Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, January 9, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/93/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114229591
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5114229591.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa K. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, dieťa rodičov: matka - X. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Y. XX a otec - Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom, I., O. XX, právne zastúpený Advokátskou
kanceláriou Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom, Trnava, Námestie SNP 3, o návrhu otca na

nariadenie predbežného opatrenia, na základe odvolania otca proti uzneseniu Okresného súdu Žilina
č. k. 15P/217/2014-33 zo dňa 5.11.2014, takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie okresného súdu tak, že nariaďuje predbežné opatrenie, v zmysle ktorého

je otec o p r á v n e n n ý stretávať sa s maloletou K. každý párny týždeň v sobotu od 10.00 hod.
do 18.30 hod.

V období do 28.2.2015 je matka o p r á v n e n á byť prítomná pri stretnutí otca s maloletou po celú

dobu jeho trvania.

Otec si maloletú K. prevezme v mieste jej bydliska a následne maloletú po skončení stretnutia v mieste
jej bydliska odovzdá matke.

Matka je p o v i n n á maloletú na stretnutia s otcom pripraviť a v stanovených termínoch ju otcovi
odovzdať.

Vo zvyšnej časti súd návrh otca z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd v rámci predbežného opatrenia nariadil, že otec je oprávnený
do 31.1.2015 stretávať sa s maloletou K. každý párny týždeň v sobotu od 13.00 hod. do 18.00 hod za
prítomnosti matky a od 1.2.2015 bez jej prítomnosti. Otec si maloletú prevezme v mieste jej bydliska
a následne po skončení stretnutí ju na rovnakom mieste odovzdá späť matke. Matke uložil povinnosť
maloletú na stretnutia pripraviť a v stanovených termínoch ju odovzdať otcovi; vo zvyšku návrh
otca zamietol. Vychádzal z toho, že je potrebné dočasne upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletému

dieťaťu, lebo títo spolu nežijú a nedokážu sa „o dieťati dohodnúť“. Považoval za veľmi dôležité, aby dieťa
vo svojom živote vnímalo prítomnosť oboch rodičov.

Okresný súd „rozdelil“ styk otca s maloletou K. na dve časti. V prvej časti, ktorá predstavuje určité
adaptačné obdobie, kedy si maloletá má zvyknúť na otca, budú stretnutia prebiehať v prítomnosti matky.
Maloletá totiž otca momentálne odmieta a má z neho strach, je preto potrebné postupné obnovovanie
citových väzieb. Okresný súd zohľadnil vyjadrenia matky, kolízneho opatrovníka i samotnej maloletej a

zvolený rozsah úpravy stretnutí považoval za primeraný. Zdôraznil povinnosť matky dieťaťa maloletú K.
na styk pripraviť, čo zahŕňa tiež vedenie dieťaťa k pozitívnemu vzťahu k otcovi.Protitomutouzneseniuvzákonomstanovenejlehotepodalodvolanieotec,ktorýsadomáhaljehozmeny
tak, že bude oprávnený stretávať s dcérou každý párny týždeň od piatku 18.00 hod. do nedele 18.00 hod.
Namietal predovšetkým nedostatočný rozsah stretnutí, keď nebude prítomný pri bežných každodenných

činnostiach maloletej a bude mať veľmi obmedzený priestor na prípravu vhodného programu stretnutí s
dcérou. Stretnutia bude fakticky možné realizovať výlučne iba v detských kútikoch obchodných centier,
kde hrozí i zvýšené riziko ochorenia maloletej. Zároveň dcéra je už dosť vyspelá na to, aby stretnutia
prebiehali bez prítomnosti matky. Navyše, ak táto svojim prístupom (praktickým odopieraním kontaktov
otca s dcérou, nevhodným vyjadrovaním, či správaním sa smerom k otcovi) privádza maloletú K. pri

stretnutiach s otcom do nepohody. Nariadené predbežné opatrenie vzhľadom na vzdialenosť bydliska
otca od bydliska dcéry tiež - podľa odvolateľa - vôbec nezohľadňuje osobitosti prejednávaného prípadu.

Otec zopakoval, že medzi ním a dcérou je silné citové puto; mali/majú spoločné záujmy (napr.
starostlivosť o záhradku). Poprel, že by mal výbušnú povahu. Za zavádzajúce, (s poukazom na
nedoloženie žiadneho dokladu) považoval tvrdenia matky o nutnosti vyšetrenia/návštevy dcéry u
psychológa. Vyjadrenia dcéry pred kolíznym opatrovníkom označil za zmanipulované matkou, keď

maloletá iba interpretuje jej príkazy a názory. Poukázal pritom tiež na rozpor v ich vyjadreniach ohľadne
toho, že by on (otec) mal maloletú biť; domnieval sa, že dcéra si „zle zapamätala“, čo má pred kolíznym
opatrovníkom povedať. Naopak, v skutočnosti sa maloletá K. na stretnutia s otcom bezprostredne teší,
čo prejavuje aj konkrétnym správaním (napr. dňa 2.9.2014), o čom otec predložil fotodokumentáciu.
Dodal, že matka sa bude snažiť mariť rýchle rozhodnutie vo veci samej, čím bude predbežné opatrenie

v konečnom dôsledku neprimerane dlhú dobu upravovať pomery rodičov.

Matka nesúhlasila s odvolaním otca. Zdôrazňovala, že dcéra sa ho bojí a nechce s ním byť bez matkinej
prítomnosti, a už vôbec nie s ním cestovať do Trnavy. V čase, kým žili spolu, nestrávil otec s maloletou
K. osamote viac ako 2 hodiny, nebol s ňou na žiadnom výlete a podobne. Matka zotrvala na dovtedajších
vyjadreniach ohľadne spolužitia rodičov v období, kým spoločne žili v Trnave; osobitne poukázala na

otcovepresadzovaniejehovlastnýchzáujmovanerešpektovaniepotriebostatnýchčlenovvdomácnosti.

Potvrdila, že otec sa dňa 2.9.2014 stretol s maloletou, ale išlo od augusta o jediné stretnutie, pričom dieťa
s ním súhlasilo až vtedy, keď ho matka ubezpečila, že bude tiež prítomná. Napokon aj fotky predkladané
otcom, nafotila práve matka; navyše niektoré sú z akcie, na ktorej otec ani nebol. Otec taktiež
nerešpektoval ústnu dohodu rodičov o postupnom rozširovaní kontaktov medzi ním a dcérou; začal

„vypisovať“, že príde po dcéru s právnikom aj s policajtmi, v dôsledku čoho sa maloletá odmietala od
matky čo i len vzdialiť.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 2 písm.
a/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), pri zohľadnení osobitného charakteru
rozhodovania o odvolaniach vo veciach predbežných opatrení (§ 221 ods. 3 O.s.p.), napadnuté

uznesenie (čiastočne) zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, ako je konštatované vo výroku tohto uznesenia.

Popri okresným súdom náležite zdôraznenom dočasnom charaktere inštitútu predbežného opatrenia je
pre túto formu úpravy pomerov účastníkov charakteristickou taktiež jeho nevyhnutnosť. Uvedené (okrem
iného) znamená, že len celkom výnimočne je na mieste nariadiť predbežné opatrenie v identickom
rozsahu, ako je navrhovaná úprava v rámci konania vo veci samej. Z podaní otca sa pritom (minimálne)

javí, že jeho meritórna požiadavka na úpravu (pravidelných) stretnutí je totožná s aktuálnym návrhom
na nariadenie predbežného opatrenia.

Hociotecobsahverbálnychprejavovmaloletejpripisujevplyvu,resp.ažmanipuláciizostranymatky,bez
skúmania dôvodnosti týchto tvrdení je možné konštatovať, že nimi fakticky nepopiera zhoršenie vzťahov
s dcérou, vrátane výrazného prerušenia vzájomných kontaktov, resp. komunikácie. Posúdenie vzťahu

medzi otcom a maloletou a osobitne ich citových väzieb bude predmetom dôslednejšieho dokazovania
v meritórnom konaní. Z aktuálne zistených/osvedčených okolností však nie je možné bez ďalšieho
považovať vyjadrenia maloletej pred kolíznym opatrovníkom za zmanipulované matkou. Súčasne je
dôvodným argument matky, že otec nielenže nepreukazuje/neosvedčuje, žeby s maloletou K. trávil v
predchádzajúcom období (osobitne počas spolužitia v spoločnej domácnosti v Trnave) bez prítomnostimatky dlhšie časové úseky, ale uvedené vymedzením konkrétnych skutkových okolností v podstate ani
len netvrdí.

Preto v aktuálnom štádiu konania (i) odvolací súd považuje za osvedčené, že maloletá K. takmer všetok

čas (s výnimkou školskej dochádzky) trávi v bezprostrednej prítomnosti/starostlivosti matky. Za takejto
situácie je dôvodné zvoliť postupné budovanie, resp. upevňovanie kontaktov a väzieb otca s dcérou,
t. j. v prvom období za prítomnosti matky. Je síce zrejmá výrazná narušenosť vzťahov medzi rodičmi,
čo v sebe priamo zahŕňa možnú konfliktnosť stretnutí otca s dcérou v prítomnosti matky, ale okamžité
nariadenie stretnutí bez účasti matky by momentálne nebolo v záujme maloletej.

Krajský súd zdôrazňuje, že pohodu a pozitívne prežívanie stretnutí realizovaných v zmysle nariadeného
predbežnéhoopatreniamaloletounemôževytvoriťniktoiný,akoprávealenjejrodičia.Jepretoichnielen
právnou, ale predovšetkým prirodzenou ľudskou/rodičovskou povinnosťou potlačiť negatívne vnímanie
neúspechu ich vzájomného partnerského vzťahu. Absolútne neprijateľné je zo strany ktoréhokoľvek z
nich zneužívanie výkonu rodičovských práv a povinností na akúsi „kompenzáciu“ takýchto sklamaní z
partnerského vzťahu.

Odvolací súd však na druhej strane akceptoval čiastočne argumentáciu otca v tom smere, že rozsah
stretnutí nie je primeraným na náležité podnetné vplývanie na maloletú v rámci nariadených stretnutí.
Z daného titulu pristúpil k (čiastočnej) zmene napadnutého uznesenia v tom, že rozšíril trvanie stretnutí
z piatich hodín každý druhý týždeň na osem a pol hodiny, čomu zodpovedá trvanie stretnutí od 10.00
hod. do 18.30 hod.

Rozsah stretnutí v zmysle úpravy vykonanej odvolacím súdom je z hľadiska pôsobenia otca (aktuálne)
dostatočným na vytvorenie primeraných väzieb s dcérou. Celkové trvanie stretnutí pritom dáva otcovi
možnosť zvoliť náležitý program týchto stretnutí, ktoré môžu zahŕňať aj aktivity spojené s výletmi,
športovaním a podobne. Je v značnej miere práve na jeho prístupe, kedy bude možné rozsah stretnutí
zintenzívniť a kedy sa takýchto (rozšírených) stretnutí bude domáhať i samotná maloletá K..

S poukazom na doterajšie trvanie predbežného opatrenia, ktoré zahŕňalo len niekoľko (maximálne)
päťhodinových stretnutí, krajský súd popri predĺžení rozsahu stretnutí v rámci každej párnej soboty,
zároveňprikročilajkdlhšiemuintervalustretnutí,ktorébudúprebiehaťvprítomnostimatkydo28.2.2015,
namiesto pôvodného termínu - do 31.1.2015.

Krajský súd sa nestotožňuje s tvrdením otca, že okresný súd neprihliadal na osobitosť prejednávaného

prípadu. Len samotná skutočnosť, že rodič domáhajúci sa úpravy styku s dieťaťom, ktoré nemá v
osobnej starostlivosti, žije v meste výraznejšie vzdialenom od bydliska dieťaťa, paušálne neznamená,
že súčasťou úpravy styku musí byť tiež prespanie dieťaťa v domácnosti takéhoto rodiča. Naopak, práve
opísaný prístup by bol formulárovým a formálnym rozhodovaním vecí starostlivosti súdu o maloleté deti.
Ako už bolo vyššie uvedené, aktuálny stav a intenzita vzťahu medzi maloletou a otcom nedovoľuje

okamžitú úpravu, ktorá by v sebe zahŕňala aj dlhší pobyt maloletej v domácnosti otca.

Zároveň však krajský súd zdôrazňuje, že momentálna predbežná úprava nie je konečným rozhodnutím,
a to ani z hľadiska možnosti jej zmeny v priebehu konania do obdobia meritórneho rozhodnutia. To
znamená, že pokiaľ sa zmenia okolnosti - osobitne dôjde k zintenzívneniu kontaktov medzi otcom a
maloletou a k vytvoreniu, resp. obnoveniu citových väzieb - je namieste vykonať úpravu stretávania i

„ďalším“ predbežným opatrením. Z daného hľadiska by preto eventuálna snaha niektorého z účastníkov
konania o jeho predlžovanie bola kontraproduktívna.

Okresný súd správne akcentoval povinnosť matky dieťa na stretnutie pripraviť nielen materiálne/fyzicky,
ale pripraviť ho aj po stránke psychickej. To znamená, motivovať dcéru k tomu, aby mala záujem o
stretnutia s otcom a vyvarovať sa zdôrazňovaniu negatívnych emócií, resp. negatívnych zážitkov z

minulosti vo vzťahu k otcovi.

Odvolací súd nepochybuje o úprimnom záujme oboch rodičov na všestrannom a pozitívnom rozvoji
osobnosti maloletej. Preto je presvedčený, že rodičia (tak ako je uvedené vyššie) dokážu potlačiťvzájomnú nevraživosť a stretnutia otca s maloletou prebehnú v takej atmosfére, ktorú bude dieťa vnímať
pozitívne a čím skôr dokáže akceptovať fakt, že s rodičom, ktorý ju nemá v bezprostrednej osobnej
starostlivosti, sa bude stretávať v pravidelných intervaloch a (zrejme) aj vo väčšom rozsahu.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.