Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 7, 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 17C/113/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312207441
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Černegová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8312207441.9

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Humennom sudkyňou JUDr. Valériou Černegovou v právnej veci navrhovateľky D. R., Y.
XXX, B., zastúpená advokátom JUDr. Ján Husár, advokátom Štefánikova 17, Humenné, proti odporcovi
Q. Č., Q. XXX, Q., zastúpený advokátom JUDr. Peter Barňák, Kukorelliho 58, Humenné v konaní o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému trovy konania v sume 1.765,63 eur v lehote 3 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 11. 6. 2012 sa domáhala voči odporcovi vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podaný návrh odôvodnila tým, že manželstvo účastníkov
uzavreté dňa 18. 9. 1999 bolo rozvedené v konaní XXC/XX/XXXX Okresným súdom v S.. Rozsudok v
konaní o rozvode nadobudol právoplatnosť dňa 15. 6. 2009. Navrhovateľka označila hnuteľný majetok a
investície do rodinného domu č. súp. XXX evidovaného na parc. č. 97, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX
kat. úz. Q., ktorý darovali rodičia odporcovi darovacou zmluvou ako predmet vyporiadania.

K návrhu sa vyjadril odporca písomným vyjadrením zo dňa 24. 1. 2013, v ktorom navrhol, aby
súd zamietol predmetný návrh navrhovateľky a zaviazal ju na nahradiť odporcovi trovy konania. S
podaným návrhom navrhovateľky nesúhlasil, uviedol, že počas manželstva účastníci nenadobudli
žiaden nehnuteľný majetok a tvorili spoločnú domácnosť v rodinnom dome, ktorý patrí do výlučného
vlastníctva rodičov odporcu. Počas manželstva účastníci nadobudli iba hnuteľný majetok, ktorý si po
právoplatnosti rozvodového rozsudku rozdelili podľa ich vzájomnej dohody, keď navrhovateľka dňa 1.
8. 2009 zobrala hnuteľné veci, ktoré si vybrala. Tento zoznam je spísaný a podpísaný navrhovateľkou
osobne. Práve tieto hnuteľné veci vo svojom písomnom návrhu navrhovateľka neuvádza, ale na druhej
strane v písomnom návrhu v položkách 1 - 41 označila väčšinu vecí, ktoré nikdy netvorili predmet
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Účastníci dňa 1. 8. 2009 uzatvorili ústnu aj písomnú dohodu
o vyporiadaní BSM za prítomnosti svedkov, kde vyhlásili, že sú majetkovo úplne vyrovnaní a nemajú
voči sebe žiadne ďalšie nároky ani iné vyporiadanie BSM nežiadajú. Medzi účastníkmi konania došlo
dňa 1. 8. 2009 k dohode o vyporiadaní BSM a tým k zániku BSM, nie je možné následne vyporiadať
zaniknuté BSM rozhodnutím súdu. Zároveň poukázal na to, že podaný návrh je úplne totožný s návrhom
navrhovateľky, ktorý podala dňa 28. 10. 2010, pričom konanie bolo vedené na tunajšom súde pod č. k.
XC/XXX/XXXX. V tomto konaní navrhovateľka pod ťarchou dôkazov zobrala svoj žalobný návrh späť a
na základe toho súd uznesením zo dňa 22. 2. 2011 konanie vo veci zastavil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ich zástupcov, oboznámil sa s
výsledkami konania účastníkov vo veciach sp. zn. XXC/XX/XXXX, XXC/XX/XXXX, XC/XXX/XXXX, XC/
XX/XXXX Okresného súdu v S., s listinnými dôkazmi a vypočul v konaní navrhovaných svedkov.

Výsluchom navrhovateľky súd zistil, že navrhovateľka zotrvala napriek obsahu vyjadrenia odporcu na
podanom návrhu. Navrhovateľka k dohode o vyporiadaní BSM zo dňa 1. 8. 2009, na ktoré vyporiadanie
poukazuje odporca, uviedla, že do rodinného domu rodičov odporcu sa dostavila s vodičom motorového
vozidla Ávia, ktorého jej doporučila jej kamarátka V. V.. Po príchode ju odporca vyzval, aby si zabezpečila
ďalšiu osobu, pretože do domu ju nevpustí, preto si zabezpečila susedu z rodinného domu oproti P.
J.. Táto suseda začala písať aj zoznam vecí, ktoré si mienila vziať navrhovateľka. Okrem P. J. pri
tejto udalosti bola prítomná okrem navrhovateľky a odporcu ešte svokra navrhovateľky a švagor M.
Č., ako aj suseda X. A.. Poukázala na to, že pri preberaní vecí z rodinného domu navrhovateľkou
ju slovne napádali, súrili ju, aby už odišla, vyjadrovali sa vulgárne na jej adresu. Potom, čo vyšla z
rodinného domu von, nemala všetky veci, preto nechcela listinu podpísať. Pamätala si, že svokra jej
povedala, že keď tam všetko nemá, že odporca jej to donesie. Odporca si všetky veci, ktoré si uložila
do krabice zdokumentoval, fotil to. K obsahu dohody z 1. 8. 2009 navrhovateľka uviedla, že zoznam
jednotlivých vecí zapísala svedkyňa P. J., zvyšok predmetnej dohody na dvore pri rodinnom dome na
stole zapísala sama navrhovateľka. Dôvodila, že pri podpisovaní listiny nad ňou všetci prítomní stáli,
pokiaľ ju nepodpísala, nemohla dať nič do auta. Výpoveďou navrhovateľky súd zistil, že voči odporcovi
podala dve trestné oznámenia a to z dôvodu týrania a ubližovania jej osoby a maloletých detí a druhé
trestné oznámenie sa týkalo nedovoleného ozbrojovania. Dňa 1. 8. 2009 bola sobota a pamätala si, že
do rodinného domu svokrovcov prišla ráno v čase okolo 8.30 hod., resp. 9.30 hod.. Počas obdobia, keď si
veci balila, si mala nájsť aj niekoho, kto jej zbalené veci naloží do vozidla, ktoré si na ten účel zabezpečila.
Poukázala na to, že každý sa bál odporcu, takže čas rýchlo plynul, kým si zabezpečila niekoho, kto jej
tieto veci naložil, z toho dôvodu odchádzala až okolo obeda. Výpoveďou navrhovateľky bolo zistené,
že chladničku a práčku vyniesol na dvor odporca so svojím bratom, naložili ich do auta a ostatné veci
nakladala navrhovateľka s vodičom Ávie. V priebehu výpovede opravila svoju výpoveď v tej časti, že
dohoda, v texte ktorý písala samotná navrhovateľka, sa písala na dvore na stole, poopravila, že písala
na skle auta, ktoré patrilo otcovi odporcu. Text, ktorý sa nachádza na písomnej dohode za zoznamom
vecí, jej diktoval odporca a text s dodatkom: „Ak mi tu ostali zvyšné osobné veci, dodá neskôr..." chcela
zaznamenať svokra navrhovateľky. Navrhovateľka uznala svoj podpis na predmetnej dohode a uviedla,
že bolo to písané na skle auta. Ďalšie veci odporca prinášal v čase, keď prišiel realizovať kontakt s
maloletými deťmi. Po uzavretí dohody, t. j. po dni 1. 8. 2009 navrhovateľka neuhradila žiadny spoločný
záväzok účastníkov konania. Navrhovateľka popierala tvrdenia odporcu v konaní, že niektoré veci už
mala zabalené, nemohla si zobrať všetky veci, ktoré chcela, pretože šuflíky a skrine boli uzamknuté, na
povalu nemala prístup. Namietala tvrdenia odporcu o tom, že jej povedal, aby si zabezpečila svedka,
napr. z mestského zastupiteľstva, takéto vyhlásenie popierala. Popierala aj vyhlásenie odporcu, že nebol
tam žiadny časový tlak. Keď sa nakladali a balili všetky veci, odporca si to dokumentoval, fotil si ich, preto
čas, ktorý sa zdržala pri preberaní vecí, by mal byť uvedený na týchto fotografických dokumentoch.
Namietala tvrdenia odporcu, že o záväzkoch sa rozprávali. Potvrdila ale, že pôžičku vyplatil v Tatrabanke
odporca.

Odporca zotrval v plnom rozsahu na obsahu svojho písomného vyjadrenia zo dňa 24. 1. 2013, mal za
to, že dohoda, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 1. 8. 2009 je platná, teda že účastníci
sa vyporiadali na majetku. Ak navrhovateľka v konaní tvrdí, že pri spisovaní predmetnej dohody bol na
ňu vyvíjaný nátlak, nesúhlasil s takýmto tvrdením, poukázal na to, že sama navrhovateľka si veci balila,
dokonca niektoré veci už mala zbalené, nikto na ňu nerobil časový nátlak.

Veci, ktoré boli zbalené, sa nachádzali na povale v skrini, ona ich vyťahovala zo skrine. Nevedel o tom,
že sú tam zbalené. V zozname nie sú ani uvedené všetky veci, ktoré si zobrala. Zoznam vecí, ktoré
navrhovateľka prevzala, sa spísal iba z toho dôvodu, že už nemal dôveru v jej osobu, pretože boli naňho
vedené rôzne trestné konania, kde sa tvrdenia voči nemu nepotvrdili. Pri spisovaní zoznamu vecí sa on
chránil, chránil svoju osobu, aby niekedy neuviedla navrhovateľka, že nič nezobrala a pritom zobrala.
Pokiaľ ide o priebeh celej udalosti, tak už si presne nepamätal, ale myslí si, že to bolo 1. augusta, na jeho
prekvapenie prišla sama a práve z toho dôvodu, aby seba chránil, ako uviedol vyššie, kvôli trestným
oznámeniam, ktoré na jeho osobu navrhovateľka podávala, žiadal, aby tam bol niekto prítomný z týchto

vyššie uvedených dôvodov. Odporučil jej, aby prizvala či už príslušníkov polície alebo starostu obce,
resp. niekoho z mestského zastupiteľstva. Dal navrhovateľke na výber, nech si ona niekoho zavolá ako
nezainteresovaného a že aj on si takto zavolá. Navrhovateľka si na tento účel zavolala pani J. a odporca
si zavolal pani A.. Postup bol taký, že všetci zainteresovaní, ktorí boli prítomní pri tejto udalosti, vošli
do domu, prechádzali po izbách a navrhovateľka si brala, čo chcela. Svedkovia sedeli v obývačke a
svedkyňa J. zapisovala zhruba to, čo si brala navrhovateľka. Pri týchto udalostiach v dome neboli žiadne
hádky, nedošlo k žiadnemu incidentu medzi zúčastnenými, resp. účastníkmi konania. Nepamätal si, aby
niekto súril navrhovateľku, teda vyvíjal časový nátlak na navrhovateľku. Veci, ktoré si vybrala, postupne
vynášala vonku, do krabíc si vybrané veci ukladala už v dome. S chladničkou a práčkou pomáhal
odporca aj jeho brat Vladimír. Auto, ktorým odviezla vybrané veci navrhovateľka, prišlo až neskôr. Pokiaľ
zúčastnení čakali na príchod auta, nebol žiadny konflikt, bola pokojná atmosféra. Po naložení vecí nebol
žiadny nátlak na navrhovateľku, pokojne odišli. Po telefonickej komunikácii s navrhovateľkou, keď ho
vyzvala, aby jej ešte doniesol ďalšie veci, tak jej tieto veci podľa toho, čo mu nadiktovala, jej priviezol
až do bytu a to sa uskutočňovalo tak, že tieto veci jej zväčša odovzdával, keď jej vrátil deti, pokiaľ mu
deti boli podľa súdneho rozhodnutia zverené na styk. Na dohode uvedený dodatok, ktorý začína „Tieto
položky som si prevzala..." až do konca, t. j. vrátane podpisov, ktoré sa nachádzajú na konci tejto dohody,
písala samotná navrhovateľka. K otázke spoločných dlhov a záväzkov účastníkov konania odporca
uviedol, že účastníci sa o tom rozprávali ešte pred odovzdaním veci, kedy on sám povedal, že on tieto
existujúce dlhy zaplatí, resp. doplatí, s čím navrhovateľka aj súhlasila. Odporca tieto dlhy aj vyplatil. V
danom prípade išlo o dlh voči spoločnosti Triangel, pôžička bola za účelom krbových kachlí a pôžička v
Tatrabanke, a. s. za zubnú náhradu navrhovateľke, celkovo vo výške 45.000,--Sk aj s príslušenstvom.
K časovému rozpätiu, kedy prišla navrhovateľka pre prebratie vecí, čo je uvedené v dohode, odporca
uviedol, že preberanie vecí až do odchodu navrhovateľky trvalo do 15.30 hod..

V konaní súd vykonal dôkaz výsluchu účastníkmi navrhovaných svedkov, ktorí boli prítomní pri preberaní
vecí navrhovateľkou a spísaní dohody medzi účastníkmi konania dňa 1. 8. 2009.

Svedkyňa X. A., T.. H. (suseda) k priebehu odovzdávania vecí navrhovateľke si pamätala, že
navrhovateľka prišla autobusom okolo deviatej hodiny a bola prítomná za týmto účelom v dome, patril
rodičom odporcu, asi do času pred pol štvrtou, kedy opustila rodinný dom. Pri tom ako si svoje osobné
veci a veci svojich detí brala, sa pohybovala voľne po dome. V pohybu po dome navrhovateľke nebolo
bránené, nemala vedomosť o tom, aby zo strany odporcu, resp. jeho príbuzných bol voči navrhovateľke
časový, resp. iný nátlak vykonávaný na to, aby si rýchlo veci zobrala. Svedkyňa si pamätala, že
oslovila samotná navrhovateľku v čase asi okolo 13.00 hod., aby si troška pohla pri balení vecí, pretože
konkrétne svedkyňa uviedla, že na zúčastnených to tiež bolo dosť, keďže tam sedeli od 9.00 hod. a ona
momentálne v tom čase mala takú situáciu, že sa jej zo zahraničia vrátil manžel, takže chcela, aby bolo
to ukončené skôr. Keby vopred vedela, že navrhovateľka sa bude cca 6 hodín a viac baliť, tak by ani
neprišla. Potvrdila aj skutočnosť o napísaní dohody o tom, čo bolo odovzdané navrhovateľke, ako aj o
klauzule, že tým sa cíti byť vysporiadaná a poukázala na to, že samotný text dohody písala samotná
navrhovateľka. Dohodu navrhovateľke nikto nediktoval, ani klauzulu v závere. Uviedla, že odporca a jeho
brat nakladali veci navrhovateľke do auta. Odovzdávanie vecí navrhovateľke a prevzatie navrhovateľkou
prechádzalo plynulo, neboli žiadne hádky, šarvátky, nemá o tom žiadnu vedomosť. V daný deň svedkyňa
si iba matne spomínala, že asi brat odporcu oslavoval a pri tejto príležitosti bol prípitok. Poukázala na to,
že pri odovzdávaní a preberaní vecí sa navrhovateľka chovala tak, že všetko preberala ona, nebrala v
úvahu, že veci boli nadobudnuté za trvania manželstva, minimálna miera ostávala odporcovi. Príkladmo
uviedla, že napr. vzala hrnce kúpené za trvania manželstva, pričom ona si to predstavuje tak, že jeden
mal ostať jednému, druhý druhému, alebo uteráky, ak boli zakúpené napr. v počte 10, všetky prevzala
navrhovateľka.

Svedok Q. F. bol vodičom motorového vozidla, ktoré odvážalo osobné veci patriace navrhovateľke,
potvrdil, že keď sa dostavil na požiadanie navrhovateľky do dvora rodinného domu, tak na dvore už
boli veci, tieto veci nakladali muži, nevie presne označiť kto nakladal tieto veci do vozidla. On po celý
čas sedel na korbe auta, nepamätal si, kto písal dohodu o odovzdávaní vecí, ale spomínal si, že
navrhovateľka niečo podpisovala, ale jednoznačne potvrdil, že za ten čas, pokiaľ čakal, kým naložia veci
do vozidla, nebol svedkom žiadnej hádky, šarvátky, žiadnych takých udalostí. Nepamätal si, či v ten deň
bola nejaká oslava alebo pohostenie v rodinnom dome.

Svedkyňa V. Č., T.. S. (matka odporcu) bola tiež prítomná v dome, keď dochádzalo k odovzdávaniu a
preberaniu vecí navrhovateľkou. Odovzdávanie začalo v čase po 8.30 hod. a skončilo niečo po 15.00
hod.. Nikto nebránil navrhovateľke v tom, ktoré veci si má vziať, sama si prechádzala z izby do izby.
Okrem svedkyne A., ktorá požiadala navrhovateľku, aby už ukončila preberania vecí, pretože jej prišiel
domov manžel, nikto nevyvíjal časový nátlak na navrhovateľku pri preberaní vecí. Potvrdila, že v tento
deň mal jej ďalší syn sviatok, takže popoludní, asi o 13.00 hod., ponúkla pohárikom tvrdého alkoholu
všetkých zúčastnených okrem navrhovateľky a ponúkla ich aj kávou. Iný časový nátlak, okrem svedkyne
A. nikto na navrhovateľku nevyvíjal. Uviedla, že navrhovateľka písala dohodu a aj tam uvedenú klauzulu
sama na dvore na stole. Pokiaľ v klauzule bolo uvedené, „ak ostali nejaké osobné veci...", mala za to,
že tým sa myslelo ošatenie, pretože to, čo má na mysli navrhovateľka pri osobných veciach, sa práve
dotazoval odporca a prosil ju, aby to tam aj dopísala. Pamätala si aj, že opatrila tam aj číslo svojho OP
a podpísala, bola z toho prekvapená, že tak to uviedla. Následne to potom podpísali aj všetci svedkovia
na dvore. Žiadne incidenty pri preberaní vecí neboli, navrhovateľka uviedla, že v prípade, že v prípade,
že jej tam niečo ostalo, tak odporca jej to prinesie, keď príde realizovať úpravu styku s maloletými deťmi.
Pokiaľ svedkyňa z príležitosti sviatku brata odporcu ponúkla alkoholom zúčastnených, uviedla, že nepil
odporca, ani jeho brat, teda oslávenec. Navrhovateľka pri realizácii preberania vecí už mala niektoré
veci v krabiciach, krabice boli zalepené a potom, keď tie veci povynášali vonku a čakali na auto, vtedy
došlo na dvore k podpísaniu dohody, pretože tam stáli, tam mali stolík a tam sa to ukončilo.

Svedok M. Č. (brat odporcu) k udalosti, kedy navrhovateľka si preberala veci z rodinného domu, uviedol,
že bolo to v čase 1. 8. 2009, toho dňa mal narodeniny. Okrem účastníkov konania boli prítomný svedok,
jeho mama a dve svedkyne p. A. a p. J.. Odovzdávanie a preberanie vecí navrhovateľke, trvalo od
ranných hodín asi od 9.00 hod. cca do 16.00 hod.. Preberanie vecí navrhovateľkou a vykladanie na dvor
prechádzalo plynule, ona mala niektoré veci zbalené v krabiciach, ani nevedeli čo tam bolo, ostatné veci
si plynulo preberala, pozerala, ukladala. Uviedol, že nebol vyvíjaný žiaden nátlak na navrhovateľku pri
zhromažďovaní vecí, ktoré si chcela vziať, až niekedy v popoludňajších hodinách svedkyňa A., pretože
sa jej vrátil manžel a potrebovala ísť domov variť, upozornila navrhovateľku na plynutie času a taktiež
zaznamenal aj telefonát príbuzného svedkyni J.. Vzhľadom na to, že v ten deň mal narodeniny, v
popoludňajších hodinách ponúkli prípitkom zúčastnených, ale určite nepili on, odporca, ako aj vodič
auta, ktoré viezlo veci navrhovateľke. Poprel, aby sa pri tejto príležitosti ďalej popíjalo. Pamätal si, že
keď sav veci zhromaždili na dvore, tak sa tam podpisovalo, nevedel však s istotou, či sa písomné
záznamy o preberaných veciach robili aj vo vnútri domu. Potvrdil, že listinu sformulovala a vlastnoručne
napísala navrhovateľka. Pamätal si, že ju sám požiadal, aby tieto osobné veci bližšie špecifikovala. Mal
vedomosť o tom, že potom uviedla, že osobnými vecami sa rozumie ošatenie. K žiadnemu incidentu
alebo časovému tlaku na navrhovateľku nedošlo.

Svedkyňa P. J., T.. X. bola prítomná pri udalosti, keď navrhovateľka si preberala svoje veci z rodinného
domu, v ktorom býval odporca spoločne s navrhovateľkou a ich deťmi na požiadanie navrhovateľky ako
svedkyňa. Pamätala si, že všetko prebiehalo plynule, nepamätala si vzhľadom na určité dlhé časové
obdobie od tejto udalosti detaily, ale potvrdila, že svedkyňa A. žiadala navrhovateľku, aby sa pri balení
vecí poponáhľala, že na to nemajú celý deň. V ten deň bola sobota, boli tam dosť dlho, teda každý,
kto tam bol, sa ponáhľal. Nemala vedomosť o tom, aby časový, resp. psychický a fyzický tlak pri tejto
činnosti, keď si navrhovateľka balila veci, na ňu vyvíjal odporca. Dohoda sa podpisovala vonku, pretože
navrhovateľka mala v krabiciach veci uložené, krabice boli zalepené a potom sa povynášali vonku. Vonku
sa čakalo na auto, tak v tom čase došlo k podpisovaniu, pretože tam stáli, tam mali stolík, tam sa to
ukončilo. Pamätala si, že brat odporcu mal sviatok, mal narodeniny, rodina ponúkla všetkých jedným
kalíškom, urobili kávu a ďalšia oslava nebola. Z príležitosti narodenín brata odporcu toto pohostenie
nebrala ako nejaké veľké pohostenie, oslavu, ale iba konanie zo slušnosti. Potvrdila, že sa jej zdá, že
veci, ktoré preberala navrhovateľka, zapisovala ona sama, teda svedkyňa. Potvrdila, že z odovzdania
vecí bola spísaná dohoda, ktorú písala navrhovateľka, dohoda sa písala toho dňa, kedy už mala všetky
veci zbalené, nepamätala si však, či v dome vo vnútri, resp. inde, bola však prítomná aj pri podpisovaní
tejto dohody. Pri podpisovaní tejto dohody boli prítomní okrem účastníkov konania aj svedkyňa A.,
samotná svedkyňa J., rodičia odporcu. Bol tam aj pán šofér, ktorý tieto veci navrhovateľke bral do
auta. Svedkyňa počas preberania vecí navrhovateľkou sedela v obývačke, navrhovateľka si tam veci
znášala a svedkyňa tieto veci v obývačke zapisovala. Svedkyňa ohraničila časový priebeh odovzdávania
veci navrhovateľke od 9.00 hod. predpoludním do cca 15.00 hod.. Po nahliadnutí do písomnej dohody,

ktorú účastníci uzatvorili za prítomnosti svedkov dňa 1. 8. 2009, uviedla, že prvú a druhú stranu písala
sama a zapisovala tieto veci tak ako ich prinášala navrhovateľka do obývačky. Následne potvrdila, že
na listine je jej podpis. Dodatok na tejto dohode písala samotná navrhovateľka. Svedkyňa tiež potvrdila,
že počas tejto udalosti neboli žiadne nezhody, šváry, nezrovnalosti medzi účastníkmi konania, resp.
nadávky, hádky. Z listinného dôkazu (dôkaz čl. 50, 51 v spise) spísaného účastníkmi konania dňa 1.
8. 2009 vyplýva, že účastníci konania uzatvorili písomnú dohodu o vyporiadaní BSM v zmysle ktorej
navrhovateľka potvrdila, že tam uvedené položky hnuteľných vecí prevzala za účasti svedkov X. A., V.
Č., M. Č., P. J. a odporcu. Navrhovateľka v texte tejto dohody sama vlastnoručne tento dodatok uviedla
a uviedla aj ďalší dodatok vlastnoručne, kde potvrdila, že v prípade, že ostali ďalšie osobné veci, tieto
jej dodá neskôr odporca a vyhlásila, že žiadne iné veci odtiaľ neberie, nežiada, týmto dňom sa účastníci
vyrovnali na majetku. Zároveň skonštatovala, že osobné veci sú myslené ošatenie. Predmetnú dohodu
podpísala navrhovateľka, odporca a svedkyne X. A. a P. J. vlastnoručne.

Dokazovaním bolo preukázané, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 18. 9. 1999 na Matričnom
úrade v S. a toto manželstvo bolo v konaní tunajšieho súdu XXC/XX/XXXX rozvedené. Rozsudok o
rozvode manželstva účastníkov nadobudol právoplatnosť dňa 15. 6. 2009.

Doposiaľ navrhovateľka iniciovala voči odporcovi občiansko-právne konania, ktoré súd viedol pod č. k.
XC/XXX/XXXX, XXC/XX/XXXX P. XC/XX/XXXX.

V konaní XC/XXX/XXXX navrhovateľka sa návrhom voči odporcovi domáhala vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom text písomného návrhu je úplne zhodný s návrhom
v predmetnej právnej veci. V dôsledku späťvzatia návrhu navrhovateľkou súd toto konanie zastavil a
zaviazal navrhovateľku zaplatiť odporcovi trovy konania dňa 22. 2. 2011. Predmetné uznesenie v časti
zastavenia konania nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 3. 2011 a v časti trov konania dňa 29. 6. 2011.

V konaní XC/XX/XXXX navrhovateľka viedla konanie voči rodičom odporcu Q. Č. a V. Č. o zaplatenie
1.026,44 eur s príslušenstvom. V dôsledku späťvzatia návrhu pred prvým pojednávaním súd toto konanie
zastavil dňa 29. 9. 2011, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 10. 2011.

V konaní XXC/XX/XXXX sa navrhovateľka domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu - dohody
o vyporiadaní BSM účastníkov konania zo dňa 1. 8. 2009. Súd po vykonanom dokazovaní návrh
navrhovateľky zamietol a trovy konania účastníkom nepriznal. Rozsudok súdu, ktorým súd žalobu
zamietol nadobudol právoplatnosť 16. 3. 2012. V časti trov konania rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 30. 4. 2014.

Po vykonanom dokazovaní súd vo veci právne uzatvára.

Podľa ust. § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

(2) Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie
o tom, ako sa vyporiadali.

Podľa ust. § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

(2) Vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť
manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného

registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e) súd je povinný
vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.

(3) Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom
tvrdení účastníkov.

(4) Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia
predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach,
v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej,
pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy
uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Podľa ust. § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

Navrhovateľka sa v predmetnom konaní domáhala voči odporcovi vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Takýto návrh v zhodnom texte ako v predmetnej žalobe uplatnila
navrhovateľka aj dňa 28. 10. 2010 v konaní tunajšieho súdu č. k. XC/XXX/XXXX. V priebehu konania
navrhovateľka dňa 8. 2. 2011 predmetný návrh v tomto konaní vzala späť a súd toto konanie
zastavil. Pokiaľ odporca v tomto konaní poukazoval na to, že medzi účastníkmi konania došlo k
vyporiadaniu písomnou formou, navrhovateľka vyhlasovala, že neakceptuje túto dohodu, pretože nemá
náležitosti, ale podanú žalobu vzala v celom rozsahu späť. V konaní vedenom pod sp. zn. XC/XX/XXXX
navrhovateľka domáhala zaplatenia sumy 1.026,44 eur s prísl. na rodičoch odporcu. Toto konanie súd
taktiež v dôsledku späťvzatia návrhu navrhovateľkou počas konania zastavil. Navrhovateľku zaviazal
zaplatiť trovy konania právnemu zástupcovi odporcov vo výške 180,58 eur. V konaní XXC/XX/XXXX
sa navrhovateľka domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu (ktorým bola dohoda o vzájomnom
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 1. 8. 2009). V tomto konaní súd návrh
navrhovateľky právoplatne zamietol dňa 25. 1. 2012. Rozhodnutie v časti trov konania, ktorým súd
účastníkom náhradu trov konanie nepriznal, bolo Krajským súdom v W. v konaní XXCo/XXX/XXXX
zrušené, následne súd rozhodol uznesením zo dňa 31. 3. 2014 tak, že zaviazal navrhovateľku na
zaplatenie trov konania právnemu zástupcovi odporcu vo výške 363,44 eur. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 30. 4. 2014.

V danej veci vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa
1. 8. 2009 Dohodu o vzájomnom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Odovzdania
a prebratia vecí navrhovateľkou v zmysle tejto dohody sa zúčastnili aj odporca, jeho rodičia, brat a
svedkyne P. J. a X. A.. Vypočutím zúčastnených osôb prítomných pri preberaní vecí navrhovateľkou
bolo zhodne potvrdené, že preberanie vecí navrhovateľkou trvalo od ranných hodín cca 8.30 hod. do
popoludňajších cca 15.00 - 15.30 hod.. Počas tohto sobotňajšieho dňa svedkyne zotrvali na mieste
samom, aby boli ako nezainteresované osoby pri tomto úkone. Nikto z vypočutých svedkov nepotvrdil, že
na navrhovateľku bol vyvíjaný časový nátlak, resp. jej niekto slovne nadával. V konaní bolo iba potvrdené,
že svedkyňa X. A. upozornila navrhovateľku v čase okolo 13.00 hod. tak, že jej povedala „aby si pohla".
Aj z výpovede ďalšej svedkyne J. vyplynulo, že v čase o 15.00 hod., keď prišiel jej manžel z práce, ani
nemala pripravený obed, pretože cca do tohto času bola prítomná pri úkone odovzdávania a preberania
vecí. Z toho nesporne vyplýva, že žiaden časový nátlak pri tomto úkone na navrhovateľku nebol vyvíjaný.
Pokiaľ navrhovateľka tvrdila, že toho dňa sa v dome rodičov odporcu aj viac popíjalo, ani toto jej tvrdenie
sa nepreukázalo. Svedkovia iba uviedli, že pri príležitosti narodenín brata odporcu bol prípitok a káva,
žiadna oslava a ďalšie pohostenie nebolo.

Navrhovateľka v tomto konaní neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, že uzavretá
dohoda o vyporiadaní medzi účastníkmi konania zo dňa 1. 8. 2009 neobsahuje všetok účastníkmi
nadobudnutý majetok. Zo samotného textu dohody a tam uvedeného prehlásenia navrhovateľky vyplýva,

že sa účastníci vyrovnali na majetku (čl. 51 spis. mater.), pričom v dohode sa neuvádza, že ide o
čiastočné, resp. neúplné vyporiadanie na majetku.

K dohode môže dôjsť i tak, že bezpodieloví spoluvlastníci hoci aj mlčky zhodne vychádzajú z toho,
že do výlučného vlastníctva každého z nich pripadnú tie veci, ktoré každý mal v čase vyporiadania
vo svojej dispozícii a vo svojom užívaní. Nemožne tiež vylúčiť, že bezpodieloví spoluvlastníci uvedú
napr. v písomne uzavretej dohode o vyporiadaní BSM menovite len niektoré veci, alebo iné majetkové
hodnoty a komu z nich pripadnú, ale pripoja k tejto dohode prehlásenie o tom, že nemajú voči sebe
ďalšie nevyporiadané nároky z BSM (R 62/1974).

Dohoda o čiastočnom vyporiadaní BSM (Rozsudok NS ČR z 27. 11. 1998 sp. zn. XXCdo/XXXX/XXXX)

V prejednávanej veci súd preto uzatvára, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie
toho, že predmetom vyporiadania nebol všetok účastníkmi nadobudnutý majetok a preto aj s poukazom
na rozhodnutie R62/1974 žalobný návrh navrhovateľky zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. s tým, že bral v úvahu aj
všetky doterajšie konania, ktoré vo veci za tej istej dôkaznej situácie, ako v tomto konaní, iniciovala
navrhovateľka.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 150 O. s. p. Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

(2) Ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo
znížiť.

Ust. § 150 ods. 1 O. s. p. má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti zákona. Použitie tohto
ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočný
charakter. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa podľa cit. ust. súd prihliada na osobné,
majetkové, zárobkové a iné pomery účastníkov konania. Súd si všíma aj okolnosti , ktoré viedli
účastníkov k uplatneniu práva na súde, ich postoj v konaní, ako aj na zohľadnenie dopadu rozhodnutia o
trovách konania na účastníkov konania. Do pozornosti je potrebné dať skutočnosť, že navrhovateľka bola
v tomto konaní oslobodená od platenia súdnych poplatkov, ale aj v konaní XXC/XX/XXXX. S poukazom
na vyššie uvádzané a na uznesenie K. B. v W. v konaní XCo/XX/XXXX, v ktorej veci sa navrhovateľka
domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu, ktorý spočíval v predmetnej dohode o vyporiadaní BSM,
súd dospel k záveru, že navrhovateľka má byť zaviazaná ako neúspešná účastníčka konania k náhrade
trov konania. Navrhovateľka viacnásobne s ohľadom na svoju finančnú situáciu vstupovala do súdnych
sporov za nízkej dôkaznej situácie a preto znáša riziko, ktoré spočíva pri neúspešnom uplatnení nároku
v náhrade trov tohto konania.

Súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/5/11 zo dňa 18. 1. 2012, podľa
ktorého novela predmetného ustanovenia (§ 150 O. s. p. účinná od 15. 10. 2008), doplnila ustanovenie
o ďalšiu vetu, podľa ktorej súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada
trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril, to neplatí, ak účastník
konania nemohol tieto dôvody a dôkazy uplatniť. Novela účinná od 15. 10. 2008 tým výrazne zmenila
dovtedajšie chápanie predmetného ustanovenia, v ktorom pri skúmaní existencie podmienok hodných
osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania prevládalo najmä skúmanie majetkových,

sociálnych, osobných a ďalších pomerov všetkých účastníkov konania a až následne sa skúmali
okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v priebehu konania. Teda nové
ust. § 150 ods. 1, druhá veta O. s. p. ako prioritné hľadisko uvádza správanie sa účastníkov konania.
Navrhovateľka napriek tomu, že viackrát samostatnými nárokmi sa neúspešne pokúšala a pokúša
domáhať neodôvodnených nárokov voči bývalému manželovi, teda odporcovi, podala správajúc sa
svojimi tvrdeniami potom aj tento žalobný návrh.

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR XMCdo/XX/XXXX zo dňa 24. 11. 2011 úvaha súdu, či sú
splnené procesné predpoklady pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O. s. p.; musí vždy vychádzať z posúdenia
všetkých relevantných okolností v konkrétnej veci, vrátane okolností demonštratívne uvedených v
druhej vete predmetného ustanovenia. Ust. § 150 O. s. p. preto nemožno interpretovať tak, že súd
umožňuje kedykoľvek aj bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať
náhradu trov úspešnému účastníkovi konania. Výnimočnosť aplikácie tohto ustanovenia musí byť
daná osobitnými okolnosťami, ktorých charakteristika musí byť v odôvodnení rozhodnutia vždy náležite
vysvetlená a konkretizovaná. Vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie a judikatúru Najvyššieho
súdu SR súd dospel k záveru, že odporcovi patrí náhrada trov konania, na ktorých náhradu zaviazal
navrhovateľku.

Trovy konania odporcu pozostávajú z trov právneho zastúpenia za nasledovné úkony právnej služby
(1 úkon právnej služby 237,34 eur): prevzatie a príprava zastúpenia 237,34 eur, písomné podanie -
vyjadrenie k návrhu 237,34 eur, zastupovanie na pojednávaní dňa 6. 2. 2013 237,34 eur, zastupovanie
na pojednávaní dňa 3. 7. 2013 237,34 eur, zastupovanie na pojednávaní 21. 3. 2014 237,34 eur,
zastupovanie na pojednávaní dňa 7. 5. 2014 237,34 eur, spolu 1.424,04 eur, režijný paušál 4 x 7,81 eur
= 31,24 eur a 2 x 8,04 eur = 16,08 eur. Odmena právneho zástupcu + DPH 20 % 1.765,63 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove cestou Okresného súdu Humenné.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné,
možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len

do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.).