Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. október 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3CoE/62/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2607206534
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Šramelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2607206534.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, 812
72 Bratislava proti povinnému: H. K., nar. X.X.XXXX, bytom O. XXXX/XX, G. - O. ( právny nástupca
povinného : E. Y., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom: I. XXX/XX, N.), o vymoženie
16,60 Eur s príslušenstvom, exekúcii vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Ladislavom Ághom,
ExekútorskýúradsosídlomvBratislave,Jaskovýrad79,podč.EX20805/2007,oodvolaníoprávneného

proti uzneseniu Okresného súdu Senica zo dňa 20.02.2013 pod č.k. 13Er/352/2007-11 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením napadnutým odvolaním prvostupňový súd predmetnú exekúciu zastavil a oprávnenému
uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 64,81 Eur do troch dní od
právoplatnosti uznesenia.

V dôvodoch uznesenia uviedol, že povinný dňa 22.02.2011 zomrel a dedičské konanie po povinnom bolo
právoplatne zastavené pre nedostatok majetku (Uznesenie Okresného súdu Senica pod č. 3D/38/2011
zo dňa 04.08.2011 právoplatné dňa 26.01.2012), čím boli splnené podmienky pre zastavenie exekúcie
v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Taktiež zastavil konanie s poukazom na § 57
ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku a § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
účinnom do 31.08.2008, nakoľko rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok ( v danom prípade blokovej

pokuty nezaplatenej na mieste evidovanej pod č. AA 1116335 zo dňa 30.05.2005, vydanej Okresným
riaditeľstvom PZ Bratislava, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 14.06.2005), možno vykonať do troch
rokov od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie. O trovách exekúcie rozhodol s poukazom na ust.
§ 200 ods.2, § 203 ods.1, ods.2 Exekučného poriadku a § 14, § 15, § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.04.2008, keď na jej náhradu v sume 64,81
eur (ktorú v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne špecifikoval a vyčíslil) zaviazal oprávneného.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie orpávený, ktorým
sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové
rozhodnutie. Argumentoval tým, že k zastaveniu exekúcie neprišlo zavinením oprávneného, ani sa
exekúcia nezastavila z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov a povinný, čiže
subjekt, ktorý v zásade uhrádza trovy exekúcie, objektívne nemôže tieto trovy uhradiť, nakoľko v čase
rozhodovania súdu o ich náhrade už neexistuje. Taktiež má za to, že návrh na vykonanie exekúcie podal

oprávnený včas ( dňa 16.05.2007), teda v trojročnej prekluzívnej lehote, ktorá by márne uplynula až
14.06.2008.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 58 ods. 5, ods. 6
Exekučného poriadku), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§37 ods. 1 Exekučného poriadku),postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže odvolanie smeruje proti uzneseniu (§ 214
ods. 2 písm. c) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, pretože

rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Senát toto rozhodnutie vydal s výsledkom hlasovania
s pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).

Zobsahuspisubolozistené,žeoprávnenýsanávrhomdoručenýmexekútorovidňa16.05.2007domáhal
vykonania exekúcie proti povinnému pre zaplatenie sumy 500,- Sk (16,60 Eur) s príslušenstvom na
základe exekučného titulu - blokovej pokuty nezaplatenej na mieste č. AA 1116335 vydanej Okresným

riaditeľstvom PZ Bratislava. Okresný súd Senica dňa 30.05.2005. Okresný súd Senica vydal na návrh
dňa 13.06.2007 poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie predmetnej exekúcie pod č. 5205
031480*.

Návrhom zo dňa 07.12.2012 ( doručeným súdu dňa 12.12.2012) exekútor súdu oznámil, že vykonaným
šetrením bolo zistené, že povinný dňa 22.02.2011 zomrel. Prvostupňový súd následne vlastným
šetrením zistil, že dedičské konanie po povinnom bolo právoplatne zastavené pre nedostatok majetku

na základe uznesenia Okresného súdu Senica pod č. 3D/38/2011 zo dňa 04.08.2011 právoplatného dňa
26.01.2012.

V zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

V zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je

podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným,

V zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa§203ods.2Exekučnéhoporiadkuaksaexekúciazastavízdôvodu,žemajetokpovinnéhonestačí
ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie
pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu

trov exekúcie, ktoré platil.

Pri posudzovaní správnosti priznania, resp. nepriznania náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi je
nutné posúdiť, z akého dôvodu mala byť exekúcia správne zastavená.

Exekučný poriadok pripúšťa výnimky zo zásady, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 197 ods.
1 Exekučného poriadku). Oprávnený spravidla znáša trovy exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu

voľnej úvahy súdu. Okrem toho, oprávnený musí uhradiť trovy exekúcie, aj keď zastavenie exekúcie
nezavinil a nemohol ho predvídať, ak k zastaveniu došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani
na úhradu trov exekúcie.

Preto je dôležité, z akého dôvodu malo dôjsť k zastaveniu exekúcie. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 30. mája 2011, sp.zn. 7 M Cdo 5/2011, ktoré bolo uverejnené aj v Zbierke

stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR pod č. R 49/2012, ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve zdôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 OSP), exekučný súd zastaví exekúciu nie preto,
že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku),
ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného

poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného
poriadku).

Aj v ďalších rozhodnutiach (sp. zn. 2 M Cdo 10/2012, 6 M Cdo 8/2011, 6 M Cdo 9/2011, 6 M Cdo
11/2011) sa Najvyšší súd SR obdobne vyslovil, že ak povinný v priebehu konania zomrel, povinnosti
vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku),

ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností
a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva.
Ak poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h
ods. 1 OSP pre jeho nemajetnosť, exekučný súd mal konanie zastaviť správne z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku). Prípadní
dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, pretože tento bol nemajetný, a preto použitie § 57

ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie bolo nesprávne.

S poukazom na právny názor Najvyššieho súdu SR odvolací súd prehodnotil svoj doterajší právny názor
v obdobných veciach a priklonil sa k právnemu názoru Najvyššieho súdu SR uvedenému vo vyššie
citovaných rozhodnutiach.

Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd uzavrel, že súd prvého stupňa rozhodol správne, keď

zastavil exekúciu v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože ak by mal zomrelý
povinný majetok v dostatočnej výške, exekúcia by mohla pokračovať voči jeho právnym nástupcom (§
37 ods. 3 Exekučného poriadku).

Z dôvodu potreby vyporiadania sa s odvolacími námietkami oprávneného má odvolací súd za potrebné
ešte uviesť, že v danom prípade bolo správne aj zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b)

Exekučného poriadku.

Exekučným titulom je blokové pokuta nezaplatená na mieste č. AA 1116335 zo dňa 30.05.2005 vydaná
Okresným riaditeľstvom PZ Bratislava a uložená povinnému E. Y. ako páchateľovi priestupku vo výške
500,- Sk za skutok spáchaný dňa 30.05.2005. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
30.05.2005 a vykonateľnosť dňa 14.06.2005. Exekučné konanie bolo začaté doručením návrhu na

vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 16.05.2007. Súdny exekútor podal dňa 30.05.2007 súdu
prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorej bolo následne vyhovené
vydaním poverenia pod č. 5205 031480* dňa 13.06.2007.

V zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení do 31.8.2008, rozhodnutie o
uložení pokuty za priestupok o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať

do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. V záujme právnej stability zákonodarca
v citovanom ustanovení zakotvil trojročnú hmotno-právnu lehotu, v ktorej sa rozhodnutie o uložení
pokuty za priestupok musí vykonať tak, aby pri uplatňovaní práva nevznikali nedôvodné prieťahy.
Táto lehota má prekluzívny charakter, jej márnym uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia zaniká.
Začiatok plynutia tejto lehoty je viazaný na uplynutie lehoty určenej na zaplatenie pokuty. Z gramatického

výkladu citovaného ustanovenia, z použitého slovného spojenia „rozhodnutie možno vykonať“, vyplýva,
že výkon rozhodnutia v zákonnom stanovenej lehote musí byť nielen začatý ale aj ukončený - urobený,
uskutočnený. K preklúzii práva je pritom nevyhnutné prihliadnuť z úradnej povinnosti a v každom štádiu
konania.

V danom prípade 15. dňová lehota na zaplatenie pokuty uloženej v predmetnom konaní začala plynúť

dňom 30.05.2005 a uplynula dňom 14.06.2005. Zákonná trojročná prekluzívna lehota, dokedy bolo
možné predmetné rozhodnutie vykonať a teda exekúciu uskutočniť potom uplynula dňom 14.06.2008.Vykonávané rozhodnutie - rozhodnutie o priestupku sa tak stalo zo zákona neúčinným, zaniklo tým
právo oprávneného ako i povinnosť povinného vyplývajúce z predmetného rozhodnutia. Keďže dané
rozhodnutie tým prestalo byť vykonateľným, stratilo základný atribút exekučného titulu, ktorým je

vykonateľnosť. Prvostupňový súd preto správne rozhodol, keď zastavil exekúciu aj podľa § 57 ods. 1
písm. b) Exekučného poriadku v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku.

Odvolací súd sa aj v časti trov exekúcie v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvého
stupňa, ktorý o trovách exekúcie správne rozhodol, správne uložil povinnosť k náhrade trov exekúcie
oprávnenému, trovy exekúcie priznal v správnej výške podľa ust. §14 a § 15 vyhl. č. 288/95 Z.z. a

taktiež správne určil náhradu hotových výdavkov v zmysle ust. § 22 vyhlášky.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne s
použitím ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.