Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. júl 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/92/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112205809
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2112205809.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu:

JUDr. Anton Jaček a JUDr. Martina Valentová, v právnej veci žalobcu: Západoslovenská vodárenská
spoločnosť, a.s., so sídlom Nitra, Nábrežie za hydrocentrálou 4, IČO: 35 724 803, zastúpeného
advokátom: JUDr. Richard Schwarz, so sídlom Bratislava, Dunajská 1, proti žalovanej: I. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, o zaplatenie 151,36 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 11.7.2013 č.k. 12C/114/2012-68, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í nasledovne:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 151,36 Eur s úrokom z omeškania 2 % ročne zo sumy
151,36 Eur od 2.6.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania k rukám advokáta žalobcu vo výške 151,36
Eur, z toho trovy právneho zastúpenia vo výške 134,86 Eur a iné trovy konania vo výške 16,50 Eur,
všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd v celom rozsahu vyhovel žalobe a žalovanej uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi 151,36 Eur s 2% úrokom z omeškania ročne zo sumy 151,36 Eur od 2.6.2010 do

zaplatenia a náhradu trov konania v sume 151,36 Eur, a to všetko do 3 dní.

Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 488, § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 4 ods. 3, 7 písm. c), § 15 ods. 7 písm. b), § 28 ods. 3, veta prvá, 5 veta prvá, § 29 ods. veta
prvá, § 30 ods. 1 zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene
a doplnení zákona a § 142 ods. 1, § 150 ods. 2 a § 149 ods. 1 O.s.p. Vecne súd argumentoval tým, že
na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal preukázané, že účastníci dňa 27.11.2009 uzavreli

zmluvu o dodávke vody z verejného vodovodu podľa zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a
verejných kanalizáciách, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala odoberať od žalobcu ako dodávateľa
vodu z verejného vodovou na účely konečnej spotreby vody na mieste odberu A., S. XXX/XX, číslo
odberu XXXXXXXXXX a za plnenia podľa tejto zmluvy sa zaviazala platiť mu vodné. Žalobca vystavil
žalovanej faktúru na zaplatenie sumy 151,36 Eur so splatnosťou 1.6.2010 za odber vody na základe
odpočtu za obdobie od 16.2.2010 do 13.5.2010, ktorú faktúru žalovaná neuhradila, čo nebolo v konaní
sporné. Žalovaná odmietla plniť s odôvodnením, že v rozhodnom období z predmetného odberného

miesta vodu neodobrala. Súd však mal v konaní preukázané, že pri zisťovaní stavu vodomeru dňa
24.3.2010 bola zistená porucha na vodovodnej prípojke za vodomerom, teda na majetku žalovanej,
ktorá ako vlastník tejto časti vodovodnej prípojky bola povinná zabezpečiť jej opravu a údržbu na vlastné
náklady, pričom v konaní nebolo preukázané, že by žalovaná požiadala žalobcu na odstránenie tejtoporuchy.Vtokomvodydopotrubiažalovanejnapojenéhozameradlomvznikložalobcoviprávonavodné,
keď meranie množstva vody dodanej verejným vodovom bolo v danom prípade vykonané pri obhliadke
vodovodnej prípojky na odbernom mieste žalovanej v A. dňa 24.3.2010 za prítomnosti svedkyne V.

T., pri ktorom bol zistený na meradle stav vodomeru č. 5468554 ku dňu 24.3.2010 145 m3, ktorý stav
je totožný s novým stavom na predmetnej faktúre. Žalovaná nepožiadala žalobcu ani o preskúšanie
predmetného meradla vody, ak mala pochybnosti o správnosti údajov meradla, čo ani nebolo v konaní
sporné. Súd tak vyhovel návrhu žalobcu ako v časti istiny, tak aj v časti uplatneného príslušenstva -
úroku z omeškania, keďže sa žalovaná dostala do omeškania s platením peňažného dlhu, ktorý úrok

z omeškania jej priznal dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry, keď vychádzal zo základnej úrokovej
sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá v období od 13.5.2009 do 12.4.2011 bola 1%. Súd rozhodol
o trovách konania podľa ustanovenia § 142 ods. 1 a § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a vo
veci úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v sume 151,36 Eur, keďže ide o drobný spor
v zmysle ust. § 200ea ods.1 O.s.p., to znamená, že vychádzal z primeranosti takto priznanej náhrady
trov konania, pretože ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich

súd nepriznať alebo znížiť. Súd v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku
preto znížil výšku náhrady trov konania uplatnenej v sume 264,93 Eur do výšky žalobcom predmetnou
žalobou uplatnenej pohľadávky.

Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala odvolanie výlučne žalovaná, v ktorom uviedla, že

v nehnuteľnosť, na ktorej je zriadené odberné miesto vodu nemá. Pokiaľ aj bola nahlásená porucha
vodovodnejprípojky,doteraznebolspresnenýdátumjejnahláseniaakoajmenoosoby,ktorátútozávadu
žalobcovi ohlásila, pričom táto porucha doposiaľ ani nebola odstránená. Opakovane v reklamáciách
žiadala o obnovenie dodávky pitnej vody. Žalovaná v odvolaní tvrdila, že nameraná hodnota množstva
odobratej vody svedčí o havarijnom stave, ktorý mal nastať za vodomerom, keď do úvahy prichádza aj

napojenie hadice z vedľajšieho domu na „dole odrazený“ ventil, preto bolo potrebné zistiť, kto poruchu
zo susedov nahlásil. Pretože súd prvého stupňa nevykonal tieto dôkazy na zistenie rozhodujúcich
skutočností, tým dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a preto rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Podozrivým podľa nej je majiteľ vily na predmetnom dedičstve
16D/1430/2007 - 5.809 m2, faktúra č. 137006588 zodpovedá termínom a množstvu vody „veselej

zakáľačke“ a č. 137038505 - 131 m3 - napusteniu bazéna - nasadením hadice k „vile“ násilným
odrazením redukčného ventila za „jej“ vodomerom. Na tomto základe žiada Krajský súd v Trnave, aby
zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa.

Navrhovateľ odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu odporkyne sa písomne vyjadril

prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 12.11.2013, v ktorom poukázal, že v plnom
rozsahu sa pridržiava a stotožňuje s rozsudkom súdu prvého stupňa. Odvolateľka vo svojom odvolaní
nezrozumiteľne uvádza dôvody, ktorými rozsudok napáda a skutočnosti ňou uvádzané nie sú právne
relevantné pre skutkový stav, ktorý bol súdom prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistený
dostatočne. V priebehu konania bolo preukázané, že odporkyňa napriek platne uzatvorenej zmluve

odmietla uhradiť faktúru za odtečenú vodu, ktorý nárok na zaplatenie mu vznikol s odkazom na §
28 ods. 5 zák. č. 442/2002 Z.z. V konaní bolo preukázané, že porucha, ktorá sa stala na odbernom
mieste, v dôsledku čoho začala zo šachty vytekať bola spôsobená za meradlom, teda na domovej časti,
za ktorú zodpovedá jej vlastník, ktorý je povinný zabezpečiť jej opravy a údržbu na vlastné náklady.
Túto poruchu mu nahlásili susedia a aby nedošlo k väčšej škode vodu v šachte kohútikom zastavili.

Pri vykonanej ohliadke, na ktorej bola zúčastnená aj svedkyňa V. T., bol jeho pracovníkmi spísaný
záznam, ktorý podpísala aj svedkyňa, pri ktorom bol zistený stav na vodomere 145 m2 na základe
čoho bolo vystavená faktúra č. 137038505 zo dňa 17.5.2010 splatná 1.6.2010 na sumu 151,36 Eur.
Odporkyňa sa odvoláva na skutočnosti, ktoré v priebehu dokazovania nepreukázala, ako napr., že vodu
mal odčerpať majiteľ susednej vily a zároveň je úplne nezrozumiteľná tá časť jej odvolania, v ktorej sa

odvoláva na to, že pri odtečení 131 000 l vody ide o havarijný stav, pričom sporná faktúra vychádza zo
stavu, ktorý bol zistený pri ohliadke po nahlásení poruchy tj. 145 m2. Na záver navrhovateľ v podaní
odkázal na ust. 4 ods. 7 písm. c), § 29 zák. č. 442/2002 Z.z. a na bod 6 všeobecných podmienok pre
dodávku vody, z ktorých vyplývajú pre odporkyňu presne stanovené povinnosti. Odvolaciemu súdu preto
navrhuje napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu

trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len O.s.p.),
po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkomkonania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.),
po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že
odvolateľpodľaobsahupoužilzákonomprípustnéodvolaciedôvody(§205ods.2písm.c),d)af)O.s.p.),

preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1
O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia
rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211
ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej
tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné priznať

úspech, keď namieste bolo faktické potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa (podľa § 219
O.s.p.), jeho zmenu si ale vyžiadala formálna nesprávnosť spočívajúca v nezohľadnení ust. § 151 ods.
8, § 149 ods. 1 a § 160 ods. 1 O.s.p.

Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide
o v konaní preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, keď

prvostupňový súd vykonal dokazovanie v účastníkmi navrhnutom rozsahu, jeho výsledky jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým zisteniam a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvého stupňa, ktorý na vec aplikoval
správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto správnym spôsobom i vyložil, s poukazom na § 219 ods.
2 O.s.p. odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia

rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty žalovanej, rovnako uplatňované i v
priebehu prvostupňového konania, nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového
súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu žalovanej.

Žalovanásavodvolaníakoivpriebehuceléhoprvostupňovéhokonaniabránilaibatýmtvrdením,žetaké

množstvo vody, za ktoré sa žalobca domáha od nej platby, nemohla v rozhodnom období spotrebovať,
keďžeoddecembra2009nemávnehnuteľnosti,naktorejjezriadenéodbernémiesto,odbervody.Pokiaľ
prišlo k nejakej závade, tak túto nespôsobila, podľa nej ju spôsobil jej brat, ktorý odrazil redukciu za
vodomerom a podľa nej vodu čerpal, pričom k úniku vody neprišlo, ale k jej odčerpaniu. Nehnuteľnosť, na
ktorej je zriadené odberné miesto je v spoluvlastníctve so súrodencami, nie je jej výlučnou vlastníčkou,

nie je tak výlučnou vlastníčkou ani vodovodnej prípojky, preto by mali byť zaviazaný na zaplatenie
žalovanej pohľadávky všetci spoluvlastníci rovným dielom. Zmluvu so žalobcom o dodávke vody z
verejného vodovodu dňa 27.11.2009 uzatvárala ona.

Žalobca v súvislosti s obranou žalovanej poukázal na to, že predchádzajúca vlastníčka nehnuteľnosti

dala súhlas svojmu synovi L. O., aby sa napojil z jej vodomernej šachty, preto sa v jednej šachte
nachádzajú dva vodomery a sú určené aj dve odberné miesta. Žalovaná niekoľko krát reklamovala
vystavené faktúry za odber na jej odberné miesto, pričom sa odvolávala na to, že rodinný dom je
neobývaný. Preto aj bola vykonaná dňa 24.3.2010 ohliadka na mieste odberu. Z ohliadky ako aj z
odpovedi na jej reklamáciu faktúry č. 137006988 bola žalovaná informovaná, že v decembri 2009 došlo k

poruchezavodomeromsmeromkdomu,ktorúnahlásilimajiteliasusednýchnehnuteľností,ktoríprípojku
uzavreli v šachte. Jeho zamestnanci už len konštatovali, že prívod k domu č. XXX/XX je odpojený vo
vodomernej šachte. Na vodomere č. 5468554 bol zistený stav k 24.3.2010, t.j. ku dňu ohliadky 145
m3, na základe čoho bola vystavená faktúra č. 137038505 zo dňa 17.5.2010 splatná dňa 1.6.2010 na
sumu 151,36 Eur. Žalovaná bola povinná podľa zmluvy o dodávke, ako aj zo zákona č. 442/2002 Z.z.

o verejných vodovodoch a kanalizáciách, zabezpečiť opravy a údržbu vodovodnej prípojky na vlastné
náklady, keď právo na vodné vzniká vtokom vody do potrubia napojeného bezprostredne za meradlom a
meranie množstva vody dodanej verejným vodovodom zabezpečuje vlastník verejného vodovodu svojim
meradlom.

Obsah daného spisu tvoria súdom prvého stupňa vykonané listinné dôkazy a to zmluva č.
207317003420397 o dodávke vody z verejného vodovodu uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa
27.11.2009 s číslom odberu XXXXXXXXXX a vodomerom č. 5468544, záznam z ohliadky vodovodnej
prípojky pre nehnuteľnosť v A., S. XXX/XX, z ktorej vyplýva, že prívod do domu č. XXX/XX je odpojený
vo vodomernej šachte, blomba pred vodomerom je nepoškodená, na vodomere č. 5468554 je stav 145

m3 k 24.3.2010, ktorý vodomer slúži na zásobovanie rodinného domu č. XXX/XX, odpojená prípojka
je za vodomerom, na redukcii za koncovkou vodomeru v smere k domu, faktúra č. 137038505, ktorou
bola žalovanej žalobcom vyfakturovaná nameraná hodnota odberu pitnej vody verejným vodovodom,vodomerom č. 5468554, na odbernom mieste A., S. XXX/XX, za obdobie od 16.2.2010 do 13.5.2010,
za spotrebovaných 145 m3, suma celkom 151,36 Eur.

Podľa ust. § 4 ods. 1, 3, 6, 7 písm. c) zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných
kanalizáciách, vodovodná prípojka je úsek potrubia spájajúci rozvádzaciu vetvu verejnej vodovodnej
siete s vnútorným vodovodom nehnuteľnosti alebo objektu okrem meradla, ak je osadené. Vodovodná
prípojka sa spravidla pripája na verejný vodovod navrtávacím pásom s uzáverom. Pripojenie na
rozvádzaciu vetvu s uzáverom je súčasťou verejného vodovodu. Vodovodnou prípojkou sa privádza

voda z verejného vodovodu do nehnuteľnosti alebo do objektu, ktorá je pripojená na verejný vodovod.
Vodovodná prípojka je vodnou stavbou podľa osobitného predpisu (ods.1). Odberateľom vody (ďalej
len "odberateľ") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o dodávke vody
s vlastníkom verejného vodovodu a ktorá odoberá vodu z verejného vodovodu na účely konečnej
spotreby vody alebo jej ďalšej dodávky konečnému spotrebiteľovi.(ods.3) Vlastníkom vodovodnej
prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady, a to

spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Ak je vlastník
nehnuteľnosti vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky, prechádza pri
zmene vlastníctva nehnuteľnosti vlastníctvo vodovodnej prípojky alebo vlastníctvo kanalizačnej prípojky
na nového vlastníka nehnuteľnosti.(ods.6) Vlastník vodovodnej prípojky je povinný zabezpečiť opravy a
údržbu vodovodnej prípojky na vlastné náklady.(ods.7 písm. c))

Podľa ust. § 26 písm. c) zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách,
odberateľ a producent sú povinní oznámiť prevádzkovateľovi zistenú poruchu na vodovodnej alebo
kanalizačnej prípojke vrátane poruchy na meradle,

Podľa ust. § 28 ods. 5 zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, právo
na vodné vzniká vtokom vody do potrubia napojeného bezprostredne za meradlom. Ak nie je osadené
meradlo, právo na vodné vzniká vtokom vody do hlavného uzáveru pripojeného pozemku alebo stavby,
prípadne do uzáveru hydrantu, výtokového stojana, plniaceho miesta alebo hadicového zariadenia; v
takom prípade sa vodné stanoví smernými číslami spotreby vody.

Podľa ust. § 30 ods. 1 zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, ak
má odberateľ pochybnosti o správnosti údajov meradla alebo zistí poruchu na meradle, má právo
požiadať vlastníka verejného vodovodu o jeho preskúšanie. Vlastník verejného vodovodu je povinný do
30dníododňadoručeniažiadostizabezpečiťpreskúšaniemeradlapodľaosobitnéhopredpisu.Výsledok

preskúšania vlastník verejného vodovodu neodkladne písomne oznámi odberateľovi.

Odvolací súd k argumentácii odvolateľky založenej len na jej vyššie popísanej obrane v prvostupňovom
konaní s odkazom aj na citované zákonné ustanovenia zhodne so súdom prvého stupňa uzatvára,
že žalovaná, ktorá sama ako spoluvlastníčka nehnuteľnosti platne uzatvorila so žalobcom zmluvu o

dodávke vody, ktorá za namerané množstvo vtečenej vody do ňou zmluvne určeného odberného miesta
v rozhodnom období odmietla zaplatiť jej cenu, keď právo žalobcu na vodné (dodanú pitnú vodu) vzniká
vtokom vody do potrubia napojeného za meradlom, v konaní nepreukázala a v konečnom dôsledku
ani netvrdila skutočnosti, z ktorých by vyplývalo porušenie niektorej zo zákonných, resp. zmluvných
povinností žalobcu, spôsobilé privodiť zánik jeho práva na vyúčtované vodné za poskytnutý vtok vody.

Skutočnosti, na ktoré sa žalovaná v odvolaní odvolávala, že vodu mal odčerpať jej brat napojením
hadice a to pre svoje účely, ktorý vlastní susednú nehnuteľnosť a má vo vodomernej šachte tiež svoju
vodovodnú prípojku a meradlo, ďalej že išlo o havarijný stav v súvislosti so závadou vodovodnej prípojky,
ktorá nebola doposiaľ odstránená, pričom ona od decembra 2009 vodu nemá, táto bola odstavená

tým, kto nahlásil poruchu (v konaní neoznačený a nezistený), ktorý je tak zodpovedný za úmyselné
poškodenie cudzej veci - podozrivým je podľa nej majiteľ susednej vily, ktorý má v jej vodomernej
šachte vodomer, ktorý žiada žalobcom odstrániť hlásenou poruchou, nemožno považovať za relevantné
v tomto odvolacom konaní, keďže sa týkajú okolností, ktoré mali vzniknúť až za meradlom, za ktoré
žalobca nenesie zodpovednosť a nemôžu ovplyvniť jeho nárok na vodné za vtečenie vody do potrubia

napojeného bezprostredne za meradlom a to s odkazom na ust. § 28 ods. 5 zák. č. 442/2002. Napokon
pokiaľ ide o závadu vodovodnej prípojky, jej opravu a údržbu je povinný zabezpečiť na vlastné náklady
jej vlastník, teda žalovaná spolu s ďalšími spoluvlastníkmi.Žalovaná tak nepreukázala v konaní, že by jej žalobca nezabezpečil podľa zmluvy o dodávke vody z
verejnéhovodovodu,ktorúuzatvárallensňouakodruhouzmluvnoustranou,zktorejzmluvytakvznikajú
vzájomné práva a povinnosti len jej stranám, vtečenie nameraného množstva pitnej vody do potrubia

napojeného bezprostredne za meradlom (čo sa s vodou stalo ďalej, za to žalobca nezodpovedá),
rovnako nepreukázala a ani netvrdila poruchu na meradle, kedy by mala v zmysle príslušných noriem
právo nameranú spotrebu vody u dodávateľa namietať a žiadať tiež o overenie meradla, čo ale
podľa výsledkov dokazovania neurobila, je potom nutné uzavrieť, že žalovaná neuniesla dôkazné
bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, že v rozhodnom období spotreba vody na danom odbernom

mieste nemohla byť taká ako bola zistená na predmetnom meradle a vyúčtovaná uvedenou faktúrou a
nevyvrátila tak spotrebu v konaní preukázanú dôkazmi predloženými žalobcom.

Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide
jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore, a jednak bremeno tieto
skutočnosti preukázať.

Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 120 ods. 1 veta
prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené
ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy
na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník,

ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich
tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo
pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť

účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom
toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na
základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka
nepriaznivé rozhodnutie (NS SR sp. zn. 6 M Cdo 17/2010).

Vzhľadom na uvádzané bolo potom dôvodným návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovieť, zaviazať
žalovanú zaplatiť žalobcovi listinnými dôkazmi preukázanú žalovanú sumu, spolu s príslušným úrokom
z omeškania a zároveň zaviazať neúspešnú žalovanú zaplatiť žalobcovi i náhradu trov prvostupňového
konania, tak ako ním boli vyčíslené. Namieste tak bolo faktické potvrdenie napadnutého rozsudku súdu
prvého stupňa (podľa § 219 O.s.p.). Jeho formálnu zmenu si však vyžiadala nesprávnosť spočívajúca v

opomenutí vyslovenia lehoty na plnenie povinnosti, ktorú súd v rozsudku žalovanej uložil, keď v zásade
platí, že účastník ktorému bola táto povinnosť uložená je povinný ju splniť do troch dní od právoplatnosti
rozsudku (§ 160 ods. 1 O.s.p.), nevyjadrenie osobitne trov právneho zastúpenia a iných trov v súlade s
§ 151 ods. 8 O.s.p., ako aj určenia miesta plnenia trov priznaných účastníkovi, ktorým je v prípade, že
účastníka zastupoval advokát práve tento advokát (§ 149 ods. 1 O.s.p.

Odvolací súd riadiac sa uvádzaným preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti určenia lehoty
na plnenie, zloženia náhrady trov, a miesta plnenia náhrady trov, podľa § 220 O.s.p. zmenil spôsobom
uvedeným vo výroku tohto svojho rozsudku.

Keďže žalobca bol rovnako úspešný i v odvolacom konaní, vzniklo mu podľa § 142 ods. 1 v spojení s
ust. § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalovanej. Žalobca
si právo na náhradu trov odvolacieho konania návrhom síce uplatnil, ale v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p.
ich v zákonnej lehote nevyčíslil a z obsahu spisu mu žiadne nevyplývajú, preto mu nebola odvolacím
súdom priznaná.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.