Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 9, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 14C/605/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104142554
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Drnáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2012:1104142554.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou Mgr. Danielou Drnákovou v právnej veci

navrhovateľky: F. A., bytom J. XX, proti odporcom: 1/ Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom
financií SR, so sídlom: Štefanovičova 5, Bratislava, 2/ Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom
vnútra SR, so sídlom Pribi-nova 2, Bratislava, 3/ Národná banka Slovenska, so sídlom Imricha Karvaša
1, Bratislava, 4/ Generálna prokuratúra SR, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, 5/ Rada pre vysielanie a
retransmisiu, so sídlom Kolárska 6, Bratislava, 6/ Slovenská republika v zastúpení Národnou bankou
Slovenska, so sídlom Imricha Karvaša 1, Bratislava, 7/ Slovenská repu-blika v zastúpení Generálnou
prokuratúrou SR, so sídlom Štúrova 2, Bratislva, 8/ Sloven-ská republika v zastúpení Radou pre

vysielanie a retransmisiu, so sídlom Kolárska 6, Bratislava, o zaplatenie 6.472,81,-€ s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd konanie voči odporcom v 3., 4. a v 5. rade z a s t a v u j e.

V časti zastavenia konania súd odporcom v 3., 4. a 5. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Súd návrh z a m i e t a.

Súd odporcom v 1., 2., 6., 7. a 8. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.11.2004 a upraveným podaním dňa 12. 7.2006 v spojení
s podaním doručeným súdu 15.12.2010 a vyjadrením na pojednávaní dňa 19. 6.2012 sa navrhovateľka
domáhala, aby súd zaviazal odporcov spoločne a nerozdielne k úhrade sumy 663,88,-€ s úrokom 49%
ročne od 21.1.2002 do zaplatenia, 2.489,54,-€ spolu s úrokom 39% ročne od 15. 11.2001 do zaplatenia,

464,71,-€ spolu s úrokom 20% ročne od 29.5.2001 do zaplatenia, 2.854,68,-€ spolu s úrokom 23%
ročne od 12.7.2001 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania a to titulom náhrady škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom štátu.

Svoj návrh odôvodnila tým, že je klientkou spoločností BDV družstvo, AGW, s.r.o. a SPOROINVEST, a.s.
s ktorými uzavrela zmluvy, na základe ktorých do týchto spoločností investovala finančné prostriedky.
Tieto spoločnosti sa roky predvádzali na verejnosti častou a klamlivou reklamou a ponúkali investično
- peňažné služby. Ako laička v tejto problema-tike, na základe toho, že zákon o reklame je zákonom
pravdy a nesmie poškodzovať spotre-biteľa a tiež vo viere, že štát má podľa medzinárodnej Smernice

OSN na ochranu spotrebiteľa a národného práva chrániť občanov pred neadekvátnou ponukou tovarov,
cien, služieb a klamlivou reklamou, rozhodla sa investovať do týchto subjektov. Až po ich krachu
sa dozvedela, že štátne orgány si neplnili svoje zákonné povinnosti vo sfére ochrany spotrebiteľa
kapitálovéhotrhu.Žalujepretouvedenéštátneorgányzanesplneniesipovinností,keďvedometolerovali
a boli zainteresované na nezákonnej existencii nebankových subjektov a ich existenciu ospravedlňovali.Len zo špinavej reklamy tieto orgány zarobili miliardy Sk. Povinnosťou odporcov bolo chrániť občanov,
čoaleneurobili,pretosaodnichdomáhavráteniaňouinvestovanýchfinančnýchprostriedkovajsúrokmi
ktoré jej mali byť vyplatené, avšak v dôsledku krachu uvedených nebankových spoločností jej vyplatené

neboli.

Na pojednávaní navrhovateľka doplnila, že nesprávnym úradným postupom odporcu v 1. rade bolo,
že usilujúc sa dostať nebankové subjekty na finančný trh vypustilo z banko-vého zákona č. 21/1992
Zb. v § 1 ods. 1 slovo "od verejnosti", aby sa polícia a prokuratúra tak rýchlo nedopátrali, že ide o
neoprávnené podnikanie. Vypracovalo tiež a podnietilo uzáko-niť zločinný zákon č. 44/1998 Zb. a to

tak, že zmenilo pôvodný bankový zákon a do § 2 z.č. 21/92 Zb. vsunulo podkomentárom paragrafy
Obchodného zákonníka a tak odstránilo neban-kovým subjektom všetky prekážky okrádať ľudí cez
zmluvy o tichom spoločenstve, vklady do družstva a vklady spoločníka. Tiež 23.11.1998 vydalo pokyn
k problematike zdanenia a vy-sporiadania dane z príjmov, ktorým odstránilo "nebankovým subjektom"
právne prekážky, aby mohli okrádať verejnosť. MF SR teda skriminalizovalo bankový zákon, konalo v
rozpore s legislatívnymi pravidlami tvorby zákonov č. 519/1997 Zb. a v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.

Odporca v 2. rade sa dopustil nesprávneho úradného postupu tým, že jeho úlohou je chrániť majetok
občanov. Mal sa teda vyjadriť, že bankový zločinný zákon 44/1998 Zb. nemožno prijať, lebo dovoľuje
neoprávnené podnikanie. Keďže tak nekonal, vzťahuje sa naň § 167 Tr. zák. -neprekazenie zločinu.

Nesprávnym úradným postupom odporcu v 3 a v 6. rade bolo, že tento spolu s mini-sterstvom predkladá
návrhy zákonov v oblasti devízového hospodárstva a bankovníctva a teda aj zločinný zákon č. 44/1998

Zb. umožňujúci okrádať verejnosť. NBS teda mala možnosť ako spolupredkladateľ a orgán bankového
dohľadu toto predloženie zákona zablokovať, ale to neurobila. Aj keď sa NBS bráni, že nie je štátnym
orgánom, ide o orgán štátnej organizácie a je teda zodpovedná v zmysle z.č. 58/1969 Zb.

Odporca v 4. a v 7. rade mal v zmysle § 3 z.č. 314/1996 Zb. povinnosť vykonávať opatrenia na
predchádzanie zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti. Rovnako ako odporca v 2. rade sa mal v

medzirezortnom pripomienkovom konaní vyjadriť k návrhu bankového zlo-činného zákona č. 44/1998
Zb. a rovnako ako na odporcu v 2. rade sa naň preto vzťahuje § 167 Tr. zák.

Nesprávny úradný postup odporcu v 5. a v 8. rade spočíva v tom, že je zodpovedný za to, že sa klamlivá
reklama "nebánk" dostala do každej domácnosti, keď vedel o jej klamli-vosti poznajúc Kódex pre reklamu
na úspory a investície. Mal sa podieľať na legislatíve, kto-rá by reklamu nebánk obmedzila tak, že by

musela byť v súlade s kódexom a zákonom o re-klame.

Zároveň navrhovateľka uviedla, že problematika nebankových subjektov patrí pod zákon o ochrane
spotrebiteľa a nie pod obchodný alebo občiansky zákonník, lebo nebanky po-núkali finančné služby
spotrebiteľskej verejnosti. Nesprávneho úradného postupu sa MF SR a NBS dopustili v období od
10.9.1997 predložením z.č. 44/1998 Zb. do NR SR a ten platil 4 roky. MV SR sa dopustilo nesprávneho

úradného postupu vo februári 1997, kedy mu bol uvedený zákon predložený k pripomienkovaciemu
konaniu a to až do 1.1.2002, dokedy zá-kon platil. Nesprávny úradný postup GP SR vymedzuje
od doručenia uvedeného zákona na pripomienkovanie dňa 28.1.1997 do trvania jeho platnosti, t.j.
do 1.1.2002 a Rada pre retran-smisiu a vysielanie sa dopustila nesprávneho úradného postupu v r.
1998-26.2.2002, kedy prebiehala masívna reklamná kampaň "nebánk" najmä v televízii.

Konkurzné konanie na AGW s.r.o. ešte dosiaľ neskončilo, v trestnom konaní boli odkázaní poškodení na
občianske súdne konanie. Čo sa týka BDV družstva, tam už bol konkurz ukončený a dňa 17.9.2012 jej
bola z neho zaslaná suma 584,99,-€. V časti jej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy zo SPOROINVEST,
a.s. uviedla, že trestné stíhanie bolo ukončené, škodu si uplatnila pri výsluchu 22.9.2003, poškodení
neboli uznesením NS SR 1Ndtš 1/2005 zo dňa 5.8.2005 pripustení do konania s tým, že si svoj nárok

majú uplatniť v občianskom súdnom konaní. Konkurz ukončený dosiaľ nebol. Jej pohľadávka bola v
ňom uznaná vo výške 20.000,- Sk. S touto spoločnosťou uzavrela zmluvu 21.1.2002, úroky mali byť
vyplácané každý mesiac, ale posledný bol vyplatený v uvedený deň, potom už nie.

Odporca v 1. rade vo svojom vyjadrení žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukazoval na to že od
1.1.2000 bol účinný zákon č. 385/1999 Z.z. o kolektívnom inves-tovaní, v zmysle ktorého zhromažďovať

finančné prostriedky od verejnosti mohli len správ-covské spoločnosti podliehajúce dozoru Úradupre finančný trh. Podľa výpisu z obchodného registra predmetné obchodné spoločnosti nevykonávali
činnosť, ktorú je podľa zákona opráv-nená vykonávať investičná spoločnosť či fond, resp. správcovská
spoločnosť a už pri nahliad-nutí do obchodného registra muselo byť zrejmé, že sa nejedná o investičné

spoločnosti, keďže tieto vykonávajú svoju činnosť na základe vydávania cenných papierov investorom,
pričom uvedené spoločnosti vykonávali svoju činnosť na základe zmlúv o tichom spoločenstve, resp.
zmlúv o pôžičke. Uvedené spoločnosti tiež nespĺňali podmienky pre banky a preto nepodlie-hali dohľadu
NBS. Pri uzatváraní záväzkového vzťahu - zmluvy o tichom spoločenstve a o pôžičke si každý musí
zvážiť a preveriť riziká. Tieto zmluvy, tak ako aj zmluvy o tichom spoločenstve boli uzatvorené na

základe slobodnej, vážnej a zrozumiteľnej vôle zmluvných strán. BDV družstvo sa odlišuje od ostatných
obchodných spoločností len špecifickou úpra-vou vnútorných vzťahov, pričom členovia družstva ak
požiadali o prijatie a zložili vklad sa takouto formou zúčastnili na spoločnej podnikateľskej činnosti a
jej výsledku obdobne ako spoločníci v obchodných spoločnostiach. Štát zodpovedá za škodu len v
zmysle príslušných ustanovení z. č. 58/1969 Zb. Na základe uzatvorených zmlúv o pôžičke, o tichom
spoločen-stve, resp. žiadosti o prijatie za člena družstva nie je možné konštatovať nesprávny úradný

postup štátu, keďže sa jedná o dobrovoľný záväzkový vzťah a škoda sa nemôže prenášať na štát z
dôvodu, že si účastníci zmluvy neoverili obchodnú spoločnosť, ktorej sa rozhodli po-skytnúť financie,
resp. sa podieľať na jej podnikaní. Boli prijaté aj viaceré legislatívne opatre-nia v podobe novely zákona o
bankách č. 252/1999, prijatý bol zákon o kolektívnom investo-vaní č. 284/1999, vypracovaný bol materiál
s návrhom na zamedzenie podnikania takouto formou a v r. 2000 bola uskutočnená aj vysvetľovacia

kampaň s cieľom oboznámiť verejnosť s rizikami investovania do tzv. "nebankových subjektov", bol
prijatý z.č. 566/2001 o cenných papieroch, novelizoval sa Obchodný zákonník v ustanoveniach o tichom
spoločenstve.Tak-tiežbolidňa16.7.2001podanépodnetynaGPSRanaÚradfinančnejpolícietýkajúce
sa spo-ločností BMG Invest, s.r.o., Horizont Slovakia, a.s., Národného bytového fondu, a.s. a AGW, s.r.o.

Odporca v 2. rade vo svojom vyjadrení žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že problema-tike nebankových

subjektov sa venoval Úrad finančnej polície od r. 1999. Od začiatku roka 2000 preveroval činnosť týchto
subjektov pre podozrenie zo spáchania trestného činu podľa § 118 a § 250 Tr. zák. Pri preverovaní sa
v 1. rade zaoberal uzavretými zmluvami o tichom spo-ločenstve. Týmito zmluvami vzniká záväzkový
vzťah odlišný od zmluvy o pôžičke tým, že nie je zaručený výnos vkladu. Do 4.2.2002, t.j. do pádu
prvýchnebankovýchsubjektovne-dostalÚradžiadnehlásenieodslovenskýchpeňažnýchústavovalebo

iných povinných subjektov, ktoré by odôvodňovalo podozrenie, že spoločnosť AGW vykonáva neobvyklé
finančné operácie. Podania, ktoré voči tejto spoločnosti Úrad obdržal sa týkali jej prepojenia s osobou T..
J. a vykonávania sprostredkovateľskej činnosti pre viacero poisťovní, tieto sa však nepotvrdili. Nakoľko
po uzavretí spoločností BMG - Invest, s.r.o. a HORIZONT Slovakia, o.c.p., a.s. existovalo dôvodné
podozrenie,žesaobdobnásituáciazopakujeajuAGW,s.r.o.,bol15.2.2002založenýnatútospoločnosť

operatívny spis a na základe získa-ných dôkazov bolo 16.7.2002 vznesené obvinenie voči konateľovi
uvedenej spoločnosti pre trestný čin podvodu. V žiadnom prípade teda nie je možné zo strany polície
hovoriť o ne-správnom úradnom postupe. Keďže teda nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu,
chýba aj príčinná súvislosť medzi ním a vzniknutou škodou. SR nemôže niesť zodpovednosť za konanie
fyzických osôb, ktoré napriek viacerým upozorneniam uzavreli s predmetnými spoločnosťami záväzkové

vzťahy a zverili im dobrovoľne svoje finančné prostriedky. Sama navrhovateľka porušila prevenčnú
povinnosť a následky si musí znášať sama. Pred uzatvorením zmluvy sa mohla v obchodnom registri
presvedčiť, že obchodná spoločnosť s ktorou chcela vstúpiť do zmluvného vzťahu nie je investičnou
spoločnosťou, fondom ani akciovou spoločnosťou a nemá v predmete podnikania zhromažďovanie
vkladov. Sama sa ale rozhodla vložiť peniaze do spoločnosti sľubujúcej niekoľkonásobne vyššie úroky

ako banka, z čoho mohla vedieť, že nejde ani o banku. Tiež dodal, že normotvorba nemôže byť považo-
vaná za nesprávny úradný postup.

Odporca v 3. a v 6. rade vo svojom vyjadrení žiadal návrh zamietnuť a uviedol, že bol zriadený zákonom
566/1992 Zb. ako nezávislá centrálna banka SR. Jeho právomoci sú vyme-dzené v z.č. 483/2001 Z.z. o
bankách, z.č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku, z.č. 202/1995 Z.z. devízovom zákone a v z.č. 747/2004

Z.z. o dohľade nad finančným trhom. Zákon o NBS v § 36 ods. 1 výslovne stanovuje, že vykonáva
dohľadnadbankami,Fondomochranyvkla-dovanadďalšímiosobamiasubjektamiurčenýmiosobitným
zákonom. Žiaden zákon ho však neoprávňoval vykonávať dohľad nad podnikateľskými subjektami ako
AGW s.r.o. a BDV družstvo, teda nemal právomoc vykonávať dohľad nad nebankovými subjektami,
nie je orgánom štátu a preto nie je v spore pasívne vecne legitimovaný. Napriek tomu už v de-

cembri 1997 a potom za celé obdobie činnosti nebankových subjektov viac krát upozorňoval v tlačiverejnosť na podstupované riziko spojené s takýmto investovaním. Od 18.9.1998 je jeho vyhlásenie
o tzv. nebankových subjektoch aj na internetovej stránke NBS. Navrhova-teľka sa na neho neobrátila
v čase, keď chcela poskytnúť svoje peňažné prostriedky nebanko-vému subjektu a nepožiadala o

vyjadrenie, či má alebo nemá vložiť financie do subjektu, kto-rý nie je bankou. Sama sa rozhodla
podstúpiť uvedené riziko. Okrem verejnosti upozorňoval aj orgány činné v trestnom konaní na aktivity
nebankových subjektov. Keďže navrhovateľka rozšírila žalobu voči nemu až 12.7.2006, vzniesol aj
námietku premlčania uvedeného nároku a na pojednávaní taktiež vzniesol námietku premlčania nároku
v časti jeho rozšírenia o zmlu-vu zo SPOROINVEST, keďže navrhovateľka oň rozšírila návrh až podaním

z 12.7.2006. Potvrdil, že sa podieľa na tvorbe zákonov, ale to z neho orgán štátu nerobí a normotvorba
nemôže byť považovaná za nesprávny úradný postup.

Odporca v 4. a v 7. rade vo svojom vyjadrení uviedol, že návrh v plnom rozsahu neu-znáva. Je podaný
predčasne, pretože jeho podaniu nepredchádzala žiadosť o predbežné prero-kovanie v zmysle § 9 ods.
1 z.č. 58/1969 Zb. Ochrana spotrebiteľa sa nevzťahuje na podni-kanie fyzických osôb (ktorého jednou
z foriem je tiché spoločníctvo), ani na poskytovanie pôžičiek fyzickou osobou právnickej osobe. Preto

namietol svoju pasívnu legitimáciu v ko-naní. Na pojednávaní doplnil, že sa stotožňuje s námietkou
premlčania voči rozšíreniu nároku o zmluvu zo SPOROINVEST. Ak navrhovateľka tvrdí, že bolo
porušené platné právo zo strany právnických osôb, s ktorými uzavrela zmluvný vzťah, nie je možné
prehliadnuť, že ak tieto porušili zákon a prijali od nej plnenia, sama zákon poskytnutím plnenia porušila.
Teda ak majú byť zákony "zločinné", ide zrejme o absolútne neplatný právny úkon, preto nemôže požívať

ochranu podľa zákona a navrhovateľka nemá nárok domáhať sa uplatneného plnenia. Taktiež namietol
premlčanie nároku, keďže SR sa stala účastníkom konania až nadobudnutím právoplatnosti uznesenia
14C 605/2004 zo 17.1.2012, ktorým súd pripustil vstup odporcov v 6.-8. rade do konania a namietol aj
skutočnosť, že nemožno odporcov zaviazať spoločne a nerozdielne, keďže žalovaná je po späťvzatí
už len SR.

Odporca v 5. a v 8. rade uviedol, že nie je ústredným orgánom štátnej správy, preto namietol svoju
pasívnu vecnú legitimáciu. Navrhovateľka nešpecifikovala porušenia akej právnej povinnosti sa mal
dopustiť, keď na to, aby mohol zabrániť vysielaniu navrhovateľkou uvádzanej reklamy potreboval
zákonné splnomocnenie, avšak jeho kompetencie sú jasne dané zákonom 308/2000 Zb., preto sa
nemohol dopustiť nesprávneho úradného postupu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, prednesom zástupcov odporcov, oboznámil
sa s listinnými dokladmi a to: prihláškou do BDV družstva z 29.5.2001, žiadosťou o vloženie ďalšieho
členského vkladu z 12.7.2001, zmluvou o budúcej darovacej zmluve z 29.5.2001 a 12.7.2001, dohodou
o vrátení ďalšieho členského vkladu z 29.5.2001 a 12.7.2001, zmluvou o tichom spoločenstve z
15.11.2001, dokladmi predloženými odporcom v 2. rade k jeho vyjadreniu, článkami z tlače z 19.9.

a 21.9.1998, listami NBS zo 17.11.1999, 28.1.2000, 16.7.2001, dokladom o úhrade z BDV družstva,
uznesením NS SR 1Ndtš 1/2005, zápisnicou z výsluchu navrhovateľky zo dňa 22.9.2003, zmluvou o
pôžičke so SPOROIN-VEST, a.s., ako aj s ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka dňa 29.5.2001 podala prihlášku za člena BDV družstva s vkladom 14.000,- Sk. Dohodou
o vrátení ďalšieho členského vkladu sa dňa 29.5.2001 družstvo zavia-zalo vrátiť navrhovateľke členský

vklad 13.900,- Sk do 30.5.2002. V rovnaký deň uzatvore-nou zmluvou o budúcej darovacej zmluve
sa družstvo zaviazalo uzatvoriť darovaciu zmluvu v ktorej sa zaviaže k darovaniu čiastky 2800,- Sk
navrhovateľke a to najneskôr do 30.5.2002.

Dňa 12.7.2001 podala navrhovateľka žiadosť o vloženie ďalšieho členského vkladu do BDV družstva
v sume 86.000,- Sk. Dohodou o vrátení ďalšieho členského vkladu sa druž-stvo 12.7.2001 zaviazalo

vrátiť navrhovateľke vklad 86.000,- Sk k 12.7.2004.V uvedený deň uzavrela s touto spoločnosťou
navrhovateľka i Zmluvu o budúcej darovacej zmluve, v ktorej sa BDV družstvo zaviazalo uzatvoriť
najneskôr do 13.7.2002 darovaciu zmluvu na sumu 59.340,- Sk.Dňa 15.11.2001 uzatvorila navrhovateľa so spoločnosťou AGW s.r.o. zmluvu o ti-chom spoločenstve,
ktorou vložila do spoločnosti 75.000,- Sk, s dohodnutým podielom na zis-ku vo výške 39% ročne a s
výpovednou lehotou 24 mesiacov.

Zmluvou o pôžičke zo dňa 21.1.2002 požičala navrhovateľka SPOROINVEST, a.s. sumu 20.000,- Sk
s tým, že sa jej dlžník zaviazal túto jej vrátiť s ročným úrokom 49%. Zmlu-va bola uzatvorená na dobu
určitú do 21.1.2005 s dohodnutým mesačným vyplácaním úrokov.

Dožiadaniami a urgenciami z 23.10.2000, 23.4., 20.6., 21.6., 25.9.2001, z 10.1., 17.1. 2002 žiadal
Úrad finančnej polície od príslušných daňových orgánov informácie a doklady týkajúce sa podnikania
spoločností Horizont Slovakia o.c.p., a.s., BMG - INVEST, s.r.o. Spisový materiál spracovaný v rámci

preverovania spoločností BMG-INVEST, s.r.o. a Hori-zont Slovakia, o.c.p., a.s. bol Úradom finančnej
polície postúpený na Krajskú prokuratúru Košice dňa 26.3. 2001, ktorá listom z 11.5.2001 vydala Úradu
finančnej polície pokyn na ďal-šie doplnenie materiálu. Dňa 18.6. a 27.9.2001 sa konali pracovné porady
zástupcov zložiek polície a prokuratúry k stavu a postupu preverovania činnosti uvedených spoločností.
Listom zo 7.2.2002 vyžiadal Úrad finančnej polície stanovisko Úradu pre finančný trh k súladu činnosti

BDV družstvo so zákonom č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch, na ktoré obdržal odpoveď 25.2.2002.

V tlači dňa 19.9. a 21.9.1998 NBS uverejnila články, v ktorých sa vyjadrovala k čin-nosti nebankových
subjektov. Dňa 17.11.1999 NBS oznámila Úradu finančnej polície podo-zrenie z neoprávneného
podnikania spoločnosti HORIZONT Slovakia, a.s. Listom z 28.1. 2000 zaslala Úradu finančnej
polície podklady týkajúce sa podozrenia z porušovania zákona o bankách nebankovými subjektami

a listom zo16.7.2001 oznámila NBS Prezídiu PZ podo-zrenie z porušovania zákona spoločnosťou
SPOROINVEST, a.s.

Navrhovateľka si uplatnila svoje návrhy aj v konkurzných konaniach voči predmet-ným spoločnostiam,
pričom ukončené bolo len konkurzné konanie BDV družstva, kde jej bola dňa 17.9.2012 vyplatená suma
584,99,-€. Svoj nárok zo zmluvy so SPOROINVEST, a.s. si uplatnila navrhovateľka v trestnom konaní

vočiJozefoviVargoviaspol.,pričomuznesenímNSSRč.1Ndtš1/2005zodňa5.8.2005bolorozhodnuté
o nepripustení účasti poškodených v konaní.

Vpriebehukonanianavrhlanavrhovateľkadoplniťdokazovaniapripojenímtrestnýchspisovtýkajúcichsa
žalovaných štátnych orgánov a to trestného spisu ČVS: KUV-15/OVEK-2002 proti D.. G.. F., zástupcovi
BDV družstva, trestného spisu ČVS: PPZ-16/BOK-V-2004 proti U.. F., zástupcovi AGW a trestného

spisu ČVS: PPZ-1/BPK-V-2004 proti P.. V. a spol., štatutárnym zástupcom SPOROINVEST, a.s.. Keďže
uvedené trestné spisy neboli potrebné pre rozhodnutie súdu vo veci samej, súd tieto návrhy na doplnenie
dokazovania aj s poukazom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania zamietol.

Na pojednávaní dňa 18.9.2012 navrhovateľka vzala svoj návrh voči odporcom v 3., 4. a 5. rade späť keď
uviedla, že porušenia zákona sa dopustili tieto orgány ako zástupcovia SR, nie ako samostatné orgány.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) navrhovateľ môže vziať za konania
späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.
Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôj-de k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.Keďže navrhovateľka vzala svoj návrh voči uvedeným odporcom späť už po otvorení pojednávania vo
veci samej, súd vyzval uvedených odporcov či so späťvzatím súhlasia, pri-čom odporcovia v 3. a v 5.
rade vyslovili svoj súhlas so späťvzatím priamo na pojednávaní dňa 18.9.2012 a odporca v 4. rade

písomným vyjadrením z 26.9.2012, súd preto konanie voči odporcom v 3.-5. rade zastavil.

O trovách konania v zastavujúcej časti rozhodol súd podľa § 146 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak niektorý
z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre
správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Keďže zastavenie konania nebolo v súvislosti so správaním sa odporcov, platí, že procesné zavinenie v
zmysle citovaného zákonného ustano-venia je na strane navrhovateľky, z čoho pre ňu vyplýva povinnosť

uhradiť trovy konania. Tieto však súd uvedeným odporcom nepriznal, nakoľko si ich títo neuplatnili a
žiadne ani nevyplývajú zo spisu.

Súdvyhodnotilvkonanívykonanédôkazyjednotlivoajvichvzájomnýchsúvislos-tiachadospelkzáveru,
že návrh navrhovateľky je potrebné zamietnuť.

Keďže navrhovateľka vymedzila vo svojom vyjadrení časové obdobie, kedy malo dôjsť k nesprávnemu

úradnému postupu štátu, súd uvádza, že na toto sa vzťahuje režim zákona č. 58/1969 Zb. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom.

Podľa § 9 ods. 1 písm. b/ z.č. 58/1969 Zb., veta prvá, nárok na náhradu škody spôso-benej nezákonným
rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné

vopredprerokovaťsústrednýmorgánom.Vostatnýchprípa-dochjetýmtoorgánom,akideovecpatriacu
do pôsobnosti Českej alebo Slovenskej socialis-tickej republiky, ústredný orgán republiky, do pôsobnosti
ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané, a ak niet takéhoto
ústredného orgánu, Ministerstvo spravodlivosti; to platí aj v prípade, keď nezákonné rozhodnutie vydal
orgán spoločenskej organizácie (§ 1 ods. 1).

Podľa § 25 ods. 2 z.č. 58/1969 Zb. v právnych vzťahoch upravených v tomto zákone vystupuje v mene
štátu ústredný orgán uvedený v § 9 ods. 1.

Podľa § 18 zákona číslo 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnu-tím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh
štátnych orgánov a orgánov spoločenských organizácií uve-dených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným

postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.

Ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to: 1./
existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch

2./ nesprávny úradný postup orgánu štátu a

3./ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.

V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci
štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených
právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo
cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy
o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu

neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania.

Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, Slovenská republika je zvrchovaný, demo-kratický a právny štát.Podľa čl. 2 ods.2,3 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemôže nútiť, aby konal niečo, čo zákon

neukladá.

Súčasťou princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje zákon,
každý orgán štátu má totiž ústavou alebo zákonom určený rozsah právo-moci, ktorý nemôže prekročiť,
takže môže konať len za čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým štátne orgány môžu
štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ustanoví zákon. Konanie orgánu štátu v rozsahu
zákona bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom napĺňa v právnom štáte princíp

právnej istoty, čím je vylú-čený stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného
rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom.

V danom prípade sa navrhovateľka domáhala plnenia titulom náhrady škody, preto súd skúmal, či boli
preukázané predpoklady pre priznanie takéhoto nároku, t. j. skúmal, či bola preukázaná škoda na strane
navrhovateľky, či sa navrhovateľkou označení odporcovia dopustili nesprávneho úradného postupu a či

ku vzniku škody na strane navrhovateľky došlo v príčinnej súvislosti s protiprávnym postupom odporcov.

Navrhovateľka si v zmysle zásady kontradiktórnosti konania a povinnosti uniesť dô-kazné bremeno
svojho tvrdenia uplatnila svoj návrh proti ňou označeným odporcom ako sú uvedení v hlavičke tohto
rozhodnutia. V konaní vzniesli námietku pasívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že nespĺňajú podmienky
uvedené v § 9 ods. 1 z.č. 58/1969 odporcovia v 6. a v 8. rade. Súd konštatuje, že predmetný zákon v

uvedenom ustanovení jasne špecifikuje kto môže byť orgánom zastupujúcim štát v prípade uplatnenia
si zodpovednosti podľa z.č. 58/1969 Zb. Navrhovateľka však napriek prednesenej námietke pasívnej
legitimácie zo strany uvedených odporcov a aj napriek výzve súdu na uvedenom označení zotrvala, keď
označenie odporcov je výlučne dispozitívnym úkonom navrhovateľa ako účastníka konania. Preto sa
súd stotožnil s uvedenou námietkou odporcov v 6. a v 8. rade a konštatuje, že títo nie sú vo veci pasívne

vecne legitimovaní ako zástupcovia SR, nakoľko nie sú ústrednými orgánmi štátu a preto návrh voči
nim zamietol. Z uvedeného dôvodu sa preto súd ďalej ani nezaoberal ďalšími námietkami premlčania,
ktoré vzniesol odporca v 6. rade, nakoľko takúto námietku môže vzniesť len pasívne vecne legitimovaný
subjekt.

Škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je vyjadri-teľná v peniazoch.

Navrhovateľka uzatvorením zmluvy o tichom spoločenstve, zmluvy o pô-žičke a členskými vkladmi do
družstva vstúpila do záväzkovo právnych vzťahov s práv-nickou osobou AGW s.r.o., SPOROINVEST
a.s. a BDV družstvo. Vzájomné práva a povin-nosti zmluvných strán sa riadia uvedenými zmluvami a
ustanoveniami zákonov, ktoré tieto záväzkovo právne vzťahy upravujú.

SpoločnosťAGWs.r.o.,SPOROINVESTa.s.a BDVdružstvosisvojepovinnostivyplývajúceimzozmlúv

nesplnili a navrhovateľke nevrátili vložené peniaze s dohodnutými úrokmi, keď zatvorili svoje pobočky
a bol na ne vyhlásený konkurz. Navrhovateľke tak vznikla voči uvedeným spoločnostiam pohľadávka
zo záväzkovo právnych vzťahov, ktoré si prihlásila v konkurznom konaní vedenom voči uvedeným
spoločnostiam. Konkurzné konanie voči AGW s.r.o. a SPOROINVEST, a.s. nie je doposiaľ ukončené, t.
j. nie je známe v akej výške bude v konkurznom konaní uspokojený nárok navrhovateľky. Nie je preto

možné ustáliť výšku škody, ktorá navrhovateľke mohla vzniknúť, resp. dospieť k záveru, že navrho-
vateľke škoda vznikla. Navrhovateľka teda nepreukázala počas konania, že jej vznikla škoda vo výške,
ktorú si návrhom uplatnila. Z dokazovania vyplynulo, že bolo ukončené konkurzné konanie voči BDV
družstvu, z ktorého bola navrhovateľke dňa 17.9.2012 vyplatená suma 584,99,-€ a teda v tejto vyplatenej
časti je jej nárok uplatnený z vkladov do BDV družstva nedôvodný a len vo zvyšku nároku vyplývajúceho

z vkladov do tejto spoločnosti navrho-vateľka preukázala existenciu škody.Odporca v 7. rade vzniesol v konaní námietku premlčania voči časti nároku uplatne-nému zo zmluvy
so SPOROINVEST, a.s. z dôvodu, že o tento nárok navrhovateľka rozšírila svoj návrh až podaním
zo dňa 12.7.2006, keď škoda jej mala vzniknúť nevyplatením vloženej sumy s dohodnutými úrokmi

na základe zmluvy z 21.1.2002. Súd však konštatuje, že navrho-vateľka preukázala v konaní, že si
uplatnila nárok voči uvedenej spoločnosti v konkurznom konaní, ktoré ešte nie je skončené, preto nie
je možné ustáliť výšku škody a z vyššie uvedených dôvodov sa preto nemožno s touto námietkou
odporcu stotožniť. Z uvedeného dôvodu aj ďalšiu uvedeným odporcom vznesenú námietku premlčania z
dôvodu, že SR sa stala účastníkom konania až od právoplatnosti uznesenia zo 17.1.2012 súd vyhodnotil

ako nedôvodnú. Taktiež k námietke odporcu, že návrh nebol predbežne prerokovaný súd uvádza, že v
zmysle § 9 z.č. 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody je potrebné predbežne prerokovať len v prípade, ak
sa uplatňuje zodpovednosť z nezákonného rozhodnutia, pričom navrho-vateľka si uplatnila svoj nárok
titulom nesprávneho úradného postupu, kedy zákon túto povinnosť neukladá.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodeného ušlo
(ušlý zisk).

Škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná
peniazmi, ušlý zisk spočíva v tom, že nenastalo zväčšenie majetku poškodeného, ktorý by bolo možné,
nebyť škodnej udalosti, dôvodne očakávať s ohľadom na predvídateľný sled vecí. Charakter náhrady
škody má i majetková ujma spočívajúca v strate majetkového prínosu v hodnote uplatnenej pohľadávky,
lebotým,ženebolatátodlžníkomzaplatená,nezväčšilsamajetkovýstav,hocibytobolomožnédôvodne

očakávať. Vznik škody na strane veriteľa predpokladá v takomto prípade, že jeho právo na plnenie proti
dlžníkovi nie je uspokojené.

V zmysle uvedeného, pokiaľ si navrhovateľka uplatnila pohľadávku v konkurznom konaní, ktoré ešte
prebieha, je vylúčené kvalifikovať túto ako škodu, pretože ešte môže byť v rámci konkurzu uspokojená.
Totiž uplatnenie a vymáhanie pohľadávky voči dlžníkovi a zároveň jej uplatnenie ako náhrady škody

sa vzájomne vylučujú a podmieňujú a až výsledok uplatnenia pohľadávky môže privodiť vznik škody. Z
tohto pohľadu je žaloba podaná predčasne v časti nárokov zo zmlúv zo SPOROINVEST, a.s. a AGW
s.r.o., nakoľko navrho-vateľke škoda (v podobe nevymožiteľnosti pohľadávky) ešte nevznikla a môže jej
vzniknúť až po skončení konkurzného konania, kedy bude vedieť aj v akej výške a odkedy jej vlastne
aj začne plynúť premlčacia lehota (§ 22 zák. č. 58/1969 Zb.). V prvom rade si teda navrhova-teľka

musí vysporiadať svoje nároky so subjektami zmluvných vzťahov a vo vzťahu k iným subjektom si
môže uplatňovať mimozáväzkovú zodpovednosť za vznik majetkovej ujmy až potom, čo táto ujma zo
záväzkových vzťahov vznikla, teda až vtedy ak právo navrhovateľa na plnenie nebolo a už nemôže ani
byť uspokojené. Náhrady za plnenie, na ktoré je povinný pria-my dlžník sa preto nemožno úspešne
domáhať na ďalších subjektoch z titulu ich zodpo-vednosti za škodu skôr, než vôbec majetková ujma

veriteľovi vznikla, teda pred vyporiadaním pohľadávky navrhovateľa voči uvedeným spoločnostiam a to
buď v rámci konkurzného konania alebo po jeho skončení zo zostatku majetku. Aj z uvedeného dôvodu
súd návrh ako predčasne podaný v časti nároku vyplývajúceho zo zmlúv so SPOROINVEST, a.s. a
AGW, s.r.o. zamietol.

Zákon číslo 58/1969 Zb. bližšiu definíciu pojmu nesprávneho úradného postupu neob-sahuje.

Nesprávnym úradným postupom podľa citovaného ustanovenia § 18 zákona číslo 58/1969 Zb. môže
byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone
alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanove-ných právnymi normami alebo k porušeniu
poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. K nesprávnemu úradnému postupu
štátneho orgánu môže dôjsť pri úko-noch v rámci činnosti pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ako i v

rámci rozhodovacej čin-nosti.

Podľa názoru súdu v danom prípade je podstatné, ktorý orgán štátu nesprávne úradne postupoval,
pretože uvedená skutočnosť má vplyv na pasívnu legitimáciu účastníka v spore. Pasívne legitimovaným
je štát zastúpený orgánom, ktorý mal nesprávne úradne postupovať, prípadne orgánom, ktorý za
nesprávny úradný postup zodpovedá a má spôsobilosť byť účastníkom konania podľa procesných

noriem. Navrhovateľka poukazuje na nesprávny úradný postup Ministerstva financií SR, Ministerstvavnútra SR a Generálnej prokuratúry, keď súd už vyššie skonštatoval, že ďalší označení zástupcovia štátu
a to NBS a Rada pre vysielanie a retransmisiu nie sú v konaní pasívne legitimovaní ako zástupcovia
štátu.

Ako nesprávny úradný postup odporcu v 1. rade navrhovateľka označila jeho legisla-tívnu činnosť a to
novelu bankového zákona č. 21/1992 Zb., vypracovanie a podnietenie prija-tia zákona č. 44/1998 Zb.,
čím mal konať v rozpore s legislatívnymi pravidlami tvorby záko-nov č. 519/1997 Zb. a v rozpore s čl.
2 ods. 2 Ústavy SR. Súd konštatuje, že navrhovateľka v konaní nijako nepreukázala, že by odporca
v 1. rade porušil konkrétne špecifikovanú povin-nosť danú mu zákonom, resp. Ústavou SR, pričom

legislatívnu činnosť bez ďalšieho nemožno považovať za nesprávny úradný postup odporcu, keď súd
zároveň uvádza, že odporca aj keď ako predkladateľ je len jedným zo subjektov participujúcich na
príprave zákona, ktorý v ko-nečnom znení schvaľuje hlasovaním NR SR.

Vo vzťahu k odporcovi v 2. rade navrhovateľka uvádzala, že nevyužil všetky pros-triedky, ktoré mal k
dispozícii a ktoré využiť mohol voči tzv. "nebankovým subjektom" a že nedal zamietavé pripomienky k
návrhu zákona č. 44/1998 Zb. Navrhovateľka však neuviedla žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by

nasvedčovali nečinnosti odporcu v 2. rade spočí-vajúcej v opomenutí robiť všetky potrebné opatrenia
na odhalenie trestných činov a zistenie ich páchateľov, ktoré je formulované ako všeobecná povinnosť,
porušenie ktorej možno však vyvodiť jedine až na základe zistenia porušenia povinnosti urobiť konkrétne
opatrenia a teda postupovať určitým predpísaným spôsobom za splnenia podmienok uložených dikciou
hypotézy konkrétnej právnej normy. V tomto smere odporca v 2. rade preukázal listinnými dôkazmi k

svojmu vyjadreniu, že orgány činné v trestnom konaní venovali pozornosť zisťovaniu skutočností, ktoré
by mohli nasvedčovať podozreniu z páchania trestnej činnosti a teda nezostali nečinné tak, že by to
bolo možné kvalifikovať ako nesprávny úradný postup, v priamej príčinnej súvislosti s ktorým uzatvorila
navrhovateľka jednotlivé zmluvy a vložila tak na ich základe do nebankových subjektov svoje peňažné
prostriedky. Taktiež súd uvádza, že nepodanie negatívneho stanoviska k návrhu zákona nemožno

považovať za nesprávny úradný postup.

Navrhovateľka v konaní argumentovala, že nesprávny úradný postup odporcu v 7. rade spočíval v
nedodržaní povinnosti danej mu v § 3 z.č. 314/1996 Zb., t.j. vykonávať opa-trenia na predchádzanie
zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti. Taktiež sa rovnako ako odporca v 2. rade mal dopustiť
nesprávneho úradného postupu tým, že nedal zamietavé stano-visko k návrhu zákona č. 44/1998 Zb.

Súd uvádza, že navrhovateľka nešpecifikovala aké opatrenia mal odporca vykonať. Podľa názoru súdu
nestačí len všeobecne poukázať na to, že odporca nepostupoval v súlade so zákonom. Nesprávny
úradný postup musí byť konkrétny, špecifikovaný postup, presne pomenovaná činnosť, ktorá bola v
rozpore s ustanoveniam ktorého zákona. Navrhovateľka tak neurobila, neoznačila konkrétne konanie v
rozpore s ozna-čeným ustanovením zákona. Taktiež súd zhodne ako pri odporcovi v 2. rade uvádza, že

nepodanie negatívneho stanoviska k návrhu zákona nemožno považovať za nesprávny úradný postup.

Ústava SR garantuje fyzickým a právnickým osobám široké možnosti pôsobnosti, keď im umožňuje
konať všetko čo nie je zákonom zakázané a nemožno ich nútiť, aby konali niečo, čo im zákon neukladá.
Obchodným spoločnostiam je umožnené vstupovať do právnych vzťahov s občanmi uzatváraním
zmlúv. V súlade s princípom zmluvnej voľnosti a rovnakého postavenia účastníkov právnych vzťahov

navrhovateľka dobrovoľne vstúpila do záväzkového vzťahu s obchodnými spoločnosťami a teda na
základe individuálneho slobodného rozhodnu-tia prevzala na seba práva a povinnosti v snahe čo
najlepšie realizovať svoje záujmy a potreby v podmienkach trhového hospodárstva, voľnej súťaže a
konkurencie. Pre štát platí, že sa má zásadne zdržať zásahov do súkromnoprávnej oblasti t.j. do
slobodného súkromného rozhodo-vania fyzických a právnických osôb. Pokiaľ by štát prostredníctvom

svojich príslušných orgánov zakázal nebankovým subjektom činnosť spočívajúcu v uzatváraní zmlúv s
občanmi, zasiahol by tým do občiansko obchodno-právnych vzťahov a do zmluvnej autonómie subjek-
tov súkromného práva ako aj do vlastníckeho práva občanov mimo rámca ochrany garantova-nej čl. 20
ods. 1 Ústavy SR, pretože by tým obmedzil resp. zmaril ich možnosť nadobudnúť v zmysle zmluvných
dojednaní majetkové hodnoty vo forme pohľadávok a ich príslušenstva - úrokov.Zo skutkových okolností prípadu súd dovodil, že bola to práve samotná navrhovateľka, ktorá svojou
hrubou nedbalosťou zanedbala prevenčnú povinnosť uloženú zákonom a preto musí následky s tým
spojené znášať sama. Navrhovateľka sa mohla totiž pred uzatvorením zmluvy presvedčiť napr. na

základe výpisu z obchodného registra, že obchodná spoločnosť s ktorou vstúpila do záväzkového
vzťahu nie je investičnou spoločnosťou ani fondom, keďže nemala predpísanú formu, dodatok k
označeniu obchodného mena, ani zákonom predpísané základné imanie a na základe predložených
zmlúv mohla poznať (bez právnych a iných odborných znalostí ) že sa nejedná o dovolenú činnosť
kolektívneho investovania predajom podielových listov či formou akcií. Z predložených zmlúv vyplýva,

že vložené finančné pros-triedky mali navrhovateľke priniesť nezanedbateľné výnosy a aj z tohto dôvodu
mala postupovať s priemernou dávkou opatrnosti, ktorú bolo možné od nej spravodlivo požadovať a
zvážiť možnú mieru rizika. Tiež treba dodať, že neznalosť zákona ju podielu viny nezbavu-je.

Zodpovednosť odporcov nie je daná ani podľa § 415 Občianskeho zákonníka, lebo porušenie
prevenčnej povinnosti nie je predpokladom zodpovednosti štátu podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb.,
pretože tým je jedine nesprávny úradný postup a porušenie § 415 Občian-skeho zákonníka zakladá

jedine všeobecnú zodpovednosť podľa § 420 Občianskeho zákon-níka, ktorá je však vylúčená vo vzťahu
k štátu práve osobitnou úpravou zákona.

Keďže navrhovateľka preukázala vznik škody len v časti nároku z vkladov do BDV družstva,
nepreukázala nesprávny úradný postup odporcov, ani existenciu príčinnej súvislosti medzi vznikom
škody a nesprávnym úradným postupom, súd nárok zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, avšak úspešným odpor-com náhradu trov konania nepriznal
nakoľko títo si ju neuplatnili a žiadne ich trovy nevy-plývali ani zo spisu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v desiatich vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.