Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 20, 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15C/108/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313210311
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2313210311.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

navrhovateľa: S. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. E., B. XX/XXX, t.č. R. T., XXXA A. S., H., H. X
Xnd, zastúpený: D. J., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX G., Ž. XXXX/XX, proti odporcom: 1/ T. J., nar.
XX.XX.XXXX, 2/ F. J., nar. XX.X.XXXX, obe bytom XXX XX G., U. č. XXXX, o zníženie výživného pre
plnoleté deti, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyniam 1/ a 2/ náhradu trov konania vo výške 23,- eur a to do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom, podaným na Okresný súd Galanta dňa 4.2.2013, domáhal zníženia

výšky výživného na odporcov na sumu 50,- eur mesačne na každého odporcu a to počnúc dňom
1.3.2013. Svoj návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že je dlhodobo chorý (cca. 3-4 roky) a jeho príjem
nepostačuje na úhradu súdom určeného výživného.

Odporcovia uviedli, že nesúhlasia so znížením výživného, nakoľko študujú na vysokej škole, ich náklady
na školu a život sa od poslednej úpravy výživného zvýšili.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, vyslúchol účastníkov konania a
takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Navrhovateľ podal na súd návrh na zníženie výživného tak, ako je vyššie uvedené.

Rozsudkom Okresného súdu Galanta pod č.k. 12P/40/2009 - 81 zo dňa 14.1.2010, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňom 17.2.2010, súd zvýšil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa na odporcu 2/, odo dňa

1.9.2009, na sumu 85,- eur mesačne.

Odporca 2/ mal v čase rozhodovania 16,5 roka, navštevoval X. ročník osemročného gymnázia.
Otec odporcov - navrhovateľ v čase rozhodnutia bol bez evidencie na úrade práce ako uchádzač o
zamestnanie, či poberateľ dávok v hmotnej núdzi alebo spoločne posudzovaná osoba štátnych dávok,
v databáze Sociálnej poisťovne sa taktiež nenachádzal ako poistenec, či platiteľ poistného; zdržiavalsa v zahraničí v I. na neznámom mieste. Ďalšie skutočnosti ohľadne jeho sociálnych, rodinných a
majetkových pomerov sa súdu nepodarilo zistiť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd mal v čase
rozhodnutia za to, že bol dobrovoľne nezamestnaný a preto pri určení výšky výživného súd vychádzal

z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky, ktorý v I. polroku roku
2008 bol vo výške 20.950,- Sk/695,41 eura.

Uznesením Okresného súdu Galanta pod č.k. 20C/75/2009 - 56 zo dňa 20.11.2009, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 7.12.2009, súd schválil súdny zmier, ktorým sa zvýšila vyživovacia povinnosť
navrhovateľa na odporcu 1/ odo dňa 20.11.2009 na sumu 85,- eur mesačne.

Odporca 1/ v čase rozhodnutia študoval vo X. ročníku Gymnázia J. Matušku v G.. Jeho nutné výdavky na

štúdium, stravu, hygienické potreby, ošatenie a pod. boli približne 150,- eur mesačne. Býval v spoločnej
domácnosti s matkou, ktorá v tom čase pracovala v zahraničí. Musela vycestovať za prácou do F., kde
pracovala ako upratovačka v starobinci z dôvodu, že otec sa o rodinu nestaral, a tie financie, ktoré
občas posielal, nepostačili na krytie výdavkov a dlhov rodiny. Zástupca otca pred súdom uviedol, že otec
odporcu 1/ sa zdržiava neďaleko A., on s ním nebol v osobnom kontakte, avšak mal vedomosti o jeho

majetkových pomeroch a tvrdil, že nemá problémy uhrádzať 85,- eur mesačne na študujúcu dcéru aj s
prihliadnutím na jeho ďalšie vyživovacie povinnosti. Preto s návrhom súhlasil.

Podľa § 62 ods. 1, 2 a 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
(ďalej len ZR), (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá
do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.

Podľa § 78 ods. 1 a 3 ZR, (1) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 163 ods. 1 O.s.p., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene
pomerov.

Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom

existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. Zákon umožňuje zmenu tak vo vzťahu k súdnym
rozhodnutiam (musí ísť o rozhodnutie, ktorým bola vyživovacia povinnosť priznaná, prípadne zmenená),
ako aj dohodám, vzhľadom na to, že vyživovaciu povinnosť možno určiť aj dohodou príslušnýchsubjektov, nielen rozhodnutím súdu. Aj v prípade úpravy vyživovacej povinnosti rozhodnutím súdu je
možné, aby povinný plnil na základe dohody viac, ako mu ukladá súdne rozhodnutie.

Zo znenia ustanovenia § 78 vyplýva, že prichádza do úvahy jednak zrušenie a jednak zmena, ktorou

možno rozumieť zníženie alebo zvýšenie výživného. Ustanovenie rešpektuje dispozičný princíp a princíp
oficiality. Pre zmenu alebo zrušenie rozhodnutia o vyživovacej povinnosti voči plnoletému sa vyžaduje
aktivita (ide výlučne o návrhové konanie) zo strany dotknutých osôb.

Občiansky súdny poriadok uvádza, že zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene
pomerov. Špeciálna úprava zákona o rodine výslovne neustanovuje dobu, na ktorú možno vztiahnuť
zmenu pomerov. Vychádza sa zo systematického výkladu v zmysle zaradenia tohto ustanovenia do

spoločných ustanovení. Pri plnoletých osobách sa tvrdená zmena pomerov v minulosti posudzuje ku
dňu začatia súdneho konania. Najneskôr musí byť zmena pomerov daná v čase rozhodovania súdu.
Nemožno rozhodnúť o zmene pomerov, ktorá má nastať v budúcnosti. Náležitosťou návrhu na zmenu
alebo zrušenie vyživovacej povinnosti v takomto prípade je uvedenie údaja o tom, odkedy má byť zmena
vykonaná.

Pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je relevantnou objektívna právna skutočnosť
narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť.
Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov
uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku
trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti

samostatne sa živiť. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča
viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa tradične
akceptuje štúdium. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania. Treba
vychádzať z konkrétnych okolností prípadu. Na jednej strane treba brať do úvahy záujem dieťaťa vo
vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie,

na druhej strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k
zneužívaniurodičovskejvyživovacejpovinnostilenzdôvodunegatívnehopostojakpráci(napr.zavinené
rozviazanie pracovného pomeru). Dosiahnutím plnoletosti (ani inou časovou hranicou) vyživovacia
povinnosť rodičov nezaniká (pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa
živiť, vyživovacia povinnosť trvá do smrti rodiča alebo dieťaťa).

Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky
náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku,
duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania,
od formy prípravy na budúce povolanie. Súčasne závisí od schopností a možností rodičov. V prípade
obmedzených predpokladov na strane rodičov sa preto môže pohybovať od bežných najzákladnejších

potriebnutnýchpreživotažpoplnéuspokojenievšetkýchodôvodnenýchpotriebdieťaťa.Jetedaúmerná
životnej úrovni rodičov. Prípravu na povolanie umožňujú rôzne typy a stupne škôl, v rámci ktorých sú
aj odlišné náklady.

Ďalší prostriedok na presadzovanie záujmov detí (aj plnoletých) predstavuje novým zákonom zakotvená
priorita výživného v rámci komplexu výdavkov povinného rodiča. Priorita vyživovacej povinnosti rodiča

je daná záujmom dieťaťa chráneným príslušnými medzinárodnými dohovormi.

V danom prípade súd skúmal len zmenu okolností, ku ktorým došlo od poslednej úpravy výživného.

Všeobecne platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného
rodiča a jeho snahe z tohto dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti. Výživné sa platí po plnoletosti
do rúk dieťaťa.Je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. V prípade zmeny
rozhodnutia o výživnom je potrebné aplikovať ust. § 78 ods. 1 ZR a teda porovnať pomery, z ktorých
vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania

súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa
použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ustanovenia §-ov
62 ods. 1, 2 a 5 a ustanovenie §-u 75 ods. 1 ZR.

V danom prípade súd skúmal len zmenu okolností, ku ktorým došlo od poslednej úpravy výživného.

Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že k zmene okolností došlo najmä na strane odporcov, ktorí t .č.
študujú na vysokej škole - odporca 1/ je študentom X. ročníka bakalárskeho štúdia na Ekonomickej

univerzite v Bratislave, odporca 2/ je študentom X. ročníka bakalárskeho štúdia na Ekonomickej fakulte
v Bratislave. U oboch odporcov tak došlo k zmene pomerov v tom, že v čase poslednej úpravy výživného
študovali na strednej škole, v súčasnosti študujú na vysokej škole, v dôsledku čoho im pribudli výdavky
na cestovanie, nákup učebníc, zabezpečenie stravy. Len cestovné do školy, ktoré súdu preukázali a
zabezpečenie stravy v škole je pokryté (aj keď nie úplne) z výživného navrhovateľa. Všetky ďalšie

výdavky, ako sú strava doma, ich oblečenie, hygienické potreby, kultúrny život, nájomné a pod. pokrýva
výlučne ich matka. Pritom odporcovia nie sú jedinými deťmi, voči ktorým majú rodičia vyživovaciu
povinnosť. Matka odporcov tak znáša podstatne vyššie výdavky so zabezpečením potrieb odporcov než
navrhovateľ.

Odporcovia preukázali svoje mesačné výdavky nasledovne:

Odporca 1/ - cestovné z/do školy 46,33 eura, výdavky na školu, kultúru, hygienické potreby cca. 250,-
eur (ktoré sú primerané k veku odporcu) a strava, ktorá sa nedá presne vyčísliť, vzhľadom na vek dieťaťa
a ceny potravín možno kalkulovať približne s nákladmi min. 200,- eur.

Odporca 2/ - cestovné z/do školy 53,60 eura, výdavky na školu, kultúru, hygienické potreby cca. 250,-
eur (ktoré sú primerané k veku odporcu) a strava, ktorá sa nedá presne vyčísliť, vzhľadom na vek dieťaťa

a ceny potravín možno kalkulovať približne s nákladmi min. 200,- eur.

S výdavkami odporcov im pomáhajú aj priatelia, ktorí však nemajú voči nim vyživovaciu povinnosť,
je to len ich dobrovoľné rozhodnutie, pričom toto plnenie nemôže suplovať vyživovaciu povinnosť
navrhovateľa.

Navrhovateľ uviedol, že mesačný príjem jeho a jeho družky v I. dosahuje výšku 1.270,- libier (cca. 1.588,-

eur) a výdavky 1.198 libier (1.498,- eur). Mesačný príjem predstavuje invalidný dôchodok družky 530,-
libier, nemocenské 280,- libier, príjem navrhovateľa 240,- libier, opatrovateľské na družku 220,- libier.
Mesačné výdavky predstavujú nájomné 600,- libier, strava 400,- libier, smeti 30,- libier, plyn 40,- libier,
elektrina 40,- libier, voda 40,- libier, splátky práčky 24,- libier.

Navrhovateľ opieral svoj návrh o to, že má vážne zdravotné problémy, ktoré ho obmedzujú vo výkone

práce a vo výbere povolania.

Aj napriek viacerým výzvam súdu, naposledy na pojednávaní dňa 16.9.2014, navrhovateľ nepreukázal
svoje tvrdenia relevantnými dôkazmi. Nedoložil potvrdenie o jeho zdravotnom stave, potvrdenia o príjme
(okrem 3 výplatných pások, podľa ktorých v období od 05/2014 do 07/2014 dosiahol čistý mesačný
príjem v priemere vo výške 240,17 libier (cca. 300,20 eura), jediným relevantným dôkazom bola zmluva

o nájme vo výške 600,- libier mesačne. Navrhovateľ počas výsluchu menil svoje vyjadrenia o príjmoch a
výdavkoch, čím súd musí konštatovať, že jeho výpoveď bola len málo uveriteľná a to aj vzhľadom k tomu,
že napriek mnohým výzvam svoje tvrdenia nijako listinne nepodložil. Súd poučil účastníkov konania, že
na pojednávaní dňa 20.11.2014 rozhodne a to na základe tých dôkazov, ktoré mu budú predložené.Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že kým odporkyne preukázali riadne svoje výdavky,
navrhovateľ toto dôkazné bremeno neuniesol. Súd tak dospel k jednoznačnému záveru, že pomery
od poslednej úpravy výživného sa podstatne zmenili na strane odporcov, ktorí majú vyššie výdavky so

zabezpečením svojich potrieb ako to bolo v čase poslednej úpravy.

Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 20.11.2014, na ktorý sa osobne dostavili odporcovia,
nedostavili sa navrhovateľ ani zástupca navrhovateľa, ktorí svoju neprítomnosť neospravedlnili, hoci
termín pojednávania brali na vedomie na poslednom pojednávaní. Súd tak postupoval podľa § 101 ods.
2 O.s.p. a v zmysle zásady účelnosti, hospodárnosti konania a ochrany práv druhého účastníka konania

vo veci pojednával a rozhodol.

Ustanovenie § 101 O.s.p. ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je
súdom vynútiteľná. V záujme hospodárnosti a rýchlosti konania sa umožňuje súdu, aby na pojednávaní
prejednal vec v neprítomnosti účastníka, za predpokladu, že účastník bol na pojednávanie riadne
predvolaný, na pojednávanie sa nedostavil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.

Súd nemôže vyzývať (s poukazom na § 101, § 120 O.s.p. a dodržiavanie zásady kontradiktórnosti

konania a rovnosti účastníkov konania) účastníka konania na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom
rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo účastník v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje.
Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady

kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1.

Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu
na účastníkov sporu, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá
absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania.

Súd vo veci rozhodol uvedeným postupom na pojednávaní dňa 20.11.2014 na základe tých listinných
dôkazov, ktoré mu boli do rozhodnutia predložené.

Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozsudku. Podľa názoru súdu
vzhľadom na vek a štúdium odporcov by bolo skôr opodstatnené zvýšenie výživného ako jeho zníženie,
keďže odporcovia sa stále pripravujú denným štúdiom na svoje budúce povolanie a nezneužívajú
vyživovaciu povinnosť ich rodičov.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p., úspešným odporkyniam súd priznal

náhradu trov konania vo výške 23,- eur za preklad listinných preukazujúcich príjem ich matky, nakoľko
si túto náhradu uplatnili a jej výšku súd riadne preukázali vystavenou faktúrou č. 410/2014.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý

účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.