Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2014

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 7C/147/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714203102
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Mitterpák

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2014:7714203102.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudcom JUDr. Milanom Mitterpákom v právnej veci žalobcu Dopravný podnik

mesta Košice, akciová spoločnosť, Bardejovská 6, 043 29 Košice, IČO: 31 701 914, zast. JUDr. Petrom
Frajtom, advokátom so sídlom v Košiciach, Garbiarska 5, proti žalovanému Š. Č., Z.. X.X.XXXX, Z. B.
H. - A. X, K..Č.. Z. Z. F., zast. opatrovníčkou Vierou Čorbovou, súdnou tajomníčkou tunajšieho súdu, o
zaplatenie 60,60 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 60,60 EUR, úrok z omeškania vo výške 5,75 %
ročne zo sumy 60,60 EUR od 25. 3. 2013 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania na účet právneho zástupcu žalobcu v
sume 16,50 EUR a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 60,60 EUR
s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný sa pri cestovaní
dopravným prostriedkom žalobcu - autobusom dňa 24.3.2013 nepreukázal platným cestovným lístkom.
Kontrolný pracovník žalobcu, mu preto uložil zaplatiť cestovné 0,60 EUR a sankčnú úhradu pri
nepreukázaní sa platným cestovným lístkom 60,00 €, spolu teda vo výške 60,60 EUR. Žalovaný túto
sumu napriek písomnej upomienke neuhradil.

Vo veci bol dňa 26.6.2014 vydaný platobný rozkaz č.k. 20Ro/66/2014-16, ktorým súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie pohľadávky žalobcu v zmysle predloženého návrhu v celom rozsahu.

Platobný rozkaz žalovanému sa však do vlastných rúk nepodarilo doručiť, nakoľko jeho terajší pobyt
nebolo možné zistiť, preto mu na ochranu práv účastníka tohto konania súd ustanovil v zmysle § 29
ods. 2 O.s.p. opatrovníka pre konanie.

Vo veci nariadil pojednávanie. Na začatí pojednávania súd zistil, že právny zástupca žalobcu sa
na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť písomne ospravedlnil, pričom súhlasil s pojednávaním a
rozhodnutím v jeho neprítomnosti v zmysle podaného návrhu.

Súd vykonaným dokazovaním, oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi a obsahom spisu zistil
nasledovný skutkový stav:V zmysle hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 24.3.2013, číslo dokladu
079355, variab. symbol 3800 bola prepravným kontrolórom žalobcu vykonaná kontrola žalovaného,
ktorý dňa 24.3.2013 v čase o 13.06 hod. cestoval linkou č. A 52, pásmo T1, číslo voza 5611 na úseku

zastávok Pri Hornáde - Gollianova, smer - Krásna bez platného cestovného lístka. Výzvou k úhrade zo
dňa 2.4.2013 vyzval žalobca žalovaného k zaplateniu úhrady 60,00 €, cestovného 0,60 € a ostatných
nákladov 1,70 € vo výške 62,30 €. Žalovaný však na výzvu vôbec nereagoval.

Podľa § 760 Občianskeho zákonníka, zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené
cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a

včas.

Podľa § 761 cit. zákona, dopravca je povinný starať sa pri preprave najmä o bezpečnosť a pohodlie
cestujúcich a pri hromadnej preprave im umožniť používanie spoločenských a kultúrnych zariadení.
Podrobnosti upravia prepravné poriadky.

Podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 56/2012 o cestnej doprave ( účinný od 1.3.2012 ), vodič, iný člen
osádky autobusu a revízor sú oprávnení uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže platným cestovným

lístkom, povinnosť zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu, alebo preukázať svoju totožnosť a poskytnúť
údaje potrebné na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady podľa § 14 ods. 2.

Podľa § 14 ods. 1 písm. d) citovaného zákona, cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča,
iného člena osádky autobusu alebo revízora preukázať sa platným cestovným lístkom.

Podľa § 14 ods. 2 zákona, ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po

vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky autobusu alebo
revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú
úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje na vymáhanie cestovného a sankčnej
úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho
preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné údaje aj o jeho

zákonnom zástupcovi.

Podľa § 16 ods. 5 tohto zákona, cestujúci je povinný mať cestovný lístok pri sebe po celý čas prepravy
a bezprostredne pri vystupovaní z autobusu a na výzvu sa ním preukázať osádke autobusu, revízorovi
alebo osobe poverenej výkonom odborného dozoru.

Podľa§17ods.2zákona,sankčnúúhraduprinepreukázanísaplatnýmcestovnýmlístkomurčídopravca

najviac do stonásobku základného cestovného bez príplatkov.

V súlade so zmluvou o preprave osôb a s Prepravným poriadkom DPMK, a.s., pre mestskú autobusovú,
električkovú a trolejbusovú dopravu, vznikla tak povinnosť žalovanému zaplatiť cestovné a úhradu
(pokutu) a ostatné náklady v celkovej sume 62,30 € ( cestovné 0,60 € + úhrada 60,- € + poštovné 1,70 €).

Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že žalovaný cestoval v uvedený deň

bez platného cestovného lístka tak, ako je to podrobne rozpísané v Hlásení o porušení tarifných a
prepravných podmienok. Uplatnenú pohľadávku žalobcu vo výške 62,30 € v zmysle Výzvy k úhrade zo
dňa 24.3.2013 doposiaľ nezaplatil, preto súd o uplatnenom nároku rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvyodstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

S poukazom na zistené skutočnosti ako aj na vyššie citované zákonné ustanovenia, súd preto zaviazal
žalovaného na zaplatenie istiny 60,60 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,75 % ročne z dlžnej
sumy od 25.3.2013 do zaplatenia, lebo nesplnením svojej povinností sa dostal do omeškania, pričom
výška priznaných úrokov z omeškania je v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., s tým, že úspešnému

žalobcovi priznal trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 16,50 €.

Najvyšší súd SR vo veci sp. zn. 4Mcdo21/2009 uviedol, že súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov
konania je podľa § 142 ods.1 O.s.p. je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania
uplatnených úspešným účastníkom konania v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu v sledovaní cieľa.
Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a

neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej,
právnickej osoby, štátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú
právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu
posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania pretože každý úkon, alebo
každé plnenie trov treba posudzovať samostatne.

Procesný súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi, ktorý mal v
konaní čiastočný úspech, vznikol bolo zaplatenie súdneho poplatku vo výške 16,50 €.

Súd náhradu nákladov konania spojených so zastupovaním advokátom žalobcovi nepriznal, pretože
sa nejednalo o náklady účelne vynaložené. Súd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie
advokátom a v priebehu konania ho rešpektoval. Právo účastníka na zastúpenie advokátom na jednej

strane a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré spolu
síce úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedený §142 ods.1 O.s.p. je
nevyhnutné pomenovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli a teda aj náklady
vynaložené v súvislosti s jeho zastúpeným advokátom.

Súd náklady zastúpenia žalobcu, advokátom považoval za neúčelne po zistení, že sa jednalo o vec

(ohľadne tzv. hmotného) typovo veľmi jednoducho po skutkovej i právnej stránke, pričom uplatňovanie
týchto nárokov žalobcom dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa mení iba identifikačné údaje žalovanej
strany, čísla vyúčtovacích faktúr a žalovaná suma. Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou,
nevyžadujúcou odborné znalosti. Ide o typovo jednu z najjednoduchších vecí, kde súd nemá poznatok,
žeby takáto žaloba bola niekedy zamietnutá.

Žalobca a právny zástupca sú si vyššie uvedených okolností vedomí, a pretože aj keď súd vo veci
nariadil pojednávanie, títo sa ho nikdy nezúčastňujú, vychádzajúc z toho, že súd sa pravdepodobnosťou
hraničiacou rozhodne na základe predložených písomných podkladov v prospech žalobcu.K rovnakému záveru k akému dospel súd aplikáciou § 142 ods.1 O.s.p. súd dospel aj za použitia § 150
ods. 2 O.s.p. podľa ktorého ak sú trovy konania drobných sporov neprimerané voči pohľadávke môže
ich súd nepriznať alebo znížiť. Neprimeranosťou podľa súdu nemožno rozumieť iba zjavný nepomer

medzi výškou uplatnenej drobnej pohľadávky a výškou trov konania, ale vôbec aj vznik trov konania,
ktorý vznik vo vzťahu k jednoduchosti sporu je ako taký neprimeraný.

Súd zároveň poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. I.Us988/2012 podľa ktorého
typový spôsob uplatnenia pohľadávky je dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je
poskytovanie právnej pomoci ale parazitovanie na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú

umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie
je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp. dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy
konania nemožno priznať hoci bol účastník vo veci samej úspešný.

Súd nevyhovel požiadavke na zaplatenie 1,70 €, ako poštovného nakoľko ide o náklady žalobcu, ktoré
mu nevznikli v rámci súdneho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Košiciach, cestou tunajšieho súdu.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p., to znamená musí
byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby

jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí
byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.