Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/87/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312207441
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8312207441.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu

JUDr. Milana Šebeňa a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobkyne: D. R., nar. XX.X.XXXX, bytom
Y. XXX, B., právne zastúpenej JUDr. Jánom Husárom, advokátom, Štefánikova 17, Humenné, proti
žalovanému: Q. H., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXX, Q., právne zastúpenému JUDr. Petrom Barňákom,
advokátom, Kukorelliho 58, Humenné, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o
odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 17C/113/2012-118 zo dňa 7. mája
2014 zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby.

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalobkyňa je povinná

nahradiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Petra Barňáka trovy právneho zastúpenia
v prvostupňovom konaní vo výške 500,- eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu trovy odvolacieho konania
vo výške 294,96 eur tvoriace trovy právneho zastúpenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1) Úvodom odvolací súd konštatuje, že zodpovedajúco ust. § 79 ods.1 posledná veta, § 90 O.s.p.
označuje v tomto rozhodnutí účastníkov konania termínmi žalobca a žalovaný. Označeniam účastníkom
v rozhodnutí súdu prvého stupňa navrhovateľka a odporca zodpovedajú v tomto rozhodnutí označenia
žalobkyňa a žalovaný.

2) Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala

vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, dôvodiac, že manželstvo účastníkov uzavreté
dňa XX.X.XXXX bolo rozvedené v konaní 18C/65/2009 Okresným súdom v Humennom. Rozsudok o
rozvode nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.XXXX. Bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiadané nebolo,
preto ho žiada vyporiadať súdom. Požadovala vyporiadať označený hnuteľný majetok a investície do
rodinného domu č. súp. XXX evidovaného na parc. č. 97, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX kat. úz. Q.,
ktorý darovali rodičia odporcovi darovacou zmluvou.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť. Poukázal na to, že počas manželstva účastníci
nenadobudli žiaden nehnuteľný majetok a tvorili spoločnú domácnosť v rodinnom dome, ktorý patrí

do vlastníctva jeho rodičov. Počas manželstva účastníci nadobudli iba hnuteľný majetok, ktorý si po
právoplatnosti rozvodového rozsudku rozdelili podľa ich vzájomnej dohody, keď navrhovateľka dňa1.8.2009 zobrala hnuteľné veci, ktoré si vybrala. Tento zoznam je spísaný a podpísaný navrhovateľkou
osobne. Účastníci dňa 1.8.2009 uzatvorili ústnu aj písomnú dohodu o vyporiadaní BSM za prítomnosti
svedkov, kde vyhlásili, že sú majetkovo úplne vyrovnaní a nemajú voči sebe žiadne ďalšie nároky. Preto

nie je možné následne vyporiadať zaniknuté BSM rozhodnutím súdu. Zdôraznil aj to, že podaný návrh
je úplne totožný s návrhom žalobkyne, ktorý podala dňa 28.10.2010, pričom konanie bolo vedené na
tunajšom súde pod č. k. 5C/207/2010. V označenom konaní pod ťarchou dôkazov zobrala svoj žalobný
návrh späť a na základe toho súd uznesením zo dňa 22.2.2011 konanie vo veci zastavil.

Z realizovaného dokazovania výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov X. A., rodenej H., Q.

F.,V.H.,rod.S.,M.H.,P.J.,rod.X.(ktorýchobsahvýpovedísúdprvéhostupňavdôvodochnapadnutého
rozhodnutia podrobne uvádza), oboznámením sa s obsahom spisov Okresného súdu v Humennom sp.
zn. 18C/65/2009, 12C/40/2011, 5C/207/2010, 6C/86/2011 i predloženými listinnými dôkazmi mal súd
prvéhostupňazapreukázané,že účastnícikonaniauzatvorilimanželstvodňaXX.X.XXXXnaMatričnom
úrade v S. a toto manželstvo bolo v konaní tunajšieho súdu 18C/65/2009 rozvedené. Rozsudok o
rozvode manželstva účastníkov nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.XXXX. Po rozvode manželstva

žalobkyňa proti žalovanému, a tiež proti jeho rodičom iniciovala občiansko-právne konania, ktoré súd
viedol pod č. k. 5C/207/2010, 12C/40/2011 a 6C/86/2011.

V konaní 5C/207/2010 sa návrhom proti žalovanému domáhala vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, pričom text písomného návrhu je úplne zhodný s návrhom v predmetnej
právnej veci. V dôsledku späťvzatia návrhu navrhovateľkou súd toto konanie zastavil a zaviazal

navrhovateľku zaplatiť odporcovi trovy konania dňa 22.2.2011. Predmetné uznesenie v časti zastavenia
konania nadobudlo právoplatnosť dňa 29.3.2011 a v časti trov konania dňa 29.6.2011.

V konaní 6C/86/2011sa žalobkyňa proti rodičom žalovaného Q. H. a V. H. domáhala zaplatenia 1.026,44
eur s príslušenstvom. V dôsledku späťvzatia návrhu pred prvým pojednávaním súd toto konanie zastavil
dňa 29.9.2011, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.10.2011.

V konaní 12C/40/2011 sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu - dohody o
vyporiadaní BSM účastníkov konania zo dňa 1.8.2009. Súd po vykonanom dokazovaní návrh
navrhovateľky zamietol a trovy konania účastníkom nepriznal. Rozsudok súdu, ktorým súd žalobu
zamietol nadobudol právoplatnosť 16.3.2012. V časti trov konania rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 30.4.2014.

Bezpodielovéspoluvlastníctvomanželov,účastníkovtohtokonaniazaniklorozvodommanželstva.Podľa
§ 149 ods.1, 2 Obč. zák. ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo vykoná sa vyporiadanie podľa zásad
uvedených v § 150 Obč. zák., a ak dôjde k vyporiadaniu dohodou sú manželia povinní si na požiadanie
vydať písomné potvrdenie o tom ako sa vyporiadali. Po citácii ust. § 120 ods.1-4 O.s.p. a § 132 O.s.p.
súd prvého stupňa zdôraznil, že vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že účastníci

konania uzavreli dňa 1.8.2009 Dohodu o vzájomnom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Odovzdania a prevzatia vecí žalobkyňou v zmysle tejto dohody sa zúčastnili aj žalovaný,
jeho rodičia, brat a svedkyne P. J. a X. A.. Vypočutím zúčastnených osôb prítomných pri preberaní
vecí žalobkyňou bolo zhodne potvrdené, že preberanie vecí žalobkyňou trvalo od ranných hodín
cca 8.30 hod. do popoludňajších cca 15.00 - 15.30 hod.. Počas tohto sobotňajšieho dňa svedkyne

zotrvali na mieste samom, aby boli ako nezainteresované osoby pri tomto úkone. Nikto z vypočutých
svedkov nepotvrdil, že na žalobkyňu bol vtedy vyvíjaný časový nátlak, resp. jej niekto slovne nadával.
V konaní bolo iba potvrdené, že svedkyňa X. A. upozornila žalobkyňu v čase okolo 13.00 hod. tak,
že jej povedala „aby si pohla“. Aj z výpovede ďalšej svedkyne J. vyplynulo, že v čase o 15.00 hod.,
keď prišiel jej manžel z práce, ani nemala pripravený obed, pretože do tohto času bola prítomná pri

úkone odovzdávania a preberania vecí. Z toho nesporne vyplýva, že žiaden nátlak pri tomto úkone na
navrhovateľku nebol vyvíjaný. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že toho dňa sa v dome rodičov odporcu aj viac
popíjalo, ani toto jej tvrdenie sa nepreukázalo. Svedkovia iba uviedli, že pri príležitosti narodenín brata
odporcu bol prípitok a káva, žiadna oslava a ďalšie pohostenie nebolo. Žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno na preukázanie svojich tvrdení, že uzavretá dohoda o vyporiadaní medzi účastníkmi konania

zodňa1.8.2009neobsahujevšetokúčastníkminadobudnutýmajetok.Zosamotnéhotextudohodyatamuvedeného prehlásenia navrhovateľky vyplýva, že sa účastníci vyrovnali na majetku (čl. 51 spis. mater.),
pričom v dohode sa neuvádza, že ide o čiastočné, resp. neúplné vyporiadanie na majetku. K dohode
môže dôjsť i tak, že bezpodieloví spoluvlastníci hoci aj mlčky zhodne vychádzajú z toho, že do výlučného

vlastníctva každého z nich pripadnú tie veci, ktoré každý mal v čase vyporiadania vo svojej dispozícii a vo
svojom užívaní. Nemožno tiež vylúčiť, že bezpodieloví spoluvlastníci uvedú napr. v písomne uzavretej
dohode o vyporiadaní BSM menovite len niektoré veci, alebo iné majetkové hodnoty a komu z nich
pripadnú,alepripojaktejtodohodeprehlásenieotom,ženemajúvočisebeďalšienevyporiadanénároky
z BSM (R 62/1974). Preto súd prvého stupňa žalobný návrh navrhovateľky zamietol. Prvostupňový súd v

dôvodoch rozhodnutia odkazuje i na závery týkajúce sa dohody o čiastočnom vyporiadaní BSM uvedené
v rozsudku NS ČR z 27.11.1998 sp. zn. 22Cdo/1622/1998.

Ďalším výrokom prvostupňový súd uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania v sume
1.765,63 eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Tento výrok odôvodnil aplikáciou ust. § 142 ods. 1 O. s. p. s tým, že bral do úvahy aj všetky doterajšie
konania, ktoré za tej istej dôkaznej situácie, ako v tomto konaní, iniciovala žalobkyňa. Vyporiadaval

sa pritom aj s alternatívou aplikácie ust. § 150 ods.1 O.s.p., pričom uviedol, že toto ustanovenie
má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti zákona. Použitie tohto ustanovenia musí zodpovedať
osobitnýmokolnostiamkonkrétnehoprípaduamusímaťvýnimočnýcharakter.Priposudzovaníokolností
hodných osobitného zreteľa podľa cit. ust. súd prihliada na osobné, majetkové, zárobkové a iné
pomery účastníkov konania. Súd si všíma aj okolnosti , ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva

na súde, ich postoj v konaní, prihliada i na dopad rozhodnutia o trovách konania na účastníkov
konania. Žalobkyňa bola v tomto konaní oslobodená od platenia súdnych poplatkov, ale aj v konaní
12C/40/2011. S poukazom na vyššie uvádzané ale i na uznesenie Krajského súdu v Prešove v konaní
1Co/49/2012, v ktorej veci sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu, ktorý spočíval
v predmetnej dohode o vyporiadaní BSM, súd dospel k záveru, že žalobkyňa má byť zaviazaná

ako neúspešná účastníčka konania k náhrade trov konania. Žalobkyňa viacnásobne s ohľadom na
svoju finančnú situáciu vstupovala do súdnych sporov za nízkej dôkaznej situácie, a preto znáša
riziko, ktoré spočíva pri neúspešnom uplatnení nároku v náhrade trov tohto konania. Súd poukázal
aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/5/11 zo dňa 18.1.2012, 3MCdo/19/2010 zo
dňa 24.11.2011 vychádzajúcich z toho, že úvaha súdu, či sú splnené procesné predpoklady pre

aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. musí vždy vychádzať z posúdenia všetkých relevantných okolností v
konkrétnej veci, vrátane okolností demonštratívne uvedených v druhej vete predmetného ustanovenia.
Ust. § 150 O.s.p. preto nemožno interpretovať tak, že súdu umožňuje kedykoľvek aj bez ohľadu na
základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi
konania. Výnimočnosť aplikácie tohto ustanovenia musí byť daná osobitnými okolnosťami, ktorých

charakteristikamusíbyťvodôvodnenírozhodnutiavždynáležitevysvetlenáakonkretizovaná.Vzhľadom
na vyššie uvedené odôvodnenie a judikatúru Najvyššieho súdu SR súd dospel k záveru, že žalovanému
patrí náhrada trov konania, na ktorých náhradu zaviazal žalobkyňu. Priznanú náhradu trov právneho
zastúpenia v dôvodoch rozhodnutia špecifikoval tak, že ide o náhradu za nasledovné úkony právnej
služby (1 úkon právnej služby 237,34 eur): prevzatie a príprava zastúpenia 237,34 eur, písomné

podanie - vyjadrenie k návrhu 237,34 eur, zastupovanie na pojednávaní dňa 6.2.2013 237,34 eur,
zastupovanie na pojednávaní dňa 3.7.2013 237,34 eur, zastupovanie na pojednávaní 21.3.2014 237,34
eur, zastupovanie na pojednávaní dňa 7. 5. 2014 237,34 eur, spolu 1.424,04 eur, režijný paušál 4 x 7,81
eur = 31,24 eur a 2 x 8,04 eur = 16,08 eur. Odmena právneho zástupcu + DPH 20 % 1.765,63 eur.

3) Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvého

stupňa. Vytýka mu, že neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal všetky dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza aj z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Poukazuje na to, že dohoda, ktorú mali uzatvoriť účastníci 1.8.2009 je podľa jej názoru
absolútne neplatnou. Dohoda bola spisovaná v situácii vyvíjaného psychického nátlaku na ňu. Pri

balení vecí, spisovaní záznamu boli prítomní viacerí rodinní príslušníci žalovaného, ako jeho matka,
brat i susedia, ktorí mali vystupovať v postavení nezúčastnených svedkov. Celková situácia, ktorá
v ten deň panovala, však nezodpovedala právnym zásadám, resp. spoločenským normám, ktoré sú
všeobecne akceptovateľné. Celkovo situáciu, aká vtedy na dvore panovala súd zjednodušil a priklonil sapri svojom rozhodovaní na stranu žalovaného. Pre platnosť právneho úkonu sa žiada, aby bol urobený
slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Na tieto podmienky platnosti právneho úkonu prvostupňový
súd neprihliadal. Neprihliadol i na to, že bola nútená z dôvodu opustenia spoločnej domácnosti si vziať

svoje veci a hlavne veci pre svoje neplnoleté deti. Právny úkon preto vylučoval slobodné tvorenie vôle
konajúceho, ktorou bola tieseň žalobkyne. Do pozornosti dáva aj samotný text predmetnej dohody, keď
na strane 14 je vyslovne uvedené „tieto položky som si zobrala pod dozorom X. A., svokry V. H., švagra
M. H., susedy P. J. a Q. H.“. Tento text bol zároveň výlučne podpísaný žalovaným. V texte dohody na
strane 10 sa uvádza aj to, že žalovaný umožnil žalobkyni vstup do domu, aby si zobrala veci detí, i jej

osobné veci. Z takéhoto textu nemožno usudzovať, že ide o vážne vyporiadanie BSM. Žalobkyňa bola
pod ťarchou tam prítomných rodinných príslušníkov žalovaného i jeho susedov, a tak bola vystavená
psychickému donúteniu. Vôľa žalobkyne vtedy nesmerovala k vyporiadaniu BSM dohodou. O tom sa
ani vopred so žalovaným nedohadovali. Chcela si čo najskôr vziať svoje veci i veci potrebné pre deti,
ako aj domáce potreby. Právny úkon odporuje aj dobrým mravom. Logická predstava situácie, ktorá
v ten deň panovala na dvore u žalovaného a v dome žalovaného za prítomnosti jeho matky, brata a

susedov, svedčí o tom, že účel jej jednania i jednania ostatných bol v rozpore so všeobecne uznávanou
mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký obsah ich konania je a má byť. Súd
mal prihliadať na všetky okolnosti daného prípadu, i na postavenie účastníkov. Žalobkyňa poukazuje aj
na omyl, ako špeciálnu vadu vôle v zmysle § 49a Obč. zák.. Žalobkyňa mala nesprávnu predstavu o
právnych účinkoch realizovaného právneho úkonu. Ide o omyl vo vôli, t.j. v nesúlade medzi právnymi

následkami, ktoré žalobkyňa úkonom zamýšľala vyvolať, a medzi následkami, ktoré skutočne vyvolala.
Ide o podstatný omyl, pretože sa týka tých skutočností, bez ktorých by k urobeniu právneho úkonu
nedošlo. Predmetná dohoda je neplatnou aj z toho dôvodu, že v nej absentuje určenie veci, ktoré
sa stanú výlučným vlastníctvom žalovaného. Aj v potvrdení o vyporiadaní BSM sa musí uviesť akým
spôsobom sa vyporiadanie realizovalo, najmä ako sa rozdelil spoločný majetok. Dohoda tiež neobsahuje

všetok majetok a záväzky účastníkov. V dohode nie je osobitne uvedené, čo tvorilo spoločný majetok,
a čo pripadlo žalovanému. Neboli vyporiadané ani investície do domu počas trvania manželstva. Do
predmetnej dohody sa tak nedostali podstatné položky tvoriace BSM. Vytýka súdu aj to, že neskúmal,
ako sa obidvaja manželia pričinili o nadobudnutie spoločného majetku. Pri rozhodovaní o náhrade trov
konania chce, aby súd prihliadal na okolnosti hodné osobitného zreteľa, i na potreby maloletých detí

i príjem žalobkyne. Pri alternatíve, ak by odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci
samejvyvodilsprávneskutkovéiprávnezávery,navrhuje,abyvčastionáhradetrovkonaniabolzrušený
rozsudok a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V závere navrhuje, aby odvolací súd vec
spravodlivo posúdil. Žiada, aby jej odvolaniu, a teda aj návrhu na zrušenie rozsudku v celom rozsahu a
vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie bolo vyhovené.

Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že odvolanie žalobkyne je nedôvodné.
Prvostupňový súd sa vyporiadal so skutočnosťami potrebnými pre rozhodnutie vo veci a v dôvodoch
svojhorozhodnutia,ajsvojezáverypodrobnepopísal.Dôvodyrozhodnutiaspĺňajúpodmienkyuvedenév
ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a sú aj v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a slobôd i s judikatúrou Ústavného súdu SR. Dôkazy realizované vo veci súd prvého stupňa vyhodnotil

v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov. Z dôkazov vyplynulo to, že účastníci konania uzavreli
1.8.2009 dohodu o vzájomnom vyporiadaní BSM. Odovzdania a prevzatia veci navrhovateľkou v zmysle
dohody sa zúčastnili žalovaný, jeho rodičia, brat, i svedkyne P. J., X. A.. Preberanie vecí žalobkyňou
trvalo od ranných hodín do popoludňajších hodín. Počas sobotňajšieho dňa zotrvali svedkyne P. J., X.
A. na mieste samom, a nikto z vypočutých svedkov nepotvrdil, že na žalobkyňu bol vyvíjaný nátlak,

resp. jej niekto slovne nadával. Žalobkyňa uzatvárala dohodu, i preberala veci bez toho, aby na ňu
bol vyvíjaný nátlak, alebo konala v tiesni tak ako to uvádzala počas celého konania a napokon i v
podanom odvolaní. Aj z judikatúry R62/1974 vyplýva, že v písomne uzavretej dohode nemusia byť
uvedené menovite všetky veci, ak k dohode je pripojené prehlásenie o tom, že účastníci nemajú voči
sebe nevyporiadané nároky z BSM. Účastníci nadobudli počas trvania manželstva iba hnuteľný majetok.

Tento si po rozvode manželstva rozdelili podľa ich vzájomnej dohody, a žalobkyňa si 1.8.2009 zobrala
so sebou hnuteľné veci, ktoré si vybrala. V písomnej dohode účastníci, teda i žalobkyňa vyhlásila, že
sú majetkovo úplne vyrovnaní, nemajú voči sebe žiadne nároky a ani iné vyporiadanie BSM nežiadajú.
O spoločných záväzkoch sa dohodli účastníci ústne, ešte pred spísaním tejto dohody, a tieto spoločné
záväzky sa zaviazal zaplatiť žalovaný, s čím žalobkyňa súhlasila. Žalovaný aj tieto spoločné záväzky

podľa uzavretej dohody zaplatil. Tvrdenia žalobkyne o tom, že zostali nevyporiadané spoločné záväzky
je nepravdivým a zavádzajúcim. V prehlásení žalobkyňou napísanom nie je uvedené to, že by išlo leno čiastočné, respektíve neúplné vyrovnanie sa na majetku. Rozhodnutie súdu prvého stupňa žalovaný
považuje za vecne správne, navrhuje ho potvrdiť a uplatňuje si aj náhradu trov odvolacieho konania vo
výške 294,46 eur.

4) Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p. potvrdil
ako vecne správny. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené zodpovedajúco ust.
§ 211 ods.2, § 156 ods.3 O.s.p. na úradnej tabuli konajúceho odvolacieho súdu ale i na internetovej

stránke súdov SR.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o tom, že neboli splnené zákonné

podmienky vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu.

Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, jeho vyporiadanie sa vykoná podľa zásad
uvedených v § 150 Obč.zák. (§ 149 ods. 1 Obč.zák.). Cieľom vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov je vyporiadanie ich spoločného majetku (vecí), ktoré podľa § 143 Obč.zák.
do bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva patrili. Podľa § 149 Obč.zák. existujú tri

spôsoby vyporiadania, a to dohodou, súdnym rozhodnutím a uplynutím doby. Zákon preferuje dohodu,
pre ktorú, pokiaľ jej predmetom nie sú nehnuteľnosti, nie je stanovená žiadna forma. Dohoda môže
byť uzatvorená písomne, ústne i mlčky, resp. konkludentným činom. Vyporiadaním sa určí, ktoré veci
zostanú vo výlučnom vlastníctve každého zo spoluvlastníkov, prípadne ktoré zostanú v podielovom
spoluvlastníctve a s akým podielom pre každého zo spoluvlastníkov. Vyporiadavajú sa nielen hnuteľné a

nehnuteľné veci, ktoré patrili do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, ale aj všetky pohľadávky
a dlhy z tohto spoluvlastníctva vyplývajúce, t.j. všetko, čo do spoluvlastníctva patrilo a existovalo v
čase jeho zániku. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva dohodou je najčastejším spôsobom
vyporiadania medzi manželmi. Ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch (§ 34 - § 50)
sa vzťahujú aj na takúto dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Ak dôjde k uzavretiu

takejto dohody, manželia sú povinní vydať si na požiadanie potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Ak
niektorý z nich odmieta tejto požiadavke vyhovieť, druhý z manželov si môže splnenie tejto povinnosti
vynútiť súdnou cestou. Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, pokiaľ ide o hnuteľné
veci, možno (tak ako je uvedené už vyššie) uzavrieť písomne, ústne alebo aj konkludentne, ak z takéhoto
spôsobu možno jednoznačne usúdiť, že prejavy vôle účastníkov smerovali zhodne k tomu, aby ich

zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo bolo vyporiadané a akým spôsobom. Pokiaľ ide o nehnuteľné
veci, dohoda manželov o vyporiadaní musí mať písomnú formu a jej účinnosť nastáva až vkladom do
katastra (§ 149a Obč.zák.). Existencia platnej dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov bráni vyhoveniu návrhu na jeho vyporiadanie súdnym rozhodnutím. Právne účinky dohody
nastávajú dňom jej uzavretia.

Pre skutkové závery v predmetnej veci je určujúcou aplikácia ust. § 153 ods.1 O.s.p., podľa ktorého je
základom pre rozhodnutie súdu o uplatnenom nároku skutkový stav zistený z vykonaných dôkazov ako
aj skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné
a závažné pochybnosti.

V podmienkach civilného sporového konania, ovládaného zásadou prejednacou, je tvrdenie

rozhodujúcich skutočnosti a navrhovanie dôkazov ich preukazujúcich zásadne vecou účastníkov
konania. Účastník má povinnosť tvrdenia (viď napr. ust. § 79 ods.1, § 101 ods.1 O.s.p.) ale aj povinnosť
dôkaznú, na ktorú v zmysle cit. ust. § 120 ods.1,4 O.s.p. prvostupňový súd správne poukázal v dôvodoch
súdneho rozhodnutia. Povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a povinnosť navrhnúť na preukázanietvrdení dôkazy sú povinnosťami, ktoré tak určuje procesné právo. O týchto povinnostiach boli účastníci
pred súdom prvého stupňa správne poučení. Podľa iniciatívy účastníkov konania prvostupňový súd vo
veci vykonal aj dokazovanie. Aj keď žalobkyňa v dôvodoch odvolania namieta, že súd prvého stupňa

neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal všetky dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočnosti, nekonkretizuje aký dôkaz ňou navrhnutý prvostupňový súd nevykonal.

Úspech jej žaloby bol podmienený tým, že produkuje v konaní skutočnosti a dôkazy o tom, že so
žalovaným neuzavrela platnú dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa
hypotézy vyššie uvedených noriem hmotného práva bolo na nej bremeno tvrdenia i dôkazné bremeno

o tejto skutočnosti aj s následkom, že ak neunesie bremeno tvrdenia (i dôkazné bremeno) o neuzavretí
platnej dohody, bude to mať za následok pre ňu nepriaznivé rozhodnutie.

Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci rešpektujúc
procesnú iniciatívu účastníkov, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 132 O.s.p. a svoje
rozhodnutie náležite a podrobne odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O.s.p..

Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri

hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových
zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť, alebo okolnosť. Naopak okresný súd ich náležitým
spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil.

Správne a zodpovedajúco realizovaným dôkazom sa prvostupňový súd vyporiadal aj s námietkami
žalobkyne, že dohodu neuzavrela slobodne, že ju uzatvárala v tiesni, či pod psychickým nátlakom. V

odvolaní nie sú uvedené také skutočnosti, ktoré by ohľadom slobodnej vôle, či tiesne boli novými, ktoré
by neboli predmetom dôvodov napadnutého rozsudku, a teda aj tým, čím sa už súd prvého stupňa
zaoberal, a napokon aj v dôvodoch rozhodnutia sa s tým vyporiadal.

Odvolacísúdjetiežtohonázoru,žeajprerozhodnutiepredmetnejvecisúvýznamnýmiskutočnosti,ktoré
vyplývajú zo spisu 5C/207/2010. V označenom spise je zaznamenané do zápisnice o pojednávaní (čl.

46 označeného spisu) aj vyjadrenie žalobkyne, podľa ktorého akceptuje rozdelenie hnuteľných vecí tak,
ako sú rozdelené a nachádzajú sa u každého z účastníkov. Doplnila toto svoje vyjadrenie tým, že jej ide
o to, aby sa jej vrátili investície do rodinného domu. Medzi účastníkmi v konaní 5C/207/2010, ani v tomto
konaní nebolo z hľadiska skutkového sporným to, že záväzky, ktoré vznikli počas trvania manželstva
boli po rozvode manželstva uspokojené žalovaným, ktorý zaplatil aj pôžičku, ktorá bola poskytnutá na

zabezpečenie ošetrenia chrupu žalobkyne.

Priebeh toho, čo sa udialo 1.8.2009 pri preberaní vecí žalobkyňou od žalovaného, i to, ako tieto
skutočnosti boli zaznamenané do listiny vlastnoručne podpísanej žalovanou, keď potvrdzovala, že sa
dnešným dňom „vyrovnali na majetku“ odôvodňuje záver, podľa ktorého (v nadväznosti na realizované
plnenie záväzkov z poskytnutých pôžičiek a v nadväznosti na prevzatie hnuteľných vecí, ktoré patrili aj

do BSM účastníkovň došlo k vyporiadaniu BSM dohodou účastníkov konania.

Tieto odvolacie námietky preto nie sú v tomto smere pre rozhodnutie o podanej žalobe relevantné.

Žalobkyňa v časti podaného odvolania pripúšťa aj to, že dohodu uzavrela, ale neplatnosť dohody vyplýva
podľa jej názoru z toho dôvodu, že úkon urobila v omyle, ktorý je podstatný pre predmetnú dohodu a
pre závery v nej prijaté.

Takéto argumentácie sú z hľadiska práva relevantné len z toho dôvodu, že neplatnosť právneho úkonu
urobeného v omyle v zmysle ust. § 49a Obč. zák. je neplatnosťou relatívnou (§ 40a Obč. zák.).Žalobkyňa zastúpená advokátom takouto argumentáciou o omyle odporuje prioritnej námietke
absolútnej neplatnosti právneho úkonu, ktorá by mala byť v náležitostiach vôle, tak ako by mali vyplynúť
z ust. § 37 Obč. zák., či v tiesni, ktorá mala byť vyvolaná skutočnosťami, ktoré boli v predmetný deň

na dvore, keď preberala veci od žalovaného. Tieseň v zmysle ust. § 49 Obč. zák. pritom umožňuje
oprávnenej osobe odstúpiť od zmluvy. Ak žalobkyňa argumentuje tiesňou, z obsahu ňou produkovaných
dôkazov nevyplýva, že by od zmluvy bola odstúpila.

Ak bolo na základe vykonaných dôkazov uzavreté, že k vyporiadaniu BSM došlo dohodou, sú bez
právneho významu námietky založené na tom, že sa pri vyporiadaní BSM neprihliadalo na to, ako sa

obidvaja manželia pričinili o nadobudnutie spoločného majetku.

Aj obsah podpísanej listiny žalobkyňou bol vyhodnotený súdom prvého stupňa správne ak sa z neho
vyvodil záver o tom, že došlo k vyporiadaniu BSM manželov. V listine, ktorá obsahovala sumár
hnuteľných vecí nemuseli byť uvedené aj veci, ktoré pripadli žalovanému, o ktorých nebol spor aj
v nadväznosti na už spomenuté vyjadrenie žalobkyne v konaní vedenom pod sp.zn. 5C/207/2010,
keď výslovne akceptovala rozdelenie hnuteľných vecí tak, ako boli už v tom čase k dispozícii oboch

účastníkov konania. Do dohody o vyporiadaní BSM sa tak premietli aj prejavy vôle účastníkov konania
o rozdelení týchto hnuteľných vecí a nemožno za relevantné posúdiť námietky, že do listiny, ktorá je
obsahom spisu sa nepojali aj veci, ktoré pripadli do vlastníctva žalovaného. Relevantným je prejav
vôle žalobkyne, keď po prevzatí hnuteľných vecí potvrdila žalovanému, že prevzatím týchto hnuteľných
vecí sú všetky nároky z vyporiadavaného BSM uspokojené. Bolo by nelogickým ešte vyporiadavať také

spoločné záväzky, ktoré vyplynuli z BSM, ktoré po zániku BSM už uspokojil žalovaný, vrátane aj takých
záväzkov, ktoré sa týkali uspokojenia osobných potrieb žalobkyne. Takéto kroky však svedčia tomu, že
obrana žalovaného o vyporiadaní aj týchto spoločných záväzkov dohodou účastníkov bola dôvodnou.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí žaloby podľa § 219 ods.
1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil s tým, že odkazuje aj na správne odôvodnenie napadnutého

rozhodnutia súdu prvého stupňa pokiaľ sa týka veci samej, na ktoré okrem už vyššie uvedených
skutočností odkazuje.

Vo vzťahu k náhrade trov konania odvolací súd dospel k záveru, že je treba mať na zreteli procesný
výsledok konania, ale pokiaľ súd prvého stupňa konštatoval, že nie sú splnené podmienky pre aplikáciu
ust. § 150 ods. 1 O.s.p., tak s týmto záverom súdu prvého stupňa nemožno celkom súhlasiť. Použitie

ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. znamená odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a
zodpovednosti za zavinenie, pretože má dopad na toho, kto by inak mal právo na náhradu trov konania.
Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, keď sú v konaní naplnené zákonné predpoklady na
priznanie práva na náhradu trov konania, avšak z osobitných dôvodov súd náhradu trov neprizná.
Účelom tohto ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu

trov konania, zavedením moderačného a absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti,
že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa
právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone,
za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než vyplynú
z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského

moderačného práva, aby v danom prípade išlo výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.

Tak ako je už uvedené vyššie, žalobkyňa rozporuje záver súdu prvého stupňa o tom, že nie sú dané
podmienky na aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Pri skúmaní takejto obrany žalobkyne treba mať na
zreteli to, aké sú jej pomery, ale v neposlednom rade treba zohľadniť aj dopad prípadného aplikovania
§ 150 ods. 1 O.s.p. na majetkové pomery oprávneného účastníka. V danom prípade je odvolací

súd toho názoru, že aktuálne majetkové a osobné pomery žalobkyne odôvodňujú aplikáciu tohto
výnimočného ustanovenia. Aktuálny mesačný príjem žalobkyne pôsobiacej v pozícii profesionálneho
rodiča sa pohybuje od 468,59 eur do 525,17 eur mesačne (tak ako to uvádza v predloženom tlačive
na dokladovanie pomerov účastníka žiadajúceho o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov).
Žalobkyňa má v starostlivosti 4 maloleté detiPlnenie náhrady trov konania žalovanému v rozsahu, ako je to uvedené v napadnutom rozsudku, by
mohlo mať nepriaznivý vplyv na plnenie povinností rodiča na uspokojovanie potrieb detí, ktoré má vo
svojej výchove, či vo svojej starostlivosti. Ide pritom aj o deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť aj

samotný žalovaný. Na strane druhej však treba mať na zreteli aj to, že žalobkyňa vyvolala niekoľko
sporov proti žalovanému. Aj v zmysle dôvodovej správy k zákonu č. 99/1963 Zb. základné ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku vyjadrujú okrem iného aj to, aké je poslanie občianskeho súdneho
konania v spoločnosti. Okrem iného má byť aj nástrojom ochrany práv a plniť tak aj výchovné poslanie.
Obidve tieto funkcie sú vo vzájomnej jednote, nakoľko tým, že súd spravodlivo rozhoduje, zároveň

vychováva občanov a jeho výchovná činnosť prispieva k ochrane práv. Nemožno za daného stavu pri
opakovaných súdnych sporoch privodiť taký stav, že by žalobkyňa len s prihliadnutím na argumentáciu
o jej aktuálnych majetkových a osobných pomeroch neznášala ani v jednom z týchto konaní povinnosť
náhrady trovy konania. Ak má však aj rozhodnutie o náhrade trov konania plniť výchovný účel a možno
od žalovaného spravodlivo žiadať, aby si náklady aj tohto konania čiastočne hradil sám, odvolací súd
dospel k záveru, že je dôvodným aplikácia moderačného absolučného práva súdu v zmysle ust. § 150

ods. 1 O.s.p. vedúca k záveru o možnosti znížiť náhradu trov konania vzniknutých žalovanému pred
súdom prvého stupňa na sumu 500,- eur. Žalovanému prislúchala na základe procesného výsledku v
konaní náhrada trov právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní tak, ako ju vyčíslil v napadnutom
rozhodnutí súd prvého stupňa. Pri aplikácii ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a ust. § 220 O.s.p. odvolací súd
zmenil rozhodnutie o náhrade trov prvostupňového konania tak, že výšku náhrady znížil na 500,- eur, s

povinnosťounahradiťtútožalobkyňoužalovanémunaúčetjehoprávnehozástupcuJUDr.PetraBarňáka
(§ 149 ods. 1 O.s.p.).

V odvolacom konaní, pokiaľ sa týka veci samej žalobkyňa so svojím odvolaním nebola úspešná. Toto je
relevantýmajprerozhodnutieonáhradetrovodvolaciehokonania.Priaplikáciiust.§224ods.1vspojení
s ust. § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. odvolací súd priznal žalovanému, úspešnému v odvolacom

konaní, náhradu trov odvolacieho konania vo výške 294,46 eur, a to za trovy právneho zastúpenia, ktoré
vznikli žalovanému v súvislosti s realizáciou úkonu právnej služby - vyjadrenie k podanému odvolaniu.
Pri aplikácii ust. § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm.b) Vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov
prislúcha vzhľadom na výšku predmetu konania vymedzenú podanou žalobou advokátovi žalovaného
tarifná odmena vo výške 237,34 eur. Pri aplikácii ust. § 16 ods. 3 cit. vyhl. patrí mu aj náhrada tzv.

režijnéhopaušáluvovýške8,04euravšetkopozvýšeníoDPHpodľa§18cit.vyhl.t.j.o20%predstavuje
náhradu trov odvolacieho konania vo výške 294,46 eur.

Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.