa, aby
spotrebiteľov neprijateľnej klauzuly v zmluvách nezaväzovali. Základným princípom spotrebiteľských
zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku. V danom prípade je z obsahu zmluvy o úvere
jasné, že odplata za poskytnutý úver predstavuje 19% z istiny 250 eur, teda 14% z istiny

dohodnutej ako zmluvný úrok a 5% z istiny dohodnutej ako poplatok za poskytnutie úveru, čo celkovej
predstavuje sumu 47,50 eur ( 250 eur : 100 x 19%). Zmluva o úvere neobsahuje všetky potrebné údaje
podľa ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov , konkrétne v zmluve chýba údaj podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j/ zák. č.
129/2010 Z.z. - ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa
všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Pokiaľ

zmluva neobsahuje všetky potrebné náležitosti podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona saposkytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Preto bola odporkyňa povinná
vrátiť z požičanej sumy 250 eur už len sumu 222,50 eur (250 eur - 27,50 eur už odporkyňou zaplatených,
spolu 222,50 eur). Odporkyňa dlh dobrovoľne nezaplatila a preto ju súd k tomu zaviazal. V konaní nebolo

sporné, že navrhovateľ odňal odporkyni výhodu splátok a požadoval úhradu celého dlhu
výzvou k úhrade dňa 11.02.2011 a oznámením o zosplatnení úveru dňa 28.02.2011, lebo
odporkyňa si dlhodobo neplnila svoje zmluvné povinnosti a neuhrádzala dlh v splátkach riadne a včas.
Dňom 05.12.2010 bol úver vyhlásený za splatný a dňom nasledujúcim sa dostala odporkyňa s plnením
dlhu do omeškania. Navrhovateľovi tak vzniklo právo požadovať popri plnení sumy 222,50 eur aj úrok

z omeškania. Výšku úrokov z omeškania súd stanovil podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka a
nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, pričom výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku 05.12.2010 bola základná úroková sadzba ECB
1%, čiže výška úroku z omeškania predstavuje 9% ročne. Vo zvyšku istiny ako aj úrokov z omeškania
súdnávrhzvyššieuvedenýchdôvodovakonedôvodnýzamietol. Pokaľideodojednanúzmluvnúpokutu

upravenú v čl. 3 Obchodných podmienok, súd mal za to, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku,
sankcionovanú jej absolútnou neplatnosťou. Navrhovateľ sa podľa tohto ustanovenia môže domáhať
zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 3,3% z požičanej istiny za každý kalendárny mesiac omeškania
až do zaplatenia a účelne vynaloženú náhradu nákladov v súvislosti s vymáhaním dlhu vo výške 20%
z poskytnutého úveru, najmenej však 67 eur. Táto náhrada je splatná v deň, keď si veriteľ uplatní

právo žiadať vrátenie celej istiny s príslušenstvom. V porovnaní s výškou dojednaných splátok ide o
neprimeranú sumu, ak sankciu za porušenie právnej povinnosti, je možné si uplatňovať aj od každej
neuhradenej splátky v sume 8,25 eur za každý začatý mesiac omeškania až do zaplatenia dlhu. Nároky
uplatnené žalobou v časti zmluvnej pokuty boli uplatnené na základe dojednaní, ktoré súd vyhodnotil
ako neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú neplatné a preto žalobu v tejto časti zamietol. O náhrade

trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý mal v konaní pomerný
úspech priznal čiastočnú náhradu trov konania. Z uplatnených trov, pozostávajúcich zo
zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 18,50 eur a trov právneho zastúpenia za 2 úkony po
23,24 eur /úkon ( príprava a prevzatie veci dňa 02.05.2012 a podanie žaloby na súd dňa 25.10.2012) +
2x 7,63 eur paušál + 20 % DPH v sume 12,35 eur, spolu 92,59 eur podľa ust. § 10 ods.1, § 14 ods.1

písm. a/, b/, § 16 ods.3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb. Navrhovateľ si uplatnil ku dňu podania žaloby sumu 366,9
eur a súd mu priznal ku dňu vyhlásenia rozsudku sumu 268,36 eur, čiže v 73% mal navrhovateľ úspech
a v 27% neúspech a pomer úspechu a neúspechu je 46% (73-27), preto súd priznal
len 46% trov v sume 42,59 eur.

Proti tomuto rozsudku, a to jeho zamietajúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ.
Nesúhlasilsnázoromsúduprvéhostupňa,žezmluvaoúvereneobsahujeúdajpodľaust.§9ods.2písm.
j) zák. č. 129/2010 Z.z. - ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť. Taktiež namietal zamietnutie návrhu v časti dojednanej zmluvnej pokuty. Vytýkal súdu prvého
stupňa, že rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti je zmätočný, nedostatočne odôvodnený,

založený na nepodložených subjektívnych úvahách sudkyne a z týchto dôvodov nepreskúmateľný. Mal
za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere v čl. I určito a zrozumiteľne ustanovuje, že úver na 7 mesiacov
je poskytnutý za celkový úrok vo výške 14% z istiny, pričom je určená aj výšky odmeny za poskytnutie
úveru (5% z istiny), ktoré v plnom rozsahu rešpektuje platnú legislatívu SR. Ďalej zmluva v čl. II. určito
a zrozumiteľne určuje celkovú dlžnú čiastku, počet pravidelných a rovnomerných mesačných splátok,

ich rozpočítania na prvé tri mesiace a ďalšie štyri mesiace, presnú výšku mesačnej splátky, pričom
následnezmluvapresneurčujesplatnosťjednotlivýchmesačnýchsplátok. Knámietkesúdu,ževzmluve
nie je uvedená RPMN uviedol, že táto náležitosť je riadne uvedená v obchodných podmienkach, ktoré
tvoria neoddeliteľnú súčasť predmetnej zmluvy o úvere, konkrétne v bode 1. obchodných podmienok.
Vzhľadom na uvedené mal za to, že RPMN je v zmluve preukázateľne uvedená určito a zrozumiteľne, jej

výpočet je následne uvedený správny, pričom v celom rozsahu rešpektuje ustanovenia zák. č. 129/2010
Z.z. Z odôvodnenia rozsudku mu nie je známe, na základe akých skutočností súd vyvodil
svoj právny záver - strohé konštatovanie, že údaje, ktoré sa v zmluve preukázateľne nachádzajú v nej
absentujú bez toho, aby toto svoje tvrdenie opieral o náležite zistený skutkový stav, resp. preukázateľne
a preskúmateľne zdôvodnil. Ďalej poukázal na to, že v bode 3 obchodný podmienok sa zmluvné strany

dohodli, že pokiaľ dlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. II zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať
od dlžníka zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie. K týmto obchodným podmienkam uviedol, že tvorianeoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere a sú napísané na jednej listine so zmluvou. Táto
skutočnosť je uvedená priamo v zmluve o úvere a zmluvné strany potvrdili svojím podpisom, že sa
dôkladne oboznámili s obchodnými podmienkami pred podpisom zmluvy o úvere a podmienky boli obom

stranám známe v čase podpisu zmluvy. Mal za to, že celý text zmluvy o úvere je písaný takmer rovnakou
veľkosťou písma, je určitý, zrozumiteľný, dobre čitateľný a nespĺňa znaky bežne známych obchodných
podmienok niektorých podnikateľských subjektov písaných enormne malým písmom zakomponovaným
na neprehľadné miesta textu zmluvy. Z týchto dôvodov sa rozsudok súdu prvého stupňa javí ako prejav
neprimeranej snahy súdu o jednostrannú ochranu spotrebiteľa, bez adekvátnej opory postupu súdu v

platných zákonoch SR. Súd vo svojom rozhodnutí dostatočne nevysvetlil svoje úvahy, ktorými sa riadil
pri hodnotení dôkazov, jeho zdôvodnenia sú nedostatočné, zmätočné, bez opory v zistenom skutkovom
stave a teda nepresvedčivé. Z týchto dôvodov považoval napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné.
Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

KrajskýsúdvTrenčíneakoodvolacísúdpreskúmalvecvnapadnutomrozsahu (vzamietajúcom
výroku a súvisiacom výroku o náhrade trov konania) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212
ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie
je dôvodné.

Súd prvého stupňa založil svoj zamietajúci rozsudok na tom právnom závere, že úver poskytnutý

navrhovateľom odporkyni na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 25.06.2010 sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z. v spojení
s ust. § 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Vychádzal z toho, že
z obsahu zmluvy o úvere je zrejmé, že odplata za poskytnutý úver predstavuje 19% z
istiny 250 eur, teda 14% z istiny dohodnutej ako zmluvný úrok a 5% z istiny dohodnutej ako poplatok za

poskytnutie úveru, čo celkove predstavuje sumu 47,50 eur. Zmluva o úvere neobsahuje všetky potrebné
údaje podľa ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, konkrétne v zmluve chýba
údaj podľa § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z. - ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú
čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej

miery nákladov. Pokiaľ zmluva neobsahuje všetky potrebné náležitosti podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a)
zák. č. 129/2010 Z.z., sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z
týchto dôvodov bola odporkyňa povinná vrátiť z požičanej sumy 250 eur už len sumu 222,50 eur (250
eur - 27,50 eur už odporkyňou zaplatených, spolu 222,50 eur). Zároveň navrhovateľovi
priznal úroky z omeškania od 06.12.2010 vo výške 9% ročne. Pokiaľ ide o dojednanú zmluvnú pokutu

upravenú v čl. III obchodných podmienok, súd prvého stupňa mal za to, že ide o neprijateľnú zmluvnú
podmienku sankcionovanú jej absolútnou neplatnosťou. Navrhovateľ sa podľa tohto ustanovenia mohol
domáhať zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 3,3% z požičanej istiny za každý kalendárny mesiac
omeškania až do zaplatenia a účelne vynaloženú náhradu nákladov v súvislosti s vymáhaním dlhu vo
výške 20% z poskytnutého úveru, najmenej však 67 eur. V porovnaní s výškou dojednaných splátok ide

o neprimeranú sumu, ak sankciu za porušenie právnej povinnosti, je možné si uplatňovať aj od každej
neuhradenej splátky v sume 8,25 eur za každý začatý mesiac omeškania až do zaplatenia dlhu. Nároky
uplatnené žalobou v časti zmluvnej pokuty boli uplatnené na základe dojednaní, ktoré súd prvého stupňa
vyhodnotil ako neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú neplatné, a preto v tejto časti žalobu zamietol.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa

v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam navrhovateľa
uvádza nasledovné:

Vychádzajúc z obsahu spisu, z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku i z obsahu odvolania podaného
navrhovateľom je zrejmé, že na predmetný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia právneho
poriadku na ochranu spotrebiteľa, najmä zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom vrozhodnom období, ako i § 52 a nasl. Obč. zákonníka. Uvedené medzi účastníkmi nebolo sporné.
Sporným sa však stalo, či predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere má náležitosti predpísané
citovaným zákonom o spotrebiteľských úveroch, a či teda navrhovateľovi vznikol voči odporkyni nárok

na zaplatenie pohľadávok uplatnených návrhom. Z obsahu úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi
dňa 25.06.2010 založenej v spise a z obchodných podmienok spoločnosti V. tvoriacich jej súčasť bolo
zistené, že účastníci uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, v ktorej je uvedené, že
navrhovateľ poskytol odporkyni úver v sume 250 eur. V čl. I zmluvy úver bol poskytnutý za celkový
úrok 14% z istiny a za poskytnutie úveru si veriteľ vyúčtoval odmenu vo výške 5% z istiny a v čl. II už

uvedená odplata prestavovala sumu 297,50 eur. Celkovo mala odporkyňa vrátiť dlh v sume 297,50 eur v
7 mesačných splátkach; 2 splátky po 5 eur a 5 splátok po 57,50 eur v dohodnutej dobe splatnosti, pričom
je nesporné, že doposiaľ bola odporkyňou zaplatená len suma 27,50 eur. V predmetnej zmluvy
o úvere sa nachádzajú dva údaje týkajúce sa RPMN (ročná percentuálna miera nákladov). Jednak je to
údaj o priemernej hodnote RPMN ku dňu podpisu zmluvy pri splatnosti úveru na 7 mesiacov 48,34% a
potom v čl. I Obchodných podmienok uvedený údaj, že RPMN činí pri splatnosti úveru na 7 mesiacov

66,19 %, 13 mesiacov 67,70%. Aj podľa názoru odvolacieho súdu RPMN je v zmluve uvedená neurčito
a nezrozumiteľne, keď v zmluve sa nachádzajú dva údaje týkajúce sa RPMN, pričom v zmluve nie sú
uvedené všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov v zmysle ust.
§ 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z. Táto informácia je pritom významná pre spotrebiteľa presvedčiť
sa na základe tohto údaju o výhodnosti úveru. V tomto zmysle aj odvolací súd prijal záver, že predmetná

zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z. neobsahuje povinný
údaj RPMN a s prihliadnutím na skutočnosť, že odporkyňa úver na jej základe čerpala, je síce zmluvou
platnou, avšak úver je považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že
zmluvaoúvereneobsahujerozčleneniesplátokúverunaistinu,úrokyainépoplatkyaanisamotnúvýšku
úroku, ktorú mala odporkyňa splácať ako odmenu navrhovateľovi za poskytnutie úveru. Nerozčlenenie

splátok na istinu, úroky a iné poplatky, nemôže byť považované za splnenie povinnosti, ktorá vyplývala
z ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, preto v zmysle § 11 ods. 1 písm. a)
zák. č. 129/2010 Z.z. veriteľ nemôže od spotrebiteľa úrok alebo poplatky požadovať. Navrhovateľ tak
nemá právo na zaplatenie odplaty za poskytnutý úver vo výške 19% z poskytnutého úveru 250 eur.
Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, ktorej zaplatenia sa navrhovateľ v konaní domáhal a ktorá bola dojednaná

účastníkmi v čl. III obchodných podmienok vo výške 3,3% z požičanej istiny za každý kalendárny mesiac
omeškania až do zaplatenia a účelne vynaloženú náhradu nákladov v súvislosti s vymáhaním dlhu vo
výške 20% z poskytnutého úveru, najmenej však 67 eur, aj v tejto časti podľa názoru odvolacieho súdu
bol návrh navrhovateľa nedôvodný. Ako už bolo vyššie konštatované, zmluva o spotrebiteľskom úvere
uzavretá medzi účastníkmi dňa 25.06.2010 č. XXXXXXXXX je svojím charakterom spotrebiteľskou

zmluvou v zmysle ustanovení § 52 Obč. zák., a preto nesmie obsahovať neprijateľné podmienky,
teda ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, pričom za takúto neprijateľnú podmienku sa považuje aj ustanovenie, ktoré
požadujeodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku (§ 53 ods. 1 v spojení s § 53 ods. 4 písm. k) Obč. zák.). Vyššie

uvedené dojednanie zmluvnej pokuty v obchodných podmienkach zmluvy o úvere je aj podľa názoru
odvolacieho súdu práve takouto neprijateľnou podmienkou. Takto dojednaná zmluvná pokuta je zjavne
neprimeraná k hodnote plnenia zo strany navrhovateľa a k závažnosti porušenia zmluvnej povinnosti
zo strany odporkyne. Takýto spôsob dojednania zmluvnej pokuty aj podľa názoru odvolacieho súdu
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

tým, že od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok požaduje, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Ide teda o neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy,
ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná. Za takýchto okolností súd prvého stupňa správne
postupoval, keď navrhovateľovi priznal nárok len v rozsahu rozdielu medzi navrhovateľom poskytnutou
istinou a odporkyňou vrátenými splátkami (250 eur - 27,50 eur) sumu 222,50 eur , spolu s úrokom z

omeškania vo výške 9% ročne od 06.12.2010. Pokiaľ súd prvého stupňa vo zvyšnej časti návrh
navrhovateľa zamietol, jeho rozhodnutie bolo správne. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa
obsahuje riadne objasnenie skutkového a právneho základu rozhodnutia, je riadne odôvodnené v súlade
s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Za tohto stavu boli odvolacie námietky navrhovateľa neopodstatnené.

Odvolací súd z týchto dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti

a vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.Úspešnej odporkyni nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1, § 142 ods.
1 O.s.p., nakoľko odporkyňa si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila podľa § 151 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .