Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. január 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/82/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913010639
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bobor
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6913010639.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí 14. januára 2015 v senáte zloženom z predsedu
senátu JUDr. Jána Bobora a sudcov JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a Mgr. Rudolfa Ďurtu prejednal
odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota z 12. 06. 2014, sp.
zn. 11T 156/2013 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obž. R. S. oslobodený spod obžaloby okresného prokurátora podľa § 285
písm. a) Tr. por. pre skutok, ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, ako je rozvedené vo výrokovej
časti napadnutého rozsudku, keď si nemal plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť na maloletého
syna C. U., nar. XX. X. XXXX a tak za obdobie od 1. 1. 2010 až ku dňu podania obžaloby, t.j. 1. 10.
2013 celkove dlhoval 822,02 eur,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný, kvalifikovaný ako prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák. za použitia ust. § 138 písm. b) Tr. zák.

Svojerozhodnutieokresnýsúdzdôvodniltým,žeobžalovanýpoštovýmiústrižkamipreukázal,ževýživné
uhradil v celkovej požadovanej výške a tak sa nemohol dopustiť spáchania predmetného prečinu.

Proti rozsudku zahlásil odvolanie do zápisnice o hlavnom pojednávaní z 12. 6. 2014 okresný prokurátor,
pričom svoje odvolanie aj písomne zdôvodnil. Má za to, že trestná činnosť obžalovaného R. S. bola
v priebehu prípravného konania, ako aj na hlavnom pojednávaní jednoznačne preukázaná výpoveďou

svedkyne a zároveň poškodenej E. U., výpoveďou jej matky J. U., ďalej listinnými dôkazmi a to rodným
listom maloletého dieťaťa a oboznámenými rozsudkami. Poukazoval na to, že prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák. sa dopustí ten páchateľ kto najmenej tri mesiace
v období dvoch rokov si neplní, čo aj z nedbanlivosti svoju vyživovaciu povinnosť. Ďalej poukazoval na
to, že samotná poškodená E. U. prehlásila, že s obž. R. S. od 1. 1. 2010 nežila v spoločnej domácnosti,
takže tento jej nemohol platiť výživné. Domáhal sa potom, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a

vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ môže podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a zistil, že prvostupňový súd vykonal všetky dostupné dôkazy, na základe, ktorých správne
ustálil skutkový stav a jeho postup bol správny, keď podľa § 285 písm. a) Tr. por. obž. R. S. spod obžaloby
oslobodil, keď dospel k tomu záveru, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný

stíhaný.Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd stručne a jasne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané
a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov, najmä pokiaľ si navzájom odporovali. Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal

s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny.

Ako zistil krajský súd, okresný prokurátor podal na R. S. obžalobu dňa 1. 10. 2013 pre prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák. za použitia ust. § 138 písm. b) Tr. zák. Samosudca
okresného súdu vydal voči R. S. trestný rozkaz dňa 29. 11. 2013, ktorým obžalovaného uznal za vinného

z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák. za použitia ust. § 138 písm.
b) Tr. zák. a trestným rozkazom mu uložil trest povinnej práce vo výmere 200 hodín, ako aj primerané
obmedzenia v rozsahu § 51 ods. 3 a 4 Tr. zák.

Proti trestnému rozkazu podal odpor obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, pričom poukazoval na
to, že trestného činu sa nemohol dopustiť, pretože všetky pohľadávky zo zameškaného výživného riadne
uhradil a predložil súdu fotokópie 4 poštových poukážok po 50,- eur mesačne za obdobie september

až december 2013. Na svoju obranu navyše uviedol, že sa nemohol dopustiť uvedeného prečinu aj z
toho dôvodu, že pokiaľ žil s matkou maloletého E. U. do januára 2013, tak všetky peniaze, ktoré zarobil,
jej odovzdal.

Vo veci bolo nariadené hlavné pojednávanie, kde obžalovaný predniesol zhodnú obranu s tým, čo
uvádzal v prípravnom konaní, ako aj v odpore proti trestnému rozkazu.

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že voči R. S. začalo trestné stíhanie dňa 15. 8. 2013 pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák., pričom vyšetrovateľ stanovil
dobu, kedy obžalovaný si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť a to od 1. 1. 2010 do 12. 9. 2012. Už
v prípravnom konaní je však na strane 64 fotokópia poštových ústrižkov z 12. 6. 2013, z ktorého je
zrejmé,žeobžalovanýuhradilvprospechmatkydieťaťazameškanévýživnévovýške294,05eur,pričom

na prílohách na strane 65 až 67 sú ďalšie fotokópie poštových ústrižkov v období mesiacov júl až
september 2013 na úhradu výživného po 28,- eur a 50,- eur. V rámci odvolacieho konania obžalovaný
prostredníctvom svojho obhajcu predložil fotokópiu poštových ústrižkov za rok 2014, z ktorých je zrejmé,
že obžalovaný priebežne zanedbané povinné výživné si hradil.

PrvostupňovýsúdsadostatočnevyrovnalstvrdenímpoškodenejE.U.ajejmatkyU.U.ohľadomtvrdení,

žeobžalovanýnikdynežilvspoločnejdomácnostisE.U.,keďtátootompredložilaajčestnéprehlásenie,
pretože obžalovaný tvrdil, že s poškodenou žil v spoločnej domácnosti, čo potvrdila aj svedkyňa W. T.,
ktorá pracovala ako poštárka v obci S. J., keď uviedla, že v roku 2012 nosila pre obžalovaného poštu
na E. ulicu v S. J., kde teda obžalovaný žil v spoločnej domácnosti v spoločnej domácnosti s E. U..

Za tohto stavu bolo potom preukázané po oboznámení sa so všetkými dôkazmi a najmä s poštovými

ústrižkami, že obžalovaný hradil zameškané výživné aj keď oneskorene, o čom svedčí už ten fakt, že už
pred podaním obžaloby, t.j. 1. 10. 2013 zaplatil dňa 12. 6. 2013 sumu 294,05 eur, čo bolo zameškané
výživné. Taktiež z ďalších fotokópií ústrižkov, ktoré sa nachádzajú na č.l. 127 až 132 a na č.l. 157 je
zrejmé, že obžalovaný si aj po podaní obžaloby plnil vyživovaciu povinnosť.

Trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák. sa dopustí ten

páchateľ, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplní zákonnú povinnosť vyživovať iného.
Okresný súd podrobne skúmal, či sa obžalovaný mohol dopustiť spáchania uvedeného trestného činu
alebo nie. Po predložení kompletného materiálu bolo zistené, že obžalovaný uhradil zanedbané výživné
v plnej výške a tak nemožno povedať, že by si obžalovaný neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať
iného a ani to, že by mohol uvedený čin spáchať závažnejším spôsobom konania, t.j. po dlhší čas. Za

tohto stavu potom možno mať za to, že obžalovaný nemohol naplniť skutkovú podstatu trestného činu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák. po objektívnej stránke.Postup prvostupňového súdu bol správny, keď obžalovaného R. S. oslobodil spod obžaloby okresného
prokurátora pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák. za použitia
ust. § 138 písm. b) Tr. zák. podľa § 285 písm. a) Tr. por. za použitia § 86 ods. 1 písm. a) Tr. zák., pretože

nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Z týchto dôvodov krajský súd odvolanie okresného prokurátora zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný

prostriedok.