Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 5, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/566/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812213700
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3812213700.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa M., zastúpeného K. proti odporcovi X., zastúpenému
opatrovníčkou M. súdnou tajomníčkou Okresného súdu Prievidza, za účasti vedľajšieho účastníka na
strane odporcu I., zastúpeného P., o zaplatenie 361,95 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa
proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 11C/25/2013-76 zo dňa 16. januára 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov
odvolacieho konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 16,34 Eur, k rukám
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka P.. T. C., advokáta, a to do troch dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil, navrhovateľovi vrátil súdny poplatok vo výške

14,87 Eur, vrátením ktorého poveril Daňový úrad B.. Zároveň navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 68,38 Eur, na účet právneho zástupcu,
do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa
domáhal zaplatenia 2.677,28 Eur s príslušenstvom. Podaním zo dňa 16.10.2012
oznámil právny zástupca vedľajšieho účastníka vstup do konania na stranu odporcu, súčasne si uplatnil
trovy konania, dňa 06.11.2012 sa vyjadril k návrhu, kde vzniesol námietku premlčania a navrhol návrh

zamietnuť. Podaním zo dňa 08.01.2014 vzal navrhovateľ návrh v celom rozsahu späť. Na
základe späťvzatia návrhu okresný súd rozhodol podľa § 96 ods. 1 O.s.p. o zastavení konania. O vrátení
súdneho poplatku bolo rozhodnuté podľa § 11 ods. 3, 4 a 6 zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch, v platnom znení. Okresný súd pri rozhodovaní o náhrade
trov konania vedľajšieho účastníka po posúdení rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, teda zastavenia
konania pre späťvzatie, dospel k záveru, že v danom prípade navrhovateľ zavinil zastavenie konania,

preto je povinný nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu v zmysle § 146
ods. 2 prvá veta O.s.p. Okresný súd mal za preukázané, že vedľajší účastník do konania
riadne vstúpil, právny zástupca zastúpenie riadne prevzal, vo veci podal vyjadrenie (zo dňa 5.11.2012),
v ktorom vzniesol námietku premlčania, a preto niet dôvodu na nepriznanie náhrady trov právneho
zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi. Právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka patrí za úkony právnej
služby (prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom, vyjadrenie zo dňa 05.11.2012/

písomné podanie na súd) odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške 53,12
Eur (za jeden úkon právnej služby predstavuje odmena sumu 26,56 Eur) a náhrada podľa § 16 ods.
3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške 7,63 Eur x 2 úkony právnej služby je 15,26 Eur. Celkom trovy
právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka predstavujú 68,38 Eur. Na záver okresný súd uviedol, že
práve kvalifikované podanie vedľajšieho účastníka, zastúpeného právnym zástupcom, v ktorom vzniesol
námietkupremlčania,bolodôvodomspäťvzatianávrhuzostranynavrhovateľaanáslednémuzastaveniu

konania, preto nemožno hovoriť o neúčelne a zbytočne vynaložených trovách konania. K záveru opremlčaní nároku je potrebné oboznámiť sa s podstatou nároku, jeho vznikom, jeho existenciou a dĺžkou
jeho trvania, preto nie je možné konštatovať, že vyjadrenie, obsahom ktorého je vznesenie námietky
premlčania, je právne nenáročné, a preto patrí právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka za toto

podanie odmena.

Proti tomuto uzneseniu vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby krajský súd uznesenie okresného súdu zmenil tak, že
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania
vo výške 19,61 Eur. Uviedol, že cieľom vedľajšieho účastníka je kolektívna ochrana spotrebiteľov.

Navrhovateľ zastával názor, že združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť z podstaty svojej
existencie schopné samé poskytnúť právnu pomoc v spotrebiteľských sporoch. Podľa údajov registrácie
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky má združenie členov, ktorí majú právnické vzdelanie, pričom
združenie môže podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. využívať aj podporu ministerstva. V tomto smere
poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 5Co 26/2012 a sp. zn. 3Cob 259/2011,
ktorý v obdobných prípadoch vedľajšiemu účastníkovi trovy konania nepriznal. Citoval z dôvodovej

správy k zákonu č. 384/2008 Z. z. a vyvodil, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú
ochranu spotrebiteľa na tento účel zriadeným subjektom, ktorý bude spôsobilý poskytnúť spotrebiteľovi
kvalifikovanú pomoc. Poukázal na to, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na ich stav
a vôľu odporcu, pričom pred oznámením o vstupe do konania nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom
prípade. Združenie opakuje procesné podania nadbytočne, bez uvedenia nových skutočností týkajúcich

sa predmetu sporu. K obdobnému záveru dospel i Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí, sp. zn. 6Co
141/2012 a Krajský súd v Banskej Bystrici, sp. zn. 17Co/91/2012. V zmysle uvedeného
zastávalnázor,žetrovyvedľajšiehoúčastníkaniesútrovamiúčelnevynaloženýminauplatňovaniealebo
bránenie práva. Súd by nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkov neporušil právo na
právnu pomoc a rovnosť účastníkov konaní podľa čl. 47 ods. 2, 3 Ústavy Slovenskej republiky, čo vyvodil

o.i. z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 78/03. Poukázal na viaceré rozhodnutia
odvolacích súdov. Vo veci nie je podľa názoru navrhovateľa možné aplikovať ani § 137 O.s.p., pretože
združenieodporcuvkonanínezastupuje.Malzato,ževdanomprípadeje namiesteaplikáciaust.§
150ods.2O.s.p.,nakoľkoideodrobnýsporatrovyprávnehozastúpeniasúznačneneprimeranékvýške
žalovanej pohľadávky. Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka mal z týchto dôvodov za nadbytočné,

účelové a nehospodárne.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého
stupňa v jeho napadnutej časti potvrdil a navrhovateľa zaviazal k povinnosti zaplatiť mu aj
náhradu trov odvolacieho konania vo výške 21,32 Eur. Uviedol, že vedľajší účastník vstúpil legitímne do
predmetnéhospotrebiteľskéhosporunastranuodporcu,atovsúlades§92ods.2,3O.s.p.Tentopostup

je zákonný a nepredpokladá súhlas spotrebiteľa, dokonca ani jeho vedomosť o takomto konaní. Svoj
vstup do konania vedľajší účastník považoval za opodstatnený, keďže spotrebiteľ bol v predmetnej veci
úspešnývdôsledkujehoaktivity,atedazhľadiskasamotnéhocieľaaposlaniačinnostiZdruženia,ktorým
je ochrana spotrebiteľa, sú trovy konania, náhradu ktorých požadujú, objektívne účelné. Uviedol, že je to
práve žalobca, kto masovo zneužíva poskytovanie právnych služieb pri podávaní formulárových žalôb

a písomných podaní za účelom obohatenia sa na úkor žalovaných spravidla nemajetných spotrebiteľov.
Mal za to, že ak by združeniu nebola súdmi priznávaná náhrada trov právneho zastúpenia tam, kde
na to vznikol právny nárok, viedlo by to k ohrozeniu aktivít združenia v prospech spotrebiteľov, čo by
vyhovovalo ekonomickým záujmom žalobcu. Privítal by prijatie vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá by
súdu umožnila prihliadať na premlčanie pohľadávky ex offo v súdnych konaniach proti spotrebiteľom,

alebo poučiť ich o možnosti premlčanie namietať. Považoval za svoju povinnosť chrániť spotrebiteľa
aj pred premlčanými nárokmi, na základe čoho vznášajú námietku premlčania v každom spore, v
ktorom je žalovaný premlčaný nárok. Odmietnutie ich práva na plnú náhradu trov konania by de
facto znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov na súdoch. Účelnosť trov
vynaložených na právnu pomoc možno odvodiť z čl. 47 ods. 2 Ústavy, právo účastníka na náhradu

trov konania v úspešnom súdnom spore vyplýva z nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky,
napr. II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04, II. ÚS 56/05, IV. ÚS 147/08, II. ÚS 122/09. Poukázal aj na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo 71/2010, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej
Bystrici, č.k. 17Co/87/2011-71 a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn.
7Co/34/2012. Argumentáciu žalobcu, že vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa - musí

byť schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, považovalza zjavne účelovú, nelogickú až absurdnú. Vedľajší účastník je pripravený dôsledne presadzovať a
chrániť oprávnené záujmy spotrebiteľov aj v súdnych konaniach, a to vystupovať
proti dodávateľom na základe princípu „rovnosti zbraní“ - možnosť zastúpenia vedľajšieho účastníka

advokátmi, čím žalobca získava rovnocenného partnera v riešení právnych otázok, pretože priemerný
spotrebiteľ sa nedokáže náležite brániť a v dôsledku svojej neinformovanosti, prípadne nedostatku
prostriedkov na právne zastúpenie, rezignuje. Keďže v danej právnej veci sú uplatňované nároky proti
spotrebiteľovi, je potrebné použiť normy spotrebiteľského práva aj výkladové pravidlá ich aplikácie.
V rámci spotrebiteľského práva pozitívny zásah štátu, ktorý je realizovaný spotrebiteľskou právnou

úpravou, kompenzuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Pri ochrane spotrebiteľa musí
zohraťúlohuajsúdnamocaplikačnoupraxou,atoajvotázkerozhodovaniaotrováchkonaniasubjektov,
ktoré vystupujú na ochranu spotrebiteľa.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie
okresného súdu je potrebné v odvolaním napadnutej časti potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správne. Vo veci bolo rozhodnuté bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol len výrok o trovách konania vedľajšieho účastníka.
Uznesenie okresného súdu vo zvyšnej časti nebolo napadnuté účastníkmi, nadobudlo právoplatnosť, a
preto krajský súd uznesenie okresného súdu v tejto časti nepreskúmaval (§ 206 O.s.p.).

V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za
výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. Pokiaľ výsledok konania nie je rozhodujúci

pre náhradu trov konania, o náhrade trov konania sa rozhoduje podľa ust. § 146 O.s.p.

V zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania
podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Ustanovenie odseku 2 tohto zákonného ustanovenia
upravuje rozhodovanie o náhrade trov v prípade zastavenia konania v dôsledku späťvzatia návrhu.
Podľa prvej vety tohto zákonného ustanovenia má povinnosť nahradiť trovy konania ten, kto zavinil, že

konanie muselo byť zastavené. Toto zavinenie je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nakoľko
nárok na náhradu trov konania je nárokom, ktorý má oporu v ustanoveniach procesného práva, a preto o
otázke, či účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené, je z pohľadu relevancie významný
iba procesný výsledok. Za predpokladu, že k späťvzatiu návrhu, ktorý bol podaný dôvodne, došlo pre
správanie sa odporcu, je povinný hradiť náklady konania odporca (§ 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.).

Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že navrhovateľ zobral návrh na začatie konania späť a späťvzatím
návrhu zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Dôvodne potom okresný súd rozhodoval o povinnosti
navrhovateľa nahradiť trovy konania podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. Odvolací súd k odvolaniu
navrhovateľa, ktorý sa nestotožnil s jeho povinnosťou zaplatiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi,
uvádza, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu

priznal náhradu trov konania podľa citovaného zákonného ustanovenia ako rovnocennému účastníkovi
konania, pretože sa jednalo o konanie, do ktorého vstúpil v záujme ochrany spotrebiteľa (odporcu), čím
mu v prípade úspechu, resp. v tomto konaní v dôsledku jeho zastavenia pre späťvzatie
návrhu navrhovateľom nemožno uprieť právo na náhradu trov konania, keďže bol zastúpený právnym
zástupcom. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že vedľajší účastník do

konania vstúpil a vo veci podal vyjadrenie (zo dňa 05.11.2012, č.l. 25), v ktorom kvalifikovane vzniesol
námietku premlčania, a preto niet dôvodu na nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšiemu
účastníkovi.

Pokiaľ ide o možnosť aplikácie ust. § 150 ods. 2 O.s.p., na ktorú poukázal navrhovateľ, odvolací súd
uvádza, že je len na vôli súdu, či v drobných sporoch neprizná, alebo zníži trovy konania. Dokonca aj

pre zníženie výšky trov konania nestanovuje žiadne hranice a moderáciu trov konania ponecháva len
na úvahu súdu a konkrétnych okolnostiach prípadu. Ide totiž o moderačné právo súdu pri rozhodovaní
o výške trov konania a ako jediné kritérium zákon zakotvuje neprimeranosť trov voči pohľadávke. Aký
pomer výšky trov k výške pohľadávky treba považovať za neprimeraný, to zo zákona nevyplýva a je
ponechaný len na úvahe súdu.Odvolací súdu taktiež dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV.
ÚS 76/2012, v ktorom konštatoval, že ust. § 150 ods. 2 O.s.p. umožňuje súdu, aby v rámci svojho
uváženia v medziach tohto zákonného ustanovenia nepriznal, alebo znížil trovy konania, ktoré sú v

drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke. Pozitívne vymedzený pojem drobného sporu vyplýva
z § 200ea ods. 1 O.s.p. V prípadoch drobných sporov je teda na zvážení súdu, či využije ustanovenie
§ 150 ods. 2 O.s.p. a účastníkovi konania, ktorý mal vo veci úspech, buď neprizná alebo zníži trovy
konania. K tomuto kroku môže všeobecný súd pristúpiť len v prípade, ak uplatnené trovy sú neprimerané
vo vzťahu k pohľadávke. Neprimeranosť trov by mala v podstate znamenať, že ich výška

prekračuje hodnotu pohľadávky. Na druhej strane posúdenie neprimeranosti trov vo vzťahu k hodnote
sporu nie je v zákone explicitne vymedzené, je dané na úvahu súdu, ktoré spolu so závermi na
to nadväzujúcimi musia byť vždy odôvodnené a celkom legitímne.

Súd prvého stupňa preto správne uložil povinnosť navrhovateľovi zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporcu náhradu trov právneho zastúpenia, a to v celkovej výške 68,38 Eur za dva úkony právnej
služby, ako ich bližšie špecifikoval v odôvodnení napadnutého uznesenia.

Vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý
ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho
zastúpenia v danej veci považuje za účelne vynaložené. Samotná skutočnosť, či sa vedľajší účastník
dá v konaní zastúpiť, je na voľbe samotného vedľajšieho účastníka. Toto jeho právo je dané aj Ústavou
Slovenskej republiky, článok 47 ods. 2.

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania vo vzťahu k
vedľajšiemu účastníkovi podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1
O.s.p. tak, že úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu priznal náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 16,34 Eur. Predmetom odvolacieho konania bola suma 68,38 Eur, predstavujúca

náhradu trov prvostupňového konania, a preto vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov odvolacieho
konania, spočívajúca v odmene za právne zastúpenie podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. b) a §
16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., vypočítaná z tejto hodnoty za 1 úkon právnej pomoci 16,60 Eur,
znížená na polovicu základnej sadzby, t. j. 8,30 Eur za podanie vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa,
režijný paušál 8,04 Eur, spolu trovy odvolacieho konania vo výške 16,34 Eur.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .