Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/659/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4613209935
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kalmanová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4613209935.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., a
sudcov JUDr. Jarmily Pogranovej a JUDr. Vladimíra Novotného, v právnej veci navrhovateľa: Z. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, F. S. Z., proti odporkyni: N. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. A. C. XXXX/
X, R., o zrušenie výživného, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa
18. júna 2014 č. k. 5C/384/2013-51, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým (v poradí už druhým) rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu
Považská Bystrica č. k. 7P/96/2012-28 zo dňa 31.10.2012 tak, že zrušil vyživovaciu povinnosť
navrhovateľa voči odporkyni počnúc dňom 01.07.2013. Vyplatené výživné za obdobie od 01.07.2013
do 31.10.2013 v sume 520,-Eur zaviazal odporkyňu vrátiť navrhovateľovi, pričom dlžnú sumu jej povolil
splácať v splátkach po 40,-Eur mesačne vždy do 25.-teho dňa daného mesiaca počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok a exekúcie. Odporkyňu
zaviazal v zmysle § 142 ods. 1 OSP zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 35,70 Eur
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ustanovením § 62 ods.
1, § 78 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z., Zákona o rodine, § 163 ods. 1 OSP a § 451 ods. 1, 2 Obč.
zákonníka. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči
odporkyni zanikla, pretože odporkyňa v júni 2013 ukončila štúdium na strednej škole, od 01.09.2013
študuje externe na Vysokej škole zdravotníckej v Partizánskom. Bola evidovaná ako nezamestnaná,
od 16. 09. 2013 do 15.10. 2013 pracovala v ZKV Slovakia s.r.o. na základe Dohody o vykonaní práce,
potom v Kauflande od 12.12.2013 do marca 2014, pracovný pomer ukončila v skúšobnej dobe z dôvodu
výpovede zo strany zamestnávateľa. Od 02.05.2014 do 31.12.2014 je zamestnaná v spoločnosti
CONTITECH Dolné Vestenice. Nakoľko v júni 2013 ukončila stredoškolské štúdium, nadobudla
schopnosť sama sa živiť, a preto zanikla navrhovateľovi vyživovacia povinnosť. Navrhovateľ odporkyni
platil výživné až do 31. 10. 2013 po 130 euro mesačne, a preto je odporkyňa povinná zaplatenú čiastku
za obdobie od júla do októbra 2013 vrátiť navrhovateľovi z titulu vydania bezdôvodného obohatenia.
S ohľadom na príjem odporkyne okolo 400,-Eur mesačne a výdavky spojené s cestou do práce a
skutočnosť, že je nemajetná, jej súd povolil dlžnú sumu splácať v splátkach po 40,-Eur mesačne.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, ktorá navrhla rozsudok zmeniť,
zaviazať ju na vrátenie výživného za obdobie od 01.09.2013, teda za 2 mesiace v celkovej sume 260,-
Eur a zaviazať ju na náhradu trov konania v sume 17,85 Eur. Vytýkala súdu prvého stupňa nesprávneprávne posúdenie veci, nesprávne posúdenia sústavnej prípravy dieťaťa na budúce povolanie. Uviedla,
žeškolskýrok2012/2013skončilaž31.08.2013, jejsústavnáprípravanabudúcepovolaniepokračovala
po skončení štúdia na strednej škole vykonaním maturitnej skúšky do konca školského roka, t. j. do
31.08.2013. V období od 01. 07. 2013 do 312. 08. 2013 bola považovaná za nezaopatrené dieťa, jej
matke patril nárok na prídavok na dieťa. Za uvedené obdobie preto nemá povinnosť vrátiť výživné.
Poukázala na § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa, podľa ktorého
nezaopatrené dieťa je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25.teho
roku veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom. Sústavná príprava dieťaťa na povolanie
podľa citovaného zákona je štúdium, ktoré sa organizuje na strednej škole dennou formou. Sústavná
príprava na povolanie dieťaťa je aj obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej
škole, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdiť. Stotožnil sa s názorom, že jeho vyživovacia povinnosť zanikla 01.07.2013, kedy
nastala zmena pomerov, ktorá je podstatná pre zmenu rozsudku o výchove a výžive. Podľa zákona
rozhodnutie ukladajúce povinnosť na plnenie výživného možno zmeniť len na návrh a len vtedy, ak sa
zmenili okolnosti rozhodujúce pre výšku alebo ďalšie trvanie dávok. Bez návrhu môže byť rozhodnutie
o výživnom zmenené len ak ide o výživné pre maloleté deti. Žiadne ustanovenie Zákona o rodine
neobsahuje osobitnú úpravu doby, za ktorú možno uplatniť zmenu pôvodného rozhodnutia v prípade,
ak sa navrhuje zrušenie vyživovacej povinnosti. Z toho potom vyplýva, že právna úprava posudzovanej
veci je obsiahnutá v § 163 OSP. Poukázal na to, že odporkyňa mu zámerne znemožnila podať návrh
na zrušenie vyživovacej povinnosti k dátumu zmeny pomerov, pretože zatajovala pravdivé skutočnosti
a neodpovedala mu na jeho písomnú žiadosť o tom, či nadobudla schopnosť sama sa živiť. K
argumentácii odporkyne uviedol, že sústavná príprava dieťaťa na povolanie podľa zákona o prídavku na
dieťa je obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca
školského roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole. V tomto ustanovení nie je definícia
pojmusústavnáprípravanapovolanie,alejetuvymedzenéobdobie,ktorésanaúčelyzákonaoprídavku
pre dieťa za také má považovať. To, že to môže byť do konca školského roka neznamená, že to musí byť
do konca školského roka, ale do času, kým si dieťa nájde zamestnanie. Odporkyňa nepredložila v konaní
dôkazy o tom, že by sa v mesiacoch júl, august sústavne naďalej na povolanie pripravovala alebo
že by absolvovala nejaké kurzy alebo že nemohla pracovať zo zdravotných dôvodov. Podľa odporkyne
by žiadne dieťa hneď po ukončení štúdia na strednej škole nemohlo byť zamestnaná v mesiacoch júl,
august, lebo podľa zákona o prídavku na dieťa sa sústavne pripravuje na ďalšie povolanie. Skutočnosť,
že matka poberala rodinné prídavky ne- odporuje tomu, že odporkyňa nadobudla schopnosť sama sa
živiť. V závere uviedol, že odporkyňa si nehľadala prácu po ukončení štúdia z vlastného rozhodnutia,
čo ale neznamená, že nemala schopnosť živiť sa, ktorá skutočnosť je z hľadiska Zákona o rodine
rozhodujúca pri posudzovaní nároku na výživné.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie odporkyne bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a pri súčasnom verejnom vyhlásení rozsudku za
splnenia podmienok uvedených v § 214 ods. 3 v spojení s § 156 ods. 3 OSP a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.
Predmetom konania bol návrh navrhovateľa podaný na súde prvého stupňa 10.10.2013, ktorým
sa domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči odporkyni od 01.07.2013 s povinnosťou zaviazať
ju k zaplateniu výživného za obdobie od 01.07.2013 do 31.10.2013 v sume 520,-Eur do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku a nahradiť mu trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že posledná úprava
výživného voči odporkyni bola rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica z 31.10.2012 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z 30.01.2013, ktorým bolo zvýšené výživné na sumu 130,-Eur
mesačne od 01.09.2012, ktoré výživné aj uhrádzal. S odporkyňou nemá dobré vzťahy, nereaguje na jeho
výzvy a domnieva sa, že odporkyňa ukončila strednú školu, čo mu žiadnym spôsobom nepreukázala
napriek tomu, že o to listom požiadal. Ukončením štúdia došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje
zrušenie jeho vyživovacej povinnosti. Súd prvého stupňa rozsudkom č. k. 5C/384/2013-11 zo dňa
06.11.2013 zmenil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 7P/96/2012-28 zo dňa 31.10.2012
a zrušil vyživovaciu povinnosť na navrhovateľa voči odporkyni a zaviazal ju zaplatiť navrhovateľovi sumu
520,-Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Náhradu trov konania navrhovateľovi nepriznal.Proti tomuto rozsudku podala odvolanie odporkyňa a Krajský súd v Nitre ako odvolací uznesením č. k.
8Co/52/2014-30 zo dňa 20. februára 2014 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie pre absenciu dostatku dôvodov odôvodnenia napadnutého rozhodnutia,
keďže z neho nebolo zrejmé, na základe akých vykonaných dôkazov a skutkových zistení súd prvého
stupňa dospel k záveru o dôvodnosti návrhu v tom, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa zanikla k
01.07.2013 a navrhovateľovi vznikol nárok na vrátenie spotrebovaného výživného. Následne súd prvého
stupňa po doplnení dokazovania rozsudkom, ktorý je predmetom preskúmania odvolacím súdom, zrušil
vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni, odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
520,-Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktorú sumu jej povolil splácať v splátkach po 40,-
Eur mesačne pod následok straty výhody splátok.
Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 163 ods. 1 OSP rozsudok odsudzujúi na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo plnenie v
splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a
ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Úvodom je potrebné poznamenať, že z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným
právom dieťaťa a vzniká jeho narodením (§ 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Naproti tomu stojí
vyživovacia povinnosť obidvoch rodičov k deťom, ktorá im vyplýva priamo zo zákona. Ustanovenie §
62 ods. 1 Zákona o rodine zabezpečuje deťom výživné od ich rodičov do toho času, pokiaľ nie sú
schopné samy sa živiť; nerozoznáva pritom deti maloleté a plnoleté a z hľadiska veku detí tieto nároky
nediferencuje. Podmienky nároku maloletých aj plnoletých detí na výživné sú teda rovnaké; vyživovacia
povinnosťrodičovknimpretokončívprípade,žepreukázalischopnosťsamésaživiť,resp.sohľadomna
konkrétne okolnosti majú takúto možnosť. Kedy nastane takýto faktický stav závisí od okolností daného
prípadu, pričom medzi rozhodujúce kritéria na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium,
schopnosť zamestnať sa, vykonávať prácu a pod. Súhrnne tak možno konštatovať, že dieťa je schopné
samé sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. V zásade túto schopnosť
nadobúda každé dieťa ukončením prípravy na budúce povolanie, či už vo forme stredoškolského
alebo vysokoškolského štúdia, pokiaľ tomu nebránia významné okolnosti na strane dieťaťa, ako napr.
zdravotný stav.
V intenciách zhora uvedenej platnej právnej úpravy súd prvého stupňa i v súdenej veci postupoval,
pričom v tomto smere dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver.
Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s
poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti. Reagujúc na
námietky odporkyne uvádzané v jej odvolaní odvolací súd len dodáva, že za situácie, keď odporkyňa
preukázateľne ukončila stredoškolské štúdium maturitou a svoje vzdelanie si zvyšuje formou externého
štúdia, nadobudla tým schopnosť sama sa živiť. Odporkyňa namietala počiatok zániku vyživovacej
povinnosti navrhovateľa. Pre vyriešenie tejto otázky je podstatným ustanovenie § 163 ods. 1 OSP, podľa
ktorého rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach
možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie
trvanie dávok alebo jeho splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Vo
svetle citovanej právnej úpravy súd prvého stupňa správne zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa
voči odporkyni dňom 01.07.2013, kedy došlo k zmene pomerov pre platenie výživného určeného
rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici v konaní č. 7P/96/2012-28 zo dňa 31.10.2012.
Odporkyňa od septembra 2013 začala
študovať na Vysokej škole zdravotníckej v Partizánskom externou formou štúdia. Za sústavnú prípravu
na povolanie sa považuje taká príprava, ktorá sa uskutočňuje na vysokej škole iba dennou formou
štúdia. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že Zákon o prídavku na dieťa v § 3 ods. 1 písm. a/, definuje
nezaopatrené dieťa ako dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25
rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom. Uvedené vymedzenie určuje podmienky
pre priznanie nároku pre poskytovanie prídavku na dieťa, nie platenie výživného, ktoré má samostatnúúpravu v Zákone o rodine. Okrem toho Zákon o prídavku na dieťa, dieťa považuje za nezaopatrené iba
v prípade, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdium. Iba v tom prípade je daný nárok na rodinné
prídavky za obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do
koncaškolskéhoroka,vktoromdieťaskončiloštúdiumnastrednejškole.Odporkyňaukončilaštúdiumna
strednej škole v júni 2013, od septembra študuje externou formou na vysokej škole, ktorá sa nepovažuje
za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie, a preto je správny záver súdu prvého stupňa, že dňom
01.07.2013 došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov, ktorá má za následok zánik vyživovacej povinnosti
navrhovateľa voči odporkyni. Odporkyňa v konaní neprodukovala žiadne dôkazy, z ktorých by bolo
možné uzavrieť, že zrušenie výživného za júl a august 2013 by bolo v rozpore s dobrými mravmi, ktoré
by prípadne mohli byť dôvodom pre iné rozhodnutie súdu o trvaní vyživovacej povinnosti navrhovateľa
voči odporkyni. Povinnosť vrátiť zaplatené výživné obdobie od 01.07. do 31.10.2013 vyplýva z ust. §
451 ods. 1, 2 OZ, keďže odporkyňa prijala plnenie bez právneho dôvodu, ktorý odpadol.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods.
1 OSP potvrdil.
Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§224ods.1a§142ods.1OSP,úspešnému
navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si neuplatnil, preto mu odvolací
súd ich náhradu nepriznal.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.