Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. november 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/152/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711209419
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7711209419.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra

Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobcu Československej obchodnej banky, a.s. so
sídlom v Bratislave, Michalská 18, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Cipciar & partners, s.r.o. so
sídlom v Bratislave, Haburská č. 49/F, proti žalovanej U. M., O.. XX.X.XXXX, O. V. X. N. Č.. XXX, t. č.
na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou C.. U. G., V. X. B. Č.. X, o zaplatenie 596,01 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 19.4.2012 č.k.
12C/3/2012-55 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 541,65 eur s 9%-
ným úrokom z omeškania od 20.5.2011 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V
prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanú zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 115,20
eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet právneho zástupcu žalobcu.

Týmto rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o nároku žalobcu, v ktorom sa domáhal voči žalovanej
zaplatenia istiny vo výške 596,01 eur, úroku vo výške 18,9 % zo sumy 427,11 eur od 20.5.2011 do
zaplatenia, debetného úroku vo výške 30% ročne zo sumy 114,54 eur od 29.5.2011 do zaplatenia, 9 %
úroku z omeškania zo sumy 427,11 eur od 20.5.2011 do zaplatenia.

Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že na základe vykonaného dokazovania vyvodil záver, že
žalobca poskytol žalovanej dva spotrebiteľské úvery. Prvý dňa XX.X.XXXX tým, že so žalovanou uzavrel

Zmluvuobežnomúčte,ktoroujeumožnilprečerpaniepeňažnýchprostriedkov.Ikeďnebolopreukázané,
že medzi účastníkmi bola uzavretá Zmluva o povolenom prečerpaní bežného účtu v zmysle článku 4
Zmluvy o bežnom účte, z výpisu z bežného účtu žalovanej zistil, že u tejto dochádzalo k prečerpávaniu
bežného účtu a k XX.X.XXXX bol debetný zostatok 114,54 eur. Konštatoval, že zo žiadnych dôkazov
predložených žalobcom nie je zrejmé, do akej výšky žalovaná mohla nepovolene prečerpať bežný účet.
Konštatoval, že pokiaľ žalobca neobmedzil nepovolené prečerpanie bežného účtu do hodnoty nižšej
ako 200.- eur, v zmysle platnej úpravy o spotrebiteľských úveroch v čase uzavretia Zmluvy je v zmysle

zásad ochrany spotrebiteľa nutné uzavrieť, že sa jedná o spotrebiteľský úver. Mal za to, že platná právna
úprava v § 1 ods. 3 za spotrebiteľský úver nepovažovala len preddavok na bežný účet poskytnutýbankou. V tomto prípade sa však o preddavok na účet nejedná, ale jedná sa o nepovolené (v skutočnosti
povolené) prečerpanie peňažných prostriedkov. Nielen zo Zmluvy o bežnom účte, ale ani z Podmienok
vedenia bežného účtu nie je zrejmé, v akej výške pre prípad nepovoleného prečerpania bežného účtu

je určená ročná percentuálna miera nákladov. Spotrebiteľ totiž pred nepovoleným prečerpaním bežného
účtu má poznať výšku nákladov spojenú s týmto nepovoleným prečerpaním. Žalobca v danom prípade
tak nepostupoval a preto i nepovolené prečerpanie bežného účtu považuje za spotrebiteľský úver
bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 4 ods. 2, písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z.

Ďalej súd prvého stupňa konštatoval, že v druhom prípade došlo dňa X.X.XXXX k uzavretiu Zmluvy
o poskytnutí úveru k ČSOB kreditnej karte na základe žiadosti registrovanej pod č. XXXXXXXXXR. Z

oznámenia o poskytnutí tohto úveru zo strany žalobcu je zrejmé, že žalobca žalovanej poskytuje úverový
limit 15.000.- Sk, ktorý sa môže čerpať 4.4.2007, ku dňu otvorenia úverového účtu predstavuje výška
úrokovej sadzby 16,8%, debetnej úrokovej sadzby 30% a sadzby úroku z omeškania 15%. Mal za to,
že ani v danom prípade oznámenie neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Platí teda,
že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Na základe toho žalovanú zaviazal

vrátiť žalobcovi debetný zostatok na bežnom účte 114,54 eur a nevrátený spotrebiteľský úver poskytnutý
ku kreditnej karte vo výške 427,11 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 20.5.2011
do zaplatenia. Z uvedeného uzavrel, že nároky žalobcu na zaplatenie 18,9 % úroku zo sumy 427,11
eur, debetný úrok vo výške 30% zo sumy 114,54 eur a časť istiny 54,36 eur ako nedôvodné zamietol.
Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 142 ods. 2 O.s.p., keď mal za to, že žalobca bol v konaní

úspešný do výšky 80 % a do takejto výšky mu priznal aj ním uplatnené a vyčíslené trovy konania.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok v zamietavom výroku
zmeniť a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť, alternatívne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm.
d/ a písm. f/ O.s.p., teda na tvrdení, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V
odvolaní uviedol, že v konaní preukázal, že dňa X.X.XXXX uzavrel so žalovanou Zmluvu o poskytnutí
úveru k ČSOB Kreditnej karte, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru do výšky úverového limitu
15.000,- Sk s individuálne dohodnutou ročnou úrokovou sadzbou. V priebehu splácania poskytnutého
prečerpania však žalovaná nedisponovala potrebným množstvom peňažných prostriedkov na účte

žalobcu, z ktorého sa realizovalo inkaso prečerpania v prospech neho. Dňa XX.X.XXXX žalobca uzavrel
so žalovanou Zmluvu o bežnom účte, v ktorom sa žalovaná zaviazala čerpať peňažné prostriedky
a poskytovať platobné príkazy len do výšky voľných prostriedkov na účte, resp. do výšky zmluvne
povoleného prečerpania, pričom v prípade zmluvne nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov
žalobca zúročí vzniknutý zostatok debetnou úrokovou sadzbou vyhlásenou žalobcom. Žalobca v

odvolaní uviedol, že nesúhlasí s napadnutým rozsudkom ani s jeho dôvodmi, keďže má za to, že z
ním predložených listinných dôkazov nepochybne vyplýva, že na základe Zmluvy neposkytol žalovanej
žiadny úver, ale v zmysle článku I. ods. 1 zaviazal sa zriadiť a viesť pre žalovanú bežný účet a žalovaná
v zmysle článku I. ods. 2 predmetnej zmluvy sa zaviazala nakladať len do výšky voľných peňažných
prostriedkov, ktoré mala na tomto účte. V prípade, ak žalovaná vykoná transakcie, ktoré nepokryje výška

peňažných prostriedkov patriacich do jej vlastníctva a nachádzajúcich sa na bežnom účte, t.j. v prípade
zmluvne nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov úročí žalobca vzniknutý debetný zostatok
debetnou úrokovou sadzbou ním vyhlásenou. Uviedol, že článok IV. Zmluvy o bežnom účte upravuje
podmienky poskytnutia povoleného prečerpania, avšak k uzavretiu tejto zmluvy medzi žalobcom a
žalovanou nikdy nedošlo. Z tohto dôvodu dlžná suma vo výške 114,54 eur predstavuje debetný zostatok,

t.j. nepovolené prečerpanie bežného účtu žalovanou. Charakter predmetných produktov vyplýva už z
ich názvu „povolené“ a „nepovolené“, pričom nepovolené prečerpanie žalovaná spôsobila bez súhlasu
žalobcu, t.j. žalobca ani nemôže uviesť výšku sumy, do akej môže vôbec žalovaná nepovolene prečerpať
bežný účet, t.j. vlastne porušiť zmluvu. Z tohto dôvodu považuje za mylné konštatovanie súdu, že sa
jedná o nepovolené (v skutočnosti povolené) prečerpanie peňažných prostriedkov.Ďalej v odvolaní uviedol, že v zmysle Oznámenia o poskytnutí úveru k ČSOB kreditnej karte sa so
žalovanou dohodli na výške úrokovej sadzby 16,80 %, debetnej úrokovej sadzby 30 % a sadzby úrokov
z omeškania 15 % ročne, pričom úroková sadzba v takejto výške je platná do doby, pokiaľ zmluvné

strany nedohodnú inú sadzbu. S poukazom na ust. § 1 ods. 3 a § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001
Zz. o spotrebiteľských úveroch, Oznámenia o poskytnutí úveru k X.X.XXXX považuje za nesporné,
že oznámenie o poskytnutí úveru ku kreditnej karte spolu s podmienkami pre vydanie a používanie
kreditnej karty spĺňajú všetky zákonom stanovené kritériá. V tomto Oznámení sa žalobca so žalovanou
dohodli, že prečerpaný a nesplatený úver sa bude úročiť pevnou úrokovou sadzbou vo výške 16,80 %,

aktuálna úroková sadzba je 18,90 %, preto za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni vyhotovenia výpisu
z bankovej knihy žalobcu, t.j. 20.5.2011 si žalobca riadne úroky vo výške 18,90 % zo sumy 427,11 eur
uplatňuje ako príslušenstvo žalovanej sumy. Má teda za to, že svoj nárok preukázal do výšky žalovanej
sumy a teda uniesol dôkazné bremeno aj ohľadne tejto súdom prvého stupňa zamietnutej časti jeho
nároku.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom zamietavom výroku a vo výroku o
trovách konania podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa rozhodol správne pokiaľ nárok žalobcu v časti prevyšujúcej uplatnenú úhradu istiny
zamietol ako nedôvodný, aj keď sa odvolací súd nestotožňuje s celým odôvodnením tohto zamietavého

výroku.

Vyhovujúci výrok prvostupňového rozsudku nebol žalovanou napadnutý odvolaním a preto v tejto časti
nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca svoj nárok uplatňuje na základe dvoch osobitných titulov. V prvom
prípade na základe tvrdenia o porušení povinnosti žalovanej vyplývajúcej jej z obsahu zmluvy o bežnom

účte zo dňa XX.X.XXXX spočívajúcom v zmluvne nepovolenom prečerpaní peňažných prostriedkov, z
čoho vyvodil svoj nárok na úročenie tohto debetného zostatku tzv. debetnou úrokovou sadzbou, ktorú
vyhlásil. Odvolací súd sa zhoduje so záverom súdu prvého stupňa v tom, že z vykonaného dokazovania
nevyplýva, aby medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o povolenom prečerpaní bežného účtu
v zmysle článku 4 Zmluvy o bežnom účte, ako aj to, že zo žiadnych dôkazov predložených žalobcom

nie je zrejmé, do akej výšky žalovaná mohla nepovolene prečerpať bežný účet.

Tak ako to vyplýva z I. ods. 2 Zmluvy o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda
Plus žalobca sa so žalovanou nedohodol na možnosti prečerpania stavu na bežnom účte. V súlade
s tým je aj bod 7 Podmienok vedenia bežného účtu (č.l. 9), podľa ktorého v prípade nedostatku
disponibilnýchpeňažnýchprostriedkovniejemožnéspracovaťpríkaznazaúčtovanieatentojevyradený

zo spracovania. Za takejto situácie bolo povinnosťou žalobcu v prípade nedostatku disponibilných
peňažných prostriedkov vyradiť zo spracovania príkazy na úhradu. Pri takejto úprave teda predstavuje
postup banky spočívajúci aj bez zmluvnej dohody v umožnení realizovať platobné príkazy žalovanej
aj v prípade nedostatku peňažných prostriedkov na účte v skutočnosti poskytnutie skrytého úveru bez
dohody so žalovanou ako klientkou. Žalobca si takto vytvoril nový a zákonom nepredpokladaný inštitút

tzv. nepovoleného prečerpania na bežnom účte, ktorý už vopred predpokladal, keďže do obsahu zmluvy
už vopred uviedol, že debetný zostatok bude úročiť osobitnou tzv. debetnou sadzbou, na ktorú mal
vopred vyhotovovaný osobitný sadzobník, ktorý klientovi ani nebol známy. Takýto postup žalobcu možno
jednoznačne vyhodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku, z ktorej žalobcovi nemohli vzniknúť ani nároky,
ktoré z tohto titulu v konaní uplatnil okrem vrátenia istiny.Odvolací súd sa nezhoduje so záverom súdu prvého stupňa, ktorý z uvedenej skutkovej situácie vyvodil
záver, že medzi účastníkmi došlo k platnému uzavretiu spotrebiteľského úveru. Bez ohľadu na túto
skutočnosť súd prvého stupňa rozhodol v tejto časti správne, pokiaľ nárok žalobcu zamietol.

Ohľadne druhého nároku žalobcu odvodeného z obsahu zmluvy o poskytnutí úveru k ČSOB Kreditnej
kartesúdprvéhostupňazamietavývýrokzaložilnazávereoneexistenciizákonnejpodmienkypre platný
úver,atouvedenieročnejpercentuálnejmierynákladov.Ztohovyvodil,žeideospotrebiteľskýúver,ktorý
je potrebné považovať za bezúročný a bezodplatný. Už samotná táto skutočnosť s ktorou sa odvolací
súd zhoduje je dôvodom pre zamietnutie žaloby. Odvolací súd však poukazuje na ďalšie okolnosti, ktoré

spochybňujú záver o tom, že medzi účastníkmi došlo k platnému uzavretiu zmluvy. Samotná zmluva o
bežnom účte a balíku produktov totiž v bode II. predpokladá vydanie platobnej karty na základe osobitnej
písomne uzavretej zmluvy. Žalobca však takúto písomne uzavretú zmluvu v konaní nepreukázal. Tento
preukázal iba oznámenie o poskytnutí úveru k ČSOB Kreditnej karte na základe žiadosti registrovanej
pod osobitným číslom (č.l. 10). Z obsahu tohto oznámenia vyplýva, že banka žalovanej ako klientovi
oznámila, že na základe jej žiadosti zo dňa X.X.XXXX, v ktorej žiadala o poskytnutie úveru ČSOB

Kreditnej karte vo výške 15.000,- Sk s čerpaním od X.X.XXXX jej žalobca poskytuje úver do uvedeného
limitu s možnosťou začiatku čerpania dňom X.X.XXXX. Tento úverový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX bol
otvorený dňom X.X.XXXX. V oznámení je ďalej uvedené, že výška úrokovej sadzby je 16,80 % ročne,
výška debetnej úrokovej sadzby 30 % ročne a výška úrokov z omeškania 15 % ročne. V uvedenom
písomnom oznámení je ďalej uvedené, že týmto je medzi žalobcom a žalovanou uzavretá zmluva v

zmysle podmienok pre vydanie a používanie ČSOB Kreditnej karty. Na oznámení je opatrený aj podpis
žalovanej ako dôkaz o prevzatí oznámenia dňa X.X.XXXX.

Z uvedeného listinného dôkazu vyplýva, že ide o jednostranný úkon banky označený ako oznámenie o
poskytnutí úveru s konkrétne uvedenými podmienkami, ktoré má vychádzať z predchádzajúcej žiadosti
žalovanej o poskytnutie takéhoto úveru, ktorá však zo strany žalobcu preukázaná nebola. Existencia

takejto predchádzajúcej žiadosti je navyše pochybná aj z toho, že táto mala byť zo strany žalovanej
podaná dňa X.X.XXXX, teda v rovnaký deň, v ktorom bolo vyhotovené aj oznámenie o poskytnutí úveru,
pričom táto žiadosť už mala obsahovať konkrétne vymedzené zmluvné podmienky. Takýto jednostranný
úkon žalobcu adresovaný žalovanej na ktorom je síce opatrený jej podpis, avšak iba za účelom
potvrdenia prevzatia oznámenia, nemožno považovať za písomne vyhotovenú zmluvu o poskytnutí

úveru ku Kreditnej karte s konkrétnymi a zákonom predpokladanými zákonnými podmienkami. Na
takomto závere nemení nič ani vsunutie jednej vety do obsahu uvedeného oznámenia, podľa ktorej
týmto je medzi žalovanou a ČSOB uzatvorená Zmluva o úvere k ČSOB Kreditnej karte. Samotný podpis
žalovanej totiž nepreukazuje jej súhlas s individuálne dohodnutými zmluvnými podmienkami, ale iba
prevzatie oznámenia žalobcu. Z uvedeného odvolací súd vyvodil, že žalobca v tejto časti nepreukázal

právny titul na priznanie príslušenstva, ktoré odvodzuje od neexistujúcej zmluvy.

Na základe toho odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietavom výroku podľa ust. § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.

S poukazom na úspech žalobcu ohľadne nároku na zaplatenie istiny považuje odvolací súd za správny
aj výrok prvostupňového rozsudku o trovách prvostupňového konania.

Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 142 ods. 21 O.s.p. Neúspešnému
žalobcovi v odvolacom konaní náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a úspešnej žalovanej odvolacie
trovy nevznikli, preto odvolací súd nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.