Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. december 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoZm/78/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511221663
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1511221663.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: LEGO s.r.o., IČO: 44 315 554, so sídlom
Bratislava, Stará Vajnorská 11, zast. advokátskou kanceláriou Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners
s.r.o., Bratislava, Prievozská 4/B, proti odporcovi: G. H., R.. XX.X.XXXX, D. P. Z., Č.E. XXXX/XX, zast.
advokátkouJUDr.AndreouKelemenovou,Nitra,Piaristická1,ozaplatenie20.700,-eurspríslušenstvom
a odmenou 69,- eur zo zmenky, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V

č.k. 1CbZm/49/2013-106 zo dňa 02.07.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/49/2013-106 zo dňa
02.07.2013 v časti, ktorým súd uložil navrhovateľovi nahradiť odporcovi trovy konania a v časti, ktorým
rozhodol o nevrátení súdneho poplatku odporcovi p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa prvým výrokom rozhodol o zrušení zmenkového platobného

rozkazu č.k. 3Zm/874/2011-15 zo dňa 25.05.2012 a o zastavení konania podľa § 175 ods. 4, 5 O.s.p. z
dôvodu späťvzatia návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu. Odporca so späťvzatím návrhu
súhlasil.

Druhým výrokom zaviazal navrhovateľa na zaplatenia trov konania odporcu vo výške 755,90 eur a iných
trov konania vo výške 1246 eur. V odôvodnení poukázal na § 146 ods. 2 O.s.p. a skonštatoval, že

odporcovi vznikli trovy 1.246,- eur zaplatením súdneho poplatku za námietky a 755,90 eur právnym
zastúpením.

Tretím výrokom rozhodol, že navrhovateľovi bude vrátený súdny poplatok po právoplatnosti uznesenia
a štvrtým výrokom rozhodol, že odporcovi súdny poplatok za námietky nevracia, nakoľko aplikácia §
11 ods. 9 zákona o súdnych poplatkoch neprichádza do úvahy. Námietky sú skôr obdobou odvolania,

než odporu.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, a to do výroku,
ktorým súd rozhodol o náhrade trov konania a výroku, ktorým rozhodol, že súdny poplatok za námietky
odporcovi nevracia. Poukázal na ust. § 11 ods. 9 zákona o súdnych poplatkoch a skonštatoval, že
napriek skutočnosti, že navrhovateľovi je zrejmý rozdiel právneho inštitútu námietok voči zmenkovému

platobnému rozkazu a odporu voči
platobnému rozkazu, mal za to, že na toto ustanovenie je prípustný logický výklad „argumentum per
analogiam“ vo vzťahu k poplatku za námietky voči zmenkovému platobnému rozkazu. K uvedenému
záveru sa priklonil aj Okresný súd Trnava v rozhodnutí č.k. 22CbZm/16/2008-251 zo dňa 18.09.2008,
ktoré bolo uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 21CoZm/2/2011-266 zo dňa 26.08.2011 potvrdené
v celom rozsahu.Ďalej uviedol, že podaním odporu dochádza k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu.
Zákonodarca daným ustanovením motivuje účastníkov konania k mimosúdnemu riešeniu sporu. Ak
odporca podá proti platobnému rozkazu odpor, ten sa následne zruší, ako keby nikdy nebol vydaný

(navrhovateľ stráca exekučný titul) a po prípadnom späťvzatí návrhu navrhovateľom, dôjde k zastaveniu
konania. Naopak pri podaní námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu nedochádza k jeho
zrušeniu, súd následne rozhodne, či ho vôbec a v akej časti ponecháva v platnosti. Vzhľadom na
uvedené, ak zoberie odporca námietky späť (úprava občianskeho súdneho procesu neumožňuje
späťvzatie odporu) dôjde k zrušeniu exekučného titulu a zastaveniu konania. V tomto smere je princíp

postavenia účastníkov konania, ako aj mimosúdne riešenie veci totožný s prípadmi pri podaní odporov
voči platobnému rozkazu a späťvzatí návrhov vo veci samej pred prvým pojednávaním vo veci samej.

Vzhľadom na uvedené mal za to, že v predmetnom prípade sa má analogicky aplikovať § 11 ods. 9
zákona o súdnych poplatkoch. V tejto súvislosti ešte podotkol, že ak súd v rámci výkladu odôvodnenia
stotožňuje námietky s odvolaním, sám tým priamo pripúšťa povinnosť vrátenia poplatku za námietky

voči zmenkovému platobnému rozkazu pri späťvzatí návrhu pred pojednávaním vo veci samej, nakoľko
táto povinnosť súdu vyplýva priamo pri úprave poplatku za odvolanie pri splnení rovnakých procesných
postupov.

Ďalej uviedol, že v súvislosti s otázkou náhrady trov konania mal súd prvého stupňa aplikovať ust. §

150 ods. 1 O.s.p.

Navrhovateľ bol majiteľom zmenky, z ktorej nároky si uplatnil v rámci návrhu na vydanie zmenkového
platobného rozkazu, na základe ktorého Okresný súd Bratislava V vydal dňa 25.05.2012 zmenkový
platobný rozkaz č.k. 3Zm/874/2011-115 v spojení s opravným uznesením č.k. 3Zm/874/2011-21 zo

dňa 01.10.2012. Predmetný zmenkový platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
12.07.2012. Navrhovateľ následne podal návrh na vykonanie exekúcie, v rámci ktorej došlo aj k vydaniu
poverenia na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na uvedené, navrhovateľ následne zmenku skartoval,
o čom bol okresný súd upovedomený podaním zo dňa 24.05.2013. Okresný súd až dňa 15.03.2013
rozhodol o zrušení doložky právoplatnosti a vykonateľnosti zmenkového platobného rozkazu, teda po

tom, čo navrhovateľ už nedisponoval s originálom uvedenej zmenky. Odporca v rámci námietok namietal
pravosťjehopodpisunazmenke,pričomtútonámietkubysúdnemoholvyhodnotiťinakakoustanovením
znalca z odboru písmoznalectvo. Na preskúmanie podpisu sa však vyžaduje originál listiny, na ktorej
je podpis posudzovanej osoby, ten však už v čase podania námietok voči zmenkovému platobnému
rozkazu neexistoval.

Navrhovateľ si bol vedomý, že jeho zmenkový nárok nemôže byť v rámci námietkového konania
priznaný, v dôsledku čoho zobral svoj návrh späť v celom rozsahu. Podotkol, že zmenkový nárok
navrhovateľa bol oprávnený, legitímny a existujúci, čo potvrdzoval právoplatný a vykonateľný zmenkový
platobný rozkaz. Navrhovateľ si nemohol byť vedomý ani pri vynaložení odbornej starostlivosti vady

doručovania.Malzato,ženezavinilzastaveniekonania,návrhboldôvodnýaoprávnený,vrámcikonania
však nastali mimoriadne nikým nepredvídateľné okolnosti, ktoré mali za následok nemožnosť domáhať
sa zmenkového nároku.

Žiadal preto, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zmenil tak, že odporcovi sa náhrada trov

konania nepriznáva a odporcovi sa vracia súdny poplatok za námietky.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol vecne správne a svoje rozhodnutie aj
náležite odôvodnil.
V súvislosti s námietkou navrhovateľa, že súdny poplatok za námietky voči zmenkovému platobnému
rozkazu mal byť odporcovi vrátený na základe analogického výkladu ust. § 11 ods. 9 zákona osúdnych poplatkov, odvolací súd zastáva názor, že takýto postup nie je na mieste. Zákon o súdnych
poplatkov v ustanovení § 11 taxatívne vymedzuje prípady, v ktorých má súd povinnosť vrátiť súdny
poplatok. Tento výpočet je presný, jasný a zrozumiteľný, v dôsledku čoho ho nemožno výkladom

rozširovať. Uvedené ustanovenie neumožňuje viaceré verzie interpretácie. V ust. § 11 ods. 9 zákona o
súdnych poplatkov zákonodarca jednoznačne stanovil, že súd vráti súdny poplatok za odpor za splnenia
určitých predpokladov. Vzhľadom na rozdielne účinky odporu proti platobnému rozkazu a námietok proti
zmenkovému platobnému rozkazu nemožno tieto dva inštitúty stotožniť. Rovnako odvolací súd nemôže
dať za pravdu názoru, že ak okresný súd poukázal na podobnosť námietok s odvolaním, je potrebné

súdny poplatok vrátiť tak, ako sa vracia v prípade späťvzatia návrhu po podaní odvolania. Odvolanie
je samostatný procesný inštitút. Ak by zámerom zákonodarcu bolo vracať za stanovených podmienok
súdny poplatok za námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu, formuloval by to v texte zákona
podobne ako v prípade vrátenia súdneho poplatku za odpor, prípadne súdneho poplatku za odvolanie.
Čo sa týka náhrady trov konania, v prvom rade odvolací súd zdôrazňuje, že argument navrhovateľa
spočívajúci v tom, že návrh bol podaný dôvodne a jeho zmenkový nárok je oprávnený, nemožno v

tomto štádiu konania preukázať. Nemožno súhlasiť ani s názorom navrhovateľa, že zastavenie konania
nezavinil. Otázka zavinenia sa v danom prípade posudzuje procesne. Vždy bude zavinenie na strane
žalobcu, a teda aj povinnosť uhradiť vzniknuté trovy konania, ak dôvodom na zastavenie konania bolo
späťvzatie návrhu a súčasne nejde o situáciu, ktorú predpokladá § 146 ods. 2 druhá veta OSP, teda že
späťvzatie návrhu, ktorý bol podaný dôvodne, by bolo spôsobené správaním odporcu. V danom prípade

o takúto situáciu nejde.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Ideoustanovenie výnimočné,ktorémásúduumožniť,abyprirozhodovaníonáhradetrovkonaniamohol
prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej
tvrdosti. Z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i
zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je to odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení

o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto
stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov
právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá
na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia
je, existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému

účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže
dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii. Tento dôvod je teda daný
charakterom tohto konania (konanie o určenie otcovstva, ak maloletý žalobca nemal úspech) alebo
charakterom procesnej situácie. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie
účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa

prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho,
koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím
výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu
uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní a pod. Úvaha súdu, že ide o výnimočný
prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností

konkrétnej veci.

Vposudzovanejveciideosporovékonanie,vktoromnavrhovateľmápovinnosťniesťdôkaznébremeno,
spočívajúce v preukázaní svojho nároku proti odporcovi. Dôkazná núdza navrhovateľa nemôže byť na
škodu odporcu, ktorý v súvislosti s bránením svojho práva vynaložil náklady na právne zastúpenie.

Odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci nemožno aplikovať ust. § 150 ods. 1 O.s.p., nakoľko
by to znamenalo neprimeraný zásah do práva odporcu, ktorý vzniknutú procesnú situáciu nezapríčinil.
Práve pre nesprávne doručenie zmenkového platobného rozkazu odporcovi vznikli trovy konania, keďže
v súvislosti s bránením svojho práva musel pristúpiť k zvoleniu si právneho zástupcu.

Ako bolo vyššie uvedené ust. § 150 ods. 1 O.s.p. má viesť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti vo vzťahu
k účastníkovi, ktorý by inak mal povinnosť hradiť trovy druhého účastníka konania. Otázku neprimeranej
tvrdosti však nemožno posudzovať izolovane len vo vzťahu k povinnému subjektu. Nepriznanie náhrady
trov konania odporcovi by vzhľadom na okolnosti prípadu bolo neprimeraným zásahom do jeho práva nanáhradu trov konania, ktorý by predstavoval vyššiu mieru tvrdosti než uloženie povinnosti navrhovateľovi
nahradiť trovy konania odporcu. Navyše odvolací súd zdôrazňuje, že k dôkaznej núdzi navrhovateľa
nedošlo v dôsledku správania sa odporcu, túto situáciu si zapríčinil navrhovateľ sám tým, že ako tvrdí,

originál zmenky skartoval (hoci aj v dôsledku skutočnosti, že mal k dispozícii exekučný titul s vyznačenou
doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti). Ide však o okolnosti, ktoré boli nezávislé od vôle odporcu,
nemôže preto znášať následky nesprávneho úradného postupu.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd uznesenie okresného súdu v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako

vecne správne potvrdil.

Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 druhá veta zák. č. 757/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.