Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 15, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/146/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213215075
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2213215075.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie
Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom
Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, proti odporcovi: E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/
X, S., o zaplatenie 2.085,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda zo dňa 9. decembra 2013, č.k. 12C/232/2013-51, t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa a odporcovi
náhradu trov konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 261 ods. 3 písm. b) a § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka, § 39, § 52 ods. 1, § 54 ods. 1 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj § 9 ods. 1 a 2 a §
11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keď dospel k záveru, že v danom prípade
účastníci uzavreli zmluvu o úvere, na preukázanie čoho navrhovateľ predložil súdu vyplnený a potvrdený
zmluvný formulár, v zmysle ktorého bol odporcovi poskytnutý úver v tam uvedenej výške. Odporca nárok
navrhovateľa ani po skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke nesporoval. Vzhľadom k spotrebiteľskému
charakteru zmluvného vzťahu súd z úradnej moci preskúmal oprávnenosť nároku. Zmluva tu však
neobsahovala všetky náležitosti určené ust. § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko
absentovala výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákon výslovne požaduje
rozlíšenie sumy splátok istiny a úrokov, pričom tieto údaje sú obsiahnuté v splátkovom kalendári,
avšak v deň podpisu zmluvy napriek zmluvnému dojednaniu neboli súčasťou zmluvy a odporca nemal
priestor sa s ním oboznámiť. Vyhodnotením vykonaného dokazovania tak súd dospel k záveru, že
návrh nebol podaný dôvodne v plnom rozsahu pre chýbajúcu, zákonom určenú náležitosť zmluvy o
úvere. Súd za oprávnený posúdil v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch výlučne nárok navrhovateľa na poskytnutej sume úveru (2.500 eur) po odpočítaní sumy, ktorú
odporca preukázateľne zaplatil, v danom prípade 1.695 eur a po odpočítaní predajnej ceny 1.200 eur.
Vzhľadom na to, že navrhovateľovi sa tak vrátila suma vyššia, než predstavuje jeho oprávnený nárok,
súd jeho návrh zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a vo veci úspešnému
odporcovi náhradu trov nepriznal, pretože tento si žiadne trovy neuplatnil.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že v súlade s ust. § 9 písm.
k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
vypracoval a dohodol s odporcom splátkový kalendár, ktorý obsahuje všetky splátky podľa termínu
splatnosti rozdelené na istinu, úrok, poplatky, havarijné poistné, ktorý splátkový kalendár bol v zmysle
ust. čl. 11 - záverečné ustanovenia, odsek 11.3 neoddeliteľnou súčasťou uzatvorenej úverovej zmluvy
a odporca podpisom tejto zmluvy potvrdil, že predmetný dokument a oboznámil sa s ním. Rovnako tak
odporca podpísal i splátkový kalendár. Poukázal na skutočnosť, že písomná forma právneho úkonu
spočíva v tom, že obsah prejavu vôle je zachytený v texte listiny, pričom je dôležité, aby obsah listiny
bol prístupný ľudskému vnímaniu.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 12C/232/2013 je návrh navrhovateľa,
ktorým sa domáhal od odporcu zaplatenia sumy 2.085,70 eur s príslušenstvom.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia
dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p.,
pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov,
prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich
závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú
ustanoveniam § 122 až § 135 O.s.p.. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd
prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu
normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru,
že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku na základe
vykonaných dôkazov, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§
219 ods. 2 O.s.p.).

Keďže sa odvolací súd stotožňuje nielen s výrokom, ale aj s odôvodnením napadnutého rozsudku na
zdôraznenie jeho správnosti v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. len ho doplňuje reagovaním na odvolanie
navrhovateľa.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že návrh
navrhovateľa nie je dôvodný. Odvolací súd nezistil, že by prvostupňový súd porušil zásady vyplývajúce
z ust. § 132 O.s.p. v súvislosti s hodnotením dôkazov. Skutkové zistenia správne subsumoval pod
aplikované právny predpisy a daný právny vzťah správne posúdil ako návrh navrhovateľa na zaplatenie
žalovanej istiny titulom uzatvorenej zmluvy o úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Tento zákon upravuje úverovú zmluvu v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi
mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania. Na právny vzťah založený medzi navrhovateľom
a odporcom zmluvou o úvere, od ktorej sa uplatnený nárok navrhovateľa odvíja, je nutné aplikovať
ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch a príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
zaoberajúce sa problematikou spotrebiteľských vzťahov a ochrany práv spotrebiteľa, a to aj napriek
tomu, že zmluva o úvere bola uzatvorená podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Z obsahu zmluvy
vyplýva, že text bol vopred pripravený navrhovateľom ako dodávateľom, pričom on určil, čo všetko v
zmluve bude uvedené, v akom znení, a to aj čo sa týka splátkového kalendára. Spotrebiteľ, teda odporca
sa na ich príprave nepodieľal a ani by nemohol docieliť nejakú zásadnejšiu zmenu vopred pripravených
podmienok. Navrhovateľ nepreukázal, že by podmienky zmluvy boli s odporcom individuálne vyjednané,
a preto tieto podmienky nie je možné považovať za individuálne dojednané, ako to vyplýva zo Zákona
o ochrane spotrebiteľa a tiež zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.
1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil, keď prvostupňový súd správne podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
rozhodol i o trovách konania.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
tento na ich priznanie návrh nepodal.

Uvedený rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.