Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. december 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22C/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114202611
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2114202611.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou v právnej veci navrhovateľa: Johns Manville

Slovakia, a.s., so sídlom Strojárenská 1, Trnava, IČO: 34 126 520, zastúpeného advokátkou kanceláriou:
CLS Čavojský & Partners, s.r.o., so sídlom Zochova 6-8, Bratislava, IČO: 36 854 972, proti odporcovi: L.
F., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXXX/XX, B., zastúpenému splnomocnencom: Mgr. Miroslav Ľuba, nar.
30.6.1986, bytom Hviezdoslavova 787/52, Leopoldov, o zaplatenie 63,25 eura s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 63,25 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,15 % ročne zo sumy 63,25 eura od 22.6.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho

zastúpenia vo výške 207,36 eura a v iných trovách konania vo výške 16,50 eura, do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 29.1.2014 doručeným súdu dňa 30.1.2014 domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd odporcu zaviazal zaplatiť mu sumu 63,25 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,50% ročne zo sumy 63,25 eura od 5.11.2013 do zaplatenia ako aj nahradiť mu trovy
konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 20.6.2011 bola medzi navrhovateľom a odporcom uzatvorená
pracovná zmluva, s dohodnutým dňom nástupu do práce 23.6.2011 a miestom výkonu práce v mieste

sídla navrhovateľa. Pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom skončil uplynutím dohodnutej
doby trvania, a to dňom 22.3.2013. Ešte počas trvania pracovného pomeru odporca dňa 11.11.2012 pri
výjazde z parkoviska navrhovateľa poškodil stojan na čítačku magnetických kariet, ktorým sa ovláda
rampa pri vjazde a výjazde z parkoviska navrhovateľa. Navrhovateľ zabezpečil opravu poškodeného
stojanu na čítačku magnetických kariet obchodnou spoločnosťou K.I.T. spol. s r. o. so sídlom 9. mája,
Trnava. Celkové náklady na opravu boli 253 eur bez DPH. Dňa 8.8.2013 sa uskutočnilo zasadnutie
škodovej komisie navrhovateľa, ktorá podľa § 191 ods. 1 v spojení s § 186 až 189 Zákonníka práce

rozhodla, že odporca je povinný nahradiť z celkovej spôsobenej škody 25%, t. j. sumu 63,25 eura.
Navrhovateľ vyzval odporcu listom č.: 6313/RĽZ/2013 zo dňa 18.10.2013 na uhradenie pohľadávky,
napriek tomu táto nebola zo strany odporcu uhradená. Odporca sa dostal do omeškania s úhradou
svojho splatného záväzku dňom 5.11.2013, t. j. uplynutím lehoty 15 dní odo dňa doručenia výzvy
navrhovateľa na úhradu pohľadávky, pričom výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej
banky k prvému dňu omeškania bola 0,50 %, preto sa navrhovateľ domáha tiež príslušného úroku z
omeškania.Súd návrhu navrhovateľa vyhovel v plnom rozsahu vydaním platobného rozkazu č.
k. 17Ro/31/2014-28 zo dňa 11.4.2014, voči ktorému však odporca podal včas odpor s odôvodnením vo
veci samej, čím došlo v súlade s ustanovením § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku k zrušeniu

platobného rozkazu v plnom rozsahu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, prednesom navrhovateľa, oboznámením sa s
listinnými dôkazmi, a to pracovnou zmluvou zo dňa 20.6.2011, dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo
dňa 28.5.2012, dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30.8.2012, dohodou o zmene pracovnej
zmluvy zo dňa 29.11.2012, oznámením o skončení pracovného pomeru zo dňa 19.3.2013, zápisom
o škode zo dňa 13.11.2012, faktúrou č. 2012/825, zápisom č. 206 zo zasadnutia

škodovej komisie dňa 8.8.2013, interným oznámením zo dňa 16.10.2013, výzvou na úhradu zo dňa
18.10.2013, podacím lístkom zo dňa 15.11.2012, potvrdením o poistení zodpovednosti č. 1118015043,
e-mailom odporcu zo dňa 13.11.2012, oboznámením sa s ostatnými listinnými dôkazmi a s obsahom
celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ sa v konaní domáha náhrady škody, ktorú mu odporca spôsobil svojím motorovým vozidlom

na stojane na čítačku magnetických kariet pri výjazde z parkoviska navrhovateľa.

Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Poukazoval na nesprávnu právnu
kvalifikáciu nároku navrhovateľa, pretože na vzniknutú udalosť nemožno vzťahovať ustanovenia
Zákonníka práce, pretože k jej vzniku nedošlo počas pracovného času ale po jeho skončení, kedy
odporca už opúšťal pracovisko po odpísaní sa z dochádzkovej evidencie. Platí, že cesta do práce a z

práce sa nepovažuje za výkon práce. Ak by sa mala uplatniť právna kvalifikácia navrhovateľa, potom
v zmysle § 191 ods. 2 Zákonníka práce mal tento prerokovať požadovanú náhradu škody s odporcom
(vtedy jeho zamestnancom) a oznámiť mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa keď sa zistilo,
že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá. Zápis o škode preukazuje, že navrhovateľ bol
odporcom informovaný o škode ešte dňa 13.11.2012, pričom navrhovateľ vyhlásil, že udalosť nahlási do

15 dní poisťovni u ktorej je vozidlo zo zákona poistené, čo preukazuje snahu odporcu škodu spôsobenú v
dôsledku nešťastnej náhody odstrániť. Odporca odoslal poisťovni, u ktorej mal vozidlo zákonne poistené
oznámenie o hlásení škodovej udalosti. Z faktúry, ktorú navrhovateľ predložil je zrejmé, že musel o škode
vedieť ešte koncom novembra r. 2012, keďže dátum vystavenia faktúry je 27.11.2012, čo bolo ešte v
čase, keď odporca u navrhovateľa pracoval. Zamestnávateľ mal teda objektívnu možnosť s ním celú

škodovú udalosť prerokovať v lehote podľa § 191 ods. 2 Zákonníka práce, čo neurobil. Navyše pokiaľ
požadovaná náhrada škody prevýši 50 eur, vyžaduje sa prerokovanie náhrady škody so zástupcami
zamestnancov,ktorésamá zrealizovaťvopred(§191ods.4Zákonníkapráce),kuktorémutaktiežvôbec
nedošlo a nevyplýva to ani zo zápisu č. 206 zo zasadnutia škodovej komisie dňa 8.8.2013. Odporca
bol toho názoru, že škodová udalosť sa mala likvidovať cez poisťovňu, u ktorej mal uhradené povinné

zmluvné poistenie motorového vozidla, ktorým poškodenie čítačky magnetických kariet spôsobil, ktorej
udalosť riadne ohlásil na predpísanom tlačive. O uvedenej skutočnosti predložil kópiu podacieho lístku
zo dňa 15.11.2012 adresovaného Groupama Garancia poisťovňa a.s., Bratislava. Navrhovateľ svoj
nárok opiera o ustanovenia § 191 v spojení s ustanoveniami § 186 až 189 Zákonníka práce, ktoré
sám nedodržal. Pretože je istina uplatnená nezákonným spôsobom, nemôže si uplatňovať ani úroky z

omeškania. Odporca nesúhlasil s náhradou trov konania navrhovateľovi. Odporca mal záujem škodu
uhradiť cestou povinného zmluvného poistenia, čo aj zrealizoval, existuje preto právny prostriedok
náhrady škody.

Navrhovateľ k vyjadreniam odporcu uviedol, že právne posúdenie predmetu konania je vecou súdu,
právnou kvalifikáciou v návrhu súd nie je viazaný. Bez ohľadu na to, či navrhovateľom uplatnený

nárok bude súdom kvalifikovaný ako nárok na náhradu škody podľa Zákonníka práce, Občianskeho
zákonníka, či iného všeobecne záväzného právneho predpisu, podstatné je to, že skutkový stav,
ako bol uvedený v návrhu nebol odporcom popretý ani spochybnený. Navrhovateľ preto považuje
uplatnený nárok z vecnej stránky za opodstatnený a preukázaný na základe predložených dôkazov a
vyjadrenia odporcu v odpore zo dňa 3.7.2014. V prípade, že súd neposúdi nárok navrhovateľa podľa

Zákonníka práce, sú námietky odporcu ohľadom nesplnenia povinností vyplývajúcich zo Zákonníkapráce irelevantné. V prípade, ak súd posúdi nárok navrhovateľa podľa Zákonníka práce, navrhovateľ
uviedol, že nedodržanie lehoty upravenej v § 191 ods. 2 Zákonníka práce nespôsobuje zánik nároku
navrhovateľa na náhradu škody, pretože nejde o prekluzívnu lehotu, na ktorej márne uplynutie by

bol viazaný zo zákona zánik nároku na náhradu škody. Navyše začatie plynutia uvedenej lehoty je
viazané na kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to (i) zistenie, že navrhovateľovi vznikla škoda a ii)
zistenie, že za škodu zodpovedá konkrétny zamestnanec. Vzhľadom na skutočnosť, že u navrhovateľa
je zriadená škodová komisia, ktorej predmetom činnosti je prerokúvanie škodových udalostí, ktoré vznikli
u navrhovateľa, až prerokovaním škodovej udalosti na zasadnutí škodovej komisie, môže byť ustálený

skutkový stav o tom, či ide o škodu, kto ju spôsobil, kto za škodu zodpovedá a v akej výške bude od
škodcu škoda vymáhaná, preto lehota podľa § 191 ods. 2 Zákonníka práce môže začať plynúť najskôr
dňom prijatia znesenia škodovej komisie. Pokiaľ ide o neprerokovanie náhrady škody podľa § 191 ods.
4 Zákonníka práce so zástupcami zamestnancov pôsobiacich u navrhovateľa nespôsobuje to zánik
nároku navrhovateľa na náhradu škody a nespôsobuje ani neplatnosť právneho úkonu (§ 17 ods. 2
Zákonníka práce). Navrhovateľ nie je v žiadnom právnom vzťahu s poisťovňou, v ktorej bolo poistené

motorové vozidlo odporcu v čase vzniku škodovej udalosti. Navrhovateľ má priamy nárok na náhradu
škody len voči odporcovi ako škodcovi, pričom je na rozhodnutí odporcu, akým spôsobom vyporiada
uplatnený nárok na náhradu škody (či ho bude uplatňovať ako poistnú udalosť). Odporca ako škodca
s navrhovateľom ako poškodeným v tomto smere vôbec nekomunikoval, neoznámil mu skutočnosť, že
škodová udalosť bola nahlásená príslušnej poisťovni, žiadnym spôsobom nereagoval na výzvu zo dňa

18.10.2013 na uhradenie škodovej udalosti. Podací lístok predložený odporcom dokladuje len odoslanie
nejakej písomnosti poisťovni, ale nie je preukázané akej písomnosti. Príslušenstvo pohľadávky bolo
uplatnené v súlade s platnou právnou úpravou, nielen pokiaľ ide o trovy konania a trovy právneho
zastúpenia, ale aj pokiaľ ide o úrok z omeškania, určenie jeho výšky a času, od ktorého je úrok z
omeškania uplatňovaný. K spôsobeniu škody došlo na parkovisku pred areálom spoločnosti Johns

Manville Slovakia, a.s. Pozemky pod týmto parkoviskom paria navrhovateľovi, parkovisko je pred
areálom navrhovateľa, ktorý je oplotený rovnako tiež parkovisko je oplotené. Vstup na toto parkovisko
je regulovaný prostredníctvom rampy, každý zamestnanec má parkovaciu kartičku, ktorá mu umožní
prístup na parkovisko. Odporca pri cúvaní poškodil rampu, ktorá umožňuje vstup na parkovisko. Náklady
na odstránenie spôsobenej škody boli vo výške 253 eur bez DPH, z čoho si navrhovateľ na základe

rozhodnutia škodovej komisie uplatňuje len sumu 63,25 eura. Zo zápisu o škodovej udalosti vyplýva,
že odporca si uplatní túto škodu vo svojej poisťovni, či tak odporca urobil, navrhovateľ nevie, pretože
komunikácia zo strany odporcu nebola žiadna. Svoj nárok si preto uplatňuje priamo voči odporcovi.

Odporca v konaní uviedol, že nikdy nepopieral, že spôsobil navrhovateľovi škodu. Túto škodu aj
navrhovateľovi oznámil, pričom za navrhovateľa konal jeho zamestnanec p. D., ktorému potom,

čo si škodu ústne prejednali, odporca poslal e-mailom doklad o tom, že má uzatvorené povinné
zmluvné poistenie. Pán D. obratom prijal túto správu, z čoho podľa odporcu vyplýva, že navrhovateľ
prostredníctvom jeho zamestnanca vzal na vedomie skutočnosť, že odporca bude riešiť túto situáciu
prostredníctvom povinného zmluvného poistenia. Odporca vychádzal z toho, že vzhľadom na to, že má
uzatvorené povinné zmluvné poistenie za škodu spôsobenú motorovým vozidlom a toto poistenie si aj

platí, malo by dôjsť k úhrade spôsobenej škody z tohto povinného zmluvného poistenia. V prípade, že
by sa mal na nárok navrhovateľa aplikovať Zákonník práce, k udalosti došlo dňa 11.11.2012, preto v
danom prípade nebola dodržaná jednomesačná lehota na prejednanie tejto škody podľa § 191 ods.
2 Zákonníka práce. V čase zasadnutia škodovej komisie dňa 8.8.2013, odporca u navrhovateľa už
nepracoval, preto je otázka, prečo došlo k zasadnutiu škodovej komisie po tak dlhom čase. Škodová

udalosť nebola prerokovaná so zástupcami zamestnancov. Podľa odporcu navrhovateľ v tomto smere
zneužíva flexibilitu Zákonníka práce, ku ktorej došlo počas liberalizačných noriem prijímaných za účelom
oslabenia postavenia zamestnanca a odborových orgánov. Zo základných zásad Zákonníka práce
pritom vyplýva zákaz zneužitia postavenia silnejšieho voči slabšiemu, ktorým zamestnanec v pracovno-
právnom vzťahu nepochybne je. Základné zásady upravujú aj aplikáciu dobrých mravov v pracovno-

právnych vzťahoch. Podľa odporcu by bolo možné cestou súdu preveriť, či bolo poisťovni doručené
oznámenie o škodovej udalosti, kedy bolo poisťovni doručené, ako bolo zaprotokolované a v rámci
poisťovne komu bola predložená vec na vybavenie, pretože skutočnosťou je, že poisťovňa na takto
odoslanúpísomnosťdoteraznereagovala.Pokiaľideodoručenievýzvynavrhovateľazodňa18.10.2013
na úhradu škody v sume 63,25 eura, odporca potvrdzuje, že táto mu bola doručená, avšak nevie uviesť,

kedy ju prevzal. Podľa pripojenej obálky je zrejmé, že výzva bola podaná pošte Trnava 1 dňa 22.10.2013.
K prevzatiu zásielky nemohlo dôjsť skôr ako 23.10.2013 z čoho vyplýva, že aj úroky z omeškania,ktoré si navrhovateľ uplatňuje, sú uplatnené nesprávne. Z výzvy nevyplýva, či bola udalosť doriešená
poisťovňou. Výzva bola odporcovi doručená v čase, keď už u navrhovateľa nepracoval.

Pokiaľ ide o okolnosti spôsobenia škody, odporca uviedol, že škodu spôsobil na parkovisku

navrhovateľa, keď pri cúvaní vrazil do stĺpika na čítačku parkovacích kariet. Parkovisko navrhovateľa
je ohradené, je jednoznačné, že ide o parkovisko navrhovateľa, majú tam vstup len zamestnanci s
parkovacou kartou. Odporca mal tiež túto parkovaciu kartu a pravidelne tu parkoval. Parkovisko je
oddelené od areálu navrhovateľa, areál navrhovateľa má vlastný vstup, zamestnanci parkujú oddelene.
Škodu išiel odporca hneď nahlásiť, ale pretože bola prítomná len SBS a nikto iný kompetentný, škodu

prerokovali až o dva dni s p. D.. Dohodli sa, že navrhovateľ si to bude uplatňovať cez
poisťovňuodporcu,pretotoodporcanahlásilpoisťovni.Porokuapolodporcoviodzamestnávateľaprišla
výzva na zaplatenie sumy 63,25 eura, bez akejkoľvek faktúry. Odporca trval na tom, aby si navrhovateľ
uplatnil spôsobenú škodu v jeho poisťovni.

Z pracovnej zmluvy zo dňa 20.6.2011 vyplýva, že medzi navrhovateľom a odporcom bol uzatvorený
pracovný pomer na dobu určitú do 22.6.2012, s druhom práce Sekač - OC, dňom nástupu do práce

23.6.2011 a miestom výkonu práce Johns Manville Slovakia a.s., Strojárenská 1, Trnava. Dohodou o
zmene pracovnej zmluvy zo dňa 28.5.2012 sa účastníci dohodli na predĺžení pracovného pomeru do
22.9.2012. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30.8.2012 sa účastníci dohodli na predĺžení
pracovného pomeru do 22.3.2013. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30.8.2012 sa účastníci
dohodli na predĺžení pracovného pomeru do 22.3.2013. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa

30.8.2012 sa účastníci dohodli na zmene mzdových podmienok a to, že odporca bude od 1.1.2013
zaradený do tarifnej triedy 5.

Z oznámenia skončenia pracovného pomeru zo dňa 19.3.2013 vyplýva, že navrhovateľ odporcovi
oznámil,žejehopracovnýpomerdohodnutýnadobuurčitúsaskončíuplynutímtejtodoby,t.j.22.3.2013.
Zamestnanec predmetné oznámenie prevzal dňa 20.3.2013.

Zo zápisu o škode zo dňa 13.11.2012 vyplýva, že odporca so svojím motorovým vozidlom EČ: B.
pri výjazde z podnikového parkoviska poškodil stojan na čítačku magnetických kariet. D. prehlásil, že
udalosť nahlási do 15 dní v poisťovni u ktorej je vozidlo zo zákona poistené. Za navrhovateľa predmetný
zápis spísal I. D..

Z faktúry č. 212/825 vystavenej dodávateľom K.I.T. spol. s r.o., so sídlom 9. mája 5, Trnava vyplýva, že

navrhovateľovi bola za opravu stĺpika na parkovisko predložená na úhradu suma 253 eur bez DPH, t. j.
303,60 eur s DPH. Faktúra bola splatná dňa 27.12.2012.

Zo zápisu zo zasadnutia škodovej komisie dňa 8.8.2013 vyplýva, že škodová komisia navrhovateľa
prerokovala prípad škodovej udalosti, ku ktorej došlo dňa 11.11.2012 tak, že pri výjazde z podnikového
parkoviskabolpoškodenýstojannačítačkumagnetickýchkariet.Škoduzavinilvodičmotorovéhovozidla

L. F.. Opravu vykonala firma K.I.T. Trnava v čiastke 253 eur. Vodič bol v tom čase zamestnancom
podniku. K 22.3.2013 ukončil pracovný pomer v spoločnosti. Škodová komisia odporúča požiadať ho o
úhradu 25%, t. j. 63,25 eura na účet spoločnosti. Z interného oznámenia zo dňa 16.10.2013 vyplýva,
že predseda škodovej komisie požiadal manažérku pre riadenie ľudských zdrojov, aby vyzvala škodcu
na náhradu škody.

Výzvou na úhradu zo dňa 18.10.2013 navrhovateľ odporcu vyzval na úhradu pohľadávky v sume 63,25
eura, ktorá vznikla v čase trvania pracovného pomeru, keď odporca dňa 11.11.2012 pri výjazde z
parkoviskapoškodilstojannačítačkumagnetickýchkariet.OpravuzariadeniavykonalaspoločnosťK.I.T.
Trnava v celkovej výške 253 eur. Škodová komisia sa na svojom zasadnutí dňa 8.8.2013 zaoberala
spôsobenou škodou a na základe ustanovenia § 191 ods. 1 v spojení s § 186 až § 189 Zákonníka práce

rozhodla, že odporca je povinný nahradiť spoločnosti čiastku vo výške 63,25 eura. Odporca bol vyzvaný,abyuvedenúsumuuhradildo15dníoddoručeniavýzvy.Zobálky,vktorejbolazaslanápredmetnávýzva
a ktorú predložil odporca vyplýva, že navrhovateľ predmetnú výzvu podal na pošte dňa 22.10. 2013.

Z potvrdenia o poistení zodpovednosti č. 1118015043 vyplýva, že v období od 10.9.2012 do 9.9.2013

mal odporca poistené motorové vozidlo EČ: HC 418 AZ u poisťovateľa Groupama Garancia poisťovňa
a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, Bratislava.

Z e-mailu odporcu zo dňa 13.11.2012 vyplýva, že zamestnancovi navrhovateľa I. D. zaslal v prílohe kópiu
potvrdenia o povinnom zmluvnom poistení svojho motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda.

Predmetomkonaniajenároknavrhovateľanačiastočnúúhraduškodyspôsobenejodporcomnamajetku
navrhovateľa v sume 63,25 eura s príslušenstvom.

Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu vzniku škody t. j. dňa 11.11.2012,
zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením
povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný
preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.

Podľa § 220 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, v znení účinnom ku dňu vzniku škody, plnenie pracovných

úloh je výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, iná činnosť vykonávaná
na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty (1). V priamej súvislosti s
plnením pracovných úloh sú úkony potrebné na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo
potrebnépredzačiatkomprácealebopojejskončení.Takýmiúkonminiejecestadozamestnaniaaspäť,
stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, ani cesta na ne a späť. Vyšetrenie

v zdravotníckom zariadení vykonávané na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie pri prvej pomoci a
cesta na ne a späť sú úkony v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh (2).

Podľa § 221 ods. 1 Zákonníka práce, v znení účinnom ku dňu vzniku škody, cesta do zamestnania a
späť je cesta z bydliska (ubytovania) zamestnanca do miesta vstupu do objektu zamestnávateľa alebo
na iné miesto určené na plnenie pracovných úloh a späť. Ak ide o zamestnávateľa v poľnohospodárstve,

lesníctve a stavebníctve, je to aj cesta z bydliska na určené zhromaždisko a späť.

Podľa § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky (1). Rovnako zodpovedá aj iný
prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla (2).

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo

(ušlý zisk).

Podľa § 15 ods. 1 Z. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
k 11.11.2012, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj
nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodovvyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nárok navrhovateľa

uplatnený v tomto konaní na náhradu škody v sume 63,25 eura je dôvodný. Na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 20.6.2011 v znení jej dodatkov, bol odporca v období od 23.6.2011 do 22.3.2013
zamestnancom navrhovateľa. Z vyjadrení navrhovateľa ako aj odporcu vyplynulo, že zamestnanci
navrhovateľa majú možnosť parkovať na jeho parkovisku, ktoré parkovisko je ohradené a vstup naň je
regulovanýprostredníctvomrampy,keďkaždýzamestnanecmáparkovaciukartičku,ktorámuumožňuje

prístup na toto parkovisko. Odporca mal tiež takúto parkovaciu kartu a pravidelne tu parkoval. Dňa
11.11.2012 odporca pri výjazde z podnikového parkoviska poškodil svojim motorovým vozidlom EČ: B.
stojan na čítačku magnetických kariet. Spôsobenie škody odporca oznámil zamestnancovi navrhovateľa
I., s ktorým dňa 13.11.2012 spísal zápis o škode. Navrhovateľ dal predmetný stojan opraviť, za ktorú
opravu zaplatil spoločnosti K.I.T. spol. s r.o. na základe faktúry č. 212/825 sumu 253 eur bez DPH, resp.
303,60 eur s DPH. Dňa 8.8.2013 zasadala škodová komisia navrhovateľa, ktorá rozhodla, že od odporcu

bude vymáhaná náhrada spôsobenej škody vo výške 25%, čo predstavuje žalovanú sumu 63,25 eura.
Navrhovateľ výzvou zo dňa 18.10.2013, podanou na pošte dňa 22.10.2013 odporcu vyzval na úhradu
spôsobenej škody v lehote 15 dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy.

Medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že škodu na stojane čítačky magnetických kariet
spôsobil svojím motorovým vozidlom odporca. Odporca spôsobenie škody nepopieral a potvrdzuje

ju aj ním podpísaný zápis o škode zo dňa 13.11.2012, v ktorom odporca prehlásil, že pri cúvaní na
podnikovom parkovisku poškodil stojan na čítačku magnetických kariet. Medzi účastníkmi nebola sporná
ani výška požadovanej náhrady škody, keď z predloženej faktúry spoločnosti K.I.T. spol. s r.o. č. 212/825
vyplýva, že oprava poškodeného stojana stála 253 eur bez DPH, pričom navrhovateľ si na základe
rozhodnutia škodovej komisie v konaní uplatňuje len 25% z výšky spôsobenej škody, teda sumu 63,25

eura.

V predmetnej právnej veci bolo potrebné správne právne posúdiť zodpovednosť odporcu za spôsobenú
škodu, keď odporca v čase vzniku škody bol zamestnancom navrhovateľa, avšak škodu spôsobil svojím
motorovým vozidlom na parkovisku navrhovateľa pri odchode z práce.

V zmysle ustanovenia § 179 ods. 1 Zákonníka práce zodpovedá zamestnanec zamestnávateľovi za

škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej
súvislosti s ním. Pre vznik tzv. všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu teda musia byť splnené
nasledujúce predpoklady: 1. vznik škody pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto
plnením, 2. protiprávny úkon, 3. porušenie povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v
priamej súvislosti s nimi, 4. príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, 5. zavinenie

na strane zamestnanca. Pre zodpovednosť zamestnanca za škodu sa vyžaduje splnenie všetkých
uvedených predpokladov. Ak nie je splnený čo len jeden predpoklad, zamestnanec za škodu podľa tohto
ustanovenia nezodpovedá.

Porušenie povinnosti zamestnanca pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením
môže vyplývať z porušenia ustanovení Zákonníka práce, ale aj ďalších právnych predpisov, ktoré

majú pracovnoprávny charakter. Ide najmä o povinnosti vyplývajúce z kolektívnej zmluvy, pracovného
poriadku, určených pracovných postupov, ale aj z obsahu pracovnej zmluvy. Zákonník práce za plnenie
pracovných úloh vo všeobecnosti považuje výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného
pomeru, inú činnosť vykonávanú na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej
cesty. Za činnosť, ktorá je v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, sa považujú úkony potrebné

na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce, alebo po jej
skončení, vyšetrenie v zdravotníckom zariadení vykonávané na príkaz zamestnávateľa a cesta naň a
späť, ošetrenie pri prvej pomoci a cesta naň a späť.Zákon aj negatívne vymenúva, ktoré činnosti sa nepovažujú za výkon práce. Za takéto činnosti označuje
cestu do zamestnania a späť, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, cesta
na ne a späť.

Vzhľadom na skutkové okolnosti daného prípadu, dospel súd k záveru, že ku škode na majetku
zamestnávateľa (navrhovateľa) v danom prípade nedošlo pri plnení pracovných úloh odporcom alebo v
priamej súvislosti s ich plnením, preto zodpovednosť odporcu za škodu nemôže byť posudzovaná podľa
ustanovenia § 179 ods. 1 Zákonníka práce. Škodu spôsobil odporca svojím motorovým vozidlom na
parkoviskunavrhovateľa,tedanieprivýkonepracovnýchpovinnostíodporcuvyplývajúcichzpracovného

pomeru. K spôsobeniu škody navrhovateľovi došlo na ceste odporcu zo zamestnania, teda nie v rámci
činnosti vykonávanej v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. Odporca sa so svojím vozidlom
pohybovalnaparkoviskunavrhovateľa,ktorésanachádzapredvstupomdoareálunavrhovateľa-miesta
výkonu práce, keď podľa vyjadrení oboch účastníkov, toto parkovisko je pred areálom navrhovateľa, je
oplotené a rovnako je oplotený aj areál navrhovateľa. Parkovisko je oddelené od areálu navrhovateľa,
areál navrhovateľa má vlastný vstup, zamestnanci parkujú oddelene. Vzhľadom na to súd uzavrel,

že k spôsobeniu škody odporcom nedošlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ich
plnením, a preto je potrebné zodpovednosť odporcu za spôsobenú škodu posudzovať podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu.

Pretože škodu spôsobil odporca svojím motorovým vozidlom, jeho zodpovednosť za škodu je
potrebné posúdiť podľa ustanovenia § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej tiež OZ), teda ako

zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov. Subjektom zodpovedným za
škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku je podľa § 427 ods. 2 OZ iný prevádzateľ
motorového vozidla, t. j. fyzická alebo právnická osoba, ktorá má právnu a súčasne i faktickú možnosť
disponovať s dopravným prostriedkom a organizovane ho užívať. Prevádzateľom je najmä vlastník
motorového vozidla, oprávnený držiteľ, alebo nájomca.

Základnou podmienkou zodpovednosti za škodu podľa § 427 Občianskeho zákonníka je to, že
ide o škodu spôsobenú osobitnou povahou prevádzky. Táto zodpovednosť je založená na
objektívnom princípe (t. j. zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie). Prevádzateľ dopravného prostriedku
nezodpovedá za škodu spôsobenú protiprávnym úkonom, ako je tomu v prípade všeobecnej
zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ, ale za škodu spôsobenú objektívnou skutočnosťou, ktorou

je nebezpečná povaha samotnej prevádzky dopravného prostriedku. V osobitnej povahe prevádzky sa
prejavujú typické vlastnosti prevádzky, ktoré spočívajú v jej určitej nebezpečnosti a ktoré sú spôsobilé
vyvolať škodu. Prevádzkou sa rozumie aj príprava na jazdu a úkony potrebné po skončení jazdy.
Motorové vozidlo je v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode
je jeho motor. Ak motorové vozidlo v čase vzniku škody riadil prevádzateľ dopravného prostriedku

(spravidla jeho vlastník), ten bude vždy zodpovedať podľa ustanovenia § 427 OZ.

Predpokladmi vzniku zodpovednosti podľa § 427 OZ je 1. udalosť vyvolaná osobitnou povahou
prevádzky dopravného prostriedku, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi udalosťou vyvolanou
osobitnou povahou prevádzky a vznikom škody.

Súd mal na základe vykonaného dokazovania za jednoznačne preukázané naplnenie všetkých

predpokladov vzniku zodpovednosti odporcu za škodu spôsobenú prevádzkou jeho motorového vozidla
EČ: B., a to existenciu škodovej udalosti vyvolanej osobitnou prevádzkou dopravného prostriedku, vznik
škody a príčinnej súvislosti medzi oboma týmito predpokladmi. Zo zápisu o škode zo dňa 13.11.2012
ako aj z potvrdenia o poistení zodpovednosti za škodu vyplýva, že odporca bol v čase vzniku škody
vlastníkom predmetného motorového vozidla, preto zodpovedá jednoznačne podľa ustanovenia § 427

ods. 2 za vecnú škodu spôsobenú na stojane na čítačku magnetických kariet. Medzi účastníkmi nebola
sporná existencia škodovej udalosti vyvolanej osobitnou prevádzkou dopravného prostriedku, ku ktorej
došlo cúvaním odporcu jeho motorovým vozidlom, pričom narazil do stojana na čítačku magnetických
kariet, ktorý týmto poškodil. Je tiež daná príčinná súvislosť medzi prevádzkou dopravného prostriedku
a vznikom predmetnej škody. Odporca je teda v dôsledku škodovej udalosti vyvolanej osobitnou

povahou prevádzky jeho motorového vozidla, povinný navrhovateľovi spôsobenú škodu uhradiť. Výškaspôsobenej škody bola v zmysle predloženej faktúry 253 eur bez DPH, pretože si však navrhovateľ
v konaní uplatňuje len 25 % z výšky tejto škody, teda sumu 63,25 eura, súd odporcu zaviazal, aby
navrhovateľovi predmetnú sumu zaplatil.

Odporca sa v konaní bránil tým, že sa s navrhovateľom dohodol na tom, že predmetná škoda bude
uhradená z jeho povinného zmluvného poistenia. Navrhovateľ namietal, že odporca ako škodca s
navrhovateľom ako poškodeným v tomto smere nekomunikoval, neoznámil mu skutočnosť, že škodová
udalosťbolanahlásenápríslušnejpoisťovni,žiadnymspôsobomnereagovalnavýzvuzodňa18.10.2013
na uhradenie spôsobenej škody.

Zo zápisu o škode zo dňa 13.11.2012 vyplýva, odporca prehlásil, že udalosť nahlási do 15 dní v

poisťovni u ktorej je vozidlo zo zákona poistené, tiež z predloženého e-mailu vyplýva, že odporca zaslal
zamestnancovi navrhovateľa I. D. kópiu potvrdenia o poistení zodpovednosti. Odporca tiež predložil
podací lístok, ktorý má potvrdzovať, že dňa 15.11.2012 oznámil vznik škodovej udalosti poisťovni
Groupama Garancia poisťovňa a.s., Bratislava, kde bolo motorové vozidlo povinne zmluvne poistené.
Odporca však v konaní nepredložil žiaden dôkaz o tom, že k likvidovaniu predmetnej škodovej udalosti

uvedenou poisťovňou aj došlo. Ako sám uviedol, nemá vedomosť o tom, v akom štádiu je likvidácia
predmetnej škodovej udalosti, o vec sa od 15.11.2012 nezaujímal.

Pokiaľ odporca navrhoval doplnenie dokazovania tým, aby súd zistil v poisťovni odporcu, či si tento
uplatnil škodu a aby súd zabezpečil písomný doklad o tejto skutočnosti a tiež aby zistil, v akom stave
riešenia je táto poistná udalosť v danej poisťovni, súd návrh na vykonanie takéhoto dokazovania

zamietol, pretože jednak bolo predovšetkým v možnostiach odporcu takýto dôkaz si sám zabezpečiť a
v konaní predložiť a zároveň súd vykonanie takéhoto dokazovania ani nepovažoval za potrebné.

Na zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa vzťahuje povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré je upravené
zákonom č. 381/2001 Z. z. Ustanovenie § 15 ods. 1 tohto zákona zaviedlo s účinnosťou od 1.1.2002

všeobecný priamy nárok poškodeného na náhradu škody proti poisťovateľovi zodpovednej osoby.
Poškodený si tak môže právo na náhradu škody uplatniť buď u osoby, ktorá zodpovedá za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (prevádzateľ a vodič), alebo priamo u poisťovateľa škodcu,
alebo u škodcu a jeho poisťovateľa súčasne.

V danom prípade sa navrhovateľ rozhodol uplatniť si nárok na náhradu škody len u škodcu, teda

odporcu, čo je jeho zákonné právo, preto sa odporca svojej povinnosti nemôže zbaviť poukazom na to,
že navrhovateľ si mal svoj nárok uplatniť u poisťovne odporcu.

Navrhovateľ si uplatňoval tiež zaplatenie úrokov z omeškania, keď požadoval úroky z omeškania zo
žalovanej sumy vo výške 8,50 % ročne od 5.11.2013 do zaplatenia. Podľa navrhovateľa sa odporca
dostal do omeškania práve dňom 5.11.2013, t. j. uplynutím lehoty 15 dní odo dňa doručenia výzvy

navrhovateľa zo dňa 18.10.2013. Navrhovateľ však v konaní nepreukázal, ktorým dňom odporca
predmetnú výzvu skutočne prevzal. Výzva na úhradu pohľadávky bola odporcovi zaslaná obyčajným
listom, keď z obálky, ktorú odporca predložil a v ktorej bol list zaslaný vyplýva, že list bol podaný na pošte
dňa 22.10.2013. Odporca prevzatie výzvy nepopieral, avšak nevedel uviesť, kedy list prevzal. Pretože
v konaní nebolo preukázané, kedy výzvu na úhradu škody odporca prevzal, a teda kedy mu uplynula

navrhovateľom stanovená lehota 15 dní na uhradenie škody, navrhovateľovi bolo možné priznať úroky z
omeškania až odo dňa kedy sa odporca preukázateľne oboznámil z jeho výzvou na náhradu spôsobenej
škody, ktorá skutočnosť preukázateľne nastala až doručením žaloby odporcovi, ktorá mu bola doručená
spolu s platobným rozkazom dňa 20.6.2014. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia
nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť

dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Keďže navrhovateľ odporcu preukázateľne na
náhradu škody vyzval až dňa 20.6.2014, na druhý deň t. j. 21.6.2014 bol odporca povinný dlh splniť.
Nasledujúci deň t. j. 22.6.2014 sa s plnením dlhu dostal do omeškania, preto súd navrhovateľovi priznal
úroky z omeškania až od uvedeného dňa. O výške úrokov z omeškania súd rozhodol podľa § 517ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, v znení účinnom od 1.2.2013, podľa
ktorého výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom základná

úroková sadzba ECB od 11.6.2014 do 9.9.2014 bola 0,15 %. Preto súd priznal navrhovateľovi právo na
zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 63,25 eura od 22.6.2014 do zaplatenia.
Vo zvyšnej časti požadovaných úrokov z omeškania navrhovateľom, súd žalobu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho priadku
a v konaní prevažne úspešnému navrhovateľovi priznal právo na plnú náhradu trov konania proti

neúspešnémuodporcovi,keďneúspechnavrhovateľabollennepatrný,nakoľkonávrhbolzamietnutýlen
čiastočne, a to v časti uplatnených úrokov z omeškania, keď súd navrhovateľovi nepriznal požadovaný
úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 63,25 eura od 5.11.2013 do zaplatenia, ale úrok z
omeškaniavovýške5,15%ročnezosumy63,25euraod22.6.2014dozaplatenia.Náhradatrovkonania
pozostáva z iných trov konania za zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 16,50 eura a z celkových
trov právneho zastúpenia v sume 207,36 eura. Trovy právneho zastúpenia predstavuje odmena za 4

úkony právnej služby a to: 1. prevzatie a príprava zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb) po 16,60 eura, k tomu režijný
paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) 8,04 eura, 2. písomné podanie návrhu zo dňa 29.1.2014 na súd (§
13a ods. 1 písm. c/ cit. vyhl.) po 16,60 eura, k tomu režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) 8,04 eura, 3.
písomné vyjadrenie k odporu zo dňa 29.10.2014 (§ 13a ods. 1 písm. c/ cit. vyhl.) po 16,60 eura, k tomu

režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) 8,04 eura, 4. účasť na konaní pred súdom dňa 12.12.2014 (§ 13a
ods. 1 písm. d/ cit. vyhl.) po 16,60 eura, k tomu režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) 8,04 eura, spolu za
úkony právnej služby 98,56 eura. Ďalej navrhovateľovi patrí náhrada cestovného podľa § 15 písm. a) cit.
vyhlášky v spojení so z. č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, a to za použitie motorového vozidla
zn. Volvo XC60, so spotrebou 7 l na 100 km, pri cene benzínu 1,439 eura na cestu na pojednávanie

dňa 12.12.2014 na trase Bratislava Trnava a späť t. j. 120 km - v sume 34,04 eura (spotreba 7 l x cena
benzínu 1,439 eur/liter delené 100km = 0,10073+ základná náhrada 0,183= 0,28373 x počet km 120 =
34,04 eura). Ďalej navrhovateľovi patrí náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 cit. vyhlášky za čas
strávený cestou na pojednávanie dňa 12.12.2014 - Bratislava - Trnava a späť v trvaní 2 x 45 minút = 90
minút, t. j. 3 x 13,40 eura = 40,20 eura. Súd navrhovateľovi nepriznal náhradu za stratu času v uplatnenej

sume 53,60 eura teda za štyri začaté polhodiny strávené cestou na a z pojednávania t. j. za 1 x 45
min. + 1 x 45 min, pretože celkový čas strávený cestou právneho zástupcu navrhovateľa na a z tohto
jedného pojednávania súd spočítal ako 2 x 45 min. = 90 min, teda navrhovateľovi patrí náhrada za stratu
času celkom za tri polhodiny. Celkom tak trovy právneho zastúpenia spolu s náhradou cestovného a
náhradou straty času predstavujú 172,80 eura (98,56 eura + 34,04 eura + 40,20 eura), k tomu 20 %

DPH v sume 34,56 eura, teda spolu 207,36 eura. S poukazom na ustanovenie 160 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku, súd zaviazal odporcu zaplatiť náhradu trov konania do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Predmetné trovy je odporca povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľa podľa
§ 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.