Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/237/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211218668
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2211218668.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5,
zastúpenej splnomocnenkyňou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanému: P.
C., nar. X. A. XXXX, bytom K. - V. G. Z., B. A. XXXX/XX, zastúpenému opatrovníkom: JUDr. B. R.,
advokát, V. A., Q. G.. XXXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Spotrebiteľské
združenie OSA, Bratislava, Fedinova 9, zastúpeného splnomocnenkyňou: HKP Legal, s.r.o., Bratislava,

Sasinkova 6, o 738,17 eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu
Okresného súdu Dunajská Streda z 18. apríla 2013 č. k. 9C/278/2011-113 takto

r o z h o d o l :

Návrh vedľajšieho účastníka na strane žalovaného na prerušenie konania a predloženie predbežných
otázok Súdnemu dvoru Európskej únie z a m i e t a .

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania žalobkyne a vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného p o t v r d z u j e .

Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením I. zastavil konanie (poznámka odvolacieho súdu - vedené
proti 2 žalovaným: 1/ Q. C., nar. X. A. XXXX, bytom B., V. C. č. XXX, zastúpená opatrovníkom: JUDr.
B. R., advokát, V. A., Q. G.. XXXX/X a 2/ P. C., nar. X. A. XXXX, bytom K. - V. G. Z., B. A. XXXX/
XX), II. žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť trovy konania JUDr. R., z titulu ustanoveného opatrovníka
pre žalovanú 1/ vo výške 15 eur do troch dní od právoplatnosti takéhoto uznesenia a III. vedľajšiemu

účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 96
ods.1až3O.s.p.(Občianskehosúdnehoporiadkuč.99/1963Zb.vzneníneskoršíchzmienadoplnení),
vecne len späťvzatím žaloby. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 137, §
146 ods. 2 a § 150 ods. 1 O. s. p. a § 14a ods. 6 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len advokátska tarifa),
vecne zavinením zastavenia konania žalobkyňou, z ktorého dôvodu jej vznikla povinnosť nahradiť trovy

konania žalovaným ako aj vedľajšiemu účastníkovi. Žalovanú 1/, ktorá je t. č. na neznámom mieste,
zastupoval advokát ustanovený súdom za jej opatrovníka v konaní, z ktorého dôvodu mu v zmysle
advokátskej tarify patrí odmena 15 eur za celé konanie vrátane odvolacieho konania a dovolacieho
konania, ktorú si uplatnil a súd prvého stupňa mu ju priznal proti žalobkyni. Vzhľadom k tomu, že
samotná existencia tzv. spotrebiteľského združenia predpokladá dostatok odborných vedomostí a
znalostí potrebných pre ochranu práv spotrebiteľa v súdnom konaní, súd prvého stupňa mal za to, že

vedľajší účastník disponuje rozsiahlymi znalosťami a vedomosťami v danej problematike a preto trovy
právneho zastúpenia advokátom nepovažoval za účelne vynaložené. Poukázal pritom na skutočnosť,
že právny zástupca vedľajšieho účastníka v oznámení o vstupe do konania žiadal doručiť návrh na
začatie konania s prílohami a už v predmetnom oznámení žiadal súd aj o priznanie náhrady trov konaniaza dva úkony právnej služby, avšak v tom čase právny zástupca nemal vedomosť o predmete sporu.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, postupujúc podľa § 146 ods. 2 s poukazom na § 150 ods. 1
O. s. p. súd prvého stupňa vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Po vyhlásení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa zistil, že nerozhodol o celej veci tak, ako
to ustanovuje § 152 ods. 1 prvá veta O. s. p., keďže opomenul rozhodnúť o náhrade trov konania
žalovaného 2/, preto dopĺňacím uznesením Okresného súdu Dunajská Streda zo 6. mája 2013 č. k.
9C/278/2011-117 rozhodol tak, že žalovanému 2/ náhradu trov konania nepriznal. Takéto rozhodnutie
odôvodnil tak, že žalovanému 2/ v konaní žiadne trovy nevznikli, ani si žiadne neuplatnil, preto mu súd

náhradu trov konania nepriznal.

Proti uzneseniu z 18. apríla 2013 č. k. 9C/278/2011-113 podal včas iba v časti trov konania žalobkyne
a vedľajšieho účastníka na strane žalovanej 1/ odvolanie vedľajší účastník s návrhom na jeho zmenu
priznaním mu proti žalobkyni náhrady trov konania 165,70 eur, alternatívne navrhol v napadnutej časti
uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil nesprávnym právnym
posúdením veci spočívajúcom v nesprávnej aplikácii ust. § 150 ods. 1 O. s. p., pre aplikáciu ktorého

sa vyžaduje, aby sa jednalo o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený
(poukázal pritom aj na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo 17/2009 a 3MCdo 5/2006),
avšak odôvodnenie napadnutého uznesenia takéto dôvody neobsahuje, preto sa jedná o neprípustnú
svojvôľu súdu. Zastavenie konania zavinila žalobkyňa späťvzatím žaloby, pričom sa tak nestalo pre
správanie žalovanej, preto malo byť o trovách konania rozhodnuté podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.

s. p. Podľa jeho názoru je nepochybné, že dôvodom späťvzatia žaloby žalobkyňou aj v tomto prípade
bolo uplatnenie námietky premlčania vedľajším účastníkom spolu s vedomosťou, že dlh žalovanej bol v
čase podania žaloby premlčaný. Žalobkyňa sa od počiatku konania spoliehala na právnu negramotnosť
spotrebiteľov a po pristúpení vedľajšieho účastníka a vznesení námietky premlčania jeho právnym
zástupcom bola nútená bez ďalšieho vziať žalobu späť, čo znamená, že žalovaná bola v konaní úspešná

vďaka úkonu vedľajšieho účastníka, za ktorý vedľajšiemu účastníkovi nebola napadnutým uznesením
priznaná náhrada trov konania. Výklad, ktorý by z uplatňovania práv vedľajšieho účastníka vylúčil
možnosť dať sa zastúpiť, je nie iba absurdný, ale najmä odporujúci zákonom Slovenskej republiky
(ďalej len „SR“) a tiež predpisom Európskej únie. Nepriznaním náhrady trov konania by súd priamo
poprel rovnosť podmienok v konkrétnom súdnom konaní, zasiahol do procesných práv vedľajšieho

účastníka garantovaných okrem iného v ust. § 93 ods. 4 O. s. p. a znemožnil mu tak reálny výkon úloh
spotrebiteľského združenia vymedzených zákonom. Súd by zároveň fakticky odňal spotrebiteľovi právo
na kvalifikovanú pomoc spotrebiteľského združenia v rámci občianskeho súdneho procesu. Vedľajšiemu
účastníkovi nie je možné odoprieť právo dať sa zastúpiť advokátom. Vedľajší účastník poukázal i na
viaceré rozhodnutia súdov SR a rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj „SD EÚ“) z 22.

decembra 2010 vo veci C-279/09, z ktorého vyplýva, že aj právnické osoby musia mať možnosť poradiť
sa, obhajovať sa a nechať sa zastupovať. Nahradenie trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi
zostranyžalobkynepovažujezananajvýšspravodlivé,nakoľkomujednaksbránenímprávspotrebiteľov
vznikli reálne náklady a jednak ako prevenciu pred konaním žalobkyne, ktorá zneužíva nízke právne
vedomie spotrebiteľov (vrátanej žalovanej) tým, že skupuje premlčané pohľadávky a tie následne žaluje

spoliehajúc sa, že žalovaní (spotrebitelia) nevedia o možnosti vznesenia námietky premlčania a právne
služby advokáta si nemôžu dovoliť. Právo spotrebiteľa na združovanie a zákonné úlohy spotrebiteľského
združenia, vrátane kvalifikovanej ochrany spotrebiteľa v občianskom súdnom procese sú základnými
právami vyplývajúcimi z článku 169 Zmluvy o Európskej únii, z článku 38 Charty základných práv
Európskej únie a ďalších európskych právnych noriem. V prípade ak sa odvolací súd stotožní s názorom

súdu prvého stupňa, vedľajší účastník to považuje okrem porušenia základných procesných práv aj
za podstatný zásah do činnosti občianskeho združenia vymedzenej zákonom a právnymi predpismi
Európskej únie a zároveň za zásadné obmedzenie práv spotrebiteľov v rámci súdneho konania a preto
žiada, aby odvolací súd v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. pred vydaním rozhodnutia prerušil
konanie a požiadal SD EÚ o rozhodnutie (ako o predbežnej otázke) o práve spotrebiteľského združenia

na plnohodnotné právne zastúpenie - vrátane práva na priznanie náhrady trov konania v prípade, ak
procesnéúkonyzdruženiabudúvsúdnomprocesenaprospechspotrebiteľaabudúmaťvčastitýkajúcej
sa účasti spotrebiteľského združenia za následok úspech vo veci.Žalobkyňa navrhla uznesenie v napadnutej časti potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti, majúc za to,
že vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri
súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je neúčelné a

nadbytočné. Rovnako mala za to, že vedľajší účastník vstúpil do konania na strane žalovanej za účelom
ochranyjejprávzvlastnejiniciatívy,tejtovšakbolsúdomustanovenýopatrovníkapretonebolopotrebné,
aby vedľajší účastník tiež ochraňoval jej záujmy, preto nemožno zo strany vedľajšieho účastníka hovoriť
o trovách účelne vynaložených. Návrh vedľajšieho účastníka na predloženie prejudiciálnej otázky SD
EÚ považovala za nedôvodný a účelový, nakoľko posúdenie priznania trov konania patrí jednoznačne

do právomoci vnútroštátneho súdu.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 O. s. p. vec v medziach odvolania, teda len vo výslovne
napadnutej časti trov konania žalobkyne a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného a to podľa § 214
ods. 2 O. s. p. bez pojednávania, pretože tu nešlo o vec samu a ani o žiaden zákonom predpokladaný
prípad potreby prejednávania aj takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu a dospel k záveru, že
uznesenie v napadnutej časti treba považovať za vecne správne.

Pred zaoberaním sa vecnou podstatou problému nastoleného napádaným uznesením je potrebné
uviesť, že konanie v prejednávanej veci pôvodne začalo proti žalovanej (Q. C.), ktorej bol uznesením
Okresného súdu Dunajská Streda z 10. apríla 2012 č. k. 9C/278/2011-47 ustanovený opatrovník pre
konanie JUDr. B. R., advokát so sídlom V. A., Q. G.. XXXX, ktorému bolo uznesenie o jeho ustanovení
za opatrovníka doručené 30. mája 2012.

Vedľajší účastník až po ustanovení opatrovníka žalovanej Q. C. oznámil podaním zo 17. apríla 2012,
doručeným súdu prvého stupňa 24. apríla 2012, že vstupuje do konania na strane žalovanej z vlastného
podnetu, žiada o zaslanie žaloby a vychádzajúc zo záverov právneho posúdenia dôvodnosti nárokov
uplatňovaných žalobkyňou v obdobných súdnych konaniach vedených v spotrebiteľských veciach má
za to, že nároky žalobkyne uplatňované v predmetnom konaní sú premlčané, a preto v záujme efektívnej

ochrany žalovanej ako spotrebiteľa vznáša námietku premlčania a navrhuje žalobu v celom rozsahu
zamietnuť. Zároveň požiadal o priznanie náhrady trov konania, spočívajúcich v trovách právneho
zastúpenia za 2 úkony právnej služby.

Uznesením Okresného súdu Dunajská Streda z 21. novembra 2012 č. k. 9C/278/2011-60 súd na návrh
žalobkyne pripustil, aby do konania na strane žalovanej pristúpil ďalší účastník a to P. C., nar. X. A.

XXXX, bytom K. - V. G. Z., B. A. XX, ako žalovaný 2/.

Uznesením Okresného súdu Dunajská Streda z 21. novembra 2012 č. k. 9C/278/2011-62 súd pripustil
zmenu petitu návrhu nasledovne: žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobkyni 738,17 eur, žalovaná 1/ je povinná v rovnakej lehote zaplatiť
žalobkyni ročný úrok z omeškania 13% zo sumy 628,25 eur od 9. decembra 2006 do 10. apríla 2011,

žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť ročný úrok z omeškania 13% ročne zo sumy
628,25 eur od 11. apríla 2011 do zaplatenia.

V podaní z 21. novembra 2012, doručenom súdu prvého stupňa 22. dňa toho istého mesiaca i roku
sa vedľajší účastník vyjadril k žalobe a opätovne vzniesol námietku premlčania, stále iba vo vzťahu k
žalovanej 1/, vyčíslil požadovanú náhradu trov právneho zastúpenia, na vstup žalovaného 2/ do konania

vedľajší účastník žiadnym spôsobom nereagoval.

Ešte pred otvorením prvého pojednávania v podaní zo 17. apríla 2013, doručenom súdu prvého stupňa
v rovnaký deň (faxom, doplneným do 3 dní predložením jeho originálu), oznámila žalobkyňa, že berie
žalobu späť v celom rozsahu a navrhuje konanie zastaviť a vedľajšiemu účastníkovi nepriznať náhradu
trov konania, majúc za to, že trovy vedľajšieho účastníka ani v tomto konaní nie sú trovami účelne

vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva.Hoci bolo žalobkyni nepochybne známe (vzhľadom Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku zo 14. marca 2011 uzavretú už priamo s P. C. ako dlžníkom, viď č. l. 57), že žalovaní 1/ a
2/ sú jednou a tou istou osobou, túto skutočnosť súdu neoznámila a odvolací súd iba z listu P. C. z

15. januára 2013 (v spise na č. l. 98) zistil, že u neho prišlo k zmene pohlavia, keď predtým bolo jeho
meno a priezvisko Q. C., pričom takéto tvrdenie potvrdzuje jeho rodné číslo, zmenené za lomítkom
(porovnaj rodné čísla na č. l. 1, 37, 57, 99) oproti rodnému číslu Q. C. a negatívna lustrácia Q. C. v registri
obyvateľov Slovenskej republiky (č. l. 36). Preto hoci súd prvého stupňa konal s dvomi žalovanými, išlo
iba o jednu osobu a iba táto môže byť žalovaným v prejednávanej veci a rovnako opatrovník JUDr. R.

zastupuje túto osobu a vedľajší účastník vystupuje na jej strane.

Ešte pred zaoberaním sa vecnou podstatou problému nastoleného napádaným uznesením a odvolaním
proti nemu však v tejto konkrétnej veci vznikla potreba vyriešiť otázku, či za dôvodný možno považovať
návrh vedľajšieho účastníka na prerušenie konania a predloženie predbežných otázok SD EÚ - za
pomoci mechanizmu vyplývajúceho z čl. 267 ZFEÚ (Zmluvy o fungovaní Európskej únie) a § 109 ods.
1 písm. c/ O. s. p.

Podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych
spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy (odkaz poznámkou č. 12
v O. s. p. na čl. 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva).

Podľa čl. 267 prvých troch viet ZFEÚ (kam bol po úpravách prenesený čl. 234 pôvodnej Zmluvy o
založení Európskeho spoločenstva) Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať predbežný nález o

otázkach, ktoré sa týkajú a/ výkladu zmlúv a b/ platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov
alebo agentúr Únie. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento
súdny orgán usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť
na Súdny dvor Európskej únie, aby o nej rozhodol; pričom ak sa takáto otázka položí v konaní pred
vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa

vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie.

Podľa čl. 169 ods. 1 ZFEÚ Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú
úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov
spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich
záujmov. K dosiahnutiu týchto cieľov prispieva Únia prostredníctvom opatrení prijatých podľa článku

114 v kontexte zavŕšenia tvorby vnútorného trhu (ods. 2 písm. a/ tu citovaného ustanovenia), ako aj
opatrení, ktoré podporujú, dopĺňajú a sledujú politiku členských štátov (ods. 2 písm. b/). Podľa odseku
3 tu citovaného ustanovenia ZFEÚ potom Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym
postupom a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom prijmú opatrenia uvedené v odseku 2
písm. b/ a napokon podľa odseku 4 opatrenia prijaté podľa odseku 3 nebránia žiadnemu členskému

štátu zachovať alebo zaviesť prísnejšie ochranné opatrenia; takéto opatrenia však musia byť zlučiteľné
so zmluvami a Komisia o nich bude upovedomená.

Navzdory tomu, že nie je dôvod polemizovať o práve účastníka súdneho konania vedeného pred
tuzemským súdom podať návrh na prerušenie konania a požiadať o predloženie predbežnej otázky
SD EÚ, čo rovnako platí o možnosti vnútroštátneho súdu konanie prerušiť a na SD EÚ sa obrátiť,

ak vnútroštátny súd nie je súdom rozhodujúcim v poslednej inštancii a o povinnosti takto postupovať,
ak naopak je súdom rozhodujúcim (v podmienkach vnútroštátnej ochrany práv) v poslednom stupni;
možnosť, resp. povinnosť vnútroštátneho súdu vyhovieť návrhu na prerušenie konania a predloženie
predbežnej otázky SD EÚ tu môže byť len za splnenia ďalšej podmienky zakotvenej priamo v ZFEÚ
a to podmienky sformulovanej na úrovni jedného zo základných predpisov Európskej únie tak, že

rozhodnutie o predbežnej otázke je pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu nevyhnutné (čiže že bez
takéhoto rozhodnutia hrozí, že predpis komunitárneho práva bude použitý vnútroštátnym súdom
nekorektne - rozumej v rozpore s výkladom, na ktorý je povolaný len SD EÚ a ktorý by mal byť pre všetky
vnútroštátne súdy členských štátov Európskej únie jednotný).O taký prípad ale v prejednávanej veci pri dôslednom riadení sa ustanoveniami citovanými zhora,
ustanoveniami vnútroštátneho práva SR a napokon i pri dôslednej analýze záverov podopierajúcich
súdom prvého stupňa v tejto veci zvolený spôsob rozhodnutia nešlo a ani ísť nemohlo. Z pohľadu

opodstatnenosti požiadavky na prerušenie konania a predloženie veci SD EÚ totiž malo význam len to,
že súd prvého stupňa v prejednávanej veci pri posudzovaní otázky náhrady trov konania neaplikoval
tzv. komunitárne právo.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že návrhu vedľajšieho účastníka na prerušenie konania a
predloženie predbežných otázok SD EÚ nie je dôvod vyhovieť, preto takýto návrh zamietol (prvá veta

výroku tohto uznesenia).

Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Podľa odseku 2 vety prvej rovnakého paragrafu ak niektorý
z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy a napokon podľa vety
druhej tu citovaného odseku 2 ustanovenia, ak sa pre správanie odporcu (žalovaného) vzal späť návrh,
ktorý bol podaný dôvodne (tu rozumej i vzala späť žaloba podaná dôvodne), je povinný uhradiť trovy

konania odporca (i tu žalovaný).

Ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok
konania, pri ktorej uplatnení nemá žiaden z účastníkov konania právo na náhradu jeho trov (trov konania
vzniknutých tomuto účastníkovi a ním platených), ak konanie neskončilo vydaním vecného rozhodnutia
o predmete sporu (najmä rozsudku vyhovujúceho žalobe celkom či len čiastočne, resp. žalobu celkom

zamietajúceho), ale došlo k jeho zastaveniu. I takáto výnimka sa však neuplatňuje automaticky, keď
sama predstavuje pravidlo, z ktorého existujú ďalšie 2 výnimky umožňujúce za splnenia v zákone
celkom konkrétne vymedzených podmienok uloženie povinnosti na náhradu trov konania niektorému
z účastníkov konania. Uplatnenie ktorejkoľvek z takýchto výnimiek (majúcich pôvod v oboch vetách
ustanovenia§146ods.2O.s.p.)taknajmäpredpokladávzniktrovmajúcichsanahradiťaspoňnajednej

strane sporu (v opačnom prípade niet dôvodu pre použitie takejto výnimky), ale tiež procesnú situáciu,
pri ktorej náhradu trov konania vôbec možno uložiť či priznať (pri zastavení konania medzi existujúcimi
účastníkmi pre späťvzatie žaloby ide inak práve o taký prípad).

Prvá veta ust. § 146 ods. 2 O. s. p. so zavinením na zastavení konania pracuje výlučne z procesného
hľadiska a zásadne toto (zavinenie) pričíta iniciátorovi konania. Tým je v tzv. základnom prvostupňovom

konaní navrhovateľ (v sporovom konaní žalobca a tu konkrétne žalobkyňa - právnická osoba s právnou
formou ženského rodu).

Zavinenie na zastavení konania pre späťvzatie žaloby síce nemusí byť vždy pričítané žalobcovi,
podmienkou postupu podľa § 146 ods. 2 vety druhej O. s. p. je však 1. možnosť aspoň predbežného
záveru o dôvodnosti žaloby a 2. správanie osoby či viacerých osôb, voči ktorej alebo ktorým požiadavka

uplatnená žalobou smeruje, donucujúce žalobcu k späťvzatiu žaloby (teda také správanie, ktoré je na
jednej strane výlučným správaním žalovaného bez možnosti žalobcu ho ovplyvniť a na druhej strane je
so späťvzatím inak dôvodnej žaloby aj v priamej príčinnej súvislosti).

Vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu v prejednávanej veci Spotrebiteľské združenie OSA má
oprávnenie vystupovať v konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného (spotrebiteľa) a to na

základe špeciálnej zákonnej úpravy v ust. § 93 ods. 2 O. s. p. Keďže má v konaní rovnaké práva a
povinnosti ako účastník (rozumej tzv. hlavný, tu por. tiež ust. § 93 ods. 4 vety prvej O. s. p.), možno
z toho vyvodiť len jeden záver a to, že aj vedľajší účastník má právo na právnu pomoc pred súdmi,
čo je základné ústavné právo (tu por. čl. 47 ods. 2 Ústavy SR (ústavného zákona SNR č. 460/1992
Zb. v znení neskorších ústavných zákonov) so všetkými jeho atribútmi - teda i so samozrejmosťou

práva na náhradu trov konania). O. s. p. v žiadnom zo svojich ustanovení nepodmieňuje možnosť
zastúpenia advokátom absenciou (nedostatkom) odborných znalostí účastníka a teda ani nevylučuje,
aby sa i účastník odborne spôsobilý hájiť svoje či niečie iné záujmy v konaní pred súdom nemohol dať
zastúpiť advokátom a aby mu len z tohto dôvodu nemala byť priznaná náhrada trov v súvislosti s takýmtozastupovaním vzniknutých. Vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania, vrátane
náhrady trov právneho zastúpenia, samozrejme len v tom prípade, ak právo na náhradu trov konania
vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého vedľajší účastník v konaní vystupoval a len v tom prípade,

ak trovy právneho zastúpenia sa poskytujú za úkony, ktoré boli v konaní vykonané účelne.

Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Práve odcitované ustanovenie síce nedopadá priamo na rozhodovanie o trovách konania skončeného
zastavením (o aký prípad šlo v prejednávanej veci), nakoľko upravuje rozhodovanie o trovách konania
skončeného vecným rozhodnutím (rozsudkom) v prospech jednej strany sporu (k čomu môže dôjsť v

tzv. sporovom konaní buď úplným vyhovením žalobe alebo naopak jej úplným zamietnutím), toto však
obsahuje vyjadrenie jednej zo zásad vlastnej všetkým rozhodovacím procesom o trovách konania (teda
aj rozhodovaniu podľa § 146 ods. 2 O. s. p.), ktorou je, že súd prizná len náhradu trov potrebných
(rozumej nevyhnutných) na účelné bránenie práva, čiže len takých trov, ktoré možno považovať
objektívne za vynaložené účelne.

Medzi trovy konania s nárokovateľnou náhradou potom zásadne patria i trovy reprezentované odmenou
a súvisiacimi náhradami advokátov v súvislosti s poskytovaním nimi právnych služieb ich klientom
(účastníkom súdnych konaní), keď tu nepochybne treba súhlasiť s argumentom vedľajšieho účastníka
o neodňateľnom práve na súdnu a inú právnu ochranu a skoro tragikomicky (skôr však ako absolútna
drzosť) musela pôsobiť úporná snaha žalobkyne obhajovať neexistenciu práva spotrebiteľských

združení na náhradu trov vznikajúcich im v súvislosti s právnym zastúpením advokátmi v tzv.
spotrebiteľských veciach so súbežným uplatňovaním požiadavky na náhradu za vlastné právne
zastúpenie (v ktorom prípade inak odvolaciemu súdu uniká rozdiel medzi namietanou paušálnou
obranou vedľajšieho účastníka a rovnako paušálnym uplatňovaním práv zo strany žalobkyne).

Otázka využitia práva na právnu pomoc advokáta a otázka účelnosti v takejto súvislosti vynakladaných

trovsúvšakotázkami,ktorémajúlenčiastočnýsúvisaktorépretoneslobodnozmiešavať(bezďalšieho).
V každom prípade namietanej účelnosti takýchto trov tak treba robenie záverov podriadiť tomu, či by inak
advokátom zastupovaný účastník bol v konkrétnej situácii schopný uplatňovania ním práv (resp. obrany
voči uplatňovaniu práv niekým iným) aj bez pomoci advokáta, samozrejme za podmienky schopnosti
hájenia práv spôsobom zásadne rovnocenným s tým, ako sa do problému „vložil“ advokát.

Pri nazeraní na problém urobený predmetom odvolacieho konania v prejednávanej veci aj z práve
priblíženého uhla pohľadu potom len veľmi ťažko šlo prehliadnuť, že splnomocnenkyňa (tzv. advokátske
spoločenstvo) vedľajšieho účastníka tu (obdobne ako v množstve tunajšiemu súdu známych a ním
skôr prejednaných vecí za účasti rovnakého vedľajšieho účastníka i advokáta) požadovala (nad rámec
paušálnych náhrad a DPH) odmenu za 2 úkony právnej pomoci, z ktorých tým prvým bolo prevzatie a

príprava zastúpenia (toto samostatne nehonorovateľné, pretože ak by advokát okrem takéhoto úkonu už
pre klienta nevykonal žiaden iný, vytratil by sa zmysel zastupovania) a druhým vyhotovenie písomného,
z ktorého obsahu je zrejmé (pominúc konkrétne údaje, opísané zo žaloby) len paušálne uplatnenie
námietky premlčania bez toho, aby v ktorejkoľvek druhovo totožnej veci za účasti tej istej žalobkyne
vznikla potreba na takomto podaní (opäť vyjmúc údaje zistiteľné zo žaloby) čokoľvek meniť.

Ak potom odvolací súd má zo svojej skoršej rozhodovacej činnosti vedomosť o postupe vedľajšieho
účastníka (presnejšie splnomocnenkyne takéhoto účastníka zastupujúcej) spôsobom celkom totožným
s tým v prejednávanej veci aj v iných veciach (z ktorých už prinajmenšom v konaniach vedených
Krajským súdom v Trnave pod sp. zn. 10Co/76/2013, 10Co/81/2013 a 10Co/172/2013 bola vedľajšiemu
účastníkovi ním požadovaná náhrada trov právneho zastúpenia advokáta priznaná), nebol tu prakticky

žiaden priestor pre iný záver než ten, že po získaní účastníkom 1. vedomosti, ako účinne a to paušálne v
konaní uplatňovať práva, alebo sa brániť a tiež 2. náhrady trov konania, zodpovedajúcej odmene, ktorú
musel takýto účastník zaplatiť advokátovi, aby pre neho paušálny vzor vytvoril, už nemôže byť ďalej
účelným vynakladanie prostriedkov na odmeňovanie advokáta za to, aby aj v ďalších druhovo totožnýchveciach priam chrlil obsahovo identické podania (bez toho, aby tu bol zrejmý aj vklad splnomocnenkyne
venovaný argumentácii príznačnej práve pre konkrétnu vec, v ktorej sa takto zastupuje).

Pri riadení sa touto úvahou, ako i pri nerozhodnosti toho, v ktorom z konaní advokát použil neskôr

paušálne uplatňovaný vzor po prvý raz (hoci pri záujme na absolútnej presnosti by sa zastupovanému
účastníkovi malo dostať náhrady trov právneho zastúpenia iba v takomto konaní) tak trovy vedľajšieho
účastníka nešlo považovať za účelné.

To boli dôvody, pre ktorý odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania
žalobkyne a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O. s.
p. potvrdil, ako je to uvedené v druhej vete výroku tohto uznesenia odvolacieho súdu.

V takto skončenom odvolacom konaní tak úspech zaznamenala žalobkyňa a principiálne to preto bola
ona, komu vzniklo právo na náhradu trov takéhoto konania - proti vedľajšiemu účastníkovi (preto, že
ten s požiadavkou na náhradu trov prvostupňového konania a na uloženie zodpovedajúcej povinnosti
práve žalobkyni neuspel).

Práve nehoráznosť požiadavky tzv. advokátskej spoločnosti zastupujúcej žalobkyňu, požadujúcej

náhradu trov odvolacieho konania paralelne s požiadavkou na uchránenie pred povinnosťou platiť
niekomu inému náhradu trov prvostupňového konania a to z dôvodov bez preháňania označiteľných
za pokus o uplatnenie zásady dvojakého metra boli potom tým, v čom odvolací súd videl dôvod hodný
osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 O. s. p., pre ktorý v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni i za
použitia ust. § 224 ods. 1 rovnakého zákona nepriznal náhradu trov takéhoto konania.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.