Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/33/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114219377
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3114219377.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcu TELERVIS PLUS

a.s., so sídlom Bratislava, Staré Grunty 7, IČO 35 717 769, zastúpeného JUDr. Vratislavom Šteffekom,
advokátom, so sídlom Bratislava, Nám. Martina Benku č. 6 proti žalovanému J. S., štátnemu občanovi
SR, bytom Q., A. XXX/XX o zaplatenie 477,75 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 344,75 Eur s ročným úrokom z omeškania vo výške
8,75% od 28.6.2013 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcažiadal,abymužalovanýzaplatil477,75Eurspríslušenstvom,ktorépredstavujú úroka zmluvnú
pokutu. Uviedol, že mu poskytol úver na základe zmluvy, ktorú spolu uzavreli. Poukázal na to, že

žalovaný neplnil podmienky dohodnuté v tejto zmluve, neuhrádzal jednotlivé splátky, ku ktorým sa
zaviazal, a preto oznámením zo dňa 31.7.2013 došlo k zosplatneniu celého dlhu k dátumu 27.6.2013 v
súlade s dohodnutými podmienkami. Žalobca požadoval od žalovaného okrem dlhu, úroku z omeškania,
zmluvnej pokuty, aj náhradu trov konania.

Súdvpredmetnejveci vykonal dokazovanie oboznámením zmluvyoúvereč.320122922,upomienkou
zo dňa 14.6.2013, oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 26.6.2014, poštovým podacím lístkom o
doručení tohto oznámenia a rozhodoval v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.),
podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.

Drobnými spormi sú podľa § 200ea ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku spory, v ktorých predmet

konania nepresiahne sumu 1000 eur.

Nakoľko predmetom konania bola suma nepresahujúca predtým uvedenú čiastku, nebolo vo veci
nariadenépojednávanie,aleverejnevyhlásenýrozsudokvzneníuvedenomvovýrokutohtorozhodnutia,
ku ktorému dospel súd na základe zisteného skutkového stavu a tohto jeho právneho posúdenia:Zo zmluvy č. 320122922 mal súd za preukázané, že žalovaný uzatvoril dňa 15.12.2012 so žalobcom
zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Podľa tejto zmluvy sa žalobca rozhodol poskytnúť žalovanému úver
vo výške 350,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 13 mesačných splátkach vo výške 1,75 Eur

pri prvých troch splátkach, vo výške 47,78 Eur po dobu 10 mesiacov, vždy do 10. dňa v
mesiaci. Účastníci si zároveň dohodli v uvedenej zmluve priemernú RPMN vo výške 46,35% a odmenu
za poskytnutie úveru vo výške 133,- Eur.

Zistený skutkový stav súd subsumoval pod tieto zákonné ustanovenia:

Žaloba žalobcu v danej veci bola uplatnená na súde v zmysle § 80 písm. b/ O.s.p., podľa ktorého
návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo

zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.

Nárok žalobcu vyplýva z právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorým je podľa § 488
Občianskeho zákonníka záväzkový právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne

upravených, môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Zmluvou upravujúcou vzťahy medzi žalobcom a žalovaným bola v danom prípade zmluva o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 15.12.2012.

Podľa § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka (platného v čase podpísania zmluvy medzi účastníkmi)

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa§53ods.1,5Občianskehozákonníkaspotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Z dikcie zákonného ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že za spotrebiteľskú zmluvu
možnooznačiťkaždúzmluvu,ktorejcharakteristickýmznakomje, žesauzavieravoviacerýchprípadoch

a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Irelevantný je prameň
práva, podľa ktorého sa príslušná zmluva upravuje. Z uvedeného treba mať za to, že každá zmluva
(teda aj zmluva o úvere bez ohľadu na to, podľa akého predpisu bola uzavretá) môže mať povahu
spotrebiteľskej zmluvy, ak spĺňa súčasne jej atribúty. Zmluva uzavretá žalobcom a žalovaným v danej
veci má charakter spotrebiteľskej zmluvy, pretože jej obsah žalovaný nemohol podstatným spôsobom

ovplyvniť, keďže tento bol už vopred pripravený, predtlačený. Dodávateľom v tomto prípade je žalobca,
ktorý pri uzatváraní zmluvy vykonával svoju podnikateľskú činnosť. Spotrebiteľom je žalovaný, ktorý pri
uzatváraní zmluvy nevykonával žiadnu obchodnú alebo inú obdobnú činnosť.Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh žalobcu týkajúci sa vrátenia
nezaplatenejistinyúveru, boldôvodný. Poodpočítaní trochdohodnutýchsplátok(3x1,75)vovýške5,25
Eur, ktoré žalovaný uhradil, ostal nesplatený dlh na poskytnutom úvere vo výške 344,75 Eur (350,- Eur

istina poskytnutého úveru mínus zaplatená časť vo výške 5,25 Eur). Podľa zmluvy uzavretej účastníkmi,
mali byť uhradené prvé 3 splátky úveru iba vo výške 1,75 Eur, čo žalovaný dodržal, keď zaplatil žalobcovi
sumu 5,25 Eur. Žalovaný však ostal dlžný ďalšie splátky úveru, pretože podľa zmluvy zo dňa 15.12.2012
mal povinnosť uhradiť sumu 47,78 Eur do 10.4.2013, sumu 47,78 Eur do 10.5.2013, sumu 47,78
Eur do 10.6.2013. Keďže tak neurobil, žalobca tento dlh zosplatnil dňom 27.6.2013, kedy sa celý dlh

vo výške 344,75 Eur stal splatným.

Keďže sa žalovaný s plnením uvedeného dlhu dostal do omeškania, má žalobca nárok aj na úrok z
omeškania, pretože podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.

Inštitút úroku z omeškania plní v občianskoprávnej úprave funkciu nepriaznivej majetkovej sankcie
voči dlžníkovi za oneskorené plnenie peňažného dlhu. Keďže vzťah medzi žalobcom a žalovaným
súd posúdil ako vzťah občianskoprávny, vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, bolo potrebné na výšku

úrokov použiť ustanovenia § 517 Obč. zákonníka.

Podľa § 517 ods. l, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s peňažným dlhom, má veriteľ právo požadovať od dlžníka okrem plnenia aj
úrok z omeškania, ak nie je podľa zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úroku stanovuje
vykonávací predpis.

Vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého je výška úrokov z
omeškania v danej veci o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky. V zmysle tohto ustanovenia rozhodoval súd o výške úroku odo dňa omeškania .

S poukazom na citované zákonné ustanovenia mal súd za to, že žalovaný sa dostal do omeškania s
platbou 47,78 Eur dňa 11.4.2013, s platbou 47,78 Eur sa dostal do omeškania dňa 11.5.2013, so

sumou 47,78 Eur sa dostal do omeškania dňa 11.6.2013. Žalobca sa však nedomáhal tohto úroku za
jednotlivé splátky, preto súd nezaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania z jednotlivých
splatných splátok do doby, kedy došlo k zosplatneniu celého dlhu, ale iba k povinnosti zaplatiť istinu,
ktorá predstavuje sumu vo výške 344,75 Eur s úrokom odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti,
teda od 28.6.2013 do zaplatenia, a to s ročným úrokom tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Lehotu na splnenie povinnosti určil súd podľa § 160 ods. 1 O.s.p

Okrem dlžnej istiny si žalobca uplatňoval aj zmluvnú pokutu vo výške 11,55 Eur za každý omeškaný
mesiac, ako aj odmenu za poskytnutie úveru vo výške 133,- Eur. V tejto časti súd žalobu zamietol.

Zmluvná (konvenčná) pokuta je osobitným zabezpečovacím prostriedkom pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti. Aj keď zákonná úprava zmluvnej pokuty (v § 544 Obč. zák.) je iba

rámcová, takže dáva zmluvným stranám značnú voľnosť pri jej dojednaní, v súvislosti s jej právnou
ochranou pre ňu platia niektoré zo zákona vyplývajúce obmedzenia. Predovšetkým dojednanie o
zmluvnej pokute nesmie svojím obsahom alebo účelom odporovať zákonu alebo ho obchádzať alebo
sa priečiť dobrým mravom, a zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nesmie spôsobovať
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to bez

ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu by sa posudzovala. Hoci občiansky zákonník neurčuje
maximálnu výšku zmluvnej pokuty, zmluvné strany by si mali dojednať primeranú výšku, ktorá by mala
zodpovedať významu a hodnote zabezpečovaného záväzku.V danom prípade mal súd za to, že zmluvná pokuta uvedená jednostranne v zmluvných podmienkach
všeobecného charakteru, ktoré by mali byť súčasťou zmluvy, je neprijateľnou podmienkou, ktorá
spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Okrem

toho zmluvná pokuta vo výške 11,55 Eur za každý začatý mesiac omeškania pri splátke 47,78 Eur
je neprijateľnou zmluvnou pokutou, pretože je príliš vysoká a vo vzťahu k poskytnutému úveru (najmä
jeho výške) spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov, a to najmä s prihliadnutím na
skutočnosť, že žalobca si súčasne pripočítal k poskytnutému úveru aj odplatu vo výške 133,- Eur. Tieto
dve podmienky pri sebe spôsobujú nevýhodné postavenie spotrebiteľa v zmluvnom úverovom vzťahu,

a preto sú podľa súdu neplatné. Z toho dôvodu súd v časti, ktorou sa žalobca domáhal ich priznania,
žalobu zamietol. Neprijateľnosť uvedených zmluvných podmienok súd nevyslovoval výrokom rozsudku,
pretože o týchto už bolo rozhodnuté viacerými súdmi v SR.

Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách konania, o ktorých súd rozhodol podľa § 142 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov

konania právo.

Keďžekaždýzúčastníkovbolvpredmetnomkonaníčiastočneúspešnýačiastočneneúspešný,rozhodol
súd vo veci v zmysle citovaného zákonného ustanovenia a žiadnemu z účastníkov náhradu trov
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia na tunajší súd ( dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu

podľa osobitného predpisu.