Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, February 18, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/87/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111234868
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8111234868.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany,
IČO: 36 234 176, proti žalovanej: G. S., L. XXX/XX, S., o zaplatenie 1.261,71 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 17C/20/2012-77 zo dňa 04.02.2013
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu 1.stupňa a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 317,55
eur s 8,76 % ročným úrokom od 05.02.2012 do zaplatenia.

Vo zvyšku návrh zamietol.

Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 39; 53 ods. 1, 4; 54 ods. 1, 2; 451 ods. 1; 517 ods. 3
Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., § 142 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku, pričom konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho
tvrdenia, že medzi ním a žalovanou došlo k uzavretiu platnej zmluvy o revolvingovom úvere dňa
26.6.2007 a nepreukázal ani existenciu peňažného záväzku z tohto zmluvného vzťahu. Preto pokiaľ ide
o nárok žalobcu na zaplatenie peňažného záväzku z titulu revolvingovej úverovej zmluvy vrátane úrokov,
zmluvných pokút, sankčných úrokov a poplatkov, žalobca na uvedené nemá nárok. Žalovanej vznikla len
povinnosť v zmysle ust. § 451 ods. 1 vrátiť majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu

a vydať ho tomu, na úkor koho ho získal. Je preukázané, že žalovaná výbermi z bankomatu vybrala
722,99 eur. Žalobca potvrdil, že od žalovanej prijal plnenie vo výške 305,44 eur. Potom predmetom
bezdôvodného obohatenia je rozdiel medzi sumou 722,99 eur a prijatým plnením od žalovanej 305,44
eur, na ktoré súd zaviazal žalovanú. Preto vo zvyšku nároku návrh zamietol.

Žalobcovi zároveň priznal úrok z omeškania v ním požadovanej výške 8,76 %, a to od 05.02.2012 do
zaplatenia.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca bol len
čiastočne úspešný vo vzťahu k uplatnenému nároku 1/4. Podobne aj žalovaná bola čiastočne úspešná.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. V odvolaní okrem iného namietal, že pokiaľ ide o
prvostupňovým súdom priznaný nárok žalobcu vo výške 722,99 eur ako výbery z bankomatu mínus
305,44 eur zaplatená suma, žalovaný (zrejme žalobca) s takýmto výpočtom nemôže súhlasiť, pretože sa

nezakladá na reálnych hodnotách. Konajúcemu súdu predložil presný prehľad čerpania poskytnutého
úveru zo strany žalovanej. Žiadny platný všeobecne záväzný právny predpis vzťahujúci sa na
prejednávanú oblasť, t.j. ani zákon o spotrebiteľských úveroch, ani príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka, ani ustanovenia Obchodného zákonníka o úverovej zmluve nezakazujú možnosť, aby na
základejednejpísomnejúverovejzmluvybolodojednanýchviaceroúverov.Podstatnéje,abypredmetná

zmluva spĺňala zákonom stanovené formálne a obsahové náležitosti, čo dotknutá úverová zmluva spolu
s úverovými zmluvnými podmienkami spĺňa - čl. 2 ods.3 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy SR: „Každý
môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá“.

Žalovaný mal dostatok času na oboznámenie sa s dotknutou úverovou zmluvou a úverovými zmluvnými
podmienkami ako aj s tam uvedenou zmluvou o poskytnutí revolvingového úveru a rozhodnúť sa, či s
nimi prejaví súhlas svojimi podpisom a odoslaním späť navrhovateľovi alebo nie, a to dokonca v pohodlí

svojho domova! Rovnako v pohodlí svojho domova mal následne dostatok času na rozhodnutie sa, či
na základe už platnej úverovej zmluvy si bude aktivovať kartu, a tým nadobudne vykonateľnosť zmluva
o revolvingovom úvere, alebo nie!

Žalovaný podpisoval príslušnú úverovú zmluvu a uzatváral tak predmetný úverový vzťah so žalobcom v
rozhodnom období ako osoba plne spôsobilá na právne úkony, zmluvy podpisoval dobrovoľne, dokonca

v pohodlí svojho domova, nikto ho k tomuto podpisu nenútil, to znamená plne si uvedomoval jeho
záväzky voči žalobcovi v zmysle tejto úverovej zmluvy.

Žalovanému nevnikla žiadna povinnosť v okamihu uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, ale až
okamihom účinnosti tejto zmluvy v dôsledku aktivovania karty. Na druhej strane zo samotného uzavretia
zmluvy žalobcovi nevznikli žiadne práva, iba povinnosť zaslať spotrebiteľovi kartu, čo bolo podmienené

tým, že žalovaný musel splniť dohodnuté podmienky týkajúce sa splácania poskytnutého úveru.

Písomná forma právneho úkonu spočíva v tom, že obsah prejavu vôle je zachytený v texte listiny. V
súvislosti s písomnou formou úverovej zmluvy poukázal na skutočnosť, že tak ako žiadny právny predpis
neobmedzuje počet dohodnutých úverov v jednej písomnej zmluve, tak ani žiadny právny predpis
neustanovuje, kde má byť na listine, zachycujúcej písomný prejav vôle, umiestnený podpis.

Pokiaľ ide o RPMN, žalovaný dal do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Prešove z 27.01.2011
sp.zn. 6Co/95/2010, kde konajúci súd jednoznačne stanovil, že „ ... keďže predmetná vec sa týka
revolvingového úveru a RPMN nie je dobre možné stanoviť, nebolo možné stotožniť sa s prvostupňovým
súdom, že pre neuvedenie RPMN je úver podľa § 4 zákona bez úrokov a bez poplatkov.

Žalobca poukázal aj na vyjadrenie Generálnej advokátky Verica Trstenjak pri rozhodovaní Súdneho

dvora EÚ (C-453/10), ktorá za najdôležitejšiu časť pri skúmaní podmienok úverovej zmluvy uviedla
dôraz na zodpovednosť spotrebiteľa, ktorý si má pred uzavretím zmluvy zvážiť jej obsah a nespoliehať
sa len na ochrannú ruku štátu.

Žalobca listom zo dňa 20.11.2012 zaslal konajúcemu súdu čiastočné späťvzatie návrhu a to vo výške
305,44 Eur, lebo sumu žalovaný uhradil po podaní návrhu.

Žalobca žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zák. č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.), preskúmal
rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených vust.§ 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust.§ 214 ods.2 O.s.p. a zistil, že
odvolanie žalobcu je dôvodné.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nepochybne vyplýva (str. 6 I. odsek), že predmetom

bezdôvodného obohatenia má byť rozdiel medzi sumou 722,99 Eur a prijatým plnením od žalovanej vo
výške 305,44 Eur, tak ako to namieta žalobca vo svojom odvolaní.

Z výroku I. napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy
317,55 Eur s 8,76 % ročným úrokom z omeškania od 5.2.2012 do zaplatenia.

Vychádzajúc z vyššie u vedeného je však zrejmé, že pokiaľ suma, na ktorú mala byť podľa
prvostupňového súdu žalovaná zaviazaná na plnenie, je rozdielom medzi sumou 722,99 Eur a 305,44

Eur, žalovanej mala byť zrejme uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 417,55 Eur, nie sumu 317,55
Eur tak, ako je to uvedené v I. výroku napadnutého rozsudku.

To však nič nemení na skutočnosti, že súd prvého stupňa prehliadol späťvzatie žaloby žalobcom čo do
sumy 305,44 Eur zo dňa 20.11.2012 (č.l. 58-59 spisu). Žalovaná vyjadrila súhlas so späťvzatím žaloby
v časti, t.j. čo do sumy 305,44 Eur na pojednávaní dňa 14.01.2013 (č.l. 66 spisu). Predmetom konania

tak ostala suma 956,27 Eur s príslušenstvom.

Ide o závažnú procesnú vadu konania. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa tak neboli podložené
procesne správnym dokazovaním. Preto súd prvého stupňa nemohol mať pre svoje závery hodnoverné
podklady.

Vzhľadom na vyššie uvedené procesné pochybenie súdu prvého stupňa ide o takú procesnú vadu, ktorá

má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že je oprávnená i ďalšia odvolacia námietka žalobcu a to, že
je rozsudok nepreskúmateľný (§ 157 ods.3 O.s.p.). Súd prvého stupňa sa v odôvodnení rozsudku
nevysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup nebol v odôvodnení
dostatočne vysvetlený s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním a tiež

s poukazom na právne návrhy, ktoré prijal. Odôvodnenie musí byť súčasne i prostriedkom kontroly
správnosti postupu súdu v konaní. Musí byť teda preskúmateľné.

V danom prípade však z vyššie uvedených dôvodov to tak nie je.

Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil postupom podľa § 221 ods.1 O.s.p. a vec vrátil
na ďalšie konanie (§ 221 ods.2 O.s.p.).

Úlohousúduprvéhostupňabuderozhodnúťospäťvzatížalobyvčastičodovýšky305,44Euranásledne
rozhodnúť vo veci a svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby výrok rozsudku a jeho odôvodnenie boli v
súlade. Zároveň, aby bolo odôvodnenie rozsudku preskúmateľné a zodpovedalo kritériám uvedeným v
ust.§ 157 ods.3 O.s.p.

Súd prvého stupňa rozhodne i o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods.3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.