Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/639/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112222936
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3112222936.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery
Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa J., v konaní zastúpeného C.
proti odporcovi A., zastúpeným opatrovníčkou E., o zaplatenie 60,63 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 15C/262/2012-118 zo dňa 7. januára 2014,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým uplatnil proti odporcovi nárok
na zaplatenie 60,63 Eur spolu s 20 % ročným sankčným úrokom od 30.10.2010
do zaplatenia. Rozhodol, že odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. Vychádzal z výsledkov
vykonaného dokazovania, ktorými mal preukázané, že navrhovateľ ako banka a odporca uzatvorili
zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 22.01.2008, ktorá zmluva

je podľa svojho obsahu zmluvou o bežnom účte v zmysle § 708 a nasl. Obchodného zákonníka. Zistil,
že na účte odporcu, vedeného na základe zmluvy zo dňa 22.01.2008, bol ku
dňu 29.10.2010 evidovaný debetný zostatok 60,63 Eur. To samo osebe však ešte uplatnený nárok
navrhovateľa na zaplatenie tejto sumy nerobí dôvodným, pretože sa jedná len o vyjadrenie zaúčtovania
jednotlivých pohľadávok navrhovateľa proti odporcovi na ťarchu účtu odporcu. Súd má za povinnosť
preskúmať jednotlivé „položky“ na účte odporcu, ktorým bol tento vykazovaný, má povinnosť preskúmať
ich oprávnenosť z hľadiska právneho dôvodu i výšky. Navrhovateľ ani na výzvu súdu neuviedol, čím je

požadovaná suma debetného zostatku tvorená, čo tvorí istina, ktorú odporca z účtu skutočne čerpal, čo
úroky (v akej sadzbe, z akej sumy a za aké obdobie), čo tvoria poplatky (aké, podľa čoho sú
uplatňované). Dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol bremeno tvrdenia, ktoré sa od navrhovateľa
vyžaduje, preto dospel k záveru, že uplatnenému návrhu nemožno vyhovieť.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. V odvolaní uviedol,
že odporca na zriadenom účte prečerpal finančné prostriedky vo výške 60,63 Eur. Na účte odporcu
bol evidovaný debetný zostatok v sume 60,63 Eur. Táto suma predstavovala posledný obrat, ktorým

sa vysporiadaval zostatok na účte ku dňu 29.10.2010. Z dôvodu vykazovaného debetného zostatku
navrhovateľ odstúpil (článok III. A bod 36 VOP) od zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb listom zo dňa 20.10.2010. Čiastka 60,63 Eur (žalovaná istina) predstavuje debetný
(záporný) zostatok na účte klienta v čase jeho zatvorenia, to znamená celý nahromadený
debet, vyplývajúci z transakcií na účte klienta. Žiadal, aby súd zaviazal odporcu uhradiť navrhovateľovipri žalovanej istine aj sankčný úrok vo výške 20 % ročne zo sumy 60,63 Eur od 30.10.2010 do zaplatenia.
Navrhol, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie
je dôvodné. Vo veci rozhodol bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
skutočnosťami uvedenými v ust. § 205 ods. 2 O.s.p. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.
je daný, ak rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Nesprávnym právnym posúdením veci je pochybenie súdu pri aplikácii práva na

zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu,
než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale
súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej
normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

V posudzovanej veci súd prvého stupňa zamietol žalobný návrh navrhovateľa pre neunesenie

bremena tvrdenia, ktoré od navrhovateľa vyžaduje, aby svoje uplatnené právo na zaplatenie určitej sumy
odôvodnil skutkovými okolnosťami, ktoré súd môže subsumovať pod niektorú hmotnoprávnu normu,
oprávňujúcu veriteľa požadovať od svojho dlžníka zaplatenie tejto sumy. Navrhovateľ ani na výzvu súdu
neuviedol, čím je požadovaná suma debetného zostatku tvorená, čo tvorí istina, ktorú odporca z účtu
skutočne čerpal, čo úroky (v akej sadzbe, z akej sumy a za aké obdobie), čo tvoria poplatky

(aké, podľa čoho sú uplatňované).

Odvolací súd sa s týmto názorom súdu prvého stupňa, v zmysle ktorého navrhovateľ neuniesol bremeno
tvrdenia, stotožňuje.

Dokazovaním pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, že navrhovateľ ako banka a odporca
uzatvorili zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 22.01.2008,

obsahom ktorej bola zmluva o zriadení účtu a návrh majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy
o vydaní a používaní platobnej karty. Na túto zmluvu sa vzťahujú ustanovenia zmluvy o bežnom účte
podľa § 708 a nasl. Obchodného zákonníka v znení do 31.12.2009, v zmysle ktorého zmluvou
o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby, na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Na základe uzatvorenej zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa

22.01.2008 odporca nemal zriadená službu „povolené prečerpanie na osobnom účte“.
Na účte odporcu bol evidovaný debetný zostatok v sume 60,63 Eur, ktorý sa preúčtoval na centrálne
pohľadávkové účty. Z dôvodu vykazovania debetného zostatku navrhovateľ od zmluvy o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov a služieb listom zo dňa 20.10.2010 odstúpil. Žalovaná istina 60,63
Eur tak predstavuje debetný (záporný) zostatok na účte odporcu v čase jeho zatvorenia, to znamená

celý nahromadený debet vyplývajúci z transakcií na účte odporcu. Navrhovateľ sa zaplatenia tejto istiny
domáha spolu s 20 % ročným sankčným úrokom od 30.10.2010 do zaplatenia podľa článku I. bod 6
VOP, podľa ktorého je banka oprávnená za ďalšie služby účtovať poplatky v zmysle platného sadzobníka
poplatkov s tým, že podľa článku III. „VOP sú vystavené v obchodných priestoroch banky klientovi
dostupných a na internetovej stránke www.dexia.sk “.

Z výpisov z účtu odporcu vyplynulo, že účet odporcu, z ktorého vykonával bezhotovostné a hotovostné
platobné operácie na ťarchu zriadeného účtu, je zaťažený takými transakciami na účte ako:- Poplatok za upozornenie - debet s obratom - 5,00 Eur, Úroky s obratom - 0,28 Eur, balík výhoda s
obratom - 2,20 Eur (výpis z účtu odporcu na č.l. 82- výpis číslo 1 zo dňa 29.01.2010),

- Úroky s obratom - 0,29 Eur, balík výhody s obratom - 2,20 Eur (výpis z účtu odporcu na

č.l. 82, výpis číslo 2 zo dňa 26.02.2010),

- Poplatok za výzvu - debet s obratom - 15,00 Eur, úroky s obratom - 0,63 Eur, balík výhoda - 2,20 Eur
(výpis číslo 3, výpis na č.l. 83 zo dňa 31.03.2010), atď.

Z výpisov z účtu odporcu je teda nepochybné, že debetný (záporný) zostatok na účte odporcu v čase
jeho zatvorenia zahŕňa poplatky na účte, úroky, balík výhoda a iné položky. Možno preto súhlasiť s
názorom súdu prvého stupňa, že na účte odporcu, vedeného na základe

zmluvy zo dňa 22.01.2008 s navrhovateľom bol ku dňu 30.10.2010 evidovaný debetný zostatok vo výške
60,63 Eur, povinnosťou súdu je preskúmať tieto položky, oprávnenosť ich účtovania navrhovateľom
z hľadiska právneho dôvodu, ako aj výšky. Navrhovateľ ani na výzvu prvostupňového súdu, ale ani
v odvolacom konaní neuviedol, čím je požadovaná suma debetného zostatku tvorená - nevymedzil
výšku skutočného čerpania finančných prostriedkov, nešpecifikoval úroky (sadzby, sumu, ani obdobie

úročenia), nešpecifikoval uplatňované poplatky. Pokiaľ prvostupňový súd za daných okolností dospel k
záveru, že požadované chýbajúce tvrdenia nemožno nahradiť predloženými listinami (výpismi z účtov),
pretože povinnosťou súdu je preskúmať, či uplatnené právo na zaplatenie žalovanej istiny je dôvodným,
v dôsledku čoho navrhovateľ neuniesol bremeno tvrdenia, ktoré sa od neho vyžaduje, odvolací súd s
týmto právnym názorom súhlasí.

Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

V konaní mal procesný úspech odporca, ktorý náhradu trov konania nepožadoval, preto krajský súd
rozhodol, že odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (§ 142 ods. 1, § 151
ods. 1 a § 224 ods. 1. O.s.p.).

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .