Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. december 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 42Sp/32/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2010200368
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2010200368.6

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: Ing. R. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX
A., proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor všeobecnej vnútornej správy, Kollárova 8, 917 02
Trnava ( pôvodne Obvodný úrad Trnava), o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č.Pr.č.1775/2008 Sp.č.A09/02420-Va zo dňa 02.01.2009, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou osobne podanou dňa 13.7.2010 sa žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne ( t.č. už
bez právneho zastúpenia) domáhal zrušenia rozhodnutia Obvodného úradu Trnava, odbor všeobecnej
vnútornej správy č.Pr.č.1775/2008 Sp.č.A09/02420-Va zo dňa 02.01.2009, ktorým bol žalobca uznaný
vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990

Zb. na tom skutkovom základe, že dňa 20.1.2007 v čase o 18,00 hod. v objekte firmy TOMASPED
s.r.o. so sídlom Trnava, časť Farárske č.27, pri zadnej bráne objektu vulgárne nadával B. F., keď tento s
manželkou a svojimi deťmi preskakoval bránu za účelom prinesenia pitnej vody a týmto konaním hrubým
spôsobom narušil občianske spolunažívanie. Za uvedený skutok mu bolo uložené zo strany žalovaného
pokarhanie.

Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie nemohlo nikdy nadobudnúť právoplatnosť a
vykonateľnosť, pretože mu nebolo nikdy doručené. Z tohto dôvodu žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť

a vec vrátiť na opätovné prejednanie prvostupňovému správnemu orgánu.

Krajský súd v Trnave uznesením č.k.42Sp/32/2010 zo dňa 18.2.2013 konanie zastavil.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca dňa 19.3.2013 odvolanie, v ktorom namietal, že prvostupňový
súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav, keď skonštatoval, že podpis žalobcu na doručenke o prevzatí
rozhodnutia patril žalobcovi.

NS SR uznesením č.k.5Sžo/23/2013 zo dňa 31.07.2013 zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu a vec
mu vrátil na ďalšie konanie, pričom nariadil súdu, aby uložil správnemu orgánu doplniť dokazovanie,

či pri doručovaní zo strany poštového doručovateľa nedošlo k pochybeniu (či si overil alebo neoveril
totožnosť osoby ktorej zásielku doručoval), vzhľadom na skutočnosť, že išlo o rozhodnutie ktoré bolo
potrebné doručiť účastníkovi do vlastných rúk.Krajský súd vec prejednal na konaní dňa 4.12.2014 v zmysle § 244 a nasl. O.s.p., pričom skúmal najmä
dodržanie procesných podmienok v súvislosti s doručovaním prvostupňového rozhodnutia zo strany
správneho orgánu a následne aj v súvislosti s námietkami vznesenými žalobcom v písomne podanej

žalobe.

Nakoľko krajský súd je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, bolo vo veci vykonané šetrenie za
účelom zistenia doručovania rozhodnutia správneho orgánu žalobcovi, pričom z písomného vyjadrenia
Slovenskej pošty a.s. na č.l.90 vyplýva, že táto nevedela zodpovedať otázku, či došlo resp. nedošlo zo
strany poštovej doručovateľky k overovaniu totožnosti osoby ktorej bolo rozhodnutie správneho orgánu

doručované a nakoľko došlo už ku skartácii dodacích dokladov, nebolo možné otázku doručovania zo
strany poštovej doručovateľky preveriť.

V tejto súvislosti krajský súd dospel k záveru, že pokiaľ v danom prípade existujú pochybnosti o tom, či
bolo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu žalobcovi doručené v súlade so zásadou in dubio
pro reo si krajský súd túto otázku vyriešil v prospech žalobcu a teda vychádzal zo skutočnosti tvrdenej
žalobcom, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu žalobcovi doručené nebolo.

Následne krajský súd skúmal, či bolo možné využiť postup v zmysle ust. § 250b ods. 2 O.s.p., podľa
ktorého môže súd nariadiť správnemu orgánu doručiť účastníkovi správneho konania rozhodnutie.
Krajský súd dospel k záveru, že vzhľadom na ust. § 250b ods. 3 O.s.p. takýto postup nie je možný,
pretože napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 02.01.2009 a teda uplynula prekluzívna lehota počas
ktorej je možné rozhodnutie správneho orgánu doručiť účastníkovi.

Správny súd uloží správnemu orgánu doručiť jeho rozhodnutie žalobcovi, ktorý tvrdí, že rozhodnutie
správneho orgánu mu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať len
v prekluzívnej trojročnej lehote, ktorej začiatok sa viaže na deň vydania správneho rozhodnutia
( uznesenie NS SR č.5Sžp 100/2009).

Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu žalobcovi doručené nebolo

a v súčasnej dobe už neexistuje možnosť, aby súd nariadil doručenie rozhodnutia žalobcovi, treba
vychádzať z toho, že napadnuté rozhodnutie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť, čo znamená, že
takéto rozhodnutie nemôže byť súdom preskúmavané podľa Piatej časti Druhej hlavy O.s.p., keďže z
ust. § 247 ods. 2 vyplýva, že predpokladom postupu podľa tejto hlavy je, aby išlo o rozhodnutie, ktoré
po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Z vyššie uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že ide o rozhodnutie, ktoré nemôže byť predmetom
preskúmavania súdom a preto je možný len postup v zmysle § 250d ods. 3 O.s.p., kedy súd uznesením
konanie zastaví.

Okrem toho krajský súd v priebehu konania skúmal aj možnosť postupu v zmysle § 20 priestupkového
zákona, podľa ktorého nemožno prejednať priestupok, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky. Krajský

súd po odčítaní doby kedy sa prerušuje plynutie dvojročnej lehoty od spáchania priestupku do jeho
prejednania, teda doby trestného stíhania a doby odkedy je podaná žaloba na súde zistil, že pre použitie
ust. § 20 priestupkového zákona uplynula doba len 729 dní, teda od spáchania skutku do podania žaloby
na súde neprešli dva roky. Preto krajský súd tento postup vylúčil.

O trovách konania krajský súd rozhodol tak, že vyslovil, že žiadnemu účastníkovi nepriznal nárok na

náhradu trov konania a to z dôvodu, že súd v danom prípade zistil dôvody osobitného zreteľa, ktoré
predchádzali rozhodnutiu o zastavení konania spočívajúce v tom, že ani jeden z účastníkov nezapríčinil
zastavenie konania, teda nebolo možné jednoznačne určiť, ktorý z účastníkov mal vo veci úspech.Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd postupoval podľa § 250d ods. 3 v spojení s § 250h ods.
2 O.s.p. a konanie zastavil.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3ods.9 zák.č. 757/2004

Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto
súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.